Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322202433
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8322202433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. REMEDIUM LEGAL, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
XXX XX D., o zaplatenie 6.539,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 12Csp/84/2022-123 zo dňa 23.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:

,,I. Súd konanie do výšky 40 eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danej veci žalobca zobral čiastočne do výšky 40,
eur späť predtým, než súd začal pojednávanie, a preto v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) konanie do výšky 40 eur zastavil. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané a nesporné, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 16.4.2018 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda

spotrebiteľská zmluva. Uzavretá úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov;
uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalobca je
právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalovaná je
spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvej inštancie v danej veci v prvom rade skúmal vecnú
aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní a teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu

ako postupníka. Po preskúmaní obsahu listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.12.2019, ktorým
oznámil žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, zistil, že tento úkon právneho predchodcu
žalobcu je neurčitý, pretože v tomto liste nie je riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú veriteľ
sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. S poukázaním sa ust. § 37 ods. 1 Občianskehozákonníka je preto potrebné považovať tento právny úkon postupcu za neplatný a to z dôvodu jeho
neurčitosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa
28.06.2018 vydaného vo veci XXX/XX/XXXX, podľa ktorého „taký právny úkon, akým je zosplatnenie

celého dlhu, by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa
veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil
celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto je neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v konaní
vedenom pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX ako aj v konaní XXXXXX/XX/XXXX.Z uvedeného vyplynulo

pre súd prvej inštancie, že ak nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, pohľadávka
banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná, teda postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané, potom jej
postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Vzhľadom
na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca nenadobudol predmetnú pohľadávku, ktorá bola

predmetom žaloby a preto súd z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu
zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“) z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, avšak súd žalovanej ako úspešnej

strane sporu náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal, pretože žalovanej žiadne trovy
nevznikli

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Žalobca v žiadnom prípade nesúhlasil

s právnym záverom súdu, v zmysle ktorého súd považuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za
neurčité a z tohto dôvodu aj za neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, nakoľko v tomto
liste právny predchodca žalobcu riadne nešpecifikoval omeškanú splátku, pre ktorú sa rozhodol vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca uviedol, že pohľadávku riadne špecifikoval, a preto sú závery súdu
prekvapivé, neodôvodnené, ojedinelé a najmä nesprávne, nakoľko ani z odôvodnenia rozsudku nie je

zrejmé, aké zákonné ustanovenia súd na vec aplikoval, resp. na základe čoho dospel k záveru, že pri
výzve žalovaného na úhradu dlžnej sumy a uplatnení práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pri
porušovanípovinnostídlžníkamáveriteľšpecifikovaťsplátku,prektorútotoprávovyužíva,nakoľkozust.
53 ods. 9 OZ ani § 565 OZ táto povinnosť nevyplýva. Postupca nemal zákonom predpísanú povinnosť
uvádzať konkrétne označenie splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania. Pri zosplatňovacej

výzve by bola táto požiadavka súdu o to absurdnejšia, keďže zákon (druhá veta ust. § 565 OZ v spojení
s ust. § 53 ods. 9 OZ) jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo
vyhlásenie splatnosti neplatné. Považoval za zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru podaním zo dňa 13.12.2019, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre
nezaplateniesplátkysplatnejdňa16.08.2019,azároveňtotosvojeprávouplatnilvsúladesust.§53ods.

9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom
spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený výzvou zo dňa 28.10.2019.
Ak preto súd prvej inštancie zrejme vyložil toto ustanovenie tak, že v spotrebiteľských veciach je právo
podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ potrebné využiť tak, že v ňom veriteľ špecifikuje splátku, pre ktorú toto
právo uplatňuje, potom podľa názoru žalobcu vykladá ust. § 565 OZ contra legem, nakoľko takýto výklad

z uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva. Žalobca zastáva názor, že zo strany postupcu
(právneho predchodcu žalobcu) došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu za zachovania
podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, čím sa stala splatná celá pohľadávka. Pre úplnosť
žalobca poukázal na to, že ide o prekvapivé rozhodnutie súdu, nakoľko konajúci súd v danom prípade
rozhodol s nariadením pojednávania, ktoré sa konalo dňa 23.03.2023 na tamojšom súde, a ktorého sa

právny zástupca žalobcu riadne zúčastnil. Súd na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie, z
ktorého v žiadnom prípade nevyplývalo, že by súd považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za
neurčitý právny úkon, nakoľko v predbežnom právnom posúdení toto súd neuviedol, no práve naopak,
súd poukázal na to, že za nesporné považuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 13.12.2019
po tom, čo žalovaný na základe výzvy postupcu zo dňa 28.10.2019 nezaplatil dlžnú sumu. Na základe

uvedenéhožalobcanavrhol,abyodvolacísúdvzmysleustanovenia§388CSPhozmeniltak,ževyhovie
žalobe, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
napadnutýpreskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a na základe Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 17.09.2021 právny predchodca žalobcu E. F. G., H., postúpila na žalobcu

pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky
zákonník v ust. § 524 a nasl.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že možnosť
predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc

z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi

celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení
dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po
opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

11. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka
je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov.
Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil, čím
spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

12. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská,
preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V

zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Nedôvodná bola preto odvolacia námietka žalobcu,
že ustanovenie § 53 ods. 9 nepredpokladá samostatné predchádzajúce písomne upozornenie na

uplatnenie tohto práva.

14. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatenímsplátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

15. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na
plynutie premlčacej doby. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.
zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý prijal právny záver: „Vychádzajúc zdaných teoretických
východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší súd zastáva názor,

že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí
trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda
najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom
kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu“.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej

lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka. Záver, podľa ktorého právny
úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok tunajšieho
rozsudok sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.02.2023, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok

Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/38/2021 zo dňa 02.03.2022.

17. V danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru ku dňu
13.12.2019 (č.l. 54 spisu) podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom

pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky,
pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Pohľadávka sa nestala splatnou
pred postúpením, čo znamená neplatne postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby.

18. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. výroku II. a súvisiaceho výroku III. o trovách konania v ako vecne správny, postupom podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že
žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada
nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).