Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-9Sp/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200895
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1015200895.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci

navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Záhradnícka 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 29.04.2015 na základe opravného prostriedku, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015
potvrdzuje.

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla

odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok dôvodiac, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový
vek dňa 09.01.2015, ku ktorému dňu nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť zamietnutá.
Svoje rozhodnutie založila na skutkových zisteniach, že navrhovateľ, ku dňu dosiahnutia dôchodkového
veku, teda ku dňu 09.01.2015, získal 4050 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 35 dní.
Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), z ktorých vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok,

ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov.
Ku napadnutému rozhodnutiu odporkyňa pripojila podrobný rozpis obdobia dôchodkového poistenia
navrhovateľa. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 04.05.2015.
Dňa 29.05.2015 bolo Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) doručené
podanie zo dňa 28.05.2015, označené ako „komplexná štrasburská žaloba na Úrad práce SVR,
Vazovova 7/A“. Z obsahu podania bolo možné zistiť, že navrhovateľ žiada o preskúmanie rozhodnutia
odporcu v 1. rade (Sociálna poisťovňa, ústredie) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015. Ďalej si voči

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (odporca v 2. rade) uplatňuje viaceré nároky na peňažné plnenie
(nároktitulompríspevkunabývaniezaobdobieod01.01.2012do01.08.2015vovýške2.335,-eur,nárok
titulom rozdielu dávky v hmotnej núdzi za obdobie od 10/2012 do 10/2014 vo výške 1.120,- eur, nárok
titulom príspevku na podnikanie vo výške 5.000,- eur a nárok titulom jednorazovej pomoci v hmotnej
núdzi za obdobie rokov 2012 až 2015 vo výške 2.400,- eur). Toto podanie doplnil navrhovateľ podaniami
doručenými súdu dňa 04.06.2015, 02.10.2015 a 31.05.2016, ktorými menil výšku uplatňovaných
nárokov. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.08.2023, č. k. BA – 9Sp/44/2015 – 51 vylúčil na samostatné

konanie návrh v časti voči odporcovi v 2. rade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava týkajúcu
sa zaplatenia 10.855,- eur. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. BA –
9Sp/44/2015 tak zostalo iba preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2015.Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odrobil omnoho viac rokov na dohody. Už od konca 80-tych rokov
opatroval svoju stále viac chorú matku. Ochorela už od konca 80-tych rokov. V roku 1990 po rozvode
smanželkou,keďsaodsťahovalzbytu,ktorýpatrilmanželke,saprisťahovalkmatke.Matkabolauznaná

v roku 1996 za čiastočne bezvládnu. Jej zdravotný stav sa ku koncu 90-tych rokov podstatne zhoršil, od
roku 1999 si pichala aj inzulín, posledné roky bola opakovane hospitalizovaná v súvislosti s kolapsovými
stavmi. V období rokov 1999 až 2003 na základe podstatne zhoršeného zdravotného stavu mala a mohla
mať jeho matka rozhodnutie, že je prevažne bezvládna. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od roku 1990 do
roku 2003 sa staral o matku, všetka starostlivosť bola iba na ňom. Žiadal, aby mu boli započítané aspoň

tie 4 chýbajúce roky z tých 13 rokov (1990 – 2003), keď opatroval matku. K návrhu navrhovateľ pripojil
okrem napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.10.1996, ktorým
bolo matke navrhovateľa priznané od 01.09.1996 zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť v sume 300,- Sk
mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa posudku Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava, jej posudkovej komisie zo dňa 24.09.1996 bola uznaná za čiastočne bezvládnu. Tiež pripojil
Správu o hospitalizácii matky zo dňa 25.10.2001.

Vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa navrhla potvrdiť napadnuté rozhodnutie. Uviedla,
že navrhovateľ dňa 01.04.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Ku dňu dosiahnutia
dôchodkového veku, teda ku dňu 09.01.2015, navrhovateľ získal 4050 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t. j. 11 rokov a 35 dní. Teda navrhovateľ nesplnil podmienku uvedenú v § 65 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa obdobia, kedy opatroval mamu v období rokov

1990 až 2003 odporkyňa poukázala na ust. § 9 písm. k) zák. č. 100/1988 Zb. v znení účinnom
k 31.12.2000, podľa ktorého je náhradnou dobou aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom
zdravotníckom zariadení. Matka navrhovateľa v období od roku 1990 do roku 1996 nepoberala
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Toto jej bolo priznané až od 01.09.1996, nakoľko bola uznaná

za čiastočne bezvládnu. Matka navrhovateľa nebola uznaná ani za prevažne ani za úplne bezvládnu,
preto nie je možné hodnotiť toto obdobie ako obdobie dôchodkového poistenia. Ďalej odporkyňa
uviedla, že pri posudzovaní nároku poistencov na dôchodkové dávky vychádza z evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia/poistenia a je povinná rešpektovať tieto evidenčné listy a potvrdenia
vykázané zamestnávateľmi poistencov. Doba zamestnania (poistenia) a osobné vymeriavacie základy

navrhovateľa boli zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa
v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku neuviedol
žiadne konkrétne námietky týkajúce sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia ani určenia
nesprávneho vymeriavacieho základu (hrubého zárobku).
Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne nevyjadril.

Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) bol zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to

z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd
v Bratislave. Výkon súdnictva teda prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1.
júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne
prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 9Sp/44/2015. Od

01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave, kde je vec vedená pod sp.
zn. BA-9Sp/44/2015.
Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je
podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený
osobitným predpisom.

Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Nakoľko sa v predmetnom prípade jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny
poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu,vkonanívzmyslevyššieuvedenýchustanoveníSSPpostupovalpodľaustanoveníObčianskeho
súdneho poriadku ako súd vecne príslušný.Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal
arozhodolpostupompodľaustanovenia§250fods.1OSPakomiestneavecnepríslušnýbeznariadenia
pojednávaniaverejnýmvyhlásenímrozsudkudňa22.11.2023.Účastnícikonaniabolivyzvaní,čisúhlasia

s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom odporkyňa svoj súhlas vyjadrila písomným
podaním zo dňa 27.09.2023. Navrhovateľ sa napriek výzve, ku ktorej bola pripojená doložka podľa §
250f ods. 2 OSP k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadril, v dôsledku čoho má správny
súd za to, že voči takémuto procesnému postupu nemá námietky. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu

a zverejnené na web stránke v súlade s § 156 ods. 3 OSP.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 1 zákona č. 461/2003 Z. z, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.
Podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola
umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1.
januára 1976 do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2000.
Podľa § 9 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. úč. do 31.12.2000, ak zamestnanie trvalo aspoň rok

započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom
zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako správne a zákonné postupom podľa § 250q ods.

3 prvej vety OSP potvrdiť.
Z administratívneho spisu vyplýva že navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok dňa 01.04.2015.
Dôchodkový vek, teda 62 rokov, dosiahol dňa 09.01.2015. Z osobného listu dôchodkového poistenia
vyplýva, že navrhovateľovi bolo do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobie od 01.09.1968
do 31.12.1968 v rozsahu 122 dní; obdobie od 01.01.1969 do 31.12.1969 v rozsahu 365 dní; obdobie

od 01.01.1970 do 31.12.1970 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1971 do 31.12.1971 v rozsahu 365
dní; obdobie od 01.01.1972 do 31.12.1972 v rozsahu 366 dní; obdobie od 01.01.1973 do 31.12.1973
v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1974 do 31.12.1974 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1975
do 31.12.1975 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1976 do 31.12.1976 v rozsahu 366 dní; obdobie
od 01.01.1977 do 31.12.1977 v rozsahu 365 dní; obdobie od 01.01.1978 do 31.07.1978 v rozsahu 212

dní; obdobie od 22.09.1978 do 31.12.1978 v rozsahu 101 dní; obdobie od 01.01.1979 do 16.07.1979
v rozsahu 197 dní a obdobie od 23.08.1982 do 31.12.1982 v rozsahu 131 dní, čo činí celkovo 4050 dní
obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 35 dní.
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov
a dovŕšenie dôchodkového veku. S konkretizáciou na prejednávanú vec dospela odporkyňa k zisteniu,

že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (09.01.2015), navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia, teda 15 rokov, ale iba 11 rokov a 35 dní, pričom vychádzala z evidenčných
listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ v opravnom prostriedku
tvrdil, že odrobil omnoho viac rokov na dohody, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, ani odporkyni
ani súdu v konaní o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, pričom jeho zaťažovalo

dôkazné bremeno.
Navrhovateľ mal tiež za to, že by sa mu malo do obdobia dôchodkového poistenia započítať obdobie,
kedy sa osobne staral o bezvládnu matku (1990 až 2003), pričom podľa jeho názoru v období rokov
1999 až 2003 na základe podstatne zhoršeného zdravotného stavu mala a mohla mať jeho matka
rozhodnutie, že je prevažne bezvládna. Podľa § 9 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. úč. do 31.12.2000,

ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu,
ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo
obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976. Z citovaného ustanovenia vyplýva,
že ako náhradná doba sa môže započítať iba doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bolaprevažne alebo úplne bezvládna. Navrhovateľ však predložil iba dôkaz o tom, že jeho matka bola od
septembra 1996 uznaná za čiastočne bezvládnu, pričom doba osobnej starostlivosti o blízku osobu,
ktorá bola čiastočne bezvládna, sa do doby zamestnania ako náhradná doba v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.

100/1988 Zb. nezapočítavala. Súd nemôže v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, prehodnocovať stupeň bezvládnosti jeho matky
v čase, keď jej poskytoval osobnú starostlivosť. O tom mohla rozhodnúť len Sociálna poisťovňa. Naviac,
ak by aj bola matka navrhovateľa uznaná za prevažne bezvládnu od roku 1999 (tak, ako uvádzal
navrhovateľ), nepostačovalo by to na to, aby dosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia, keďže

doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna sa mohla
započítať ako náhradná doba zamestnania iba do 31.12.2000, pričom navrhovateľovi ku dňu 09.01.2015
chýbali do dosiahnutia minimálnej doby dôchodkového poistenia takmer 4 roky.
S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a prijaté závery správnemu súdu nezostalo nič iné iba
skonštatovať, že odporkyňa žiadosť o starobný dôchodok pre nesplnenie zákonných predpokladov
zamietla v súlade so zákonom, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie odporkyne potrebné ako

zákonné a správne potvrdiť.
O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s poukazom
na výsledok konania navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správnom

súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).