Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-45C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322203966
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1322203966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd Bratislava IV sudkyňou U.. T. D., v spore žalobcu: P. časť W.-H., O. XX, W., G.: XXXXXXXX,

zastúpený: U. A F. advokátska kancelária, s. r. o., S. XX, W., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: T. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XXX, T. D., o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný odstrániť stavbu - rodinný dom, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra
“C“, s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2,v okrese: W. G., obec:
W.-H., katastrálne územie H., zapísaný na LV č. X vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný vypratať pozemky parcely registra “C“, s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh
pozemkuzáhradaovýmereXXXm2,sparcelnýmčíslom XXXXX/XXX,druhpozemkuzáhradaovýmere
XXX m2, nachádzajúce sa v okrese: Bratislava G., obec: Bratislava-H., katastrálne územie H., zapísané
na LV č. X vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému

odstrániť stavbu - rodinný dom nezapísaný v katastri nehnuteľností, ktorý sa nachádza na pozemku
registra “C“, s parcelným číslom XXXXX/XXX, v okrese Bratislava G., obec BA-m.č. H., katastrálne
územie H., zapísaný na LV č. X vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanému vypratať pozemky parcely registra “C“, s parcelným číslom XXXXX/XXX a s parcelným
číslom XXXXX/XXX, nachádzajúce sa v okrese Bratislava G., obec BA-m.č. H., katastrálne územie H.,
zapísané na LV č. X vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Mestská časť Bratislava - H., je správcom nehnuteľností, ktorá
uzavrela ako prenajímateľ s T. F., ako nájomcom dňa XX. júla XXXX Zmluvu o nájme č. XX/XXXX a
následnedňaXX.májaXXXXDodatokč.1,predmetomktorýchbolnájomnehnuteľnostínachádzajúcich
savokreseBratislavaG.,obecBA-m.č.H.,katastrálneúzemieH.,ktorésúzapísanénaLVč.Xvedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a to, pozemku registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/
XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, veľkosť prenajatého podielu X/X, pozemku registra

“C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, veľkosť prenajatého
podielu X/X, pozemku registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere
XXX m2, veľkosť prenajatého podielu X/XX.3. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú do XX. júla XXXX. Ešte pred uplynutím platnosti zmluvy
o nájme žalobca zmluvu vypovedal a to aj z dôvodu nelegálne postavenej stavby na pozemku s par.
č. XXXXX/XXX. Výpovedná doba uplynula rovnako ako dojednaná doba nájmu a to XX. júla XXXX.

Prenajaté nehnuteľnosti však žalovaný do dnešného dňa nevypratal, stavbu neodstránil a prenajaté
nehnuteľnosti neodovzdal žalobcovi.
4. Prenajaté nehnuteľnosti sú zapratané rôznymi hnuteľnými vecami a zároveň sa aj nachádzajú v
ochrannom páse železníc, preto na nich nie je možné vybudovať inú ako drobnú stavbu. Napriek tomu
žalovaný na pozemku s par. č. XXXXX/XXX nelegálne postavil rodinný dom, ktorý je bez bližšieho

označenia. Na nelegálnosť tohto stavu bol žalovaný opakovane žalobcom upozorňovaný, no bez
akéhokoľvek vyjadrenia.
5. Žalovaný nemal nikdy žiadne právo postaviť na prenajatých nehnuteľnostiach inú ako drobnú stavbu
do XX m2. Svojim postupom tak porušil nie len zmluvu o nájme, ale aj stavebné predpisy a tiež
permanentneohrozuježivoty,zdravieamajetoktretíchosôbtým,žemáumiestnenústavbuvochrannom
páse železníc.

6. Žalobca je ako správca aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, keďže na základe
zákona o majetku obcí, ktorý predstavuje špeciálnu právnu úpravu oproti generálnej úprave obsiahnutej
v Občianskom zákonníku je priamo zo zákona povinný chrániť majetok, ktorý mu bol vlastníkom, v
danom prípade Hlavným mestom SR Bratislavou, zverený do správy. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 1 Cdo 86/2017 konštatoval, že právny záver odvolacieho súdu ohľadne toho, že žalobca 2/

je len správcom majetku žalobcu 1/ a nie je jeho vlastníkom bol správny, avšak nesprávne bolo jeho
právne posúdenie pri aplikácii (výklade) právnej normy ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcov,
keď uviedol, že ani jeden zo žalobcov nie je aktívne vecne legitimovaný v spore vo vzťahu k žalovanému
(žalobca 1/ z dôvodu neexistencie právneho vzťahu so žalovaným a žalobca 2/ z dôvodu neexistencie
jeho vlastníckeho práva k majetku, na ktorom vznikla škoda). Zákon výslovne uvádza, že správca koná

v mene vlastníka ohľadne zvereného majetku pred súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku
má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm.
b/ zákona o majetku obcí) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/
zákona o majetku obcí), nemožno preto považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o tom,

že žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je
vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu. Takýto výklad nie je v
súlade so zákonom o majetku obcí (lex specialis) a predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva.“
7. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o nájme bola ku dňu XX. júla XXXX a to z dvoch samostatných
dôvodov (uplynutím času a výpoveďou) ukončená, v súčasnosti už žalovaný nemá žiadny právny vzťah

k prenajatým nehnuteľnostiam, napriek tomu ich však do dnešného dňa nevypratal a neodstránil z nich
ani stavbu. Žalovaný zriadil rodinný dom na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo. Táto stavba
je zároveň v ochrannom pásme železníc. Vzhľadom na stavebné zrealizovanie rodinného domu na
pozemku s par. č. XXXXX/XXX má žalobca za to, že nie je možné jeho vypratanie ako hnuteľnej veci,
ale že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorú možno len odstrániť. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal súd v

rámci I. bodu petitu aj ochranu podľa osobitného ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka,
odstránenia rodinného domu z predmetnej parcely, keďže bol zriadený žalovaným, ktorý na to nemal
právo a to ešte aj na mieste, kde právne predpisy vylučujú zrealizovanie takejto stavby.
8. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Zmluva o nájme
č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok č. X k Zmluve o nájme č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

Výpoveď zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX spolu s doručenkami o doručení písomnosti, Fotografie
celkovej situácie.
9. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami do vlastných rúk žalovanému postupom podľa § 106 ods. 1
písm. a) CSP v spojení s § 116 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril,
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, súd vo veci pojednával v neprítomnosti
žalovaného v súlade s § 180 CSP, oboznámil sa s listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod odsekom
8. a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Zo Zmluvy o nájme č.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzatvorená medzi

prenajímateľom Mestská časť Bratislava-H. a nájomcom F. T., na základe uznesenia, ktoré schválilo
miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - H. pod č. J. XXX/XX/XX/XX/P zo dňa XX.XX.XXXX, v
zmysle § 9a ods.9 písm. c) Zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.12. Prenajímateľ je na základe Protokolu č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX o zverení obecného majetku a
sním súvisiacich práv a záväzkov správcom nehnuteľností vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy,
a to pozemku registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX

m2, pozemku registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2,
pozemku registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, a
podieluoveľkostiX/XXnapozemkusparcelnýmčíslomXXXXX/XXX,druhpozemku,záhradaocelkovej
výmere XXX m2, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č.
XXX pre k.ú. H..

13. Prenajímateľ prenajal nájomcovi pozemky za účelom záhradkárstva a rekreácie. Na predmete
zmluvy bolo možné s písomným súhlasom prenajímateľa umiestniť výlučne drobnú stavbu do XX m2
celkovej výmery, pričom súhlas s umiestnením stavby nenahrádzal povolenie na umiestnenie a výstavbu
tejto stavby v zmysle Zákona č. 50/1976 Z.z. (Stavebného zákona), o ktorý bol povinný žiadať nájomca
príslušný stavebný úrad. Náklady vynaložené nájomcom v súvislosti s umiestnením a výstavbou drobnej
stavby nebolo možné kompenzovať znížením nájmu, ani požadovať od prenajímateľa, aby po skončení

nájmu tieto náklady nájomcovi vrátil.
14.NájomnázmluvabolauzavretánadobuurčitúodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX.Nájomnéaplatobné
podmienky boli dohodnuté v čl. 3 zmluvy. Povinnosti prenajímateľa a nájomcu boli dohodnuté v článku
4. zmluvy. Ukončenie nájmu bolo dohodnuté v článku 5 zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že môžu
kedykoľvek vypovedať túto zmluvu písomnou výpoveďou doručenou druhej zmluvnej strane. Výpovedná

lehota bola šesťmesačná a začala plynúť od prvého dňa, nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede
druhejzmluvnejstrane.Nájomcabolpovinnýpredmetnájmuvyprataťdo7dníododňaukončenianájmu.
Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami.
15. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v čl.1 Predmet zmluvy sa za
bod 1 vložil nový bod 2, ktorý znel tak, že predmetom nájmu podľa tejto zmluvy sú ku dňu účinnosti

dodatku č. 1 pozemky parcely registra “C“, par. č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX
m2, par. č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2 a podiel o veľkosti X/XX na pozemku
par.č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada o celkovej výmere XXX m2, zapísané na LV č. 1 pre k.ú.
H., vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Pôvodný bod 2 v článku I. Predmet
zmluvy bol prečíslovaný podľa poradia ako bod 3. V článku 3. Nájomné a platobné podmienky sa za

bod 4 vložil nový bod 5. Zmluvné strany podpisom tohto Dodatku č. 1 potvrdili, že nájomca odovzdal
prenajímateľovi pozemok par. č. XXXXX/XXX a podiel X/XX pozemku par. č. XXXXX/XXX. Nájomca
podpisom tohto dodatku č. 1 potvrdil, že jeho meno je T. a priezvisko F.. Dodatok nadobudol účinnosť
ku dňu XX.XX.XXXX.
16. Mestská časť Bratislava-H. výpoveďou zmluvy o nájme č.XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX dala výpoveď

žalovanému z dôvodu porušenia ustanovenia čl. 2 bod 2 zmluvy, na predmete nájmu nájomca umiestnil
stavbu väčšiu ako umožnenú drobnú stavbu do XX m2, celkovej výmery a to bez súhlasu prenajímateľa
( čo bolo zistené na miestnej obhliadke predmetu nájmu v mesiaci októbri 2021). Výpovedná lehota
bola šesťmesačná a začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Zmluva o nájme sa skončila dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný bol povinný

vypratať predmet nájmu a odovzdať prenajímateľovi v lehote podľa článku 5 bodu 5 zmluvy.

17 .Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

18. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.
19. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
20. Podľa § 665 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v

zmluve, ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
21. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len
so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade,
že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov

až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.22. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v
dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený

odstúpiť od zmluvy.
23. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
24. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti do na súde

do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dlhšiu dobu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.
25. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

26. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, Hlavné mesto Slovenskej republiky
BratislavaamestoKošicezverujúčastisvojhomajetkudosprávymestskýmčastiam.Mestskáčasťmôže
majetok, ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného
predpisu.
27. Podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, správa majetku obce je súhrn oprávnení a

povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú
správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok
obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky,
udržiavať ho v užívaniaschopnom stave, zhodnocovať ho a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a
so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.

28. Podľa § 6 ods. 4 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, správca nemôže nadobudnúť majetok
do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská
časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná
v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov nesporne preukázané, že strany sporu

uzatvorili Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX písomnou formou, súčasťou ktorej bol
Dodatok č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva je
konsenzuálnou zmluvou, vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Podstatou
nájomnej zmluvy je prenechanie veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne ( v dojednanej
dobe) užíval. Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje písomnú formu.

30. Nájomná zmluva bola uzatvorená medzi prenajímateľom Mestskou časťou Bratislava- H. a
nájomcom T. F., predmetom ktorej podľa Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX boli nehnuteľnosti vo
vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, nachádzajúce sa v okrese: Bratislava III, obec: Bratislava-
H., katastrálne územie: H., a to pozemok parcely registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX, druh
pozemku záhrada o výmere XXX m2, pozemok parcely registra “C“ s parcelným číslom XXXXX/XXX,

druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, a podielu o veľkosti X/XX na pozemku s parcelným číslom
XXXXX/XXX, druh pozemku, záhrada o celkovej výmere XXX m2, zapísané na LV č. 1, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.
31. Prenajímateľ je na základe Protokolu o zverení obecného majetku č.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXX a
s ním súvisiacich práv a záväzkov správcom nehnuteľností vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy,

ktorý je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Mestská časť Bratislava - H., koná v mene
vlastníka ohľadne zvereného majetku pred súdmi a inými orgánmi podľa Zákona o majetku obcí č.
138/1991 Zb. ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Cdo/86/2017).
32. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú počínajúc od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa
článku 2, bodu 4 zmluvy. Nájomca bol povinný odo dňa ukončenia nájmu do 7 dní vypratať predmet

nájmu podľa článku 5. bodu 5 zmluvy. Žalovaný užíva predmet nájmu po skončení nájmu a prenajímateľ
podal žalobu na vypratanie na súd dňa XX.XX.XXXX, teda v lehote do 30 dní po skončení nájmu podľa
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
33. Nájomca bol oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti za účelom rekreácie a záhradkárstva podľa
článku 2, bodu 1 zmluvy. Na predmete nájmu mohol umiestniť drobnú stavbu do XX m2 celkovej výmery.

Náklady vynaložené nájomcom s súvislosti s umiestnením drobnej stavby nebolo možné požadovať od
prenajímateľa po skončení nájmu podľa článku 2 dobu 3. zmluvy.
34. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu, žalovaný postavil na pozemku par.č. XXXXX/XX v katastrálnom
území H., rodinný dom bez súhlasu prenajímateľa a bez stavebného povolenia. Výpoveďou zo dňaXX.XX.XXXX prenajímateľ vypovedal zmluvu o nájme č. XX/XXXX z dôvodu porušenia ustanovenia
článku 2. bodu 2 zmluvy o nájme, nakoľko nájomca na predmete nájmu umiestnil stavbu väčšiu ako
drobnú stavbu do XX m2 celkovej výmery bez súhlasu prenajímateľa, bez stavebného povolenia.

Výpovedná lehota bola šesťmesačná, ktorá začala plynúť od XX.XX.XXXX a skončila sa dňa
XX.XX.XXXX.ŽalovanýboloprávnenýužívaťpredmetnájmulendočasnedoXX.XX.XXXXa pouplynutí
dohodnutej doby nájmu stratil právo užívať prenajaté pozemky a mať dočasne umiestnenú stavbu na
pozemku.
35. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, nemal žiadne námietky voči uplatnenému nároku

v podanej žalobe, v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za
vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností, uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu podľa § 150 ods. 1 CSP. Ustanovením § 185
CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je v Civilnom sporovom poriadku
vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej

zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany. Skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP.
36. Súd dospel k záveru, že žalovaný po skončení nájmu dohodnutého na dobu určitú do XX.XX.XXXX
nevypratal predmet nájmu do 7 dní po ukončení nájmu, žalobca sa dôvodne domáha vypratania
predmetných pozemkov podľa § 126 Občianskeho zákonníka ako aj odstránenia stavby ( rodinného

domu ), ktorý bol zriadený neoprávnene a na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. a II. rozsudku. Súd určil lehotu na plnenie 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, nakoľko na vypratanie nehnuteľností je potrebný dlhší čas oproti bežnej lehote
na splnenie povinnosti podľa § 232 ods. 3 CSP.

38. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § XX5 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.
39. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.