Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520202769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1520202769.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanej: G.. Ľ. W.,
A.. XX.X.XXXX, W. W. XX, W., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jaroslava Hardošová, so sídlom Jégeho 8,
Bratislava, o zaplatenie 218,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava V zo dňa 24. februára 2022, č. k. 49C/32/2020 - 151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 218,50 eura spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,% p.a. zo sumy 114 eur odo dňa 2.6.2020

do zaplatenia, zo sumy 104,50 eura odo dňa 22.8.2020 do zaplatenia, a to v splátkach po 25 eur
mesačne,všetkysplatnék25.dňuvmesiaci,počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,stýmževprípade
omeškania s úhradou čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stane splatným celý zvyšok dlhu. Vo
zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 104,50 Eur odo dňa 2.6.2020 do 21.8.2020,
žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Prvoinštančný súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca je v podiele 1/2 podielovým
spoluvlastníkom pozemku na F. J. Q. W., katastrálne územie H., parcela č. XXXXX/XX, zapísaného
na LV č. XXXX a žalovaná je vlastníčkou stavby umiestnenej na pozemku žalobcu so súpisným č.
XXXX, druh stavby - garáž, zapísaná na LV č. XXXX. Spoluvlastníkom predmetného pozemku parcela
č. XXXXX/XX je v podiele 1/2 aj G.. U. W., ktorý je zároveň vlastníkom garáže na predmetnom pozemku
- LV č. XXXX, O..Ú.. H.. Poukázal na to, že z LV č. XXXX, O..Ú.. H. vyplýva, že na pozemku parcela

č. XXXXX/XX je umiestnená stavba so súpisným č. XXXX, druh stavby - samostatne stojaca garáž,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná nadobudla stavbu titulom dedenia - osvedčenie o
dedičstve XXD XX/XXXX zo dňa 14.05.2008. Z LV č. XXXX, O..Ú.. H. mal preukázanú výmeru pozemku
parcelné č. XXXXX/XX o rozlohe 19 m2. Podľa čl. 1 ods. 1 Rozhodnutia č. 33/2015 primátora Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty
za vecné bremeno, ceny prenájmov určujú výšku nájmov pozemkov, stavieb, nebytových priestorov,

technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len "hlavné mesto"). Podľa
čl. 2 ods. 1 Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým
sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, ceny za prenájom
uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne
a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb, nebytových priestorov, ako aj
technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Podľa prílohy č. 1 k Rozhodnutiu č. 33/2015

primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny
predbežnej odplaty za vecné bremeno - Tabuľka č. 100 cien prenájmov nehnuteľného majetku Položka17 je za nájom pozemku v lokalite II. k.ú. Ružinov, Nivy, N. Mesto, Vinohrady, Trnávka, Petržalka po
Einsteinovu stanovené cena za 1m2/rok vo výške 12 eur. V zmysle uvedeného nájomné za pozemok,
ktorý má rozlohu 19 m2, nachádzajúci sa v lokalite H., je stanovené vo výške ročne 228 eur, t.j. 19 eur

mesačne. Poukázal tiež na to, že v konaní sp. zn. 39C/60/2017 žalobca uplatnil voči žalovanej nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie totožného pozemku bez právneho titulu za obdobie
od 02.03.2014 do 31.01.2017 vo výške 331,99 eura, v priebehu konania žalovaná uhradila žalovanú
istinu s príslušenstvom i trovy konania, na základe čoho po späťvzatí žaloby došlo k zastaveniu konania
uznesením č.k. 39C 60/2017-155, právoplatným dňa 04.08.2018. Vo výzve žalobcu zo dňa 18.01.2018

adresovanej žalovanej bolo uvedené, že na základe žiadosti jedného z vlastníkov garáži na F. J.
pripravuje na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy materiál na schválenie
predaja uvedených pozemkov vlastníkom stavieb na nich situovaných, pričom v súvislosti s prípravou
materiálov boli požiadané odborné útvary magistrátu o stanoviská k predaju. Vo výzve bola vyčíslená
pohľadávka voči žalovanej v sume 336,74 eura so žiadosťou o jej úhradu. Z mailovej komunikácie medzi
oddelením majetkových vzťahov žalobcu a žalovanou vyplýva vyčíslenie pohľadávky voči žalovanej ako

i poskytnutie informácie žalovanej, že bez úhrady dlžnej sumy nebude možné zaradenie žalovanej do
pripravovaného materiálu týkajúceho sa predaja pozemkov pod radovými garážami na F. J.. Z potvrdení
o platbe na účte zistil, že žalovaná vykonala úhrady v prospech žalobcu dňa 17.03.2018 v sume 9,50
eura so správou pre príjemcu feb 2018, dňa 17.03.2018 v sume 355,75 eura so správou pre príjemcu
mar 2014 - jan 2018. Listom zo dňa 03.09.2020 žalovaná uskutočnila započítací prejav voči žalobcovi,

v ktorom poukázala na úhrady súm 9,50 Eur a 355,75 Eur dňa 17.03.2018 v jeho prospech, z ktorých
na sumu 228 eur nemal žalobca nárok. Nakoľko žalobcov nárok na úhradu za užívanie pozemku za
obdobie od 01.06.2018 do 30.04.2020 je vo výške 109,25 eura (4,75 eura/mesiac) započítala žalovaná
svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu vo výške 109,25 eura, na základe čoho pohľadávka žalobcu
je v plnej výške splnená a po započítaní zostala pohľadávka žalovanej voči žalobcovi nesplnená vo

výške 118,75 eura. Žalobca listom zo dňa 16.09.2020 reagoval na započítací prejav žalovanej a vyzval
žalovanú na úhradu sumy 256,60 eura z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od
01.06.2018 do 30.04.2020 a za obdobie od 01.05.2020 do 31.08.2020 v lehote 15 dní, zároveň žalovanej
zdôvodnil neopodstatnenosť jej započítacieho prejavu, ktorý neuznal.

3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, §
451 ods. 1,2 a § 580 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v priebehu konania bolo preukázané, že
žalobcajevlastníkomnehnuteľnostisospoluvlastníckympodielom1/2parcelyč.XXXXX/XXorozlohe19
m2, k.ú. H. a žalovaná je výlučnou vlastníčkou garáže so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXXX/
XX, O..Ú.. H.. V konaní žalovaná netvrdila ani nepreukazovala užívanie garáže v inom rozsahu ako 19

m2 zodpovedajúcemu rozlohe pozemku, ktorého spoluvlastníkom je žalobca. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou garáže zapísanej na LV č. XXXX, O..Ú..
H., postavenej na parcele č. XXXXX/XX, súpisné číslo XXXX, ktorej spoluvlastníkom je žalobca so
spoluvlastníckym podielom 1/2, pričom bez uzatvorenej nájomnej zmluvy pozemok v spoluvlastníctve
žalobcu užívala v období 1.6.2018 do 30.4.2020 bez akejkoľvek úhrady. Výšku úhrady za dané obdobie

žalobca vyčíslil v súlade s rozhodnutím 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny za prenájom a ceny
predbežnej odplaty za vecné bremeno. V danej lokalite výška úhrady bola stanovená v sume 12 eur/
m2/rok, čo pri rozlohe garáže žalovanej 19 m2 v 1/2 predstavuje sumu ročne 114 eur, mesačne 9,50
eur, teda za dané obdobie 23 mesiacov výška istiny korešponduje s uvedenou výškou uplatneného
nároku v konaní. Zaoberal sa tiež započítacím prejavom žalovanej, pričom dospel k záveru, že

nakoľko neexistencia pohľadávky má za následok neplatnosť právneho úkonu sledujúceho započítanie
ažalovanánedisponovalapohľadávkouvočižalobcovi,nemohlodôjsťkzapočítaniupohľadávkyžalobcu
uplatnenej v tomto konaní. K tvrdeniu žalovanej o potrebe súhlasu druhého spoluvlastníka k uplatneniu
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalobu vo veci vydania bezdôvodného
obohatenia môže podať ktorýkoľvek spoluvlastník, v danom konaní nad rozsah svojej povinnosti žalobca

predložil súhlas druhého spoluvlastníka zo dňa 22.10.2020. Zároveň žalobca nemôže vyžadovať od
spoluvlastníka, aby bol v danom spore žalobcom, tak ako to vyžadovala žalovaná a to za účelom
usporiadania právnych vzťahov aj s druhým spoluvlastníkom predmetného pozemku. Žalobca v konaní
dôvodne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2018 do 30.04.2020,
počas ktorého žalovaná užívala bez právneho titulu pozemok, ktorého spoluvlastníkom je žalobca, čím

získala majetkový prospech v sume 218,50 eura, ktorý je z titulu bezdôvodného obohatenia povinná
žalobcovi vydať (zaplatiť). Nakoľko sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením
žalovanej sumy, vznikol žalobcovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania. Žalobca sa domáhal priznania k danej istine úrokov z omeškania v sadzbe 5% p.a. po dnipodania žaloby. Nakoľko žalovaná bola pred podaním žaloby vyzvaná na úhradu sumy 114 eur, pričom
výzva jej bola doručená dňa 10.7.2019, mal žalobca právo k istine vo výške 114 eur požadovať úroky
z omeškania už odo dňa 11.7.2019, avšak v žalobe sa domáhal priznania úrokov až po dni podania

žaloby, teda v tejto časti priznal úroky z omeškania po dni podania žaloby (od 02.06.2020 do zaplatenia)
v sadzbe 5 % p.a. (5 percentuálnych bodov plus 0% ako základná úroková sadzba ECB). Čo do zvyšnej
časti istiny sa dostala žalovaná do omeškania až po dni doručenia žaloby, ktorú prevzala 21.8.2020,
kedy sa dozvedela o uplatnenom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, teda nie dňom doručenia
žaloby na súd ako žalobca v žalobe uplatnil. Na základe uvedeného mu priznal úroky z omeškania zo

sumy 104,50 eur až od 22.8.2020 do zaplatenia v sadzbe 5 % p.a. (5 percentuálnych bodov plus 0% ako
základnáúrokovásadzbaECB)avozvyšnejčastiuplatnenýchúrokovzomeškaniazosumy104,50eura
odo dňa 2.6.2020 do 21.8.2020, žalobu zamietol. Na základe návrhu žalovanej a po súhlase žalobcu
súd umožnil úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom uhradiť žalovanej v splátkach po 25 eur mesačne
pod sankciou splatnosti celého zvyšku dlhu pri nezaplatení, čo i len jednej splátky riadne a včas. O
trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v spore "procesne

úspešný" priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do vyhovujúceho výroku vo veci samej
a súvisiaceho výroku o trovách konania odvolanie žalovaná, ktorá v tejto časti žiadala rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Odvolanie

odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a svojim postupom
porušil jej právo na spravodlivý proces. Poukázala na to, že súd mal v konaní za preukázané, že garáž č.
2, teda jej garáž, stojí na pozemku žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že ide o
zhodnéskutkovétvrdeniestránsporu,žetátoskutočnosťvyplývazpredmetnéholistuvlastníctva,žetúto

skutočnosť má za preukázanú a tiež, že netvrdila ani nepreukazovala užívanie garáže v inom rozsahu
ako 19 m2 zodpovedajúcemu rozlohe pozemku. V konaní však namietala, tvrdila a preukazovala, že
predmetná garáž č. 2 nestojí na danom pozemku, ale na streche garáže so súp. č. XXXX (D. XXXX),
ktorej vlastníkom je pán W. ("garáž č. 1"), ktorý je zhodou okolností aj druhým spoluvlastníkom daného
pozemku. Teda tvrdila a preukazovala, že skutkový stav je taký, že pozemok je v celom rozsahu

zastavaný garážou č. 1 (vlastník F. W.) a následne na garáži č. 1 sa nachádza jej garáž č. 2. Na
pojednávaní dňa 01.07.2021 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a ku skutkovému stavu uviedla,
že ide o pozemok, na ktorom sú postavené dve stavby, každá so samostatným súpisným číslom. Je
to veľmi atypická situácia, nakoľko zákon hovorí, je stavba je stavbou iba vtedy, keď je spojená so
zemou pevným základom, ale garáž č. 1 nemožno chápať ako stavbu, ako pevný základ, je to stavba v

samostatnom slova zmysle, ktorú je možné aj samostatne prevádzať. Žalobca žiada priznať bezdôvodné
obohateniezdôvoduužívaniajehopozemku,resp.jehospoluvlastníckehopodielu,avšakvžalobenijako
nezdôvodnil po právnej stránke svoj nárok, hoci jej garáž č. 2 užíva strechu garáže č. 1. Uvedené sa
snažila preukázať aj fotodokumentáciou, ktorú priložila k odporu a teda nie je pravdou, že so žalobcom
mali v tejto skutočnosti zhodné skutkové tvrdenie tak, ako to uvádza súd v bode 11 odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Súd predmetné skutočnosti nemohol mať za preukázané ani z predmetného
listu vlastníctva, nakoľko v tomto prípade nie je možné bez ďalšieho preukazovania a zdôvodňovania
iba uviesť, že stavba stojí na pozemku, lebo príslušný list vlastníctva musí obsahovať údaj o parc. čísle
pozemku, na ktorom by údajne stavba mala stáť. Nakoľko sa jedná o špecifickú situáciu, je potrebné
uviesť, že zápisy na liste vlastníctva garáže č. 2 sú zápismi evidenčnými z dôvodu, aby vôbec garáž

č. 2 mohla byť ako nehnuteľnosť zaevidovaná v katastri nehnuteľností a byť tak ako nehnuteľnosť aj
samostatným predmetom prevodu. Súd však uviedol, že nepreukázala skutočnosť, že užíva garáž č. 2
v inom rozsahu ako 19 m2, hoci tvrdila, že jej garáž č. 2 stojí na streche garáže č. 1. Z fotodokumentácie
je navyše zrejmé, že garáž č. 2 nestojí/nie je umiestnená tak, ako je (má byť) štandardné/riadne, priamo
na predmetnom pozemku. Súd teda nesprávne zistil skutkový stav, keď uvádza, že jej garáž č. 2 stojí

na predmetnom pozemku, keď evidentne na ňom priamo nestojí. Súd žiadnym spôsobom nevysvetlil,
prečo skutočnosť, že garáž č. 2 stojí na streche garáže č. 1, má byť posúdené tak, že garáž č. 2 je
postavená na pozemku. Napadnutý rozsudok k tomu obsahuje také zdôvodnenie, aké by obsahovalo
každé iné rozhodnutie v situácii jednej (výlučnej) stavby na pozemku, hoci predmetom konania takáto
skutková situácia nebola. Ďalej poukázala na to, že v konaní namietala pasívnu vecnú legitimáciu a

žiadala, že ak by súd mal za to, že jej garáž č. 2 stojí na predmetnom pozemku (teda nie na streche
garáže č. 1), na strane žalovaného musí vystupovať aj pán W., nakoľko je vlastníkom garáže č. 1, ktorá
priamo stojí na pozemku. Ak by súd mal za to, že pozemok užíva z titulu vlastníctva garáže č. 2, rovnaký
pozemok, v rovnakom rozsahu, musí užívať aj pán W. ako vlastník garáže č. 1. Každý jeden kúsokpozemku tak v absolútne totožnom rozsahu a naraz by užívali obaja vlastníci garáží a mali by byť teda
žalovaní spoločne. Zároveň iba v prípade, ak by na strane žalovaného vystupovali obaja vlastníci garáží,
rozhodnutie by bolo záväzné pre všetkých dotknutých vlastníkov nehnuteľnosti a nebola by tak v právnej

neistote, že v budúcnosti si voči nej uplatní nárok vlastník garáže č. 1 z titulu užívania jeho strechy. Nie
je možné súčasne tvrdiť, že užíva ako pozemok tak aj strechu garáže č. 1. Preto, ak by mal súd za
preukázané, že užíva pozemok, je potrebné, aby sa záväzok plniť bezdôvodné obohatenie z užívania
pozemku vzťahovalo aj na pána W. ako vlastníka garáže č. 1. Povinnosť k úhrade bezdôvodného
obohatenia oboma vlastníkmi garáží rozhodnutím súdu by usporiadala vzájomné vzťahy spravodlivo aj

do budúcnosti, vrátane interných vzťahov medzi vlastníkmi garáží, najmä v situácii, ktorá nie je právne
štandardná, a ktorú nespôsobila. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ďalej na namietala, že žalobca od nej vymáha údajné bezdôvodné obohatenie
iba za svoj spoluvlastnícky podiel, avšak v takomto prípade je výpočet, ktorý žalobca uvádzal v návrhu
na vydanie platobného rozkazu chybný, nakoľko mal byť delený dvomi dva krát (1. krát - za podiel na
pozemku, 2. krát - 2 garáže nad sebou), a to pre prípad, ak žalovanou stranou mala byť výlučne ona.

Správny výpočet pri podaní žaloby výlučne voči nej by teda mal byť: 12 Eur/m2/rok (rozhodnutie 33/2015
žalobcu) x 19 m2 (výmera Pozemku) /2 (podiel žalobcu na pozemku) = 114 eur/rok; 9,50 eura/mesiac/2
(dvenadseboustojacegaráže)=57eur/rok;4,75eura/mesiac.Spoluza23mesiacovideosumu109,25
eura. V prípade, ak by žalovaným mal byť aj pán W. ako vlastník garáže č. 1, výpočet by bol paradoxne
správny, čo však súd vôbec nezobral do úvahy a dané ani neposudzoval, tento rozpor neodstránil

a prisúdil sumu, ktorú žalobca síce uvádzal v petite, resp. výpočte, avšak z obsahu vyplynulo, že si
uplatňuje nárok iba za svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku. Súd teda priznal viac ako žiadal žalobca
podľa obsahu žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) a ostatných podaní či prednesov; žalobný
návrh je pritom nevyhnutné posudzovať s ohľadom na jeho celý obsah vrátane následných podaní, nie
len na znenie samotného petitu. Navyše, ak žalobca v procese zmenil argumentáciu tak, že obsahom

žaloby by zrazu bolo vymáhanie plnenia za celú výmeru pozemku (čo avšak z jeho podaní nevyplýva,
okrem vzorca, v ktorom má za to, že je chyba, ak vzorec posudzujeme podľa vyjadrení žalobcu), išlo by
sa o inštitút návrhu na zmenu žaloby, nakoľko by žiadal prisúdiť viac ako žiadal v žalobnom návrhu a to
je možné len so súhlasom súdu. Následne by sa aj ona mohla riadne vyjadriť aj k takejto zmene žaloby.
Napokon, pokiaľ ide o neakceptovaný zápočet, odkázala na svoje vyjadrenia v priebehu konania na

súde prvej inštancie, teda že pohľadávka, ktorú vymáha žalobca v tomto konaní zápočtom zanikla. S
poukazom na uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré uvádzala už v konaní

na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite vo svojom rozhodnutí vysporiadal a napadnuté
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci. Odvolanie žalovanej preto
nie je dôvodné a nie je spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. K uvedeným námietkam žalovanej sa v priebehu konania vyjadril, pričom všetkých svojich
doterajších písomných vyjadrení a ústnych prednesov sa v plnej miere pridržiava. K námietke žalovanej,

že stavba jej garáže nestojí "priamo" na jeho pozemku uviedol, že z listu vlastníctva jednoznačne
vyplýva,žepredmetnástavbagarážejepostavenánapozemkupare.č.XXXXX/XX,O..Ú..H..Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď skonštatoval, že garáž žalovanej
je postavená na jeho pozemku. Záver žalovanej o tom, že situácia dvojposchodových samostatných
stavieb vo vlastníctve rôznych subjektov postavených na jednom pozemku nie je právom predpokladaná

a v zásade nemala nikdy nastať je podľa jeho názoru neudržateľná a ničím nepodložená, nakoľko sa
bežne v praxi podobné situácie vyskytujú. K námietke žalovanej, že spolu s ňou mal byť žalovaným aj
vlastník druhej garáže postavenej na predmetnom pozemku, zotrváva na svojom stanovisku a opätovne
poukazuje na skutočnosť, že je jeho vecou, koho bude žalovať. V danom prípade sa nejedná o
nerozlučné spoločenstvo, kedy by mal byť aj druhý vlastník garáže obligatórne žalovaným subjektom.

Predmetná námietka žalovanej tak nemá oporu v právnych predpisoch. Ku skutočnosti uvádzanej
žalovanou, že nie je možné súčasne tvrdiť, že žalovaná užíva pozemok, tak aj strechu garáže, uviedol,
že predmetom žaloby, ako aj rozhodnutia prvoinštančného súdu bolo užívanie pozemku bez právneho
dôvodu, nie žalovanou tvrdené užívanie strechy inej garáže. Naviac v konaní predložil nájomné zmluvy
natotožnépozemky(vspoluvlastníctvežalobcuatretíchosôb),naktorýchsanachádzajúdvenadsebou

stojace garáže. K námietke nesprávneho výpočtu dlžnej sumy trvá na tom, že výpočet dlžnej sumy tak,
ako je uplatnený žalobou zo dňa 01.06.2020 a tak, ako bol aj priznaný rozsudkom súdu prvého stupňa,
je správny a reflektuje skutočnosť, že na pozemku sú postavené dve nad sebou stojace garáže, keďže
vlastník jednej z garáží je aj spoluvlastníkom pozemku, na ktorom je postavená. Z uvedeného dôvoduje neopodstatnená námietka žalovanej, že uvedená skutočnosť nie je vo výpočte premietnutá. V tejto
súvislosti taktiež uviedol, že nie je dôvod, aby sa jedna skutočnosť (spoluvlastníctvo k pozemku, ktoré
reflektuje skutočnosť, že sú garáže poschodové) premietla do výšky požadovanej odplaty za užívanie

pozemku bez právneho dôvodu dvakrát tak, ako to uvádza žalovaná vo svojom odvolaní. Vo vzťahu k
namietanému zápočtu opätovne poukázal na skutočnosť, že k predmetnému zápočtu dôjsť nemohlo a
ani nemôže, nakoľko neexistujú pohľadávky spôsobilé k započítaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako
aj na jeho doterajšie písomné vyjadrenia a ústne prednesy mal za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza zo správneho

právneho a skutkového posúdenia veci, je zákonné a v plnej miere preskúmateľné a odvolanie žalovanej
preto nie je dôvodné.

6. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu zotrvala na svojich odvolacích námietkach
a žiadala vyhovieť odvolaniu.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom v napadnutej časti vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáha

zaplateniasumy218,50eurasúrokomzomeškaniavsadzbe5,%p.a.zosumy114eurododňa2.6.2020
do zaplatenia, zo sumy 104,50 eura odo dňa 22.8.2020 do zaplatenia, titulom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor žalovanou užívaním pozemku parc. č. XXXXX/XX Q.
O..Ú.. H. bez právneho dôvodu na umiestnenie garáže v jej vlastníctve. Po skutkovej stránke vychádzal
z toho, že predmetná garáž vo výlučnom vlastníctve žalovanej je postavená na predmetnom pozemku

parc. č. XXXXX/XX Q. O..Ú.. H., ktorého je žalobca v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom, a preto,
keď žalobcovi neuhradila v žalovanom období od 1.6.2018 do 30.4.2020 žiadnu odplatu, obohatila sa
na jeho úkor a toto obohatenie vo výške zodpovedajúcej výške úhrady za dané obdobie v danej lokalite
v súlade s rozhodnutím žalobcu 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny za prenájom a ceny predbežnej
odplaty za vecné bremeno, je povinná mu vydať.

9. Opodstatnene však žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napriek tomu, že medzi stranami
je v zásade nesporné, že zo stavebnotechnického hľadiska nie je garáž žalovanej umiestnená priamo
na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu (nie je pevne spojená základmi priamo so zemou), avšak stojí

na garáži vo vlastníctve G.. U. W., ktorá tvorí spodnú základovú konštrukciu pre garáž žalovanej,
prvoinštančný súd vychádzal iba formálne z obsahu údajov uvedených na liste vlastníctva č. XXXX,
ktorý síce obsahuje správne údaje, avšak nevystihuje skutočnú stavebnotechnickú situáciu na mieste.
Uvedený skutkový záver je pritom významný pre rozhodnutie v danom spore, keď má význam pre
posúdenie, v akom rozsahu žalovaná bez právneho dôvodu užíva predmetný pozemok parc. č. XXXXX/

XX, teda v akom rozsahu jej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaná totiž zjavne nie je jediným
jeho užívateľom, nakoľko nie je jediným vlastníkom stavby predmetnej poschodovej garáže, ktorá je
na danom pozemku postavená. Dôvodne v tomto smere žalovaná v odvolaní namieta, že súd mal
nesprávne za nepreukázanú skutočnosť, že užíva jej garáž v inom rozsahu ako 19 m2, hoci tvrdila
a preukázala fotodokumentáciou, že jej garáž stojí na streche garáže G.. U. W. a nie priamo na

predmetnom pozemku, teda nesprávne zistil skutkový stav a navyše žiadnym spôsobom nevysvetlil,
prečo skutočnosť, že garáž č. 2 stojí na streche garáže č. 1, má byť posúdené tak, že garáž č. 2 je
postavená na danom pozemku, pričom napadnutý rozsudok k tomu obsahuje také zdôvodnenie, aké
by obsahovalo každé iné rozhodnutie v situácii jednej (výlučnej) stavby na pozemku, hoci predmetom
konania takáto skutková situácia nebola.

10. V dôsledku nesprávne ustáleného skutkového stavu veci potom treba považovať za predčasné
a teda nesprávne aj právne závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých sa žalovaná bezdôvodne
na úkor žalobcu obohatila užívaním pozemku v jeho spoluvlastníctve v rozsahu, ktorý zodpovedá
užívaniu daného pozemku vo výmere 19 m2, teda v celom rozsahu. Otázku rozsahu užívania a tým

aj nadväzujúcu otázku rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia, bude totiž možné zodpovedať
až na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, dôsledne zohľadňujúceho všetky okolnosti,
vrátane špecifického stavebnotechnického riešenia umiestnenia dotknutých garáží na pozemku parc.
č. XXXXX/XX, ktoré ani nebolo medzi stranami sporné, a to na rozdiel od spornej právnej otázky, akýmá skutočnosť, že garáž žalovanej stojí na garáži G.. U. W., ktorá má základy (slúžiace z hľadiska
statiky a izolácie od zeme obom garážam) spojené priamo s pozemkom parc. č. XXXXX/XX, význam
pre posúdenie, v akom rozsahu žalovaná umiestnením jej garáže na predmetnom pozemku na úkor

žalobcu získala bezdôvodné obohatenie.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa okolnosti, že žalobca je iba podielovým spoluvlastníkom
pozemku parc. č. XXXXX/XX (v podiele 1/2), pričom druhým spoluvlastníkom v rovnakom podiele
je G.. U. W., ktorú je potrebné zohľadniť aj pri určení výšky bezdôvodnného obohatenia, odvolací

súd ju považuje za neopodstatnenú. Žalobca totiž v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 139
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, uplatnil celý nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia (naviac so súhlasom druhého spoluvlastníka), a preto uvedená okolnosť
nemá z hľadiska dôvodnosti žaloby žiadnu relevanciu. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že
právnymi úkonmi má ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka na mysli nielen úkony v súlade

s právom, avšak aj úkony protiprávne, teda ak sa žalovaná neoprávneným užívaním predmetného
pozemku v spoluvlastníctve bezdôvodne obohatila, sú nositeľom práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia obaja spoluvlastníci a aktívnou legitimáciou disponuje každý z nich, a to aj samostatne.
Následne je už len vecou spoluvlastníkov, aby si vydané bezdôvodné obohatenie podľa výšky
spoluvlastníckych podielov vzájomne vysporiadali.

12. Napokon, pokiaľ ide o súdom prvej inštancie neakceptovanú započítaciu námietku žalovanej, v tomto
smere žalovaná v odvolaní neuvádza bližšie odvolacie dôvody a nevytýka súdu prvej inštancie žiadne
konkrétne pochybenia, v dôsledku čoho odvolací súd nemal možnosť vecne preskúmať správnosť
záverov prvoinštančného súdu a bez ďalšieho vychádzal zo správnosť posúdenia tejto námietky

žalovanej súdom prvej inštancie.

13.Nazákladevyššieuvedenéhopotommožnozhrnúť,žesúdprvejinštancienesprávneustálilskutkový
stav veci a v dôsledku toho aj nesprávne spor posúdil po právnej stránke, keď dospel k záveru, že
žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila v rozsahu zodpovedajúcom umiestneniu jej garáže

priamo na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, bez toho aby sa zaoberal otázkou, či nie
je na mieste v tomto smere zohľadniť nespornú skutočnosť, že garáž žalovanej nie je bezprostredne
spojená s predmetným pozemkom, avšak je umiestnená na garáži G.. U. W.. Nakoľko súd prvej
inštancie nedostatočne a v rozpore s tým, čo nebolo medzi stranami sporné a čo vyšlo najavo z
predložených a vykonaných dôkazov, nesprávne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie v

spore, pričom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím v spojení so skutočnosťou, že sa
v konaní touto argumentáciou žalovanej vôbec nezaoberal, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
(vyhovujúcej) časti zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391
ods. 1 C.s.p.). V ďalšom konaní v prvom rade súd prvej inštancie náležite zohľadní všetky skutočnosti
významné pre rozhodnutie, ktoré vyšli najavo z vykonaných dôkazov i tie, ktoré neboli medzi stranami

sporné, vrátane stavebnotechnického riešenia umiestnenia garáže žalovanej na pozemku žalobcu a na
základe takto nanovo ustáleného skutkového stavu veci posúdi, či zistené okolnosti majú relevanciu z
hľadiska rozsahu bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou užívaním predmetného pozemku bez
právneho dôvodu v žalovanom období, prípadne do akej miery a na základe toho opätovne rozhodne
vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní.

14. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom vplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).