Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca ThDr. JUDr. Peter Melichárek

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 31Cbi/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204896
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123204896.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. B., práv. zast.: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom
Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, proti žalovanej: Ing. Jana Kollárová, správca konkurznej
podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690
904, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 21, 040 01 Košice, zast.: DEMKO & PARTNERS s. r. o.,
Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2023 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že pohľadávka žalobkyne
vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze,
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017, uplatnená v prihláške
pohľadávky zo dňa 06.03.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa,
a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017 v celkovej
výške 2.540,22 eura, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6443, je čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je jej veriteľom.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Rapid life životná
poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice (ďalej len ako „úpadca“). Žalobkyňa si
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho
Warhola 33, Medzilaborce uplatnila svoju pohľadávku v konkurze. Žalobkyni bolo dňa 22.02.2023
doručené oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 14.12.2022 (ďalej len ako „Oznámenie“),

zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 6443. Pohľadávka bola v zmysle Oznámenia popretá čo
do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny a nákladov z uplatnenia. Žalobkyňa
poukázala na to, že žalovaná ju nekontaktovala aby odstránila rozpor s plnomocenstvom pre
Spotrebiteľské centrum.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 11.05.2023 uviedla, že splnomocnením splnomocnenec preukazuje
oprávnenie konať za inú osobu v rozsahu v ňom uvedenom. Iba originál splnomocnenia disponuje

právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Je
nutné rozlišovať medzi udelením splnomocnenia a preukazovaním jeho udelenia, ktoré udelenie
splnomocnenia bolo správkyni – žalovanej potrebné preukázať. Na podporu uvedeného tvrdenia
žalovaná poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2015 pod sp. zn.: 4Sži/35/2014.Z uvedeného rozhodnutia analogicky vyplýva, že pokiaľ zástupca (Spotrebiteľské centrum) nepreukázal
samostatne splnomocnenie konať za žalobkyňu – veriteľku, bolo na mieste uzavrieť, že prihlášku
podal vo vlastnom mene. Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty postupovala v snahe odstrániť

nedostatok preukázania zastúpenia tak, že zástupcu vyzvala na predloženie splnomocnenia. Tento
postup je typický aj pre súdy, ktoré spravidla vyzývajú na preukázania splnomocnenia toho, kto vystupuje
ako zástupca (splnomocnenec). Nebolo povinnosťou žalovanej, aby okrem výzvy na predloženie
splnomocnenia zástupcovi túto výzvu zasielať aj žalobkyni ako veriteľke. Žalovaná ako správkyňa
konkurznej podstaty postupovala vecne správne, ak pohľadávku žalobkyne poprela čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti i výšky, pričom na všetkých dôvodoch popretia pohľadávky uvedených v
Oznámení o popretí pohľadávky zotrváva.

4. Žalobkyňa sa v podaní zo dňa 28.07.2023 vyjadrila tak, že vyjadrenie žalovanej je špekulatívne,
nedôvodné a účelové, trvá na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe.

5. Žalovaná sa vyjadrila dňa 06.10.2023 tak, že na konkurzné konanie je potrebné primerane aplikovať
ustanovenia Civilného sporového poriadku , niet žiadneho dôvodu, aby výklad týchto ustanovení
a ich konzistentná aplikácia Najvyšším súdom Slovenskej republiky, či dokonca Ústavným súdom
Slovenskej republiky nemala byť premietnutá aj do postupu žalovanej ako správkyne konkurznej
podstaty za situácie, že žalobkyňa mala byť zastúpená zástupcom. Žalovaná vyzvala zástupcu

žalobkyne spotrebiteľské centrum na predloženie splnomocnenia.

6. Ospravedlnenie účasti a súhlas s vykonaním pojednávaním zo strany právneho zástupcu žalobkyne
bol sudcovi predložený o 12:53 dňa 27.11.2023 t.j. po vykonanom pojednávaní.

7. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 27.11.2023 vyjadrila tak, že: „Žalovaná v celom rozsahu zotrváva
na tom, že žaloba žalobkyne je nedôvodná v celom rozsahu a to osobitne alebo konkrétne z dôvodov,
ktoré produkovala vo svojich dvoch písomných vyjadreniach doručených súdu zo dňa 11.5.2023 a
6.10.2023. V konkrétnosti a v krátkosti nedôvodnosť žaloby vzhliada žalovaná v tej skutočnosti, že
žalobkyňaneosvedčila,žejezastúpenásplnomocnencomalebozástupcom,ktorýzaňuprihláškupodal.

To znamená, že pokiaľ jednoducho sa nepreukázala alebo ona alebo teda splnomocnený zástupca
originálom písomného splnomocnenia na jej zastupovanie v konkurznom konaní, tak bolo potrebné
vyhodnotiť, že splnomocnenec resp. zástupca podal prihlášku vo vlastnom mene. Pokiaľ žalobkyňa v
niektorom zo svojich písomných vyjadrení ozrejmovala, že preukázala zastúpenie, tak žalovaná zastáva
názor, že v tomto štádiu konania prihlášku v súlade s ust. § 30 ods. 2 už nie je možné žiadnym spôsobom

doplniť a preto na také predloženie plnomocenstva už nemôže byť prihliadnuté a zároveň sa nejedná o
originál splnomocnenia ale iba o jeho fotokópiu. Z týchto dôvodov teda žalovaná navrhuje, aby žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalovanej ako úspešnej účastníčke priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.“

8. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

9. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila tieto dôkazy: oznámenie o ukončení doby platenia
poistného zo dňa 02.12.2016, splnomocnenie od Spotrebiteľského centra, potvrdenie od Obecného
úradu v Ľuboticiach o overení podpisu a oznámenie o popretí pohľadávky.

10. Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I Uznesením zo dňa 11.01.2018, sp. zn.
31K/28/2017 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
040 71 Košice, IČO: 31 690 904, že Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa
23.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Rapid

life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 a za správcu bola ustanovená
JUDr. Dana Husťáková, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu: S738. Sporné
medzi stranami nebolo, že JUDr. Dana Husťáková bola odvolaná z funkcie správcu a že uznesením zo
dňa 21.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2019, bola do funkcie správcu ustanovená
Ing. Jana Kollárová (žalovaná). Nebolo sporné medzi stranami ani to, že pohľadávka žalobkyne vo výške

2.540,22 eura bola prihlásená do konkurzu, že správkyňa poprela pohľadávku z dôvodov uvedených
v oznámení o popretí pohľadávky, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobkyni dňa
22.02.2023 a že žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná v zákonom stanovenej lehote.11. Sporné medzi stranami bolo, či správca poprel pohľadávku z relevantných dôvodov a či je táto
pohľadávka v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/28/2017
nesporná čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia.

12. Zo splnomocnenia zo dňa 22.01.2018 bolo zistené, že žalobkyňa ním splnomocnila Spotrebiteľské
centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce na zastupovanie v súdnom,
exekučnom, konkurznom konaní voči spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040
71 Košice, IČO: 31 690 904 avšak to nebolo podpísané zo strany Spotrebiteľského centra.

13. Z oznámenia o popretí pohľadávky žalobkyne zo dňa 14.12.2022 (doručeného žalobkyni dňa
22.02.2023)bolozistené,žesprávkyňa(žalovaná)poprelapohľadávkužalobkynezapísanúdozoznamu
pohľadávok pod číslom 6443 v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
Správkyňa tiež uviedla, že ani popretý veriteľ ani zástupca veriteľa (uvedený v prihláške) nedoložili do
konkurzného spisu a ani k rukám správkyne plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého

veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny
úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku popretého veriteľa teda signovala osoba bez preukázaného
oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda
uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na

jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného
hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze,
keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí
len veriteľovi a nie jeho zástupcovi. Na základe uvedeného správkyňa poprela pohľadávku čo do jeho
právneho dôvodu a v celom uplatnenom rozsahu. Podľa správkyne s poukazom na vyššie uvedené

nie je možné akceptovať ani popretým veriteľom tvrdenú skutočnosť že by bol úpadca v omeškaní so
zaplatením popretej pohľadávky, ktorá nie je právne ani fakticky existujúca a preto správkyňa poprela
i náklady z uplatnenia pohľadávky požadované popretým veriteľom a to v celom uplatnenom rozsahu.
Ak pohľadávka neexistuje (neexistuje právny nárok uplatnený v prihláške pohľadávky), nemôže byť ani
úpadca v omeškaní s jej zaplatením. Správkyňa poprela pohľadávku čo do jej uplatnenej výšky v celom

rozsahu 2.540,22 eura.

14.Podľaust.§28ZKR:(1)Pohľadávka,ktorániejepohľadávkouprotipodstate,savkonkurzeuplatňuje
prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená
v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí

prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za
doručenú aj na súde. (3) Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ
však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na
pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného
do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po

doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní
v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku,
v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v
základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. (5) Prihláškou možno
uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky

(ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený
veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie
prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako
uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa

k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate

právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže
uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení
všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.15. Podľa ust. § 29 ZKR: (1) Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno,
priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak

sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu,
alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov,

identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod
vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma
pohľadávky, f) podpis. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s
uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho
práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej
má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma

pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí
podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní
v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného
a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna

banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou
starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý
je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej
pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa

na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo
alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo
sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu
budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto by s poukazom na
výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť

prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu
na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane
ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre
uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom
prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

16. Podľa ust. § 30 ZKR: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej
lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne
neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania
prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (2)

Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť
ani doplniť.

17. Podľa ust. § 32 ZKR: (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom

prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne
preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a
dôvodyspornostiprihlásenejpohľadávky.Správcaprihlásenúpohľadávkupoprievspornomrozsahu,len
ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere,

ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení
popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich
právnych, účtovných alebo daňových poradcov. (2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť

správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,
nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskejúnie. (3) Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie
pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom
vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. (4) Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo

iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi
lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. (5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie
pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí
poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je
popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto

pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky,
ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. (6) Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
(7) Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na účet
správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške
podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu. (8)

Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie
pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
(9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť
podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,

inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde. (10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu,
platí najnižšie uznané poradie. (11) Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak
ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo
výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví. (12) Za

právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada
tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie
odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej
je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej
pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku. (13) Ak

bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je súd,
príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie
nevydal. (14) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia
a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho
práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. (15) Rozhodnutie o určení

popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. (16) Uplynutím lehoty
na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. (17)
Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže
správcapísomneuznať,akojejurčeníeštenerozhodolsúd.Uznanímsapopretápohľadávkavuznanom
rozsahu považuje za zistenú. (18) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (19) Výška preddavku na trovy
konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie
pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a
najviac 10 000 eur. (20) Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt
verejnej správy podľa osobitného predpisu.8c) (21) Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11

správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu
v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku
7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky,
ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov
podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy

sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

18. Podľa ust. § 196 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na
konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení(ďalejlen"konaniepodľatohtozákona")saprimeranepoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku.

19. Podľa ust. § 13 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z.z. v platnom znení: Zástupca
sa preukazuje písomným plnomocenstvom, ak zákon neustanovuje inak.20.Podľaust.§31Občianskehozákonníka:(1)Priprávnomúkonesamožnodaťzastúpiťfyzickoualebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe
vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán
udelí plnomocenstvo. (3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v
plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

21. Správkyňa (žalovaná) poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky aj vymáhateľnosti. Správkyňa poukázala na to, že k prihláške neboli pripojené žiadne
prílohy, ani plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť
prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého

veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prihláškupopretéhoveriteľatedasignovalaosobabezpreukázanéhooprávneniataktokonaťzaveriteľa.
Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu
veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca
veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho

prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna
vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

22. K samotnému popretiu pohľadávky súd uvádza, že z písomného vyjadrenia správkyne v konaní, ako
aj povereného zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 27.11.2023 vyplýva, že k prihláške pohľadávky

žalobkyne neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, pričom zákon neumožňuje po uplynutí
lehoty na prihlasovanie pohľadávok dopĺňať prihlášku.

23. Navyše plnomocenstvo predložené žalobkyňou v prílohe žaloby nebolo podpísané zo strany
splnomocnenca.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zástupca uvedený v prihláške a podpísaný na prihláške nemohol
konať za žalobkyňu. Predmetnú prihlášku nie je teda možné považovať za prihlášku pohľadávok
žalobkyne do konkurzu, preto si žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky.

25. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

26. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam súd poukazujúc na ust. § 150 ods. 1 CSP uvádza, že „povinnosť
tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté

v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť
úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.“ (k tomu:
Števček, Ficová a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C- H-Beck, str. 571). Uvedená
povinnosť sa označuje ako „povinnosť, resp. bremeno tvrdenia“. Následne k takémuto tvrdeniu
potom podľa návrhu procesnej strany súd vykonáva dokazovanie (tzv. dôkazné bremeno), nakoľko

dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strana tvrdila (nie zisťovať, čo strana netvrdila).
V právnej praxi sa potom hovorí o tzv. unesení bremena tvrdenia a unesení dôkazného bremena. Ak
strana sporu svoje bremeno neunesie, znamená to pre ňu prehru sporu (neúspech v spore).

28. Procesné bremeno je špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných povinností.

Neunesenie procesného bremena však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou
sankciou je najčastejšie strata sporu. Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie
je sankcionované zo strany súdu konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu
predstavuje strata civilného sporu.29. Dôkazné bremeno v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa
dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz

na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje
statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany
procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno
obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja
od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce

dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové
tvrdenia žalobcu.

30. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka perfektnosti splnomocnenia zástupcu
(Spotrebiteľské centrum) na podanie prihlášky do konkurzu.

31. Súd však uvádza, že v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 ZKR : „Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku
neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva
spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže
byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto

pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a
prihlásenej sumy“. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobkyne je možné prihlásiť pohľadávku do
konkurzného konania aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty stanovenej ustanovením § 28 ods.
2 ZKR.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

33. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,
preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú
argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne

rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

36. Žalovaná mala v konaní voči žalobkyni plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.