Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117204930
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5117204930.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ W. E., nar. XX. P. XXXX, T. XX, 2/ R. E., nar. XX.
Q. XXXX, K. N. V., F. W. XXX/X, 3/ W. E., nar. XX. Y. XXXX, T. XX, 4/ P. E., nar. XX. V. XXXX, T. XX, 5/ W.
E., nar. XX. B. XXXX, T. XX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom Centrum právnej
pomoci Michalovce, Michalovce, Topolianska 2829/174, IČO: 51 169 428, proti žalovaným 1/ Blackside,
a.s., Bratislava, Mlynské nivy 48, IČO: 48 191 515, 2/ ASSET CAPITAL GROUP s.r.o., Bratislava,

Košická 56, IČO: 50 311 620, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení AK Herceg, s.r.o., Bratislava, Košická
56, IČO: 35 890 240, 3/ V. B., nar. XX. P. XXXX, Ž., N. XXXX/XX, 4/ V. B., nar. XX. V. XXXX, Ž., T. XX/XX,
žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení LALINSKY ADVOKÁT s.r.o., Žilina, Kálov 653/23-2, IČO: 47 253 096,
vedenej na Okresnom súd Žilina pod sp. zn. 6C/11/2017, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o dovolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/19/2021-522 z 29. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6C/11/2017-429 z 25. septembra
2020 vyhovel žalobe a určil, že dobrovoľná dražba, vykonaná dňa 15. novembra 2016 s časom
otvorenia dražby o 10.00 hod. v Salóniku VIX Restaurant, B. XXX/X, XXX XX Ž., predmetom ktorej

boli nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č. XX postavený na pozemku parcela registra "C" č. XXXX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie T., obec T., okres K. N. V., pozemok parcela registra "C" č. XXXX o
výmere 648 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra "C" č. XXXX o
výmere 1.345 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre katastrálne územie T., obec T., okres K. N. V.

a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 900/2016, Nz 43778/2016, NCRIs 44893/2016
zo dňa 15. novembra 2016 napísanou JUDr. Erikou Szórádovou, notárkou, so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 98/k, je neplatná (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán sporu
nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).
1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri predmetnej dražbe bolo porušené ust. § 12 ods. 1 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o dobrovoľných dražbách“), nakoľko žalovaný 2/ síce zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, a to
na základe znaleckého posudku vypracovaného J.. C. Š., avšak ohodnotenie predmetu dražby podľa
tohtoposudkunezodpovedávšeobecnejhodnoteposudzovanýchnehnuteľnostívmiesteačasekonania
dražby.
1.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie tiež nie je určito a zrozumiteľne určená pohľadávka, ktorá sa

záložným právom zabezpečuje a záloh v zmysle ust. § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo sú
podstatné náležitosti predmetnej zmluvy. Pre ich neurčitosť konštatoval, že predmetná záložná zmluvaje neplatná, čo zakladá dôvod pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách.
1.3. Súd prvej inštancie za nepreukázané resp. za dôvody nezakladajúce neplatnosť dražby považoval

námietky, že žalovaný 1/ nemal oznámiť žalobcovi 3/ začatie výkonu záložného práva, že im nebolo
oznámené, ako žalovaný 1/ naložil s výťažkom dražby, nedostatočnej špecifikácie zabezpečenej
pohľadávky v zmluve o vykonaní dražby, že žalobcovi 3/ nebol zo strany žalovaného 2/ doručený
znaleckýposudokvyhotovenýnaúčelyvýkonuzáložnéhoprávaažežalobcovi5/bolazamedzenáúčasť
na predmetnej dražbe v dôsledku absencie bezbariérového prístupu do miesta konania dražby. Pokiaľ

sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
1200060803 a zmluvy o medziúvere, ktorým sa menil stavebný úver č. 1200060002, uzatvorené 16.
decembra 2011 medzi žalobcom 1/ a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. žalobu v tejto časti zamietol z
dôvodu, že na žiadanom určení nemali žalobcovia naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 8Co/19/2021-522 z 29. októbra
2021 odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako oneskorene podané odmietol a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov odvolania podaného žalovanými 3/ a 4/ rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 6C/11/2017-429 z 25. septembra 2020 vo výrokoch I. a III. potvrdil, vo výroku
II. ponechal nedotknutý a žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.
2.1.Odvolacísúdpoustálení,žeodvolacienámietkyžalovaných3/a4/smerovaliknesprávnostizáverov
okresného súdu, ktoré konštatovali neplatnosť prebehnutej dobrovoľnej dražby z dôvodu porušenia
povinnosti dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase
jej konania, nespochybnil, že znalec nesie zodpovednosť za vyhotovenie znaleckého posudku, čo však

nezbavuje zodpovednosti dražobníka, v procese dobrovoľnej dražby, za zistenie obvyklej ceny draženej
nehnuteľnosti v mieste a čase. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu
záložného práva, aby niekto v dobrovoľnej dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie. Aj keď dobrovoľná dražba
predstavuje legitímny prostriedok na úhradu pohľadávky záložného dlžníka, predajom majetku pod jeho
skutočnú hodnotu môže záložný dlžník prísť o väčšiu časť svojho majetku, čo predstavuje výrazný

zásah do Ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Intenzita zásahu do vlastníckeho práva
realizovaného vo forme predaja vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo
aspoň k skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (pozri Nález Ústavného
súdu SR II. ÚS 237/2011 zo 14. septembra 2011). V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať
na to, že je potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t.j. východiskovú hodnotu a cenu

dosiahnutú vydražením, ktorá sa síce tiež kreuje v mieste a čase, ale iba v obmedzenom pôsobení
ponuky a dopytu a informovanosti jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej závislosti od
toho, koľko záujemcov sa o dražbe veci dozvie a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s čestným
úmyslom zúčastní. V týchto okolnostiach sa potom kreuje konečná cena predmetu dražby, pričom však
vychádza práve zo všeobecnej hodnoty stanovenej v mieste a čase. O čestnom úmysle sa hovorí vtedy,

keďsaúčastnícidražbynatejtonezúčastňujúibazdôvoduovplyvňovaťtvorbucenyverejnýmiponukami
a teda fakticky manipulovať dražbu, jej priebeh alebo výsledok.
2.2. Odvolací súd s odkazom na závery uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 8Cdo/58/2018 neprihliadol
na námietku vytýkajúcu uplatnenia dôvodu neplatnosti dražby po uplynutí zákonnej 3-mesačnej
prekluzívnej lehoty na podanie obžaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že lehota

uvedená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie)
neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti a ak teda
došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj
po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej neplatnosti. Ako nedôvodnú
vyhodnotil odvolací súd námietku vytýkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces nesprávnym

procesným postupom okresného súdu s poukazom na obsah zápisníc z pojednávaní (dňa 22. júna 2018
a 25. septembra 2020), z ktorých vyplýva, že súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 181 ods.
2 CSP podrobne uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ako aj predbežné právne posúdenie veci a tiež, že odkazom na ustanovenie §
204 CSP upustil od čítania listinných dôkazov, ktoré produkovali žalobcovia, pretože tieto boli žalovaným

doručené a títo voči nim nevzniesli námietky a na pojednávaní dňa 25. septembra 2020, na ktorom neboli
žalovaní 3/ a 4/, ani ich právny zástupca prítomní, boli listinné dôkazy oboznámené. Za neopodstatnenú
považoval odvolací súd aj námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pre ktoré je
tento nepreskúmateľný a konštatoval, že súd prvej inštancie citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a zktorých vyvodil svoje právne závery, vysvetlil tiež dôvody, so zreteľom na ktoré námietky strán sporu
považoval za nedôvodné.

3. Proti rozsudku krajského súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie z dôvodu podľa
§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a prípustnosť dovolania vyvodzovali tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku (dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená).
3.1. V texte dovolania označenom podnadpismi Ad 1/ údajné nedostatky znaleckého posudku -
ohodnotenie predmetu dražby, Ad 2/ údajné nedostatky zmluvy o zriadení záložného práva/neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva, Ad 3/ nepreskúmateľnosť rozsudku KS dovolatelia namietali, že
napriek skutočnosti, že si žalobcovia svoje právo namietať znalecký posudok riadne a včas neuplatnili,

samotný súd prvej inštancie (a rovnako aj odvolací súd) neskoršie napadnutie posudku vyhodnotil
ako dostatočný dôvod na určenie neplatnosti dražby, čo je v príkrom rozpore so zachovaním princípu
právnej istoty žalovaných. Ako vyplýva z rozsudkov oboch súdov, pri predmetnej dobrovoľnej dražbe
malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalovaný
2/ síce zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného

J.. C. M., avšak ohodnotenie predmetu dražby podľa predmetného znaleckého posudku nezodpovedá
všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby. Zo strany súdov však neboli
špecifikované žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť uvedený znalecký posudok nezákonný,
neboli konkretizované nedostatky alebo konkrétna nezákonnosť postupu, pričom uvedené nebolo
zo strany žalobcov v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote ani uplatnené. Neskoršie doplnenie

dôvodov neplatnosti dražby nie je možné, nemá oporu v zákone, pričom rozhodnutie o určení neplatnosti
dražby nemôže byť založené len na existencii iného znaleckého posudku, ktorý stanovuje inú hodnotu
predmetu dražby. Ak by aj zo strany znalca došlo k nesprávnemu postupu, resp. dokonca porušeniu
právnych predpisov pri vyhotovení znaleckého posudku, ktorým ohodnotil predmet dražby (žiadne
takéto konkrétne porušenie právnych predpisov súd prvej inštancie ani odvolací súd v rozsudkoch

nekonštatovali ani nekonkretizovali), tento prípadný nesprávny postup znalca nemôže mať bez ďalšieho
za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko v danom prípade by opätovne nešlo o porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách a teda uvedené by nezakladalo zákonný dôvod pre určenie neplatnosti
dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Tiež s odkazom na čl. 1 ods. 3
záložnej zmluvy dovolatelia označili za absurdné, aby súd vyhlásil, že určenie zálohu a zabezpečovanej

pohľadávky je neurčité a z toho dôvodu je predmetná zmluva neplatná a pretože ani tento údajný dôvod
neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobcovia neuplatnili v trojmesačnej prekluzívnej lehote a súdy nemali
pripustiť zmenu žaloby v čase, keď už žalobcovia po uplynutí prekluzívnej lehoty nemali právo na jej
zmenu, či dopĺňanie, na tento dôvod súdy nemali prihliadať, tento nemal byť dôvodom ich posúdenia
a na jeho základe nebolo možné určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby. V závere dovolania dovolatelia

namietali, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu sa javí ako nepresvedčivé, pričom
rozsudok je z tohto dôvodu tzv. „prekvapivým rozhodnutím“, ktoré je nepreskúmateľné a arbitrárne.
Navrhli napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konania a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalobcovia sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotožnili so závermi súdu prvej inštancie ako aj
odvolacieho súdu. Poukázali na to, že sami nie sú natoľko odborne zdatní, aby vedeli zhodnotiť
kvalitu práce znalca, ale v tomto prípade zhodnotenie kvality práce znalca v prípade ocenenia danej
nehnuteľnosti vykonalo samotné ministerstvo spravodlivosti, ktoré konštatovalo porušenie povinnosti
znalcaJ..Š.privypracovaníznaleckéhoposudkuč.132/2016;podaniestanoviskatrvaloministerstvupol

roka, pričom nebolo v moci žalobcov tento proces urýchliť. Ak súd hodnotil aj platnosť záložnej zmluvy
v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá viedla k strate obydlia, konal v súlade so zákonom, ústavou Slovenskej
republiky a Dohovorom o ľudských právach, čo je jeho povinnosťou. Navrhli rozsudky oboch súdov ako
správne potvrdiť a žalobcom priznať náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana sporu,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 Civilného sporového poriadku,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 Civilného sporového poriadku) skúmal prípustnosťdovolania a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods.
3 veta prvá Civilného sporového poriadku) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných
bodoch.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov
v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú

splnenévšetkyprocesnépodmienky,zasplneniaktorýchmôžesúdkonaťarozhodnúťovecisamej.Platí
to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res
iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a
dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť
už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny

výklad (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013,
3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo

na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 Civilného sporového poriadku je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak

to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 Civilného sporového poriadku.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §

431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP teda zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva

na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).13. Odvolatelia vyvodzujúc prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného
sporového poriadku, namietali nedostatky odôvodnenia rozsudkov oboch súdov neobsahujúce „žiadne

konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť uvedený znalecký posudok nezákonný, neboli konkretizované
nedostatky alebo konkrétna nezákonnosť postupu, pričom uvedené nebolo zo strany žalobcov v
zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote ani uplatnené“, „žiadne takéto konkrétne porušenie právnych
predpisov súd prvej inštancie ani odvolací súd v rozsudkoch nekonštatovali ani nekonkretizovali“,“
odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu sa javí ako nepresvedčivé, pričom rozsudok je z

tohto dôvodu tzv. „prekvapivým rozhodnutím“, ktoré je nepreskúmateľné a arbitrárne“ .

14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva

jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, a II. ÚS 251/03). K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba

uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

15. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod
vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu
na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj
právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť
je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými
námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu
na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.

16. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní
nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

17. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku síce umožňuje odvolaciemu súdu, aby sa v potvrdzujúcom rozsudku, ktorým sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutiadoplnilďalšiedôvody,avšakajvtakomprípadejevzmysle§387ods.3vetadruháCivilného
sporového poriadku povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.18. Posudzujúc námietky dovolateľov smerujúce k nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí súdov
oboch nižších inštancií dovolací súd vyhodnotil tieto rozhodnutia v ich vzájomnej jednote a dospel
k záveru, že odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku žalovaných 3/ a 4/ sa vysporiadal s

právne relevantnou argumentáciou adekvátne a preskúmateľne, pričom je potrebné zvýrazniť, že súd
prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal tak vyhodnotením skutkového stavu ako
aj právnymi závermi, na ktoré poukazoval mimo iného i odvolací súd. Z odôvodnenia jeho rozsudku
(bod 62.) dostatočne jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa podrobne zaoberal hodnotením v konaní
predložených a vykonaných dôkazov (a v súvislosti s tým aj jeho postup, keď na pojednávaní dňa

10. júla 2020 rozhodol v zmysle § 142 CSP o pripustení zmeny žaloby /body 29. až 33./), na základe
ktorýchdospelkzáveru,že„znalecvrámciohodnocovaniapredmetudražbynevychádzalzovšeobecnej
hodnoty predmetných nehnuteľností v mieste a čase konania dražby, keďže hodnota nehnuteľností
uvedená v znaleckom posudku vypracovanom J.. Š. neodzrkadľuje relevantnú hodnotu nehnuteľností
pre rok 2016 v obci T., ale hodnota nehnuteľností je výrazne nižšia od hodnoty nehnuteľnosti, ako
bola určená inými znalcami/realitnými kanceláriami, ako aj od ponuky na trhu v predmetnom čase.

Hodnotením vyššie uvedených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaný 2/
nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ich všeobecnej hodnoty v obci T. ku dňu 15. 11. 2016, t.
j. ku dňu konania dražby.... tento záver podporuje aj dôkaz - oznámenie MS SR o výsledku správneho
konania zo dňa 19. 6. 2018 na preskúmanie postupu znalca v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku č. 132/2016, podľa ktorého bolo rozhodnutím ministerstva rozhodnuté o vine znalca J.. C. Š. zo

spáchania iných správnych deliktov (porušenie povinností podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch), za čo mu bola zároveň uložená sankcia ... teda je daný dôvod pre určenie
neplatnosti predmetnej dražby, nakoľko je súd toho názoru, že bolo porušené ustanovenie § 12 ods. 1
ZoDD, t.j. je naplnený dôvod pre určenie neplatnosti dražby, ktorým v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2
ZoDD je porušenie ustanovenia ZoDD.“

19. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd považoval za opodstatnené rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel žalobe. Súd prvej inštancie, ako i súd odvolací, dostatočne ozrejmili skutkové
okolnosti podstatné pre rozhodnutie, ako aj relevantnú právnu úpravu, ktorú na prejednávanú vec

aplikovali a na základe ktorej dospeli k záveru, že v žalovanej veci boli splnené predpoklady určenia
neplatnosti dražby nehnuteľnosti žalobcov a preto námietky dovolateľov vytýkajúce nepreskúmateľnosť,
arbitrárnosť resp. prekvapivosť rozhodnutí nebolo možné považovať za opodstatnené. V odôvodnení
svojichrozsudkovsúdyobochinštanciízároveňadekvátnereagovaliajnaprotiargumentáciužalovaných
(body 63. až 65. rozsudku prvej inštancie a 18. až 22. rozsudku odvolacieho súdu). Rozsudok

odvolacieho súdu poskytuje dostatočne jasnú a obsažnú odpoveď aj na odvolacie námietky týkajúce
sa povinnosti súdu vyplývajúcej z ust. § 181 ods. 2 CSP, (určenie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné a ktoré nie, ako aj predbežné právne posúdenie veci), postupu súdu prvej inštancie pri
dokazovaní oboznámením listinných dôkazov a preskúmateľnosti jeho rozsudku (bod 22.). Odvolací súd
zaujal aj stanovisko (bod 20. jeho rozsudku) k otázke výslovného uplatnenia dôvodu neplatnosti dražby

po uplynutí zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie obžaloby o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, pričom poukázal na závery uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 8Cdo/58/2018 (bod 21., v zmysle
ktorého „ak bolo v stanovenej 3-mesačnej lehote začaté konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú, označiť (tvrdiť) nielen v žalobe,
prípadne pred uplynutím 3-mesačnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 ZoDD, ale aj kedykoľvek počas

konania(samozrejmelenvtedy,aktomunebránikoncentráciakonaniaalebovodvolacomkonanísystém
neúplnej apelácie) a súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré
boli v priebehu konania tvrdené, ale i ktoré vyšli v konaní inak najavo, aj keď ich žiadna zo strán
neoznačila....“.

20. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm.
f) Civilného sporového poriadku nemožno považovať to, že dovolateľ so závermi vyjadrenými v
odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasil a že súdy neodôvodnili svoje
rozhodnutie podľa jeho predstáv, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s

jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

21. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolatelia neopodstatnene namietajú, že
odvolací súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípustnosť ich dovolania z ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP preto nevyplýva.

22.Dovolateliavyvodzovaliprípustnosťsvojhodovolaniaajzustanovenia§421ods.1písm.b)Civilného
sporového poriadku.

23. Podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

24. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,

že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

25. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 Civilného sporového poriadku).

26. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi

a spôsobom vymedzeným v § 432 až § 435 Civilného sporového poriadku.

27. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je
riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku
nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd
nesprávne,umožňujedovolaciemusúduposúdiť,čiideskutočneootázku,odktorejzáviselorozhodnutie
odvolaciehosúduačisaprijejriešeníodvolacísúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho
súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) alebo je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku).

28. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, musí
mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo

k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

29. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom
prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnychotázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil
procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii
právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (pozri napr.

rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017, 8Cdo/100/2019).
Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, riešenú odvolacím súdom,
ktorú dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval; zákonodarca túto povinnosť
ukladá dovolateľovi.

30. V úvode podaného dovolania žalobcovia síce výslovne odkázali na ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
b) Civilného sporového poriadku, z ktorého vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania, následne však
v dovolaní tento dovolací dôvod relevantne neodôvodnili, nepoukázali na konkrétnu právnu otázku
riešenú odvolacím súdom, ktorú dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval a
neuviedli, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Dovolatelia vyjadrovali všeobecnú nespokojnosť
s rozhodnutím odvolacieho súdu, domáhali sa rozhodnutia vo svoj prospech, sumarizovali priebeh

skutkových okolností prípadu a prezentovali vlastnú interpretáciu listinných dôkazov, ktoré v konaní
hodnotili súdy nižších inštancií. Jasná a konkrétna formulácia namietaného právneho posúdenia, na
ktorom odvolací súd založil svoje rozhodnutie a s tým súvisiaca vlastná argumentačná polemika
dovolateľa opierajúca sa tak o výklad relevantnej právnej úpravy nepokrytej rozhodovacou praxou
dovolacieho súdu, však v texte dovolania absentuje.

31. Len polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti
jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky a ako
hodnotil dôkazy významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v citovanom ustanovení (porovnaj
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017 a

7Cdo/140/2017).

32. Dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2022 sp.
zn. I. ÚS 215/2022, ktorý uviedol, že „k odmietnutiu dovolania pre nesplnenie náležitostí zadefinovania
dôvodu prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku ústavný súd považuje za potrebné dodať, že

aj keď jeho súčasná judikatúra uprednostňuje materiálny prístup k vymedzeniu dovolacích dôvodov zo
strany najvyššieho súdu (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 479/2021), dovolací súd si bez náležitého vymedzenia
právnej otázky dovolateľom nemôže túto otázku vyabstrahovať z dovolania sám (II. ÚS 291/2021).
Ústavne konformné riešenie vyžaduje, „aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z
dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho,

v čom má spočívať táto nesprávnosť...“ Sťažovateľ, resp. jeho advokát „preto musí pripraviť jasné, vecné
a zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky.“ (I.
ÚS 115/2020).“

33. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu možno konštatovať, že dovolateľmi uplatnený

dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom) nevymedzil spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku;
nenastolil, neformuloval, nepomenoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu, ani neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť jej riešenia, ale iba spochybnil správnosť
rozhodnutí súdov nižších inštancií, polemizoval s ich závermi a hodnotením dôkazov.

34. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných 2/ a 3/ v časti, v ktorej namietal
vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, odmietol podľa § 447 písm. c)
Civilného sporového poriadku ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie
nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1

písm. b) Civilného sporového poriadku, odmietol podľa § 447 písm. f) Civilného sporového poriadku ako
dovolanie, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

35. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 a 2 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou

o tom nevydal samostatné rozhodnutie (sp. zn. 4Cdo/144/2019, 9Cdo/154/2021).

36. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá Civilného sporového poriadku).37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.