Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6118318224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Trenčín, Hodžova 53, proti
žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXX, zastúpenému Mgr. Monikou Lackovičovou,
advokátkou so sídlom Drietoma 792, o zaplatenie 1.705 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/46/2018-257 zo dňa 25. augusta 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, výroku II. m e n í tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 30,- eur od 01.09.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a

vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.675 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.505 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. vo

zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. znalcovi F. G. H. voči žalovanému priznal nárok na náhradu
nákladov za účasť na pojednávaní dňa 02.03.2020 v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IV. žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,2 % o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.715 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.715 eur od 07.08.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd o žalobe

žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 18C/46/2018-127 zo dňa 24.08.2020 tak, že I. konanie v časti 10 eur
zastavil (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.705 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 07.08.2018 do
zaplatenia a zo sumy 1.675 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. IV. znalcovi F. G. H. priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému za jeho účasť na pojednávaní dňa 02.03.2020 v rozsahu 100 % a V. žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98 %. Na odvolanie žalovaného
odvolací súd uznesením č. k. 6Co/61/2020-177 zo dňa 28.10.2021 rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II., IV., V zrušil a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania súdzistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 16.03.2018 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Ford Mondeo Combi bielej farby, VIN: I.. Kúpna cena
bola dojednaná vo výške 4.600 eur. V zmluve žalovaný vyhlásil, že vozidlo bolo používané, bolo riadne

udržiavané, ku dňu podpisu zmluvy malo najazdených 299.097 km, je v dobrom stave, nemá žiadne
vady a doporučená bola výmena rozvodového remeňa, motorového oleja a filtra. Žiadosťou o primeranú
zľavu zo dňa 05.04.2018 požiadal žalobca žalovaného o primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 10
%, t. j. v sume 460 eur a zabezpečenie opravy vád. Z faktúry č. 2021800533 zo dňa 18.04.2018 súd
zistil, že na dotknutom vozidle bola vykonaná kontrola zámku prednej kapoty s tým, že mechanika

zámku je funkčná - bez závad. Faktúru vystavila spoločnosť AUTO KOIŠ, spol. s r. o.. Z čestného
prehlásenia C. J. zo dňa 23.11.2018 vyplynulo, že počas doby, kedy bola vlastníčkou dotknutého vozidla,
sa neprejavila žiadna vada zámku prednej kapoty, kapota sa zatvárala bežne, zámok sa nemenil, nikdy
sa jej nestalo, že by sa zatvorená kapota počas jazdy otvorila. Vozidlo predala bez vád. Z potvrdenia
ODI zo dňa 23.11.2018 vyplývalo, že dotknuté vozidlo bolo zaevidované do evidencie na príslušnom
ODI v Novom Meste nad Váhom dňa 21.03.2018. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným vyplývalo,

že západka na zámku, o ktorom on tvrdí, že sa vo vozidle nachádzal, nedolieha, chýba spona. Na
fotografiách č. 9, 10 je na zámku viditeľné označenie krížikom. Zo znaleckého posudku č. 40/2018
znalca F. G. H. vyplynulo, že zámok prednej kapoty je mechanicky poškodený a má vlastnosti, ktoré
bránia spoľahlivej funkčnosti, na ktorú bol určený, t. j. nie je schopný zabezpečiť prednú kapotu vozidla
tak, aby za žiadnych okolností nedošlo k jej odisteniu. V doplnení č. 1 znaleckého úkonu č. 40/2018

znalca Ing. Dušana Knoška zo dňa 09.07.2022 znalec uvádza, že porovnaním zámku pri jeho osobnej
prehliadke dňa 07.05.2018 s fotografiami zo dňa 19.04.2018 dospel k záveru, že hák bezpečnostnej
západky nedolieha do polohy zaistenia - zistenie totožné, celé teleso zámku (plechová časť) je mierne
deformovaná - zistenie totožné, odlomená plastová spona - zistenie totožné. Znalec F. C. K. vo svojom
odbornom vyjadrení č. 9/2022 zo dňa 22.05.2022 dospel k záveru, že podľa poskytnutých fotografií sa

zdá, že zámky zadokumentované dňa 19.04.2018 a dňa 07.05.2018 sú zhodné, len na zadnej strane
nie je zhoda. Pokiaľ bol zámok pri obhliadke znalcom Knoškom dňa 07.05.2018 bez tejto značky, ktorú
vytvoril žalovaný dňa 19.04.2018, je možné konštatovať, že zámky prednej kapoty nie sú identické a
jedná sa o dva rôzne zámky. Právne vec súd posúdil podľa § 121 ods. 3, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 ,
§ 600 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná

žalobcom je prevažne dôvodná. Súd konštatoval, že základnou povinnosťou predávajúceho je odovzdať
predmet kúpy bez vád. S poukazom na uvedené sa súd zaoberal otázkou, či vozidlo malo v čase jeho
predaja vadu. Z predloženého znaleckého posudku č. 40/2018 znalca F. G. H. ako aj z jeho výpovede
jednoznačne vyplynulo, že hák bezpečnostnej západky nedolieha do polohy zaistenia, zostáva visieť od
koncovej polohy, pričom nedolieha cca 5 mm. Celé teleso zámku je mierne deformované a ako celok

voľné. Nesúdržnosť celého mechanizmu zámku podporuje aj odlomená, čiže chýbajúca spona. Znalec
tiež potvrdil, že vlastnosti zámku sa nemohli takto radikálne zmeniť od kúpy vozidla do dňa škodovej
udalosti, pretože zámok je mechanicky poškodený. Pri bežnom používaní sa zámok takto nemôže
poškodiť. Z uvedeného súd teda ustálil, že vozidlo malo v čase predaja vadu spočívajúcu v poškodení
zámku prednej kapoty. Žalovaný sa proti existencii vady bránil tvrdeniami, že vozidlo vadu v čase predaja

nemalo a k škodovej udalosti došlo nedbanlivosťou žalobcu, ktorý zle zavrel kapotu po návšteve ODI. V
tomto smere súd konštatoval, že uvedené tvrdenia žalovaného zostali len v rovine domnienky, nakoľko
ich riadnym a dôveryhodným spôsobom nepreukázal. Navyše, ako vyplynulo z výpovede znalca, zámok
sazatakkrátkyčasnemoholpoškodiťbežnýmopotrebením,pretožetentobolpoškodenýmechanicky.V
tomto smere teda vyznievalo nepresvedčivo a neodborne vyjadrenie spoločnosti Auto Koiš, spol. s r. o.,

obsiahnuté vo faktúre č. 2021800533 zo dňa 18.04.2018, že mechanika zámku je funkčná - bez závad.
Na ostatok treba dodať, že z tohto vyjadrenia nie je ani zrejmé, do akej hĺbky bol zámok podrobený
skúmaniu v tejto spoločnosti (či išlo len o vizuálnu kontrolu alebo hlbšiu kontrolu podobnú tej, ktorú
vykonalnapríkladznalec).To,žezámokbolpoškodenýužvčasepredajavozidlanepriamopreukazovala
aj skutočnosť, že sám žalovaný bol ochotný finančne participovať na odstránení poškodenia vozidla a

dokonca sa na tomto bol ochotný podieľať aj predchádzajúci vlastník vozidla. V rámci ďalšieho konania,
po vrátení veci odvolacím súdom, žalovaný predložil na podporu týchto svojich tvrdení aj odborné
vyjadrenie znalca F. K., ktorý po preskúmaní zámku na fotografiách a na videu, dospel k záveru, že
zámky nie sú totožné, a to práve preto, že na zámku zachytenom na videu znalca F. H. vyrytý krížik
chýba. Súd uviedol, že znalec síce nepotvrdil totožnosť skúmaných zámkov, avšak v tomto smere

znalec, ako sa sám vyjadril, zameral svoju pozornosť len na žalovaným vyrytý krížik, na ktorý bol
zo strany žalovaného upozorňovaný a ostatným znakom zámku vôbec nevenoval pozornosť. Podľa
názoru súdu však určujúcimi znakmi totožnosti zámku sú najmä jeho technické parametre - poškodenie,
korózia, farba, materiál a pod., a len doplňujúcim znakom môže byť značka vyrytá do zámku inouosobou ako výrobcom. Navyše znalec vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že zámky sa mu javia
byť rovnaké s výnimkou vyrytého krížika. V tejto súvislosti predložil žalobca doplnenie č. 1 znaleckého
úkonuč.40/2018zodňa09.07.2022F.H.,ktorýporovnalfotodokumentáciuavideodokumentáciuzámku

kapoty komplexne a dospel k záveru, že zámok na fotografiách predložených žalovaný vykazuje tie
isté poškodenia, ako zámok na videodokumentácii, ktorú vytvoril pre účely vypracovania znaleckého
posudku. Okrem toho znalec podrobil fotografie a videá zámku rozboru a dospel k záveru, že aj
na videách je zreteľná ryha nasvedčujúca vyrytému krížiku. Súd doplnenie č. 1 znaleckého úkonu
č. 40/2018 zo dňa 09.07.2022 považoval za objektívne, nakoľko znalec totožnosť zámku preskúmal

komplexne, a nie len so zameraním sa na jeden znak. Žalovaný síce navrhol vykonať znalecké
dokazovanie opätovným posúdením dotknutého zámku kapoty, avšak súd nemal dôvod pristúpiť k
opätovnému znaleckému skúmaniu, nakoľko nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov znalca F.
G. H., ktoré prezentoval ako vo svojom znaleckom posudku, tak i vo svojej výpovedi. Žalobca dostatočne
v konaní preukázal výšku škody, keď predložil jednak faktúru, z ktorej položkovite vyplývalo, aké práce
boli vykonané a aký materiál bol na opravu vozidla použitý. Súčasne žalobca predložil aj príjmový

pokladničný doklad o úhrade sumy 1.535 eur, ktorá suma vychádzala z vystavenej faktúry. Zo žalobcom
predloženej faktúry za opravu vozidla vyplývalo, že celková oprava vozidla predstavovala sumu 1.535,-
eur. Z tejto sumy však súd titulom náhrady škody považoval za opodstatnenú sumu 1.505,- eur. Zvyšok
vo výške 30 eur vo faktúre č. 20190001/2 vykázané ako spotrebný materiál súd posúdil ako náklady na
nový zámok prednej kapoty, t. z. náklady na odstránenie vady. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že

nároky zo zodpovednosti za vady nemožno uplatňovať titulom náhrady škody. Zodpovednosť za vady
a zodpovednosť za škodu sú odlišnými záväzkovými právnymi inštitútmi, majú iný účel a sú založené
na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Žalobca si v konaní tiež uplatnil aj
nárok na úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 170 eur. Tieto náklady súd
posúdil v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky,

t. j. príslušenstvo pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v
súvislostisuplatnenímpohľadávky,atoajvpredsúdnomštádiu(napr.zaobstaranieznaleckéhoposudku
objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s
uplatnením pohľadávky). V danom prípade boli uvedené náklady vynaložené účelne na zaobstaranie
znaleckého posudku, nakoľko žalobca týmto znaleckým posudkom preukazoval hneď prvý predpoklad

vzniku zodpovednosti na náhradu škody, a tým bolo protiprávne konanie žalovaného. Vzhľadom k tomu
súd aj v tejto časti vzhliadol žalobu dôvodnou. S poukazom na uvedené za splnenia všetkých zákonom
predpísaných predpokladov zodpovednosti za škodu uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.505 eur a príslušenstvo v podobe nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 170
eur. Spolu tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.675 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú

zamietol (časť 30 eur, ktorú súd vyhodnotil ako nárok zo zodpovednosti za vady). Keďže žalovaný
nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na
úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.505 eur od 01.09.2018 do zaplatenia. Znalec F. G. H. bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa
02.03.2020, pričom výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho výpoveďou na pojednávaní si uplatnil

a preukázal podaním zo dňa 04.03.2020. Súd mu preto priznal náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti
s účasťou na pojednávaní vznikli v rozsahu 100 %, pričom tieto náklady je povinný uhradiť žalovaný,
nakoľko bol v konaní neúspešný. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca
mal úspech vo výške 97,6 %, a to jednak v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, ktorý výrok nebol
odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť, avšak výrok o trovách zrušený odvolacím súdom bol,

a preto bolo potrebné aj túto časť žaloby v rámci rozhodovania o trovách zohľadniť; a jednak titulom
zamietnutej časti žaloby, žalovaný mal úspech vo výške vo výške 2,4 %; rozdiel ich pomerných úspechov
predstavuje 95,2 %). Úspešnejšou stranou bol teda žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 95,2 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú
vzhľadom na výšku plnenia.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

3.ŽalobcapodalodvolaniedovýrokuII.aIV.,poukazomnaust.§365ods.1písm.f/ah/CSP.Vodvolaní
namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca si v žalobe neuplatnil nárok
zo zodpovednosti za vady. Mal za to, že zo žaloby, repliky ako aj ústnych prednesov na pojednávaniach
vyplývalo, že si uplatňoval aj nárok zo zodpovednosti za vady v podobe výmeny zámku vo výške 30,-eur, ktoré boli zahrnuté do predmetnej faktúry. Žalobca počas konania nikdy explicitne nedeklaroval,
že suma 1.535 eur predstavuje len škodu, práve naopak vždy poukazoval na škodu a rovnako tak
na zodpovednosť za vady v súvislosti so zámkom. Aj pri svojich písomných podaniach poukazoval na

zákonné ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady iba v súvislosti so zámkom prednej kapoty. Súd
podľa žalobcu posúdil predmetnú otázku veľmi formalisticky. Žalobca tiež poukázal na zvukový záznam
z prvého pojednávania zo dňa 23.01.2020, pretože právny zástupca žalobcu pri prednese podstatného
obsahu žaloby zreteľne konkretizoval, že si žalobou žalobca uplatňuje nárok zo zodpovednosti za vady
v súvislosti s poškodeným zámkom a tiež nárok na náhradu škody v podobe opráv vozidla, ktorá

vznikla v dôsledku vady, t. j. v príčinnej súvislosti s vadou. V tomto smere podľa žalobcu, zápisnica
z pojednávania nekorešponduje s obsahom prednesu žalobcu. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca si oneskorene uplatnil nárok zo zodpovednosti za vadu, t. j., po uplynutí
24 mesačnej lehoty, keďže nárok si uplatnil u žalovaného ešte pred súdnym konaním. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žalobca namietal aj výrok o náhrade trov konania. Žalobca mal za to, že mal byť
v spore úspešný v rozsahu 97,6 %. Navrhoval, aby odvolací súd podľa § 387 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť sumu 1705 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.505 od 01.09.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,6 %.

4. Žalovaný podal odvolanie do výrokov I., III. a IV. poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,

e/ , f/ a h/ CSP . Namietal, že postup súdu prvej inštancie predražuje celé konanie, trvá neprimerane
dlho, pričom žalovaný je vo svojich vyjadreniach uvedených v odpore (prvom úkone vo veci) konštantný,
tieto nedopĺňa o nové skutočnosti ani tieto skutočnosti nemodifikuje na rozdiel od žalobcu, ktorý počas
konania postupuje tak, že obohacuje konanie o nové skutočnosti a v podstate rozsudok vydaný 4 roky
od začatia sporu sa opiera o nové dôkazy, než o ktoré sa opieral žalobca pri podaní žaloby. Podľa

názoružalovaného,vpredmetnomsporemalžalobcaľubovôľuvpredkladanídôkazovatvrdení, pretože
jemu uložená lehota na predkladanie dôkazov s výnimkou pojednávania dňa 23.05.2022, čo je až 4
roky po začatí sporu, nebola. Žalovaný aj po vydaní uznesenia trval na tom, že postup súdu prvej
inštancie bol procesne nesprávny, nerešpektujúci princípy základného procesného kódexu, rozsudok
vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, rozsudok tak, ako bol vyhlásený a vyhotovený je

nezákonný a vecne nesprávny. Žalovaný mal ďalej za to, že súd viedol konanie od svojho začiatku
tendenčne, čo vyústilo v arbitrárne rozhodnutie. Opätovne poukázal na lustráciu priestupkov ako aj
lustráciu trestných konaní na meno „D. E.", ku ktorej námietke sa krajský súd v predchádzajúcom
rozhodnutí vyjadril v bode 6. Mal za to, že je dôležité, aby súdy postupovali len na základe a v medziach
zákona, preto by mal žalovaný dostať jasné stanovisko, kto dal pokyn na vykonanie lustrácie, ktoré

skutočnosti mali byt' preukazované a na základe akého zákona. Žalovaný od začiatku sporu popieral
vadnosť zámku, mal pochybnosti o tom, že zámok, ktorý mal spôsobiť škodu žalobcovi nie je zámkom
totožným so zámkom, ktorý obhliadal F. G. H. dňa 7.5.2018 pri obhliadke k vypracovaniu znaleckého
posudku pre žalobcu, pretože pri predaji vozidla sa kapota otvárala a zatvárala bez problémov, taktiež
predchádzajúci vlastník motorového vozidla dosvedčil, že vozidlo nemalo poškodený zámok kapoty.

V čase, keď' bolo vozidlo poškodené, žalobca ho pristavil žalovanému na obhliadku, žalovaný na
predmetnom zámku dňa 19.04.2018 vyznačil znak X. Svoje tvrdenia žalovaný preukázal odborným
vyjadrením č. 9/2022 vyhotoveným Ing. Petrom Jelačičom. pričom odborné vyjadrenie obsahuje aj
znaleckú doložku. Podľa žalovaného, zo záveru odborného vyjadrenia možno konštatovať, že uvedené
zámky, ktoré sú zadokumentované na obhliadkach 19.04.2018 a dňa 07.05.2018 nie sú identické teda

zhodné. Jedná sa o dva rôzne zámky. Na zámku zo dňa 19.04.2018 je značka v tvare X, na zámku
zo dňa 07.05.2018 značka v tvare X nie je. F. C. K. vychádzal z originálnych fotografií vyhotovených
dňa 19.04.2018 a z videa zhotoveného znalcom Ing. Knoškom. F. K. taktiež na pojednávaní dňa
28.07.2022 uviedol, že nepovažoval za potrebné uviesť všetky rozdiely zámku, bolo to pre neho
jednoznačné, taktiež uviedol, že krížik bol najdôležitejší rozdielový znak, všetky ostatné sú proti nemu

bez významu. Žalobca v deň prihlásenia vozidla na dopravnom inšpektoráte kapotu motorového vozidla
zle zatvoril a spôsobil si škodu na vozidle svojim konaním, pričom o uvedenému svedčí: potvrdenie
dopravnéhoinšpektorátuotom,ževdeňnehodyžalobcaprihlasovalvozidlonadopravnominšpektoráte,
čestné vyhlásenie predchádzajúceho vlastníka vozidla o tom, že so zatváraním kapoty nebol problém,
vyjadrenie spoločnosti Auto Koiš, spol. s r.o. o tom, že zámok je funkčný - bez závad zo dňa 18.04.2018,

žalobcom uplatnené poškodenia zámku (t.j. poškodenia druhej - bezpečnostnej fázy zámku, poškodený
hák bezpečnostnej západy, deformovaná plechová časť zámku, absencia odlomenej spony) nemohli
spôsobiť otvorenie kapoty z prvej (hlavnej ) fázy zámku, ktorej vadnosť žalobca ani nenamietal
spoukazomnaodbornévyjadrenieF.C.K.napojednávanídňa28.07.2022ohľadomzámkuzachytenomna videu F. H.. Žalobca k odbornému vyjadreniu F. K. doložil doplnenie č. 1 znaleckého úkonu č.
40/2018 zo dňa 09.07.2022 F. H.. Doplnenie bolo vyhotovené bez originálnych fotografií žalovaného
zo dňa 19.04.2018.V nadväznosti na odborné posúdenie znalca Ing. Petra Jelačiča, keď jednoznačne

konštatoval, že zámok predložený žalovanému pri prehliadke auta po nehode nie je totožný so zámkom,
ktorý posudzoval F. H., absentuje v konaní preukázanie skutočnosti, že predané motorové vozidlo malo
v čase predaja vadu a taktiež absentuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a údajnou vadou
zámku prednej kapoty v čase predaja motorového vozidla. Podľa žalovaného, súd nesprávne právne
posúdil aj nárok žalobcu vo výške 170,- eur ako nárok v merite veci. So zákonného ustanovenia je podľa

žalovaného zrejmé, že náklady vynaložené na súkromný znalecký posudok sú trovami dôkazu strany,
ktorádôkazpredložila.Žalobcapodalžalobunasúddňa09.08.2018.Malzato,žeoduvedenéhodátumu
podania žaloby, ktorý zodpovedá začiatku konania je možné úspešnej strane priznať trovy. Namietal tiež,
že súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania svojvoľne, keď žalobca si v spore uplatnil úroky,
ako aj hospodárnosť konania a rovnosť strán v konaní. Podľa žalovaného, postup súdu, že iba jednej
zo strán neuloží lehotu na predkladanie tvrdení a dôkazov nemôže byť zákonný a dodržiavajúci rovnosť

zbraní. Ďalšie námietky žalovaného smerovali k vedeniu konania súdom prvej inštancie a svojvôle
v rozhodovaní súdu. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I., III, a IV, zmenil
tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100% ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje odvolacie námietky
žalovaného za nedôvodné. Podľa žalobcu, žalovaný absurdne napáda takmer všetko, čomu zodpovedá
aj výpočet jeho odvolacích dôvodov. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu sa neopiera o vykonanú
lustráciu, ktorú namietal žalovaný a v tomto sa stotožnil so záverom, že táto nemala vplyv na vecné
posúdenie veci. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný prehliada závery znalca F. G. H., ktorý okrem

inéhodospelkzáveru,žeskúmanýzámokjeidentický.ZnalecF.K.inéznakypovažovalzazhodné,ikeď
tieto bližšie nerozoberal a tieto nepodrobil znaleckému skúmaniu. Pokiaľ ide o namietané fotografie, tieto
do konania na pojednávaniach dodal vytlačené žalovaný, pričom súčasná technika umožnila znalcovi
tieto preskúmať. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že predané motorové vozidlo
malo v čase predaja vadu a následne vznikol kauzálny nexus medzi vadou zámku prednej kapoty

v čase predaja motorového vozidla (t. j. porušením právnej povinnosti žalovaného ako predávajúceho)
a vzniknutou škodou, ktorej príčinou bol vadný zámok. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na sumu vo výške
170,- eur, podľa žalobcu, toto malo byť posudzované z hľadiska hmotného práva, keďže to ustanovuje
komu a aké práva patria. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že formulárová formálna chyba
nemôže znamenať diskvalifikáciu úspešného uplatnenia nároku na úrok z omeškania, a preto považuje

námietky žalovaného za nedôvodné. Odmietol, že by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania,
ako namietal žalovaný. Žalobca v konaní predložil všetky listiny včas, keďže neporušil sudcovskú a ani
zákonnúkoncentráciukonania,apretotvrdeniažalovanéhootom,ženedoložillistinyvčassúfabuláciou.
Rovnako nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o svojvôli pri konaní a rozhodovaní súdom prvej inštancie.
Podľa žalobcu, žalovaný kontextovo vytrháva závery súdu prvej inštancie a účelovo sa snaží zmiasť

odvolací súd. Poukázal tiež na rozhodnutie NS ČR z 30.08.2005, sp. zn. 25Cdo 1612/2004. Navrhoval,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko je vecne správne a žalovanému priznal
náhradu trov konania.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v odvolaní neboli uvedené žiadne

skutočnosti a ani právna argumentácia, ktorá by mala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie. Poukázal
na zjavnú nesprávnosť, keď žalobca v závere (na rozdiel od úvodu) navrhoval zmenu aj vo výroku I.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že z podanej žaloby, repliky ako aj ostatných prednesov na
pojednávaní vyplýva, že si uplatňoval aj nárok zo zodpovednosti za vady v podobe výmeny zámku
vo výške 30,- eur. Žalobca nekonkretizoval konkrétny nárok zo zodpovednosti za vady. Jednalo sa

o zmätočné uplatnenie a pokiaľ sa ním súd prvej inštancie zaoberal, tak súd konal nad rámec žaloby
a nadbytočne. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej
inštancie a náležite sa vysporiadal aj s náhradou trov konania.

7. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca uvádzal viaceré nezrovnalosti,

opomína fakty a nerešpektuje dôkazy predkladané v procese žalovaným, dokonca sa snaží znevážiť
prácu F. K.. Zopakoval svoje tvrdenie k hospodárnosti konania. Uviedol, že jeho námietky smerovali
ku konania na súde prvej inštancie (určenie sudcovskej lehoty rozdielne jednotlivým stranám sporu,
žalobcovipo4rokochodzačatiasporu),procesnépochybeniesúduprvejinštancie(nedoručeniedôkazužalovanému zákonným spôsobom), čo malo objektívny vplyv na dĺžku konania. Žalovaný ďalej odmietol,
že by nemal dodať originálne fotografie účelovo. Zo strany súdu nebola žalovanému adresovaná žiadna
výzva na ich doručenie. Poukázal na to, že závery prijaté F. H. sú v rozpore s výsledkom jeho vlastného

skúmania a síce, keď kapotu úplne a riadne zavrel, táto sa neotvorila ani po niekoľkonásobných
pokusoch. Žalovaný trval na kontrolnom znaleckom posudku, čo mu súd neumožnil. Podľa žalovaného
je návrh žalobcu v časti úrokov z omeškania zmätočný a neurčitý, a preto ho nemožno priznať. Na záver
uviedol,žejebežnoupraxoužalovanéhopoznačiťsipoškodenýdiel,atedajeobjektívnouskutočnosťou,
že žalovaný si poškodený zámok takto ryhou v tvare X poznačil. Žalovaný zotrval na svojom odvolaní

v plnom rozsahu.

8. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniam žalovaného uviedol, že výrok I. je vecne spojený
s výrokom II. a teda ak odvolací súd vyhovie odvolaniu a zmení výrok II., tak musí dôjsť aj k zmene
výroku I. Žalobcovi neuniklo, že súd zamietol úrok vo výške 5% ročne zo sumy 200,-eur od 07.08.2018
do zaplatenia. Žalobca akceptoval právny názor súdu prvej inštancie v predmetnej časti. Pokiaľ však

ide o úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur, tak príslušenstvo istiny sleduje osud istiny, a teda
podľa názoru žalobcu by mal súd upraviť aj úrok z omeškania. Zopakoval, že v konaní si uplatňoval
aj nárok zo zodpovednosti za vady. Žalobca nemal záujem znevážiť F. K., no vzhľadom na závery
znalca F. H. využil svoje právo a ako sporová strana tvrdí, že F. K. dospel k nesprávnym odborným
záverom, pretože nedostatočne skúmal všetky technické parametre zámku. Ďalej žalobca odkázal na

svoju predchádzajúcu argumentáciu ohľadne vadnosti zámku. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania,
pričom z vyhlášky vyplýva nárok na ročný úrok z omeškania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v časti napadnutej žalovaným potvrdil, ako vecne správny a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutom výroku I. a vo výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť

a v napadnutom výroku II. podľa § 388 CSP čiastočne zmeniť a vo zvyšku potvrdiť tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov:

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že z vykonaného dokazovania
vyplývalo, že vozidlo malo v čase predaja vadu spočívajúcu v poškodení zámku prednej kapoty. Súd

svoj záver opieral o zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 40/2018 znalca F. G. H. ako aj z
jeho výpovede, podľa ktorého hák bezpečnostnej západky nedolieha do polohy zaistenia, zostáva visieť
od koncovej polohy, pričom nedolieha cca 5 mm a celé teleso zámku je mierne deformované a ako
celok voľné. Súd mal za to, že nepresvedčivo a neodborne pôsobí vyjadrenie spoločnosti Auto Koiš,
spol. s r. o., obsiahnuté vo faktúre č. 2021800533 zo dňa 18.04.2018 o tom, že mechanika zámku je

funkčná - bez závad. Na ostatok treba dodať, že z tohto vyjadrenia nie je ani zrejmé, do akej hĺbky
bol zámok podrobený skúmaniu v tejto spoločnosti (či išlo len o vizuálnu kontrolu alebo hlbšiu kontrolu
podobnú tej, ktorú vykonal napríklad znalec). Súd tiež uviedol, že nebolo pochýb o totožnosti zámku
z fotodokumentácie žalovaného a z videí vyhotovených znalcom Ing. Knoškom pre celkové posúdenie
funkčnosti zámku dňa 07.05.2018. Súd titulom náhrady škody považoval za opodstatnenú sumu 1.505

eur. Zvyšok vo výške 30 eur vo faktúre č. 20190001/2 vykázané ako spotrebný materiál súd posúdil
ako náklady na nový zámok prednej kapoty, a teda náklady na odstránenie vady, pričom podľa súdu,
žalobca si v žalobe nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci neuplatnil, a preto súd žalobe v tejto
časti nevyhovel.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného
dodáva nasledovné:12. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické,
presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci

nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaného), ale
z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III.ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia IV.ÚS
115/03, II.ÚS 44/03, I.ÚS 117/05,IV.ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej
judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa
zakladajú;článok6ods.1Dohovoruvšaknemožnochápaťtak,ževyžadujepodrobnúodpoveďnakaždý

argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
rozhodnutia nižšieho súdu (L. M. proti N. zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa
19. apríla 1994). Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie
v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na
uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje

rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP),
pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, resp.
so všetkými námietkami žalovaného, ktoré v konaní prezentoval, keď z hľadiska zákonom vyžadovaných
náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 220 ods. 2 CSP) možno
konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti.

Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec

právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku, a preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že odôvodnenie rozsudku je
v odvolaním napadnutých výrokoch nepreskúmateľné.

13. Odvolateľ /žalobca/ odvolaním namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žalovaný namietal, okrem odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP aj ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keď súd prvej inštancie procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantnékonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

16. Pokiaľ žalovaný deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP , odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu ,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne/aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.
Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

18. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov

dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov.

19. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne

hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané,alebovyšlivkonanínajavo,prípadnepreto,žeprihodnotenídôkazov,poprípadepoznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,

pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu.

20. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v

konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

21. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

22. Z obsahu spisu vyplývalo, že dňa 16.03.2018 žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci
uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Ford Mondeo Combi bielejfarby, VIN: I. s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 4.600 eur. Žalovaný vyhlásil, že vozidlo je používané
s nájazdom kilometrov 299.097 a je v dobrom stave, nemá žiadne vady a doporučená bola výmena
rozvodového remeňa, motorového oleja a filtra. Žalobca žiadosťou zo dňa 05.04.2018 žiadal žalovaného

o primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 10 %, t. j. v sume 460,- eur a zabezpečenie opravy vád,
nakoľko pri jazde vozidlom došlo k otvoreniu kapoty v dôsledku vady zámku a následne táto kapota
poškodila ďalšie súčasti motorového vozidla. Dňa 26.03.2018 žalovaný od žalobcu prevzal vozidlo
za účelom ocenenia opravy. Z faktúry spoločnosti AUTO KOIŠ, spol. s.r.o. č. 2021800533 zo dňa
18.04.2018 vyplývalo, že na vozidle bola uskutočnená kontrola mechaniky zámku s výsledkom, že táto

je funkčná a bez závad.

23. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté
právo na náhradu škody.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že vozidlo v čase predaja nemalo vadný zámok, a teda

nemohol porušiť svoju povinnosť pri predaji vozidla. Ďalej namietal, že zámok, ktorý mal spôsobiť škodu
žalobcovi nie je totožný so zámkom, ktorý obhliadla F. G. H. dňa 07.05.2018 pri obhliadke k vypracovaniu
znaleckého posudku pre žalobcu, nakoľko si žalovaný zámok poznačil krížikom, ktorý je viditeľný na
fotografiách. Poukázal na odborné vyjadrenie znalca F. K., ktorý po preskúmaní zámku na fotografiách
a na videu dospel k záveru, že zámky nie sú totožné.

25.Popreskúmanívecimáodvolacísúdzato,žezvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,ževčase
predaja vozidlo malo vadu zámku prednej kapoty, čím došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaného
odovzdať predmet kúpy bez vád tak, ako deklaroval žalovaný v kúpnej zmluve. Znalec F. G. H. vo
svojom znaleckom posudku č. 40/2018 jednoznačne uviedol, že preskúmavaný známok má mechanické

vady, pri ktorých je len otázkou času, kedy dôjde k vymršteniu kapoty do čelného skla. Podľa znalca
tiež vlastnosti zámku sa nemohli od kúpy radikálne zmeniť. Súd prvej inštancie preto správne dospel
k záveru, že vady zámku nemohli byť spôsobené bežným opotrebením prevádzkou vozidla žalobcom
od jeho kúpy, ale išlo o vady, ktoré existovali už predtým, ako aj v čase kúpy vozidla žalobcom. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že by žalobca so zámkom vozidla manipuloval tak, že by poškodenie zámku

kapoty spôsobil sám. Práve naopak, podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca uniesol dôkazné bremeno
o tom, že zámok v čase kúpy mal mechanické vady za ktoré zodpovedá žalovaný. Znalec v tomto smere
vyvrátil závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia spoločnosti Auto Koiš, spol. s.r.o., obsiahnuté vo
faktúre zo dňa 18.04.2018 o tom, že mechanika zámku je funkčná a bez závad. Ako poznamenal aj súd
prvej inštancie, nebolo zrejmé, v akom rozsahu spoločnosť Auto Koiš, spol. s.r.o. vykonávala kontrolu, či

nešlo len o vizuálnu kontrolu, na rozdiel od toho, v akom rozsahu zámok skúmal vyššie uvedený znalec.

26. Čo sa týka námietky žalovaného o totožnosti zámkov, táto námietka žalovaného bola totožná
s námietkou, ktorou sa už podrobne zaoberal súd prvej inštancie, pričom odvolací súd sa so záverom
súdu prvej inštancie ohľadne totožnosti zámkov plne stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje aj na

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 25. Žalovaný v konaní dostatočne nepreukázal, že
by malo ísť o iný zámok, ktorý skúmal znalec F. H. pri vypracovaní znaleckého posudku. Ako uviedol aj
súd prvej inštancie, nebolo možné za určujúci znak totožnosti známku považovať len vyznačený krížik,
keď nie je zrejmé, kedy mal takýto znak vzniknúť, ako aj to, kedy vznikli a kto vyhotovoval fotografie
zámku s vyznačeným krížikom. Znalec F. K. síce v písomnom vyjadrení potvrdil tvrdenia žalovaného

o tom, že nešlo o totožné zámky, no tento znalec zámky porovnával len z fotografií a videa znalca F. H.,
pričom ako sám uviedol, zaoberal sa len vyznačeným krížikom a neskúmal iné znaky. I keď vyznačený
krížik bol markantný znak, ako namietal žalovaný, tento sám ešte nepotvrdzoval, či nevyvracal totožnosť
skúmaných zámkov. Naproti tomu, žalobca predložil doplnenie znaleckého posudku č. 40/2018 zo dňa
09.07.2022 F. H., ktorý porovnal fotografie a video, pričom zámok vykazoval rovnaké znaky poškodenia.

Pričom aj na videu znalec analyzoval zreteľnú ryhu nasvedčujúcu vyrytému krížiku. Pokiaľ žalovaný
namietal, že tento znalec nemal k dispozícii originálne fotografie, táto námietka neobstojí. Kľúčová
fotografia s vyznačeným krížikom je opticky zhodná s fotografiou, ktorú používal aj znalec Ing. Jelačič.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil vyššie uvedenú námietku ako nedôvodnú, rovnako ako
súd prvej inštancie.

27. Vo vzťahu k namietanému nároku na sumu vo výške 170,- eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom
vypracovania súkromného znaleckého posudku je potrebné uviesť, že síce náklady na tento dôkaz
vznikli pred začatím konania, a teda tieto samotné nepredstavujú trovy konania, ako uviedol aj žalovaný,nebol dôvod, aby si tieto náklady žalobca nemohol uplatniť ako náklady súvisiace s uplatnením
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne aplikoval uvedené
ustanovenie a správne nárok žalobcu posúdil ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky a nie ako

trovy konania, a preto správne žalobcovi priznal aj tento nárok. Námietka žalovaného preto ani čo sa
týka tejto sumy nebola dôvodná. Rovnako tak nebola dôvodná ani námietka žalovaného o svojvoľnom
priznaní nároku na úroky z omeškania žalobcovi. Súd je síce viazaný rozsahom žaloby, čo však
neznamená, že nemôže po vykonanom dokazovaní a skutkovom a právnom posúdení veci priznať
žalobcovi menej ako žiada, čo je aj daný prípad, keď súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania

len zo sumy 1505,- eur a len od 01.09.2018 do zaplatenia.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu, neobstojí ani argumentácia žalovaného ohľadne hospodárnosti
konania, rovnosti zbraní, koncentrácie konania, či nesprávneho vedenia konania súdom prvej inštancie
alebo svojvoľného rozhodovania. Odvolací súd nezistil, že by strany v konaní nemali rovnaké príležitosti
predkladať vyjadrenia, navrhovať dôkazy, či ich doplnenia, alebo realizovať iné prostriedky procesného

útoku, či obrany v konaní z dôvodu toho, že by súd uplatnil koncentráciu konania. Princíp sudcovskej
koncentráciekonaniaspočívavmožnostisúduneprihliadaťnaprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnej
obrany strany, ak strana mohla tieto uplatniť už v skoršom štádiu konania. Tento postup nie je viazaný
na to, že súd uloží lehotu strane na predkladanie tvrdení a dôkazov a jej zmeškanie bude mať za
následok, že súd na také prostriedok procesného útoku, či obrany nebude prihliadať. Je povinnosťou

strany tieto uplatniť včas. Pokiaľ súd ukladal takú lehotu jednej strane a druhej nie, neznamená to,
že obidve strany nemajú povinnosť včasného konania. Preto taký postup ani nemožno považovať za
postup, ktorý by narúšal rovnosť strán v konaní. Odvolací súd nezistil ani taký postup súdu, ktorý by
mohol byť označený ako svojvoľný, resp. také procesné pochybenia súdu vo vedení konania, ktoré
strane znemožnili uplatňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na

spravodlivý súdny proces. Rovnako tak uvedené platí aj pre žalovaným namietanú lustráciu, ku ktorej sa
už odvolací súd vyjadril už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí tak, že táto nemala vplyv na meritum
veci. Táto námietka preto nemohla ovplyvniť vecné posúdenie veci a taký postup nemal za následok
porušenie práva na spravodlivý súdny proces žalovaného.

29. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách znalca F.
G. H. za jeho účasť na pojednávaní dňa 02.03.2020 tak, že tieto je povinný zaplatiť žalovaný (napadnutý
výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie). Vzhľadom na uvedené, keď námietky žalovaného neboli
dôvodné, a to ani v jednom zo žalovaným napadnutých výrokoch, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a vo výroku III. ako vecne správny potvrdil.

30. Žalobca vo svojom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že si v podanej žalobe
neuplatnil nárok zo zodpovednosti za vady. Mal za to, že zo žaloby, repliky, ako aj ústnych prednesov
na pojednávaní vyplýva, že si uplatňoval aj nárok zo zodpovednosti za vady v podobe výmeny zámku
vo výške 30,- eur, ktoré boli zahrnuté do faktúry. Poukázal na to, že počas konania nikdy explicitne

nedeklaroval, že suma 1.535 eur predstavuje len škodu, vždy poukazoval tak na škodu, ako aj na
zodpovednosť za vady. Nestotožnil sa ani so záverom, že si oneskorene uplatnil nárok zo zodpovednosti
za vady, t. j. po uplynutí 24 mesačnej lehoty.

31. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka žalobcu je dôvodná.

Z podanej žaloby žalobcu, ako aj z ďalších jeho vyjadrení vyplýva, že žalobca si okrem náhrady škody
uplatnil aj náhradu z titulu nároku zo zodpovednosti za vady spočívajúce vo výmene zámku. V žalobe
žalobca poukázal na ustanovenia § 597, § 598 a § 600 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti
za vady. Uviedol, že v priamej príčinnej súvislosti s vadou veci, za ktorú zodpovedá žalovaný, bola
žalobcovi spôsobená aj škoda. Vo svojej replike zo dňa 27.09.2018 k vyjadreniu žalovaného, žalobca

opätovne poukázal na ustanovenia o zodpovednosti za vady, pričom uvádzal, že práve poškodený
zámok prednej kapoty spôsobil vyvrátenie kapoty a následne poškodenie viacerých častí motorového
vozidla, čím následne vznikla žalobcovi škoda. Tak z podanej žaloby, ako aj z uvedenej repliky, podľa
názoruodvolaciehosúduvyplývalo,žežalobcasiuplatňujeajzodpovednosťzavady,atozavadyzámku
prednej kapoty, ktorá vada následne spôsobila vznik škody. Na pojednávaní konanom dňa 30.07.2020

právny zástupca žalobcu jasne uviedol, že žalobcovi vznikol nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za vady
vo výške 30,- eur, ktorý predstavuje cenu vadného zámku za nový. Žalobcovi v dôsledku vadného zámku
vznikla v príčinnej súvislosti aj škoda vo výške 1.505 eur.32. Z faktúry č. 20190001/2 zo dňa 04.01.2019 vyplývala suma na opravu vozidla vo výške 1.535 eur
a z toho bola vykázaná ako spotrebný materiál suma vo výške 30,- eur. Súd prvej inštancie správne
uviedol, že suma 30,- eur predstavuje nárok zo zodpovednosti za vady, pričom správne uviedol aj

to, že nároky zo zodpovednosti za vady nemožno uplatňovať titulom náhrady škody. Nesprávne však
uviedol, že žalobca si v žalobe nárok zo zodpovednosti za vady neuplatnil. Ako namietal žalobca, tento
si nárok zo zodpovednosti za vady riadne uplatnil, pričom aj na pojednávaní konanom dňa 30.07.2020
presne rozlíšil, ktorú sumu si uplatňuje titulom zodpovednosti za vady a ktorú titulom náhrady škody.
Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca si nárok zo zodpovednosti

za vady uplatnil oneskorene, t. j. po uplynutí 24 mesačnej lehoty. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca si tento nárok uplatnil až na pojednávaní dňa 30.07.2020. Odvolací súd poukazuje na to, že
práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená /§ 625 veta
prvá Občianskeho zákonníka/, pričom práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná
doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe /§ 626 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Žalobca
vkonanípredložillistinuoznačenúako„žiadosťoprimeranúzľavuaopravuvádpredmetuKúpnejzmluvy

uzatvorenej dňa 16.03.2018, zo dňa 05.04.2018 – vyjadrenie“, ktorá je datovaná dňa 19.04.2018. Z tejto
listiny vyplýva, že žalobca si u žalovaného ako predávajúceho uplatnil nároky zo zodpovednosti za
vady vozidla. Záručná doba začína plynúť od prevzatia veci kupujúcim /§ 620 veta prvá Občianskeho
zákonníka/.Kprevzatiupredmetnéhovozidladošlodňa16.03.2018,t.j.vdeňpodpisukúpnejzmluvytak,
ako to bolo v kúpnej zmluve dohodnuté. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si nároky zo zodpovednosti

za vady uplatnil včas.

33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. podľa §
388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a vo zvyšnej časti napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

34. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie a o náhrade trov odvolacieho konania bolo
rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si uplatnil

pôvodne nárok na zaplatenie sumy 1.715,- eur s príslušenstvom, pričom zobral žalobu späť v sume 10,-
eur, úspešný bol v sume 1.705,- eur (99,42 %) a neúspešný v sume 10 eur, čo je 0,58 %. Žalovaný bol
úspešný 0,58 %. Čistý úspech žalobcu bol 99,41 – 0,58, čo je 98,83 %, pričom žalobca si uplatnil trovy
konania vo výške 97,6% . Odvolací súd preto žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 97,6 %.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).