Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200342
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8621200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. PhDr. K. K., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX D. XX a 2. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. XX, zastúpení: JUDr. Igor Šafranko,
advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 94 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900,- eur, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/17/2021-77 zo dňa 3. augusta 2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom (ďalej len napadnutý rozsudok) žalobu zamietol.
Žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobcom
nazákladeZmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa10.1.2006bolžalovanýmposkytnutý

revolvingový úver vo výške 3.319,66 eur (100.008,- Sk) s počtom mesačných splátok 36 vo výške 184,43
eur (5.556,- Sk). Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu so žalovaným uzatvárali v čase, keď
podnikali a to tak, že vykupovali liečivé rastliny. V tom období potrebovali sumu 150.00,- Sk. Nakoľko
bola možnosť, vzali predmetnú pôžičku.

3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvný vzťah zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.1.2006 nie je možné považovať za spotrebiteľský, pretože bolo preukázané,

že v čase žiadosti o úver žalobca v druhom rade bol v živnostenskom registri evidovaný ako podnikateľ
IČO: 33 109 681 pod obchodným menom Miroslav Maskalík FYTOCENTRUM a prvým predmetom jeho
podnikania bol výkup liečivých rastlín, ovocia, predaj záhradkárskych potrieb, potravín, ovocia, zeleniny
a literatúry pre makrobiotickú diétu naturproduktov. Sama žalobkyňa v prvom rade vo svojej výpovedi
potvrdila, že predmetný úver zobrali z dôvodu, že vtedy podnikali a potrebovali peniaze na vykupovanie
liečivých rastlín. Z uvedeného dôvodu preto tento úver nemá spotrebiteľskú povahu, nakoľko bol zobratý
za účelom podnikania, teda zárobkovej činnosti žalobcu v druhom rade. Právny vzťah účastníkov

konania teda súd nemohol posúdiť podľa noriem spotrebiteľského práva a to podľa osobitného právneho
predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho
predpisu Občianskeho zákonníka a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.4. O trovách konania sa rozhodlo podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán
konania.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedli
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

6. Namietali záver súdu prvej inštancie, že predmetný zmluvný vzťah nie je možné považovať za
spotrebiteľský, nakoľko žalobca v 2. rade bol v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľom. Z výpovede
žalobkyne na pojednávaní (bod 32 rozsudku) nevyplýva tvrdenie, že predmetný úver bol zobraný z
dôvodu, že vtedy podnikali a potrebovali peniaze na výkup liečivých rastlín. Žalobkyňa nikde nepotvrdila,
žepeniazepotrebovalinavýkupliečivýchrastlín.Výpoveďounapojednávanímalanamyslito,ževlastné
peniaze, ktoré mali k dispozícii, použili na výkup liečivých rastlín a nakoľko v tej dobe uskutočňovali aj

rekonštrukciu rodinného domu, na ktorú si zobrali úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 500.000,-
Sk, ktorý splácali, pričom rodinný dom aj zariaďovali, vrátane spotrebičov. Žalobcom nepostačovali
peniaze, preto na tieto osobné potreby a osobnú spotrebu zobrali úver od žalovaného. Predložili Zmluvu
o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. z dňa 23.4.2003.

7. V ďalšom namietali že úverová zmluva je uzatvorená na rodné čísla žalobcov, nie na IČO. Žalovaný vo
vyjadrení zo dňa 6.7.2021 nespochybňuje spotrebiteľský charakter zmluvy, svoj postoj k žalobe zásadne
zmenil až po výpovedi žalobkyne na pojednávaní dňa 25.5.2022. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevyplýva ako súd posúdil status žalobkyne v 1. rade, či aj vo vzťahu k nej považoval úver za
spotrebiteľský alebo podnikateľský. V tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvej

inštancie rozhodol predčasne bez náležite zisteného skutkového stavu a nesprávne právne vec posúdil.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie ako
správny potvrdiť. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcov nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o porušení ich práv na spravodlivé súdne konanie tým, že

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, s týmito nie je možné sa stotožniť.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

13. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

14. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj vpreskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

15. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

16. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

18. Čo sa týka žalobcami namietaného nesprávneho právneho posúdenia zmluvného vzťahu, v tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 25.5.2022 k veci uviedla cit.: „Ja
sa ešte pamätám, ako sme uzatvárali zmluvu s Profi Real Slovakia spol. s.r.o. Bolo to v čase, Keď sme

s manželom podnikali a to tak, že sme vykupovali liečivé rastliny. V tom období sme potrebovali sumu
150.000,- Sk. Toto bola taká možnosť a vzali sme predmetnú pôžičku.“ Na ďalšiu otázku žalobkyňa
uvádza, „že pri uzatváraní zmluvy sa jej nepýtali, na čo potrebuje peniaze. To len ona vysvetľuje súdu,
prečopeniazepotrebovalaanačobralaúver.“Zuvedenéhonepochybnevyplýva,že úverbolposkytnutý
za účelom podnikania, a preto na tento zmluvný vzťah nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských

úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Vo Vyjadrení žalovaného zo dňa 17.06.2022, bod 4 (č.l. 61 spisu) žalovaný uviedol, že vzhľadom na
vyjadrenia žalobcu 1/ je preukázané, že zmluvný vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné
považovať za spotrebiteľský, pretože žalobca podľa vyjadrenia pred súdom žiadal o úver a použil ho pre

podnikateľské účely. Žalobcovia na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 21.06.2022, doručenej právnemu
zástupcovi žalobcov dňa 24.06.2022, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili v lehote 15 dní žiadnym
spôsobom nereagovali a toto tvrdenie žalovaného nevyvrátili.

20. Na pojednávaní dňa 3.8.2022 právny zástupca žalobcov k vyjadreniu žalobkyne 1/ z dňa 25.5.2022

uviedol, že žalobkyňa netvrdila to, že úver bol použitý na podnikanie, ale že v tom čase aj podnikali.
Tieto tvrdenia však ničím právne významným nepreukázali.

21. V spotrebiteľskom spore má veriteľ dôkaznú povinnosť hodnoverne preukázať, že zmluvný vzťah
nie je vzťahom spotrebiteľským. Ak však samotná žalobkyňa spochybnila spotrebiteľský charakter

zmluvného vzťahu a žalovaný na základe jej vyjadrení namietal spotrebiteľský charakter sporu,
bolo povinnosťou žalobcov preukázať právne významným spôsobom, že úver bol určený pre osobnú
spotrebu a nie na podnikateľské účely. Žalobcovia zostali v konaní nečinní a túto pochybnosť žiadnym
spôsobom nevyvrátili.22. Čo sa týka v odvolacom konaní žalobcami predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
z dňa 23.4.2003 na rekonštrukciu domu a tvrdenie žalobcov, že v tom čase rekonštruovali dom a

potrebovali peniaze aj na zariaďovanie, vrátane elektrospotrebičov, ide o prostriedok procesného útoku,
ktorý v odvolacom konaní nemožno použiť, a na ktorý odvolací súd nemôže prihliadnuť.

23. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

24. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

25. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú

procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného

sporového konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania
v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, kedy strana sporu nemohla bez svojej viny
skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného
hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením
treba pritom rozumieť podanie strany, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označila pre účely jeho

zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca
2008, sp.zn. 5MCdo 4/2007)

27. Žalobcovia mali v doterajšom priebehu konania príležitosť tieto prostriedky použiť (Výzva súdu prvej
inštancie zo dňa 21.06.2022), v konaní boli zastúpení advokátom a zároveň boli súdom poučení o

sudcovskej koncentrácii konania.

28. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

30. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.31. V konaní nebolo sporné, že žalobca v 2/ bol v čase žiadosti o úver živnostníkom na základe
živnostenského oprávnenia a žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že o úver požiadali spoločne.
Vychádzajúc z uvedeného, a súčasne z výpovede žalobkyne 1/ na pojednávaní dňa 25.5.2022, úver

chceli získať za účelom podnikania. Správnym je preto záver súdu prvej inštancie o tom, že úver nemá
spotrebiteľskú povahu.

32. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a úspešnému žalovanému sa priznala náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).