Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoEk/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8410202994.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový
Holding, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1) A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2) D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
C., vednej pod EX 1258/10 u súdneho exekútora A. E. E. F., so sídlom G. H. A. I. XX, XXX XX E.,

o vymoženie pohľadávky vo výške 4.188,55 eura s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu bývalého Okresného súdu Kežmarok, teraz Okresného súdu Poprad, č.k. 2Er/460/2010-41
zo dňa 29.3.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie prvoinštančného súdu a vracia vec na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímprvoinštančnýsúdexekúciuzastavil.Oprávnenémuuložilpovinnosťnahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 312,92 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. Povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že dňa 14.9.2010 poveril pôvodného súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na návrh oprávneného, ktorý návrh doručil súdnemu exekútorovi dňa 30.4.2010.
Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie – zmenkový platobný rozkaz Okresného

súdu Bratislava V č.k. 3Zm/654/2009-42 zo dňa 9.2.2010.

3. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 20.1.2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ku ktorému predložil kópiu zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.6.2007, kópiu dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky zo
dňa 22.6.2007, kópiu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 9.11.2009, kópiu návrhu na

pripustenie zmeny návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 21.12.2009.

4. Oprávnený v doplnení k návrhu uviedol, že základný zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou nemá
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zabezpečovaný úver je úverom spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č.
310/1992 Z.z. o stavebnom sporení a pri vystavení zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené

ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani iné právne
predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky. Navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní
v exekúcii.
Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval jednak ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku, ďalej § 36 ods. 2, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku a § 39 ods. 4, § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa vykonáva exekúcia

na základe vykonateľného exekučného titulu, a to zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný
v konaní o veci samej v skrátenom konaní, kde sa priznal oprávnenému nárok zo zmenky. Oprávnenýpo nadobudnutí účinnosti § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručil doplnenie návrhu na vykonanie na
súd v zákonom stanovenej lehote dňa 20.1.2016. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou. Súd preto skúmal charakter uzatvorenej úverovej zmluvy za účelom zistenia,
či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

5. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti vychádzal z § 497 a § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ďalej z § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej z § 52 ods.

1, 2, 3, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z právnych záverov, že
zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi bankou a povinnými v 1.
a 2. rade dňa 22.6.2007 je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský
charakter. Právny predchodca oprávneného uzatvoril zmluvu ako banka, teda ako dodávateľ, podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti
vykonávanej podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Povinní sú spotrebitelia, pretože podľa § 52 ods.

3 Občianskeho zákonníka ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

6. Prvoinštančný súd potvrdil, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001
Z.z., avšak ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže ide o vzťah

medzi dodávateľom a spotrebiteľom má zmluva spotrebiteľský charakter, kde je potrebné vychádzať zo
všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka podľa § 52 a nasl. OZ.

7. Spotrebiteľský charakter zmluvy podporuje aj to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú.

8. Prvoinštančný súd posudzoval obsah zmluvy o úvere a mimoriadnom medziúvere a zistil, že táto
zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30,
Bratislava ako veriteľom a povinnými v 1. rade ako dlžníkom a povinnou v 2. rade ako spoludlžníkom.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk),
pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny úver

poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre
zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 1.991,61 eura
(60.000,- Sk) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej
sumypripridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporení.Vsúladesozmluvouostavebnomsporení
a všeobecnými obchodnými podmienkami sa dlžník zaviazal pravidelne mesačne poukazovať na účet

zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 16,59 eura (500,- Sk) s tým, že výška úrokovej sadzby
všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Z predloženej zmluvy zároveň vyplýva, že úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola stanovená
na 7,99 % ročne ku dňu uzatvoreniu zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru bol stanovený na
116,17 eura (3.500,- Sk), poplatok za vydanie biankozmenky dlžníkom veriteľovi bol stanovený na sumu

16,59 eura (500,- Sk). Veriteľ bol oprávnený vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu
v zmysle platného sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol stanovený
vo výške 12,94 eura (390,- Sk). Z predloženej zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník sa zaviazal z nasporenia
40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške
16,59 eura (500,- Sk), súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení

splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 22,10 eura
(666,- Sk). Dlžník sa tiež zaviazal uhrádzať plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70
% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eura (875,- Sk).

9. V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že za spracovanie medziúveru sa vyrubuje dlžníkovi poplatok

vo výške 116,17 eura (3.500,- Sk) a v prípade, ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku, vyrubuje sa
mu poplatok 16.59 eura (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi
poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol
stanovený na sumu 12,94 eura (391,- Sk) a ktorý bol splatný podľa platného sadzobníka poplatkov
s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom

určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba
hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva,
za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie
medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúťúver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za
spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom ani nie je zrejmá
jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky

administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži
veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytnutá
žiadna služba, resp. benefit.

10. Rovnako to platí o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nie je

možné zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté dlžníkovi, teda spotrebiteľom, sú týmito poplatkami
spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa.

11. Uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené, čím

tak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky vo
výške 16,59 eura (500,- Sk), ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku.
Súd nemal pochybnosti o tom, že vystavenie biankozmenky bol úkon v prospech veriteľa, ktorý
biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená

ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce
údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením veriteľ (oprávnený)
neposkytol dlžníkovi (povinnému) žiadnu službu. Práve naopak, vystavením biankozmenky poskytol
dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť
poplatok. Súd takéto zmluvné dojednania o uvedených poplatkoch považuje za neprijateľné zmluvné

podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

12. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj obsahom spisového materiálu Okresného súdu Bratislava
V sp.zn. 3Zm/654/2009, a zistil, že zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní iba z návrhu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu a z originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že

by zmenkový súd skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, teda zmenkovú kauzu. Keďže zmenkový
súd riadne neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou,
je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky,
obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo
zákonom.

13. Preto exekučný súd skúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné
podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol. Skúmal, či nie sú splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

14. Podľa prvoinštančného súdu zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré zmenkový
súd vôbec neskúmal. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha
nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní,
v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Dôkazné bremeno mal oprávnený.

15. Nakoľko z listinných dôkazov predložených oprávneným a ani z pripojeného zmenkového spisu
nevyplýva, že by si pri posudzovaní vymáhania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliadal na

neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto prvoinštančný súd exekúciu zastavil.

16. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 197, 200 ods. 5, 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
s použitím ustanovenia § 1, 3, 14 ods. 1, 2, 15 ods. 1, 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Zbierky zákonov

a tieto trovy podrobne prvoinštančný súd odôvodnil. V exekučnej veci znáša trovy oprávnený, pretože
zavinil zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi preto súd priznal podrobne vyčíslené trovy exekúcie
vo výške 312,91 eura.17. O trovách exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP.

18. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Oprávnený

namietal výrok o zastavení exekúcie.

19. Oprávnený v odvolaní uviedol, že predmetom exekučného konania je vymoženie zmenkovej
sumy s príslušenstvom, ktorá predstavuje právny nárok oprávneného z titulu zmenky zabezpečujúci
plnenie zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.06.2007. Súd prvej

inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu v celom rozsahu. Zistil neprijateľné a neplatné
zmluvné podmienky v súvislosti s vyrubením poplatku za spracovanie medziúveru, s vyrubením poplatku
za vydanie bianko zmenky a s vyrubením poplatku za vedenie účtu o mimoriadnom medziúvere.
Podľa prvoinštančného exekučného súdu dôvodom neprijateľnosti týchto poplatkov má byť rozpor
s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, pretože poplatku chýba hospodárska ekvivalencia.

20. Keďže zmenkový súd tieto poplatky neskúmal, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku.

21. Oprávnený poukázal pritom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a § 57 ods. 3 Exekučného
poriadku, v ktorom zákonom ustanovení je uvedené, že ak sa exekúcia týka niektorých z dôvodov

zastavenia len časti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie
oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

22. V tomto smere prvoinštančný súd nesprávne postupoval keď zastavil exekúciu v celom rozsahu aj
keď mal exekúciu zastaviť len v časti.

23. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 3Oboer 10/2017, 2ECdo
8/2017) vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017 v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je povinnosťou exekučného
súdu vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a len nad tento rámec vymoženie

nároku nepripustiť.

24. Oprávnený poukázal aj na Nález ÚS SR pod sp.zn. II. ÚS 299/2019 zo dňa 20.09.2020, ako aj
na Nález II.ÚS 320/2021, podľa ktorého Ústavný súd v súvislosti s výkladom § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučnéhoporiadkukonštatuje,žeideošpecifickýdôvodnazastavenieexekúciečiužvcelomrozsahu

alebo len v časti.

25. Podľa názoru Ústavného súdu ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je
možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku,
tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu. Je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia

veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ)
v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

26. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou preto pri
posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať

na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým
plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom
20 ods. 1 Ústavy, ak by sa v takomto prípade oprávnený v exekučnom konaní disponujúci riadnym
exekučnýmtitulomnedostalsúdnoucestoukvymoženiuprotihodnotyzareálneposkytnutéplneniealebo
službu len z dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné

a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana
neposkytuje. Preto nesprávne postupoval prvoinštančný súd keď exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Oprávnený napadol aj súvisiaci výrok o trovách konania.

27. Žiadal preto, aby uznesenie prvoinštančného súdu bolo zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu

na ďalšiemu konanie a nové rozhodnutie.

28. Krajský súd v Prešove o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením 17CoE 69/2022-66, ktorým
prvoinštančné uznesenie o zastavení konania vrátane trov exekúcie potvrdil.29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo napadnuté oprávneným pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, kde oprávnený v ústavnej sťažnosti namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách rozhodnutím odvolacieho súdu.

30. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. II. ÚS 268/2003-35 zo dňa 09.08.2023 rozhodol,
že uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoE/69/2022-66 zo dňa 19.01.2023 bolo porušené

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoE/69/2022-66 z 19.01.2023 bolo
zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Bola uložená Krajskému súdu
v Prešove povinnosť nahradiť sťažovateľke (oprávnenému) trovy konania vo výške 530,86 eura.

31. V náleze Ústavný súd poukázal na to, že odôvodnenie zastavenia exekúcie v celom rozsahu
podľa prvoinštančného rozhodnutia nemôže obstáť, keďže v konaní boli identifikované len neprijateľné
podmienky, ktoré sú jednoznačne kvantifikovateľné. Preto aj argumentácia odvolacieho súdu
o dôvodnosti zastavenia konania nie je správna. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí náležite
nevysporiadal aj so všetkými odvolacími námietkami oprávneného, a preto rozhodnutie odvolacieho

súdu je arbitrárne a zjavne neodôvodnené.

32. Vec bola opätovne predložená odvolaciemu súdu po tom čo jeho rozhodnutie zo dňa 19.01.2023
pod sp.zn. 17CoE/69/2022 bolo zrušené, na ďalšie rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

33. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP opätovne preskúmal
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario viazaný existujúcou súdnou praxou, názorom súdnych autorít
a Ústavného súdu SR a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

34. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom exekúcie je exekučný titul vydaný
v zmenkovom konaní, a to zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V. pod
sp.zn. 3Zm/654/2009. Ide o judikované právo. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie skúmal, či toto judikované právo má základ v spotrebiteľskom vzťahu.

35. Dospel k záveru, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a o stavebnom úvere má spotrebiteľský
charakter. V zmluve sú dohodnuté plnenia, ktoré nemajú ekvivalenciu pri poskytovaní služieb
oprávneným resp. právnym predchodcom oprávneného voči povinným, a preto takáto zmluva a nároky
vyplývajúce zo zmenky viažuce sa na túto zmluvu nie je možné priznať.

36. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že poplatok za spracovanie medziúvere v sume 116,17 eura,
poplatok za vystavenie bianko zmenky v sume 16,59 eura a poplatok za vedenie úverového účtu podľa
sadzobníka sú neprijateľné zmluvné podmienky a tým sú aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože im
chýba hospodárska ekvivalencia.

37. Prvoinštančný súd však nevyhodnotil správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku exekúciu ako celok zastavil, a neskúmal, či jednotlivé tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sám v rozhodnutí aj kvantifikoval a zistil, že objektívne je možné ich
oddeliť od hlavného nároku. Zastavil exekúciu v celom rozsahu. Súd je v zmysle právnych záverov
Ústavného súdu (nález sp.zn. II. ÚS 299/2019 z 20.02.2020) povinný zastaviť exekúciu len v tej časti

vymáhanej pohľadávky, ktorá spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Preto nie je možné vychádzať z toho,
že je dôvodné zastaviť exekúciu v celom rozsahu, ak je možné neprijateľné plnenie kvantifikovať
a oddeliť.

38. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Bude úlohou prvoinštančného súdu v zmysle už ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít dospieť k záveru, či je potrebné alebo nie exekúciu zastaviť a pokiaľ zistí, že v danomprípade existujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré je možné presne odčleniť od hlavného plnenia
a kvantifikovať, v takom prípade exekúciu zastaví len v danom rozsahu a vo zvyšku poverenie na
vykonanie exekúcie vydá.

40. Úlohou prvoinštančného súdu bude následne v rozsahu v akom bude čiastočne exekučné konanie
zastavené rozhodnúť aj o trovách exekúcie.

41. Toto rozhodnutie bolo vydané odvolacím súdom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).