Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoEk/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115209479
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3115209479.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o.,
naposledy so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, vymazaný z Obchodného registra
dňa 9.8.2017, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, o vymoženie 6.883,73 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo

dňa 23.septembra 2015 č. k. 6Er/940/2015-19, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-
C/0314/0119, vydaného dňa 16.05.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej,

arbitrážnej a mediačnej so sídlom v Bratislave. V odôvodnení uviedol, že dňa 29.04.2015 bola
tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0314/0119 vydaného dňa
16.05.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.,
sosídlomvBratislave.Zároveňbolasúduprvejinštanciepredloženáajzmluvaoúvereuzatvorenámedzi
Poštovou bankou, a.s. a povinným, vrátane obchodných podmienok. Právne vec súd posúdil podľa § 44

ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, § 73 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z. z.; § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že zmluva spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný nemohol ovplyvniť,
nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie po posúdení

tejto rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
Občianskeho zákonníka. Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
tomto konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu, než
v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitné nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. Súd prvej inštancie zdôraznil, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Už len tieto skutočnosti podľa súdu
prvej inštancie boli dostačujúce pre záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd prvej inštancie

dodal, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, resp. Obchodných podmienok, ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskejčinnosti používa v prípadoch zmlúv rovnakého druhu a určitého počtu. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkýchdôsledkov,ktorésoseboudojednanierozhodcovskejdoložkynesie.Vzhľadomnauvedenésúd

prvejinštanciedospelkzáveru,žerozhodcovskádoložka,tvoriacapodkladprevydanierozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom, je neprimeranou, neprijateľnou, a preto neplatnou zmluvnou
podmienkou. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania priznanej pohľadávky, a teda stať sa spôsobilým podkladom na

vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napríklad zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Napadnuté uznesenie považoval za nedostatočne zdôvodnené. Exekučný súd tak prekročil svoje

právomoci. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v
zákonom určených medziach. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav,
vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. Oprávnený
ďalej namietal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto existuje
prekážka rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Ďalej oprávnený namietal,

že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené nebolo, ako oprávnený nemal
inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Následne oprávnený uviedol, že je arbitrárne
a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň sa exekučný súd nevysporiadal s

odlišným právnym názorom iných súdov. Oprávnený dodal, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala
rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na
štátnom súde, tak súd prvej inštancie sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana mohla
brániť. Oprávnený sa tiež nestotožnil s neplatnosťou rozhodcovskej doložky. K tejto argumentácii pripojil
viaceré súdne rozhodnutia. Na tomto základe žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie tak,

že žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380, § 470 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. CSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

5. Po podaní odvolania oprávnený navrhol súdu prvej inštancie, aby rozhodol o zmene účastníka
exekučného konania na jeho strane, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa exekučne v
tomto konaní vymáha. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel uznesením zo dňa 29.01.2016,
č.k. 6Er/940/2015-38 tak, že pripustil, aby do konania na strane oprávneného na miesto doterajšieho
oprávneného Poštová banka, a.s. vstúpil nový oprávnený PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45 869 464, so

sídlom Bratislava, Astrová 2/A.

6. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. zanikla dňa
9.8.2017, a to v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava.

7. V spise sa pritom nenachádza návrh oprávneného na zmenu účastníkov exekučného konania.

8. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 proti inému než tomu, kto je v
rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený

ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k
prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byťdoložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie

sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

9. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd zmenu účastníkov konania
nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

10. Zmena účastníkov exekučného poriadku je možná iba postupom podľa citovaného § 37 Exekučného
poriadku. Pritom navrhnúť zmenu účastníka exekučného konania môže len jeho účastník. Ústavný súd
SR v uznesení zo dňa 27.10.2016, sp. zn. II. ÚS 799/2016-8, skonštatoval, že "výklad ustanovenia § 37
ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017 - pozn. odvolacieho súdu), že navrhovať
zmenu v osobe účastníka konania môže len pôvodný účastník konania (nie teda ten subjekt, ktorý by

sa mal stať novým účastníkom konania), je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľný".

11. Bez dodržania § 37 Exekučného poriadku, teda s prvotným návrhom oprávneného, súd nemôže ex
offo pripustiť zmenu účastníka exekučného konania. Na takýto postup totiž súd nemá zákonný podklad.

12. Preto je v súčasnosti v tomto exekučnom konaní stav taký, že súdny exekútor žiada o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý neexistuje. V prospech takéhoto
subjektu udelené poverenie byť nemôže. Neexistujúcemu subjektu nemôže svedčiť exekučný titul.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že už z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vecne

správne.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. mala možnosť iniciovať
zmenu účastníka na jeho strane podľa § 37 Exekučného poriadku. Mohla tak učiniť, nakoľko zanikla
dobrovoľne, v dôsledku zlúčenia s inou obchodnou spoločnosťou, pričom proces zlúčenia obchodných

spoločností je regulovaný v Obchodnom zákonníku. Ide teda o dlhodobejší proces, v rámci ktorého mala
táto spoločnosť dbať i o svoje prebiehajúce exekučné konania.

14. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že ani bez vyššie deklarovaného dôvodu na potvrdenie
napadnutého uznesenia, by výsledok tohto exekučného konania nebol iný. Súd prvej inštancie v

napadnutom uznesení totiž prijal vecne správnu argumentáciu.

15. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto

konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), sa skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR vo vyššieho
uvádzanom rozhodnutí zdôraznil princíp "vigilantibus iura scripta sunt" ("práva patria bdelým" alebo

"nech si každý stráži svoje práva") v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v
závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv
spotrebiteľa.

16. Súd prvej inštancie opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne

nevyvážená, a preto je neprijateľná. Rozhodcovská doložka zakladá bez ďalšieho dohodu medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený ako veriteľ do
zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky ana ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento
príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (viď napr.
už spomenuté uznesenie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára
2013).

17. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

18. Rovnako tak pokiaľ ide o námietku, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku res iudicata, ktorá
bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná, tak i túto považuje odvolací súd za neopodstatnenú.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný právny akt.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).