Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419026
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121419026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX B. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 39.403,17 eura
s príslušenstvom, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

nasledovne :

,,I. Konanie v časti o zaplatenie 39 871,94 Eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným spoločne a nerozdielne nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predchodca žalobcu (banka) úver zosplatnil k 06.11.2018, takže v zmysle zásad procesu zosplatnenia,
tak splátka úveru, kvôli nezaplateniu ktorej sa stal celý dlh žalovaných zročnými ku dňu 06.11.208,
musela byť podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej ako len ,,OZ) splatnou v mesiaci
XX/XXXX (trojmesačné omeškanie) a teda pri zmluvne dojednanej splatnosti splátok vždy k 30. dňu
v kalendárnom mesiaci v zmysle dodatku k úverovej zmluve z 05.01.2015, to bola konkrétne splátka

splatná 30.06.2018, takže k jej trojmesačnému omeškaniu po lehote jej splatnosti došlo 30.09.2018 [t.j.
k 30.07.2018 - to bol prvý mesiac omeškania odo dňa jej splatnosti; k 30.08.2018 - to bol druhý mesiac
omeškania odo dňa jej splatnosti a k 30.09.2018 - to bol tretí mesiac omeškania odo dňa jej splatnosti],
po ktorom omeškaní muselo nasledovať ešte zákonné upozornenie žalovaných pôvodným veriteľom
na ním zamýšľané využite inštitútu zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, t.j.
v prípade bez zohľadnenia lehoty potrebnej na doručenie tohto upozornenia žalovaným, by tak lehota
procesuzosplatneniauplynulanajskôr15.10.2018(t.j.30.09.2018+15dní),pouplynutíminimálnektorej

už pôvodný veriteľ mohol úver zosplatniť a ten aj zosplatnil k 06.11.2018. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie konštatoval, že zákonite splátkou úveru, kvôli nezaplateniu ktorej sa podľa ust. § 565 OZ
v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ stal dlh žalovaných zročným k 06.11.2018, bola nepochybne splátka
splatná 30.06.2018 a keďže podľa ust. § 101 OZ v spojení s cit. znením druhej vety § 103 OZ začínatrojročná premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej sa stal zročným celý
dlh, tak potom trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si žalovaného nároku od 30.06.2018 uplynula
najneskôr 30.06.2021, avšak keďže žaloba bola žalobcom podaná až 08.07.2021, t.j. po premlčaní

žalobou uplatneného nároku, okresný súd žalobu zamietol pre premlčanie ňou uplatneného nároku.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“ ). V konaní pomerne úspešnejší
žalovaní mali voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, avšak keďže im v konaní žiadne trovy

nevznikli (k žalobe sa nevyjadrili, v konaní neboli zastúpení advokátom a pojednávania sa nezúčastnili),
súd prvej inštancie im túto náhradu nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca
v odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných právnych
veciach v otázke počítania premlčacej doby pri aplikácii § 53 ods. 9, § 565 OZ (7Cdo/268/2020,

4Cdo/132/2021, 5Cdo/224/2021), z ktorých je podľa názoru žalobcu evidentný právny záver, podľa
ktorého začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je evidentné, že súd stanovil splátku, pre kt. jedinú mohol v rozhodnom čase
vyhlásenia splatnosti (06.11.2018) veriteľ úver zosplatniť, na splátku splatnú dňa 30.06.2018. Tento
právny záver súdu považoval žalobca za správny a preskúmateľný. Nesprávny právny záver však
súd prvej inštancie zaujal vo vzťahu k počítaniu premlčacej doby, ktorá nezačala plynúť 30.06.2018,
ale až dňa 01.10.2018, nakoľko (s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR vyššie citovanú),

bolo potrebné k dátumu splátky 30.06.2018 pripočítať 3 mesiace + deň nasledujúci (t. j. 30.09.2018
+ 1 = 01.10.2018). Od tohto momentu (01.10.2018) začala pre splátku splatnú dňa 30.06.2018 plynúť
premlčacia doba, nakoľko až od tohto momentu mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde. Podľa
názoru žalobcu súd evidentne pochybil pri výklade príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v otázke, od ktorého momentu je potrebné počítať

premlčaciu lehotu a zároveň dospel k nesprávnemu záveru ohľadom údajného premlčania žalobou
uplatneného nároku.Nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko premlčacia doba mohla začať plynúť
až dňa 01.10.2018, neuplynula by skôr ako k 01.10.2021, pričom žaloba bola podaná na súde dňa
08.07.2021, t. j. včas.
Za druhý, nemenej dôležitý dôvodom pre okamžitú revíziu napadnutého rozsudku v napadnutej časti

považoval žalobca neaplikáciu platnej právnej úpravy zo strany súdu – a to zákona č. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne ust. § 1 písm. a, b. Podľa zákona
č. 62/2020 Z. z. v období od 25.03.2020 do 30.04.2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k

premlčaniu alebo k zániku práva neplynuli, t. j. premlčacia doba v rozhodnom období neplynula spolu 36
dní. To znamená, že aj ak by začatie plynutia premlčacej doby začalo dňom 30.06.2018 a malo uplynúť
30.06.2021 tak, ako to (nesprávne) uviedol súd, potom bolo nevyhnutné pripočítať do tejto doby aj tzv.
neplynutie premlčacej doby spolu 36 dní, t. j. splátka by sa nepremlčala skôr, ako k dátumu 05.07.2021
(30.06.2021 + 36 dní), žaloba však bola podaná na súde dňa 08.07.2021, t. j. opätovne včas, aj ak by

sa neprihliadalo na rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority vo vzťahu k tomu, ako sa má správne
premlčacia doba vo veciach vyhlásenia splatnosti spotrebiteľského úveru počítať. V žiadnom prípade
preto nedošlo k premlčaniu práva žalobcu.
Nad rámec vyššie uvedeného žalobca uviedol, že v konaní nebolo sporné (a súd to aj v odôvodnení
uvádza), že pohľadávka žalobcu bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Počas konania

došlo k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti, v reakcií na čo žalobca zobral žalobu podaním zo dňa
27.02.2023 späť v rozsahu 39.871,94 eura, kde aj konkrétne uviedol, že dňa 26.07.2021 došlo k
úspešnému vykonaniu záložného práva. Považoval za evidentné, že od 03.03.2021 žalobca (o to
viac postupca, keďže ten začal uplatňovať výkon záložného práva ešte 04.01.2019) konal vo veci
uplatňovania práva formou dobrovoľnej dražby a k vydraženiu predmetu záložného práva došlo dňa

26.07.2021. V prípade, ak ide o mimosúdny výkon záložného práva, je potrebné analogicky aplikovať
ustanovenie týkajúce sa premlčania, resp. spočívania (pretrhnutia) plynutia premlčania uplatnením
práva, pričom prvým úkonom ekvivalentným podaniu na súde vo forme žaloby je v každom prípade (bezohľadu na spôsob výkonu) oznámenie o začatí výkonu záložného práva (zo dňa 03.03.2021). V tejto
súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/220/2018 z 31.05.2021.
Zároveň, pokiaľ ide o tretí výrok napadnutého rozsudku, žalobca ho napadol ako celok (teda nie len

nadväzne vo vzťahu k výroku II.) aj s ohľadom na výrok I. (o zastavení konania), nakoľko je evidentné,
že k zastaveniu konania v časti o zaplatenie 39.871,94 eura došlo z dôvodu úspešnej dražby. Celkom
jednoznačne procesné zavinenie za zastavenie konania v tejto časti viazne na žalovaných, nakoľko
premenou predmetu zálohu na peniaze došlo k úhrade dlžnej sumy v tejto časti. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancia ani len nespomenul

predmetnú skutočnosť a žalovaným (naopak) voči žalobcovi nepriznal trovy, aj to len z dôvodu, že im
žiadne nevznikli. Po správnosti bol však žalobca úspešný v prevažujúcej časti 39.871,94 eura, čo z
uplatnenej pohľadávky 52.382,07 eura predstavuje procesný úspech v rozsahu 76,12 %. Žalovaní boli
úspešní vo zvyšnej časti (12.510,13 eura) v rozsahu 23,88 % (100 – 76,12). Čistý pomer úspechu
žalobcu voči žalovaným predstavoval 52,24 % (76,12 – 23,88), preto je právny záver súdu o tom, že súd
žalovaným voči žalobcovi trovy nepriznáva (keď po správnosti mal priznať žalobcovi voči žalovaným)

absolútne nesprávny a nepreskúmateľný.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 388
CSP zmenil tak, žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
12.510,13 eura, pričom odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní v 1.a 2. rade uviedli, že nesúhlasia s rozhodnutím o zaplatení
súdnych trov, ktoré vznikli na základe žaloby žalobcu. Žalobcovi bola zaplatená suma za nehnuteľnosť,
ktorú oni vyčíslili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom rozsahu je potrebné zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancievo výroku II. (zamietnutie žaloby vo zvyšku) a v závislom výroku III. (náhrada trov konania).

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie

v otázke premlčania nároku žalobcu.

9. V predmetnom prípade sa žalobca ako veriteľ domáha od žalovaných ako spotrebiteľov zaplatenia
dlžnej (žalovanej) sumy z titulu nevráteného poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby majúc za to, že žalobca sa

svojho práva domáha po uplynutí premlčacej doby, ktorej začiatok plynutia súd prvej inštancie odvíjal
odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého spotrebiteľskéhoúveru a od ktorej
splatnosti uplynuli tri mesiace, t.j. od splátky splatnej dňa 30.06.2018.

10. Súd prvej inštancie počítal v zmysle ust. § 101 OZ v spojení s § 103 druha veta OZ začiatok

plynutia trojročnej premlčacej doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej sa stal zročným
celý dlh a dospel k záveru o uplynutí trojročnej premlčacej lehota na uplatnenie si žalovaného nároku
o najneskôr ku dňu 30.06.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu až 08.07.2021,
t.j. po premlčaní žalobou uplatneného nároku, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre premlčanie nim
uplatneného nároku.

11. Uvedená právna otázka sa stala predmetom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súd SR (napr.
uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, ktoré bolo zverejnené v Zbierke Stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 3/2023 pod č. 29, uznesenie z 28. marca 2023, sp. zn.
1Cdo/53/2021,uzneseniez26.januára 2023, sp.zn.4Cdo/201/2022),pričomzjejposúdenianajvyšším

súdom je potrebné vychádzať.

12. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, a bodoch 27. a 28.
odôvodneniauviedol:„Vychádzajúczdanýchteoretickýchvýchodísk,akoizoznenianavecvzťahujúcichsa zákonných ustanovení, najvyššísúd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať
svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplneniektorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia

na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), čov danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej
doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia
doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Najvyšší
súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103

Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch,v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ

s úspechom obrátiť na súd poprvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).“

13. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že nie je možné považovať z správny právny
názor súdu prvej inštancie, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu
plynie od zročnosti nesplnene splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

14. Rovnako tak bola dôvodnou námietka žalobcu, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, či
súd prvej inštancie aplikoval zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, ktorý ovplyvňuje plynutie premlčacej doby v prejednávanej veci a z týchto dôvodov je
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti i nepreskúmateľný.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštanciev
napadnutej zamietajúcom výroku II, ako i v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania, podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených
odvolacím súdom - opätovne sa vysporiadať s premlčaním žalobou uplatneného nároku v priebehu

prvoinštančného konania rešpektujúc pritom ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ako aj
spomínaný zákon č. 62/2020 Z.z. a v nadväznosti na to v prípade jeho nepremlčania opätovne
posúdiť žalobcom nárok vo zvyšku žalovanej sumy pozostávajúci z príslušenstva pohľadávky tak,
aby bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj v súlade s dobrými mravmi s prihliadnutím na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR a

Súdneho dvora EÚ. Následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodni.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).