Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209061
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8223209061.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa I. D., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: oprávnenej matky J.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č..XXX/
XX D.T., P..Č.. E. W. Č.. XXX, G. XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou,

Štúrova č.20, Košice a povinného otca C.. P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č..XXX/XX, XXX XX D.Í.,
právne zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou, Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., Bajzova č.2,
040 01 Košice, o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia, o odvolaní povinného otca proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 17Em/1/2023-61 zo dňa 25.7.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku II. a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil predmetné konanie o výkon rozhodnutia podľa
§ 390 ods.1 písm. f/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) vzhľadom k tomu,
že došlo k uskutočneniu tohto. Zároveň súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktorý priznal
oprávnenejvplnomrozsahupodľa§54a§55a§391CMPsodôvodnením,ževdanomprípadepovinný
zavinil oprávnenej trovy, ktoré by inak neboli vznikli a to tým, že nesplnil vykonateľný exekučný titul, t. j.

nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu č. k. 3P/23/2021-14 zo dňa 20.8.2021.

2.Protipredmetnémurozhodnutiuvčastivovýrokuopriznanomnárokunanáhradutrovkonania podalv
zákonnej lehote odvolanie povinný otec maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. h/ a § 62
od.1 CMP. S poukazom na atribúty ustanovenia § 52 CMP, ktorý predstavuje výnimku zo všeobecného
pravidla, odvolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, chýbajúci návrh oprávnenej matky

na rozhodnutie o trovách konania, považujúc výkon rozhodnutia za bežné ničím výnimočné konanie,
prečo podľa odvolateľa neexistujú mimoriadne okolnosti prejednávanej veci, relevantné pre priznanie
nároku na náhradu trov konania. Podľa odvolateľa súd rozhodol podľa zásady úspechu, čo v civilnom
mimosporovom konaní nie je možné. Odvolateľ ďalej tvrdí, že trovy konania nezavinil, lebo nezmaril
žiaden úkon a za otáznu považuje aj existenciu ospravedlniteľných dôvodov pred pristúpením k výkonu
rozhodnutia v danej veci. Navrhol zmenu napadnutého výroku rozhodnutia tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Oprávnená i kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu povinného navrhli rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3

ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, beznariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

6. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

7. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

8. Podľa § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie, využijúc svoje moderačné právo,
oprávnenej matke priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému otcovi a to podľa ustanovenia
§ 55 CMP.

10. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky a dospel k záveru, že pokiaľ ide o posúdenie
nároku na náhradu trov konania, okresný súd uvažoval správne, keď aplikoval predmetné ustanovenie,
špeciálne upravujúce rozhodovanie súdu o náhrade trov konania s poukazom na princíp spravodlivého
posúdenia, berúc za základ okolnosti danej veci a spôsob realizácie nápravy v zmysle právoplatného

exekučného titulu.

11. V predloženej veci bol okresným súdom nariadený výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa
v zmysle ustanovenia § 370 a nasl. CMP, pričom exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu č.k. 3P/23/2021-14 zo dňa 20.8.2021 v časti úpravy o dočasnom zverení maloletého

dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktoré povinný otec maloletého dieťaťa, s poukazom len na jeho
vôľu nerešpektoval a dobrovoľne neplnil. Súd pritom nekonštatoval zistenie ospravedlniteľných dôvodov,
pre ktoré by sa povinný nemohol podrobiť vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ani v rámci ďalšieho
postupu, nevyužil otec súdom danú možnosť na dobrovoľné odovzdanie maloletého dieťaťa matke a k
tomuto došlo až následne za súčinnosti štátnych orgánov.

12. Vo všeobecnosti, rozhodnutie o trovách konania, vrátane konania o výkon rozhodnutia vo veci
maloletých detí podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku závisí od výsledku rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, prihliadajúc na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré k danému rozhodnutiu súd
viedli. Z okolností predmetného konania, i z predchádzajúcich súdnych konaní je zrejmé, že dovtedajšie

správanie sa otca maloletého dieťaťa viedlo k rešpektovaniu a samotnej realizácii odovzdania
maloletého dieťaťa len vďaka priamemu zásahu súdu do vzťahu účastníkov konania tým, že súd nariadil
výkon rozhodnutia. Povinný otec sa nerešpektovaním súdneho rozhodnutia dopustil protiprávneho
konania a dosiahnutie plnenia súdom uloženej povinnosti bolo možné na podklade matkou iniciovaného
konania o nariadenie výkonu rozhodnutia, čím jej reálne vznikli náklady súvisiace s vedením súdneho

konania.

13. Tvrdenia otca, že maloleté, v relevantnom čase, päťročné dieťa odmieta ísť k matke, sa objektívne
nepreukázali, pričom dôležitosť vzájomných vzťahov a komunikácie medzi rodičmi s ohľadom na
najlepší záujem spoločných maloletých detí, je najmä otcovi a tiež matke známa a súdom dôsledne

popísaná v predchádzajúcich súdnych konaniach, vedených vo veci starostlivosti o ich spoločné
maloleté deti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je dôvodné konštatovať, že nárok matky na náhradu
trov konania je daný a odvolanie otca v tomto smere nebolo dôvodné.

14. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v

mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde
o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Všeobecné
pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemáani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu
trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a
v konaniach vo veciach notárskych úschov, kedy môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom,

ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať (§
53 CMP) (čo sa však netýka daného konania vzhľadom na predmet). V druhom prípade ide o výnimku,
za ktorej môže súd priznať náhradu trov vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 55 CMP vyplýva, že
materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých

typoch mimosporových konaní, neaplikuje však princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v
konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade
trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu
súdnictva.

15. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 55 CMP a z komentáru k príslušnej zákonnej
úprave, náhradu trov mimosporového konania priznať len na návrh. Podľa CMP rozhoduje súd v
meritórnom rozhodnutí nielen o základe nároku, ale aj o jeho výške. Dôvodom je skôr výnimočnosť ako
pravidelnosťpriznávanianárokunanáhradutrovkonaniavmimosporovýchkonaniach.(JUDr.Alexandra
Kotrecová, PhD., LL.M., Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada. Bulletin

SAK Ročník XXII).

16. Keďže v danej veci súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval a v konečnom rozhodnutí
v rámci náhrady trov konania nerozhodol súčasne o nároku ale aj o výške, odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1

CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 391 ods. 2 CMP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).