Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Halkociová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011818
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121011818.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.11.2023, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods.
3 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
33T/89/2021 zo dňa 24.05.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.08.2021 v čase okolo 21:20 hod. v C. počas transportu záchrannej zdravotnej služby do

FNsP Prešov na vyšetrenie vo vozidle pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol jedného zo zdravotníkov
záchrannej služby a to D. E., tým spôsobom, že keď vozidlo rýchlej zdravotnej služby zastavilo v pavilóne
FNsP pred urgentným príjmom, začal obvinený bezdôvodne kopať nohami a udierať svojimi rukami do
prístrojov a iného vybavenia sanitky, v čom sa mu posádka vozidla snažila zabrániť a preto sa ho snažili
spacifikovaťaupokojiť,kdevjednommomentetaktonepokojnýpacienttrafilsvojounohoudopravejruky
D. E., následkom čoho mu spôsobil zlomeninu bázy posledného článku 5. prsta pravej ruky s posunom

úlomku s dobou liečenia 6 až 9 týždňov.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a existencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. m/, písm. h/ Tr. zákona, § 42 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon podmienečne odložil podľa

§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona
zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/108/2022 zo dňa
30.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, avšak len proti

výroku o treste, ktoré následne bližšie písomne odôvodnil. Poukázal na to, že obžalovaný bol osemkrát
súdne trestaný v rokoch 2012, 2013, 2014, 2017, 2018, 2019 a 2022, vo väčšine prípadov za majetkovú
trestnú činnosť, za čo bol päťkrát vo výkone trestu, pričom naposledy sa vrátil z výkonu trestu dňa
24.03.2020 a predmetný prečin ublíženie na zdraví spáchal dňa 21.08.2021, t.j. ani nie rok a pol po
vrátení sa z výkonu trestu. Už z tohto krátkeho prehľadu bolo podľa prokurátora zrejmé, že nemôže
byť pravdou to, čím okresný súd zdôvodnil uloženie trestu, dokonca pod dolnú hranicou trestnej sadzby

a že takýto druh a výška trestu postačuje pre individuálnu ako aj generálnu prevenciu a nie je treba
na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom. Ani doterajšie výkonytrestov nesplnili tento účel a neprispeli k žiadnej náprave páchateľa. Preto k takejto náprave by mohlo
dôjsť iba ukladaním prísnejších trestov, čo podmienečný trest nie je. Okrem spomínaných odsúdení,
obžalovaný vzhľadom k jeho veku sa dopustil 34 priestupkov, počnúc rokom 2016 a z toho v šiestich

prípadoch sa jedná o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 priestupkového zákona,
v dvoch prípadoch o priestupky majetkového charakteru podľa § 50 priestupkového zákona, nehovoriac
o priestupkoch podľa § 47 a § 48 priestupkového zákona. Z toho vyplývalo, že sa jedná o recidivistu a
vysoko nedisciplinovanú osobu, ktorá je náchylná k protiprávnemu a protispoločenskému konaniu bez
známok nápravy a sebareflexie. Aj v tomto prípade obžalovaný do poslednej chvíle popieral spáchanie

skutku a k zmene došlo až na poslednom pojednávaní. O to viac nebolo možné súhlasiť s trestom, keď
súd dokonca znížil trestnú sadzbu pod dolnú hranicu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona.
Okresný prokurátor bol názoru, že u obž. A. B. takýto postup bolo potrebné považovať za nezákonný a
v rozpore so základnými zásadami pre odkladanie trestov podľa § 34 ods. 1 a 4 Tr. zákona. Vzhľadom
k vyššie uvedenému je závažnosť konania obžalovaného vysoká a neustále sa zvyšuje páchaním už
aj násilnej trestnej činnosti. Bolo zrejmé, že Okresný súd Prešov pri rozhodovaní o druhu a výmere

trestu náležite nezohľadnil tieto skutočnosti a uložil obžalovanému neprimerane nízky trest. Okresný
prokurátor preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov,
čo do výroku o treste a obžalovanému A. B. uložil prísnejší a to nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým okresný
prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku a dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora smerovalo len proti výroku
o treste, preto preskúmal len napadnutý výrok o treste. Čo sa týka výroku o vine, tento odvolaním
napadnutý nebol, pričom obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2023 po zákonnom
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe, ktorý sa mu kladie za vinu. Prijať vyhlásenie o vine navrhli aj zvyšné strany. Toto vyhlásenie

súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Krajský súd ďalej v tejto súvislosti uvádza, že skutok zodpovedá právnej kvalifikácii, ktorej sa vyhlásenie

obžalovaného týka, vykonané dokazovanie tiež poskytovalo dostatočný podklad pre to, aby súd
vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, prijal. Krajský súd tiež nezistil ani
skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, čo je jediným prípustným
dovolacím dôvodom v prípade takéhoto vyhlásenia (§ 257 ods. 5 Tr. poriadku). Vo vzťahu k tomuto
postupu teda neboli zistené žiadne pochybenia.

Odvolací súd teda preskúmal odvolaním napadnutý výrok o treste, pričom dospel k záveru, že tento je
zákonný a vecne správny a to z nasledujúcich dôvodov.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní potrebné dôkazy vo vzťahu k otázke ukladania trestu, keď vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov a to odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie
priestupkov. Rovnako prvostupňový súd výrok o treste v dostatočnej miere odôvodnil, keď uviedol, ktoré
skutočnosti v súlade s ust. § 34 Tr. zákona vzal do úvahy pri ukladaní trestu, akými úvahami sa riadil pri
určovaní druhu a výmery trestu, vrátane skúmania existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol celkovo sedemkrát súdne trestaný, z toho
v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný má štyridsať záznamov na
rôznych úsekoch správy veci verejných. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný nie je

poberateľom žiadnej sociálnej dávky.

Ajkrajskýsúdspoukazomnakonkrétneokolnostiprípadu,akoajosobuobžalovaného,obdobneakosúd
prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade na dosiahnutie účelu trestu, v súlade sozásadami uvedenými v § 34 Tr. zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej
agenerálnejprevencieasúčasnemápredstavovaťmorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou,postačí
aj uloženie trestu mimoriadne zníženého, pod jeho dolnú hranicu.

Trestný zákon stanovuje v prípade prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona trestnú
sadzbu od dvoch do piatich rokov. Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval.
Následnesúdprvéhostupňazistildvepriťažujúceokolnostipodľa§37písm.m/,písm.h/Tr.zákona,teda

že bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin a dopustil sa viacerých trestných činov a zároveň,
žeideoskutkyspáchanévsúbehu,lebozaskutok,zaktorýobžalovanéhouznávalvinným,bolspáchaný
skôrakobolvyhlásenýinýodsudzujúcirozsudokatoprávoplatnýtrestnýrozkazOkresnéhosúduPrešov
sp. zn. 0T/108/2022 zo dňa 30.05.2022. Nakoľko však prevažovali priťažujúce okolnosti, správne súd
prvého stupňa upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona a pri ukladaní trestu vychádzal
z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 3 až 5 rokov. Prvostupňový súd

považujúc,žeobžalovanýurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.c/Tr.poriadku,znížiltrestpoddolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona a uložil mu trest
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorý podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní
štyroch rokov, s ktorým postupom sa stotožnil aj krajský súd. Nakoľko okresný súd ukladal súhrnný
trest v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona, zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného

súdu Prešov sp. zn. 0T/108/2022 zo dňa 30.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný pred súdom prvého stupňa nepopieral spáchanie skutku. Už len táto skutočnosť môže
fakultatívne, byť v určitých prípadoch po zvážení konajúceho súdu, dôvodom pre mimoriadne zníženie

trestu per analogiam podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. V tejto súvislosti, k možnosti (nie obligatórnej
povinnosti) mimoriadneho zníženia trestu v prípade súdom prijatého vyhlásenia o vine, krajský súd dáva
do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu SR R 44/2017, v zmysle ktorého, „ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy

označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k
väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku (po
prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky
právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu“. Vzhľadom na existenciu vyššie uvedených

okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu sa krajský súd stotožnil s aplikáciou § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr. zákona.

Krajský súd pri rozhodovaní, či sú splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu, vychádzal
ajzokolnostíprípadu,keďsamotnýpoškodenývypovedal,žeobžalovanývsanitkezaspalakeďzastavili

prednemocnicou,prebralsaarobilpohyby,ktorýmimoholpoškodiťprístroje,pretosahosnažiliupokojiť,
pritom poškodený nechtiac zasiahol do prsta. Útok teda nesmeroval vyslovene proti záchranárom. V
uvedenej veci vykonával obžalovaný väzbu od 02.04.2023 do 24.05.2023. Navyše v súčasnej dobe
žije s družkou a na verejnom zasadnutí deklaroval snahu viesť riadny život, s družkou čaká dieťa. Za
takýchto okolností bol potom aj krajský súd toho názoru, že je možné výkon trestu podmienečne odložiť.

Práve trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere s podmienečným odkladom, je podľa názoru
krajského súdu trestom zákonným a primeraným, v dostatočnej miere naplní účel trestu a je spôsobilý
odradiť obžalovaného do budúcnosti od protiprávneho konania, zabezpečiť jeho prevýchovu a nápravu
tak, ako to má na zreteli Trestný zákon.

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr.
poriadku odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.