Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121203068
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4121203068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C., D. E. XXX/X, zastúpenej : JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom 949 01 Nitra,
Farská 40, proti žalovaným: v 1. rade B. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom 949 01 C., G. H. XXXX/XX,
zastúpenej: JUDr. Stanislav Pavol, PhD., advokát so sídlom Bratislava, Šancová 58, v 2. rade I. I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX, C., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra 18. októbra 2022 pod č.k.17C/9/2021-548 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v II. výroku rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania z r u š u j e.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2 . rade došlého súdu dňa
19.3.2021 zamieta.
IV. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %,
ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa.
V. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 2. februára 2021 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade

ako kupujúcim, podľa ktorej predmetom prevodu vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a preto právne neúčinná.

1.2. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru nespornosti, že žalobkyňa a žalovaná v prvom rade
uzavreli dňa 17.10.2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené katastrálnym
odborom Okresného úradu Nitra, okres C. L. C., katastrálne územie M., nehnuteľnosti zapísané na LV

číslo XXXX ako parcela registra C- záhrada a parcela číslo XXXX o výmere 266 m2, parcela registra
C- zastavaná plocha a nádvorie s parcelným číslom XXXX o výmere 288 m2, stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXXX (druh stavby 10-rodinný dom) nachádzajúci sa na pozemku
s parcelným číslom XXXX (č.l.405).Žalovaná v prvom rade bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností . Listom zo dňa
30.10.2019žiadalaoblokáciuvkladuvlastníckehoprávazdôvodu,žedošlokprávoplatnémuodstúpeniu
odkúpnejzmluvyzdôvoduriadnehonesplateniuúveru.Zároveňžiadala,abykatastrálnyodbornepovolil

vklad kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor vydal dňa 31.10.2019 rozhodnutie pod
číslom V 9127/2019, na základe ktorého prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľností do vyriešenia predbežnej otázky, ukončenie súdneho konania vedeného na Okresnom
súde pod spisovou značkou 36C/84/2019.
Pod spisovou značkou 36C/84/2019 sa viedlo konanie vo veci určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy

zodňa17.10.2018jeplatné.Konaniebolozastavenéuznesenímzodňa9.1.2020zdôvodunezaplatenia
súdneho poplatku za podanú žalobu.

Rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor zo dňa 30.07.2020 pod spisovou
značkou V 9127/2019-30 bolo konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušené do
vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je zistenie, či kupujúca pani A. B. - žalobkyňa spochybňuje alebo

nespochybňuje platnosť odstúpenia B. F.- žalovanej v 1. rade od kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018.
Okresný úrad Nitra vyzval listom zo dňa 30.07.2020 žalobkyňu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia
výzvy podala na súd príslušnú žalobu a jej podanie správnemu orgánu preukázala. Predmetná výzva
jej bola doručená riadne 11.08.2020.
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 28.09.2020 pod spisovou značkou V

9127/2019- 38, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2021 zastavil konanie o vklad práva do
katastra nehnuteľností z dôvodu, že účastník konania, predávajúca B. F. odstúpila od zmluvy pred
vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Účastník konania kupujúca A. B. podaním žaloby na príslušný
súd nespochybnila platnosť odstúpenia od zmluvy a z toho dôvodu došlo k zastaveniu predmetného
konania. Voči rozhodnutiu bolo podané riadne odvolanie. Okresný úrad Nitra, odbor opravných

prostriedkov referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 15. januára 2021 VO/7/2020-2/BR
odvolanie A. B. zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, V XXXX/
XXXX-XX zo dňa 28.09.2020 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018 uzavretej medzi predávajúcou B. F. a
kupujúcom A. B..

Žalobkyňa podala dňa 15.02.2021 žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, predmetné konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn.
18C/7/2021.
Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn.18C7/2021 zo dňa 11.07.2022 žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na danom určení a nezaoberal sa meritom veci. Nebolo

sporné, že žalovaná v 1.rade uzavrela dňa 02.02.2021 ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovaným
v 2. rade ako kupujúcim, predmetom kúpnej zmluvy boli sporné nehnuteľnosti. Vklad kúpnej zmluvy
bol povolený dňa 03.03.2021 a týmto dňom táto kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť, vlastníkom
sporných nehnuteľností sa stal žalovaný v 2. rade.

1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 137 CSP písmena c), d), § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka ,164, § 163 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru absencie naliehavého právneho záujmu o určenie neplatnosti
právneho úkonu, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a z toho dôvodu nerozhodoval o prerušení konania.

1.4. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná. Právny zástupca žalobkyne tvrdil, že pri žalobe
podľa § 137 písm. d) CSP sa neskúma naliehavý právny záujem a preto v súlade s predmetným
ustanovením nepreukazuje.
Súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, je povinný uviesť v

žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení
je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku. Rozhodnutie o
právnom záujme, o tom, či je alebo nie je daný, je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je
dôvodom zamietnutia žaloby (tak, ako bola dlhodobo zaužívaná prax súdom za účinnosti OSP), nie je
dôvodom pre odmietnutie žaloby, aj za účinnosti CSP. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý

právnyzáujemnaurčení(ne)existenciepráva,akprávnyzáujemvyplývazosobitnéhopredpisu.Vtakom
prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný.
Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje
alebojejukladápodaťbližšiešpecifikovanúurčovaciužalobu.Oprávneniepodaťtakútourčovaciužalobuzakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Právny zástupca žalobkyne tvrdil,
že si predmetný nárok uplatňuje podľa § 137 písmeno d) CSP.
Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr.
výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa

žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva).
Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej
zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie
práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z
osobitného právneho predpisu nevyplýva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý

z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za nedôvodný. V niektorých prípadoch hmotné
právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne
neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Pri uvedených žalobách z konkrétneho
hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako
minulú udalosť).

Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí
ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu
sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu
je posúdiť, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva,
t. j. ak neistotu žalobcu v právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide

predovšetkým o prípady, kedy určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu,
ktorým sa predíde prípadným sporom o splnenie povinnosti). Naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu
ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s
tým, aby následne mohol podať žalobu na plnenie (napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia

alebo žalobu na náhradu škody) alebo inú určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho
práva). Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len
rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného)
súdneho sporu ( Najvyšší súd SR sp. zn. 1 Cdo 143/2018 z 30. októbra 2019, sp. zn. 3 Cdo 240/2006,
1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011, 1 Cdo324/2014, 3 Cdo 887/2015, 5 Cdo 345/2015, 8 Cdo 26/2016).

1.5. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Nezaoberal sa ňou
vo veci samej. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala určenia právnej skutočnosti, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 02.02.2021 medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná, nebola

jej účastníčkou, respektíve zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy. Vyhovením žalobe by sa jej
postavenie nezmenilo . Ak by jej vyhovel a určil, že kúpna zmluva zo dňa 02.02.2021 je neplatná,
kataster by v prípade kladného rozhodnutia zapísal právny stav pred napadnutou neplatnou zmluvou.
Žalovaná v 1. rade by sa stala opätovne výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, čo by spornú
situáciu v danej veci nevyriešilo a musela by nasledovať ďalšia žaloba, nakoľko žalobkyňa má záujem

preukázať, že odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovanou v 1. rade je neplatné, čím by
sa kúpna zmluva, ktorú uzavrela so žalovanou v 1. rade stala platná a ona by bola opätovne výlučnou
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Podanou žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, by nebola
odstránená neistota žalobkyne, išlo by len o rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie
iného žalobkyňou následne iniciovaného súdneho sporu, ktoré by muselo nasledovať. Žalobkyňa podala

dňa 15.02.2021 žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú so žalovanou v 1.
rade uzavrela a to dňa 17.10.2018, žaloba sa vedie na pod spisovou značkou 18C/7/2021. Vo veci bolo
rozhodnuté zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení.

1.6. V časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol, návrh žalobkyne na prerušenie konania

až do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou značkou 18C/7/2021 nie je dôvodné,
pretože aj v prípade akéhokoľvek rozhodnutia v predmetnej veci toto konanie nemá žiadny zásadný
význam na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie v konaní vedenom
pod spisovou značkou 18C/7/2021, by žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nemala žiadnyvýznam, pretože takto zvolený prostriedok na ochranu jej práva nie je vhodne zvolený a takýmto petitom
(žalobou) sa jej neistota neodstráni.

1.7. Konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným procesným
spôsobom (v zmysle Občianskeho zákonníka), ktorý nie je povinný špecifikovať, pretože by nešlo o
procesné poučenie. Žalobkyňou zvolená forma ochrany práva nevytvorí pre ňu pevný právny základ a
vo vzťahu k jej postaveniu ako kupujúcej by muselo nasledovať ďalšie konanie o plnenie, teda takýmto
určením by sa nepredišlo ďalším sporom.

1.8. Žalobkyňa sa v priebehu konania domáhala vydania ďalšieho neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala uložiť žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k scudzeniu
nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to
pozemky registra ,, C“ parc. č. XXXX, záhrada o výmere 266m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 288m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa na
pozemku č. XXXX a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Po preskúmaní obsahu návrhu a
jeho príloh dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný
dôvodne, neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade formou požadovaného neodkladného

opatrenia. Preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

1.9. O trovách konania rozhodol podľa§ 262 ods. 1 ,2 , § 255 ods. 1 CSP a žalovaným
v 1. a 2. rade v spore úspešným, priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

2.1. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie rozsudku v celom jeho rozsahu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorým je skutočnosť, že konanie iná inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorým je skutočnosť, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
ktorým je skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.2. Namietala oneskorené rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

2.3. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na danom
určení a dôvodmi rozhodnutia. Uviedla, že z jej neznámych dôvodov vychádzal zo situácie, kedy by
mala po rozhodnutí ešte podávať ďalšiu žalobu smerujúcu k určeniu neplatnosti odstúpenia od

kúpnej zmluvy, a následne uviedol, že žalobu podala. Z vyjadrenia súdu vyplýva, že otázka určenia
neplatnostikúpnejzmluvyjeotázkoupredbežnouprerozhodnutieiného,následneiniciovanéhosúdneho
sporu. Neuviedol, aké následné iné konanie, než konanie, ktorým som sa domáhala určenia neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy, malo byť z jej strany iniciované. Rovnako neurčito sa vyjadril v bode 32
rozsudku, kde len všeobecne poukazujúc, že mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným

procesným spôsobom ,všeobecne poukázal na hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník. Nebolo
však špecifikované, o aký iný procesný spôsob sa malo jednať, resp. akým ustanovením Občianskeho
zákonníka som sa mala riadiť pri ochrane svojich práv.
Na obranu svojho postupu uviedla, že so žalovanou v l. rade podpísala kúpnu zmluvu dňa 17.10.2018.
Počas vkladového konania, ktoré bolo iniciované na základe zmluvy, bolo katastrálnemu odboru

Okresného úradu Nitra doručené zo strany žalovanej v l. rade oznámenie o odstúpení od kúpnej
zmluvy. Vkladové konanie bolo najskôr prerušené a následne zastavené. Vlastnícke právo na jej osobu
nikdy doposiaľ neprešlo, hoci mala so žalovanou v l. rade riadne uzatvorenú kúpnu zmluvu, ktorá
bola platná a nebol žiadny dôvod na odstúpenie od zmluvy. Iniciovala konanie o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, ktorá bola uzatvorená medzi mnou a žalovanou v

1 .rade. Je pravdou, že súd sa s touto skutočnosťou do určitej miery zapodieval v znení napadnutého
rozsudku, avšak nedostatočne a nesprávne. Nekriticky prihliadol na to, že žaloba o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, ktoré bolo vedené Okresným súdom Nitra pod sp.
zn. 18C/7/2021, bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Nezvážil, akédôsledky pre toto konanie (I7C/9/2021) by mohlo mať rozhodnutie odvolacieho súdu podanom odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18C/7/2021, ktorého výsledkom by bolo v konečnom
dôsledku určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018. Takýto výsledok by mal

za následok, že kúpna zmluva zo dňa 17.10.2018, by bola plne vkladuschopná. Iného výsledku, než
toho, že by sa obnovil stav, kedy by bola ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností zapísaná
žalovaná v 1. rade, sa domáhať ani nemohla, pretože jej nikdy nesvedčilo vlastnícke práva k sporným
nehnuteľnostiam. Vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018 zatiaľ nenastali. Práve s
ohľadom na uvedené skutočnosti sú ňou podané žaloby (ktorými bolo iniciované jednak konanie

vedené pod sp. zn. 18C/7/2021, ako aj konanie vedené pod sp. zn. 17C/9/2021) jediným možným
riešením vzniknutej situácie. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať uvedenou argumentáciou ohľadom
toho, že žalovaný v 2. rade nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Uvedené tvrdenie odôvodnila poukazom na to, že nadväzne na iniciovanie konania
vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 18C/7/2021, predmetom ktorého je určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy, o tejto skutočnosti informovala katastrálny odbor Okresného úradu Nitra,

ktorý požiadala o zapísanie informačnej poznámky o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 18C/7/2021 a žiadala ju zapísať na list vlastníctva č. XXXX. Návrh na zápis poznámky
podala dňa 15.02.2021 o 09:39 hod. a bolo mu pridelené číslo P 228/21. Jej návrhu bolo vyhovené
a na list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., bola zapísaná poznámka o začatom konaní
a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedenú poznámku došlo k prerušeniu

vkladového konania V 836/2021 (išlo o vkladové konanie iniciované práve na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 02.02.2021, uzatvorenej medzi žalovanou B. F. ako predávajúcou a JUDr. Jozefom Veverkom,
ako kupujúcim. Dôvodom prerušenia vkladového konania bola potreba vysporiadania sa s uvedenou
poznámkou. Vysporiadať sa s ňou bolo potrebné v rámci znenia kúpnej zmluvy, ktorej platnosť napáda,
vysporiadať sa s ňou boli povinné obe zmluvné strany (N. F. J. O. P. Q. F. J. X.P.). D. P. E. R. P. L.

prerušení vkladového konania zo dňa 19.02.2021 doručované A. P. A., splnomocnenej za žalovanú v l.
rade, žalovanému v 2. rade - JUDr. I. J.. Podľa doručenky, ktorá preukazuje doručenie tohto rozhodnutia
JUDr. Jozefovi Veverkovi, rozhodnutie bolo doručené dňa 01.03.2021, predtým, než bol v jeho prospech
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto nemôže byť ani dobromyseľný v
tom, že nadobudol vlastnícke právo od vlastníka nehnuteľnosti - žalovanej v l. rade, keďže sa údaj o

jej vlastníckom práve stal pochybným, resp. sporným okamihom podania žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018 na Okresný súd Nitra, ktorá skutočnosť bola a stále aj
je obsahom informačnej poznámky zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. M..

2.4. Namietala zamietnutie návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania

vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. I8C/7/2021, nakoľko ak by sa preukázala neplatnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá ne/platnosť bola predmetom konania pod sp. zn. 18C/7/2021, potom
by bolo potrebné prihliadnuť na absenciu dobromyseľnosti u žalovaného v 2. rade.

2.5. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že konanie vedené pod sp. zn. 17C/9/2021 nemá

žiadny význam, nakoľko to, čo je predmetom tohto konania, malo byť ako predbežná otázka vyriešené v
konaní vedenom pod sp. zn. 18C/7/2021. V konaní vedenom pod sp. zn. 18C/7/2021 bolo však súdom
prezentované, že by to malo byť práve naopak, to zn. že v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/9/2021 by
mala byť ako predbežná otázka vyriešená neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá otázka bola
predmetom konania vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. I 18C/7/2021. Uvedený záver síce

nie je premietnutý do znenia rozsudku sp. zn. 18C/7/2021, avšak bol prezentovaný na pojednávaniach
uskutočnených v rámci konania vedeného pod sp. zn. 18C/7/2021. Rovnako sa vyjadrila aj v rámci
odvolania proti rozsudku vydanému v konaní 18C/7/2021.

2.6. Ďalej uviedla, že dôkladne preukázala obavu z možnej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami,

jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný a malo mu byť vyhovené. Nesúhlasila
s odôvodnením nepreukázania konania žalovaného v 2. rade s nakladaním nehnuteľnosti. Nemožno
ju zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilá splniť z objektívnych dôvodov. Najmä pri
neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto
štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie

smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za
daných okolnosti osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepoměrnými ťažkosťami. Takáto
požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom
nemožno dosiahnuť.2.7. Vo vzťahu k výrokom č. I. II. a III. uviedla, že súd v rámci znenia svojho rozhodnutia uviedol,
že mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom, neuviedol, akým. Toto tvrdenie je

nepreskúmateľné.

2.8. V závere namietala, že rozhodnutie súdu je značne zmätočné v otázke, či mal byť naplnený
naliehavý právny záujem alebo nie, resp. či podanie takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Súd
na strane 10, v bode 31 rozsudku uviedol, že nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, preto ju zamietol. V bode 32 uvádzal, že v tomto prípade ide o žalobu podľa ustanovenia § 137
písm. d) CSP, preto platí, že žaloba je prípustná ak jej podanie vyplýva z osobitného predpisu. Tým ,že
sa zamýšľal aj nad existenciou naliehavého právneho záujmu a zaoberal sa aj možnosťou podania
žaloby na určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu, vniesol do rozsudku značnú
zmätočnosť.

2.9. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedla, že v prvom rade malo prísť k
prerušeniu konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn.
18C/7/2021, nakoľko až v prípade úspešného ukončenia konania vedeného Okresným súdom Nitra pod
sp. zn. 18C/7/2021 bude potrebné zaoberať sa otázkou ne/platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade.

Žiadala, aby Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 18.10.2022, pod č. k.
17C/9/2021 - 548, v napadnutej časti zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a
zároveňabyvzmysleustanovenia§391ods.1CSPvecvrátilOkresnémusúduNitranaďalšiekonaniea
nové rozhodnutie. Alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok len v časti výroku č. I, IV a V a v tejto časti
vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby zmenil napadnutý rozsudok

včastivýrokovč.IIaIIItak,žeprerušíkonanievedenéOkresnýmsúdomNitrapodsp.zn.17C/9/2021do
právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 18C/7/2021 a zároveň
aby nariadil neodkladné opatrenie .

3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu
predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, sú viazaný dôvodmi a rozsahom
tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa

§ 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosťodvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto
preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania,
z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému

rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré
strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný
rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom

dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa
prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že
pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

6. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo,

nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne, preskúmal
v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody
odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy
vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa

s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Odvolací
súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa
§ 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

7. Žalobkyňa podala odvolanie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C/7/2021. Odvolanie podala
03.02.2023. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 08.03.2023 pod č.k. 25Co/105/2022-202 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 11.07. 2022 pod č.k. 18C/7/2021-164. Predmetom konania bolo

určenieneplatnostiodstúpeniaodzmluvy.Žalobabolazamietnutáprenedostatoknaliehavéhoprávneho
záujmu na danom určení. Vec je právoplatne skončená. Odvolací súd z toho dôvodu rozsudok súdu
prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania konania do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp.zn. 18C/7/2021 zrušil podľa § 389 ods.1 písm. d) CSP, pretože zanikli dôvody,
pre ktoré by malo byť vydané.

8. Odvolací súd je podľa § 387 ods. 3 CSP povinný v odvolacom rozhodnutí vyjadriť sa k podstatným
skutočnostiam, uvádzaných v podanom odvolaní.

9. Odvolací súd je viazaný obsahom a rozsahom odvolania ( §379, § 380 CSP). Žalovaná namietala

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zdôvodnenia nedostatku naliehavého
právneho záujmu na danom určení, či súd prvej inštancie tento nedostatok posúdil podľa § 137
písm. c) alebo d) CSP, nesprávny procesný postup, ktorým jej znemožnil uskutočňovanie jej patriacich
procesnýchprávvtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproces,inúvadukonania
majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia , nesprávne právne

posúdenie veci.

10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia videla v neuvedení, čoho sa mala podanou žalobou domáhať. Súd
prvej inštancie správne uviedol, že nie je jeho povinnosťou poučovať stranu o hmotnom práve. ÚS SR
v náleze II. ÚS 482/2021 zo dňa 1.6.2022 uviedol, že pokiaľ súd neuvedie, aký iný spôsob ochrany

súd uprednostňuhe pred určovaciu žalobou a z akého dôvodu, je jeho odôvodnenie nedostatočne
odôvodnené. Uvedené nedostatočné odôvodnenie v tejto časti však nemá za následok správne
zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení.11. Nepreskúmateľnosť rozsudku žalobkyňa videla v rozporoch aplikácie § 137 písm. c ) d) CSP. Súd
prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy a
naliehavý právny záujem na danom určení odvodzovala z ustanovenia § 137 písm. d) CSP.

Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu.

Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia v bode 30 sa zaoberal naliehavosťou preukázania
naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP a uviedol, že naliehavosť právneho záujmu nie
je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Ďalej uviedol, že žalobca nemá

povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne) existencie práva, ak právny záujem
vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami. Z uvedeného vyplýva, že posudzoval naliehavý právny záujem na danom
určené podľa § 137 písm. c), d) CSP.
Žalobkyňa sa nedovolala naliehavého právneho záujmu na danom určení § 137 písm. d) CSP, pretože

nevyplýva z osobitného predpisu.

13. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súdy skúmajú, či žalobca určovací výrok skutočne
potrebuje a či tento určovací výrok je spôsobilý odstráni stav právnej neistoty žalobcu. Účelom
naliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré majú

pre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne. Skúmanie
naliehavého právneho záujmu je otázka právna. Pokiaľ by súd poskytol ochranu a žalobkyne a pripustil
by danosť naliehavého právneho záujmu na danom určení, vo veci samej by nebola úspešná. V zbierke
súdnych rozhodnutí NS SR pod č. 87/2001 týkajúceho sa rozhodnutia NS SR 1 Cdo31/2000 najvyšší
súd dospel k záveru, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy,

podľa ktorej v katastri nehnuteľnosti nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou
zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej
zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľnosti povolený vklad
vlastníckeho práva. Ten, kto bol poškodený dvojitým scudzením, má nárok na náhradu vzniknutej škody
podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy

bola zmluvná voľnosť už obmedzená, lebo v tom čase nebolo právoplatne skončené konanie o vklad
vlastníckeho práva v zmysle skoršej zmluvy, porušenie povinnosti ale nemá za následok neplatnosť
nasledujúceho právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného.
Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom alebo bola tá istá nehnuteľnosť
prevádzaná 2 krát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva

do katastre nehnuteľnosti.

14. Uvedené rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu, kedy darca previedol nehnuteľnosť ďalšou
kúpnou zmluvou v čase, kedy nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, pretože
návrh bol zamietnutý Nenastali vecnoprávne účinky darovacej zmluvy, darca vlastnícke právo nestratil

a obdarovaný nenadobudol.

Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedené rozhodnutie je aplikovateľné na danú vec. K vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nedošlo z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovanou, ktorá
využila svoje oprávnenie odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníčku nehnuteľnosti,

vlastníčkou zostala žalovaná, ktorá previedla nehnuteľnosť na žalovaného v 2. rade. Z platnej zmluvy
vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako
a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nenastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy,
pokiaľ zákon ( § 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovuje inak. Rozhodnutie o povolení vkladu
nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, t.j. vecnoprávnych následkov, nie obligačnoprávnych následkov, ktoré nastali prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy.15. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia stotožnil. Žalobkyňa v konaní nepreukázala skutkové
okolnosti vedúce k sporu medzi stranami o potrebe určiť žalovanú zmluvu za neplatnú, podaná žaliba
tedaniejeprocesnevhodnýmnástrojomnaodstráneniejejprezentovanéhostavujejprávnejneistoty.Jej

tvrdenie, že v prípade úspešnosti žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy by bola žalovaná zapísaná
ako vlastníčka nehnuteľnosti a mohla by si dať zapísať vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy
vôbec nezohľadňuje súčasne situáciu, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný v 2. rade. Konanie
o neplatnosť odstúpenia od zmluvy je právoplatne skončené, súd žalobu zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na danom určení. Žalobkyňa odvodzovala naliehavosť právneho záujmu

práve konaním o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, majúc za to, že vyhovením žalobe by sa jej právne
postavenie zmenilo. Jej právne postavenie by sa nezmenilo. Nevyriešilo by jej vlastnícke právo.

16. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie je daný podľa § 137 písm. d)
CSP, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, pretože sa jedná o právnu skutočnosť, ktorá nevyplýva
z právneho predpisu.

Pretože odvolací súd po tvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na danom určení, nemal dôvod sa vyjadrovať k ostatným odvolacím dôvodom žalobkyne.

17. Žalobkyňa podala odvolanie v zamietajúcej časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Uviedla, že dôkladne preukázala obavu z možnej dispozície žalovaného v 2. rade nakladať

s nehnuteľnosťami. Poukázala na doktrinálny výklad k potrebe preukazovania skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa§326ods.1,2CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

18. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán(nie s konečnou platnosťou),

pričom musí byť poskytnutá ochrana a to tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada tak v rámci
ústavných a zákonných pravidiel, aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho,
proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu,
aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o vydanie
neodkladného opatrenia žiada. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný končený výsledok sporu,

len sa ním zaisťuje, aby končené rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Tam, kde dosiaľ
nebolo vydané rozhodnutie treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie
bolo tiež preukázané, alebo aspoň osvedčené (kumulatívne) že navrhovateľ má nárok, ktorý mu
bude priznaný súdnym rozhodnutím. Z toho vyplýva, že zákonná úprava postupu pri neodkladných
opatreniach vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu

obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
je nutné v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, smerujúce
kosvedčeniutýchprocesnýchahmotnoprávnychskutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdo
záveru a legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Z danéhovyplýva, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ
súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok, a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia. Jednou z podmienok na vydanie neodkladného opatrenia na návrh strany je vecná

súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť
predmetom konania vo veci samej. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti na vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na
základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Žalobkyňa odvolanie zdôvodnila preukázaním obavy možnej dispozície s nehnuteľnosťou bližšie
dôvody odvolania nezdôvodnila. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v
situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred

meritórnym rozhodnutím (t.j. pred rozsudkom vo veci samej) prijať určité dočasné opatrenie, pretože
sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre
vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi stranami význam. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný
zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť
podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä

z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.
20. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v občianskom súdnom konaní treba
považovať za integrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Zo zásady rovnosti účastníkov konania však nemožno vyvodzovať nejaký abstraktný postulát,
že strany – bez zreteľa na ich postavenie a konkrétnu procesnú situáciu – musia v každej časti či

druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných
prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana; tomu
zodpovedá aj príslušná zákonná úprava. Tak tomu je aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, lebo cieľom tohto návrhu je dosiahnuť požadovanú dočasnú súdnu ochranu a v danom
kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť poskytnutej súdnej ochrany.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie . Pre nariadenie

neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tomu zodpovedal procesný súdu
prvej inštancie a odvolací dôvod žalobkyne spočívajúci v preukázaní obavy z možnej dispozície
žalovaným v 2. rade nemal za osvedčený. Preto dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Pre vydanie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydanie rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Pre odvolacie konanie je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, čo
však neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené
je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého

uznesenia. Na tieto skutočnosti neprihliada.
Vlastníckeho práva k nehnuteľnosti upravuje nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnej veci nie dňom
určeným v zmluve, ale dňom právoplatnosti rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľnosti. Je preto
potrebné rozlíšiť vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy kúpnej zmluvy, vznikajúce vkladom do katastra
nehnuteľnosti od záväzkovoprávnych – obligačných účinkov spočívajúcich v uzavretí zmluvy. Je zrejmé,

že žalovaný v 2. rade je stále vedený ako vlastník nehnuteľnosti, uzavrel kúpnu zmluvu so žalovanou
v 1. rade, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti ako jej výlučná vlastníčka.
Súdne rozhodnutie obsahom ktorého je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou sa v zásade dotýka iba
účinkov právneho úkonu, nie jeho vzniku. Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti
právneho úkonu. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Pred

povolením vkladu účinky právneho úkonu nenastanú. Z toho dôvodu zmluva, ktorej účinky nenastali ,
nemôže byť v rozpore so súdnym rozhodnutím ukladajúcim zákaz nakladania s nehnuteľnosťou.22. Žalobkyňa podala odvolanie v časti náhrady trov konania. Rozsudok žiadala v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nezdôvodnila, v čom videla
nesprávnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania. Odvolanie podala vo veci samej, výrok o trovách

konania je závislý na rozhodnutí vo veci samej Žalobkyňa nebola úspešná v konaní pred súdom prvej
inštancie, preto ju správne zaviazal zaplatiť úspešným žalovaným v 1.a v 2. rade náhradu trov konania
v súlade s ustanovením § 262 ods.1, 2 CSP.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,

úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).