Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 31D/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200444
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200444.1

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný
ako predseda, JUDr. Zdenka Reisenauerová ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako sudca
a JUDr. Michaela Kajabová a JUDr. Lucia Matyšáková ako prísediace sudkyne v disciplinárnej veci
disciplinárne obvineného: P.. T. P., sudca Okresného súdu N., pre disciplinárne previnenie podľa § 116
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), i), ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v

znení neskorších predpisov (navrhovateľka: predsedníčka Okresného súdu N.), po ústnom pojednávaní
14. novembra 2023

r o z h o d o l :

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinený: P..
T. P., A.. XX. U. XXXX, S. W. Š. X, T. A., sudca Okresného súdu N.,
uznáva vinným, že
potom, čo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 31 D 9/2023 zo 14. júla 2023

zrušil s účinnosťou od 15. júla 2023 uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 31 D 18/2021 z 22. februára 2022 spolu s rozhodnutím disciplinárneho senátu č. 3Ds 1/2021 z 28.
apríla 2021, ktorými mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, a o prijatí uznesenia sp. zn. 31
D 9/2023 bol upovedomený už 14. júla 2023 okolo 13:00 hod. zaslaním kópie zápisnice o neverejnom
zasadnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo 14. júla 2023 o 11:15 hod na jeho

emailovú adresu a s touto zápisnicou sa oboznámil, následne od 18. júla 2023 do 10. augusta 2023
odmietol vykonávať svoje pracovné povinnosti na Okresnom súd N. a začal ich vykonávať až 11. augusta
2023,
teda
počas 18 pracovných dní z nedbanlivosti porušil svoju povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito
podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a

povinnosť plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí podľa
§ 30 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z., hoci už predtým spáchal závažné disciplinárne previnenie, za ktoré
bol uznaný vinným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31 D 7/2022
z 22. novembra 2022 v spojení s uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
41 Do 2/2023 z 31. októbra 2023, a vzhľadom na to je škodlivosť jeho konania zvýšená,
čím sa dopustil

pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
zákona č. 385/2000 Z. z.
Zatosamupodľa§117ods.3písm.b)zákonač.385/2000Z.z.ukladádisciplinárneopatrenie-zníženie
funkčného platu o 50 % na obdobie troch mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Disciplinárny návrh, stanovisko a ústne pojednávanie

1. Navrhovateľka disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 8. augusta 2023, po oprave
podaním došlým 17. augusta 2023 (č. l. 71 spisu), kládla disciplinárne obvinenému za vinu, že „odo dňa18. júla 2023 (utorok) až do 10. augusta 2023 (vrátane, spolu po dobu 18. pracovných dní) sa nedostavil
na pracovisko na Okresný súd N. za účelom výkonu svojich povinností sudcu a urobil tak až dňa 11.
augusta 2023, hoci Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím sp. zn. 31D/9/2023

zo dňa 14. júla 2023 podľa § 43 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok zrušil s
účinnosťou od 15. júla 2023 (sobota) od 00:00 hod. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 31D/18/2021 z 22. februára 2022 spolu s rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn.
3Ds/1/2021 z 28. apríla 2021, týkajúcich sa dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu disciplinárne
obvineného a toto rozhodnutie podľa doložky nadobudlo právoplatnosť i vykonateľnosť dňom 14. júla

2023, hoci bol podpredsedníčkou súdu listom zo dňa 19. júla 2023 a tiež aj 20. júla 2023, doručeného
mu na služobný i súkromný mail dňa 19. júla 2023, vyzvaný na oznámenie dôvodu jeho neprítomnosti
na pracovisku, a to najneskôr do 21. júla 2023, no ktoré výzvy nereagoval a dôvod svojej neprítomnosti
na pracovisku včas, či bez zbytočného odkladu, predsedníčke/ podpredsedníčke súdu neoznámil
a ani nepreukázal“ (zvýraznenia vynechané). Tento skutok kvalifikovala ako pokračovacie závažné
disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm.

i), ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.
2. Disciplinárny návrh spolu s jeho úpravou bol disciplinárne obvinenému doručený do vlastných rúk
30. augusta 2023. Ten v písomnom stanovisku zaujal názor, že neporušil povinnosť uvedenú v § 30
ods. 1, 2, 4 ani 5 zákona č. 385/2000 Z. z. Nesúhlasil s tým, že by mohol porušiť povinnosť rozhodnúť
nezaujate a nestranne, a pojem predpoklady sudcovskej spôsobilosti považoval za vágne definovaný.

Navrhovateľka podľa disciplinárne obvineného porušila zásadu prezumpcie neviny, k čomu odkázal
na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 10. februára 1995, Allenete de Ribemont proti
Francúzsku, sťažnosť č. 15185/89, a z 10. októbra 2000, Daktaras proti Litve, sťažnosť č. 42095/98).
Disciplinárne obvinený podľa svojich slov už 17. júla 2023 informoval navrhovateľku o dôvode svojej
neprítomnosti. Elektronickou poštou mu totiž bola doručená len zápisnica o neverejnom zasadnutí zo 14.

júla 2023. Na disciplinárne konanie sa však použijú ustanovenia Trestného poriadku o rozhodnutiach,
vrátane ustanovení o oznamovaní uznesení (§ 179 Tr. por.). Uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 31 D
9/2023 zo 14. júla 2023 bolo disciplinárne obvinenému doručené až 10. augusta 2023 a predtým sa s
ním nemohol oboznámiť. Pritom toto uznesenie sa mu muselo oznámiť doručením jeho rovnopisu, k
čomu odkázal na dostupné komentáre k Trestnému poriadku. Podľa § 22 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.

z. sa sudca s dočasne pozastaveným výkonom nesmel zdržovať na pracovisku. Ak by sa na pracovisko
dostavil pred oznámením uznesenia, teda pred 10. augustom 2023, porušil by citovaný § 22 tohto
zákona.
3. Predseda disciplinárneho senátu podľa § 28 ods. 1 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne
pojednávanie na 14. novembra 2023, ktoré sa konalo v prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a obhajcu

disciplinárne obvineného.
4. Obhajca na ústnom pojednávaní predložil splnomocnenie na zastupovanie disciplinárneho
obvineného len v (jednoduchej, neoverenej) kópii. Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Tr. por., ktoré sa
použije aj v disciplinárnom konaní (§ 4 D. s. p.), nastávajú účinky zastupovania obhajcom okamihom
doručenia splnomocnenia súdu. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti predovšetkým uvážil, že toto

ustanovenie výslovne nevyžaduje, aby bolo splnomocnenie predložené len v prvopise. Takisto nejde o
prípad § 66 ods. 1 Tr. por., teda prípad podania urobeného telegraficky, telefaxom alebo elektronicky bez
kvalifikovanéhoelektronickéhopodpisu.Pretoženajvyššísprávnysúdnemalpochybnostiopravostitejto
kópie (na ktorej bol podpis, ktorý mohol porovnať s podpismi disciplinárne obvineného v spise), pripustil
účasť obhajcu na ústnom pojednávaní ako riadneho obhajcu disciplinárne obvineného, keď navyše

taký postup bol disciplinárne obvinenému na prospech a rešpektoval jeho právo na obhajobu (§ 2 Tr.
por.). Konaniu ústneho pojednávania neprekážala ani okolnosť, že obhajca nebol upovedomený o jeho
termíne v lehote ustanovenej v § 28 ods. 3 D. s. p. Keďže oprávnenie obhajcu zastupovať disciplinárne
obvineného vzniklo podľa cit. § 36 ods. 5 Tr. por. až na ústnom pojednávaní, nemal najvyšší správny súd
až do tohto dátumu povinnosť pristupovať k nemu ako k obhajcovi. Za včasnosť zvolenia obhajcu pritom

podľa § 36 ods. 4 Tr. por. zodpovedá sám disciplinárne obvinený, na ktorého vrub tak ide aj okolnosť, že
najvyšší správny súd sa nedozvedel o obhajcovi skôr, a preto ho neupovedomil o ústnom pojednávaní.
5. Disciplinárne obvinený sa na ústne pojednávanie neustanovil, hoci bol o jeho termíne riadne
upovedomený 6. októbra 2023, teda viac než 10 pracovných dní vopred (cit. § 28 ods. 3 D. s. p.), a
nepožiadal o jeho odročenie z vážnych dôvodov. V dôsledku toho súd podľa § 29 ods. 1 D. s. p. vykonal

ústne pojednávanie v jeho neprítomnosti.
II.
Dokazovanie a zistený skutkový stav
6. Na ústnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listín- zo spisu prerokúvanej veci (č. l. 24 - rozhodnutie predsedníčky Okresného súdu N. zn. Spr 277/23 z
14. júla 2023, č. l. 25 - opatrenie predsedníčky okresného súdu zn. Spr 277/23 zo 14. júla 2023, č. l. 27
- zápisnica zo stretnutia 17. júla 2023, č. l. 37 - zápisnica o kontrole dochádzky z 19. júla 2023, č. l. 38

- výzva predsedníčky okresného súdu z 19. júla 2023, č. l. 39 - zápisnica o kontrole dochádzky z 20.
júla 2023, č. l. 40 - výzva predsedníčky okresného súdu z 20. júla 2023, č. l. 41 - úradný záznam z 21.
júla 2023, č. l. 45 - úradný záznam z 24. júla 2023, č. l. 46 - úradný záznam z 25. júla 2023, č. l. 48 -
úradný záznam z 26. júla 2023, č. l. 49 - úradný záznam z 27. júla 2023, č. l. 50 - úradný záznam z 28.
júla 2023, č. l. 51 - úradný záznam z 31. júla 2023, č. l. 52 - úradný záznam z 1. augusta 2023, č. l. 53 -

úradný záznam z 2. augusta 2023, č. l. 54 - úradný záznam z 3. augusta 2023, č. l. 55 - úradný záznam
zo 4. augusta 2023, č. l. 56 - úradný záznam zo 7. augusta 2023, č. l. 57 - rozhodnutie predsedníčky
okresného súdu zn. Spr 284/23 z 25. júla 2023, č. l. 74 - úradný záznam z 8. augusta 2023, č. l. 74/p.
v. - úradný záznam z 9. augusta 2023, č. l. 75 - úradný záznam z 10. augusta 2023, č. l. 77 - úprava
z 15. augusta 2023 vo veci 6 C 8/2023, č. l. 78 - príloha č. 4 - zoznam predložených spisov, č. l. 112 -
zápisnica zo zasadnutia sudcovskej rady pri okresnom súde zo 7. septembra 2023, č. l. 119 - zápisnica

zo zasadnutia sudcovskej rady pri okresnom súde z 12. septembra 2023, č. l. 130 - stanovisko Súdnej
rady Slovenskej republiky schválené 19. októbra 2023, č. l. 146 - žiadosť o sprístupnenie informácií zo
6. júla 2023, č. l. 148 - poverenie pre vyššieho súdneho úradníka zo 17. júla 2023, č. l. 149 - poverenie
pre súdneho tajomníka zo 17. júla 2023, č. l. 150 - poverenie zo 17. júla 2023, č. l. 151 - email zo 6.
júla 2023 o 17:06 hod),

- z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 9/2023 (č. l. 88 - zápisnica o neverejnom zasadnutí
14. júla 2023, č. l. 91 - email zo 14. júla 2023 o 13:20 hod, č. l. 93 - email zo 14. júla 2023 o 12:59 hod,
č. l. 101 - písomné vyhotovenie uznesenia zo 14. júla 2023, č. l. 103/p. v. - doručenky k uzneseniu, č.
l. 105 - list disciplinárne obvineného z 31. júla 2023),
- z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 18/2021 (č. l. 9 - uznesenie z 22. februára 2022),

- z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 7/2022 (č. l. 182 - zápisnica o ústnom pojednávaní
z 22. novembra 2022, č. l. 226 - odvolanie z 28. decembra 2022),
- z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 42 Do 2/2023 (č. l. 87 - zápisnica o verejnom zasadnutí
31. októbra 2023),
- z pripojeného osobného spisu disciplinárne obvineného (č. l. 52 - osvedčenie zo 7. mája 1992, č. l.

80 - napomenutie zn. Spr 72/03 z 28. januára 2003, č. l. 93 - hodnotenie zo 16. septembra 2004, č. l.
104 - hodnotenie z 2. augusta 2007, č. l. 109 - povolenie z 26. marca 2009, č. l. 127 - hodnotenie z
30. marca 2015).
7. Ku skutku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že tunajší súd uznesením č. k. 31 D 18/2021-9
z 22. februára 2022 zmenil rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 3 Ds 1/2021 z 28. apríla 2021 tak, že

disciplinárne obvinenému dočasne pozastavil výkon funkcie sudcu podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona č.
385/2000Z.z.Návrhnapozastaveniepodalanavrhovateľkazdôvodu,ževočinemupodaladisciplinárny
návrh za čin, ktorý kvalifikovala ako závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie
sudcupodľa§116ods.1písm.a),ods.2písm.b),f),i),ods.3písm.d)zákonač.385/2000Z.z.azaktorý
mutaknazáklade§117ods.5cit.zák.hroziloodvolaniezfunkciesudcu.Uvedenéuznesenienadobudlo

právoplatnosť 22. februára 2022. O disciplinárnom návrhu rozhodol tunajší súd pod sp. zn. 31 D 7/2022
na ústnom pojednávaní 22. novembra 2022, kde verejne vyhlásil rozhodnutie, ktorým disciplinárne
obvineného síce uznal vinným zo skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu, no tieto skutky kvalifikoval ako
pokračovanie závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č.
385/2000 Z. z. Zároveň mu týmto rozhodnutím uložil disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu

o 60 % na obdobie jedného roka. Dňa 4. januára 2023 navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie, v ktorom predniesla, že sa stotožňuje s výrokom o vine, „t.j. že disciplinárne obvinený je vinný
zo skutkov uvedených v bode 1-6) disciplinárneho rozhodnutia“, no nestotožňuje sa s „ustálením právnej
kvalifikáciekonaniadisciplinárneobvineného...anisuloženýmdisciplinárnymopatrením“.Pretonavrhla,
aby odvolací senát zrušil toto rozhodnutie a na nezmenenom skutkovom uznal disciplinárne obvineného

za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1
písm.a),ods.2písm.b),f)ai)aods.3písm.d)zákonač.385/2000Z.z.auložilmupôvodnenavrhované
disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu. Odvolací senát tunajšieho súdu však na verejnom
zasadnutí 31. októbra 2023 vyhlásil uznesenie, ktorým toto odvolanie v celom rozsahu zamietol.
8. Medzičasom disciplinárne obvinený podal tunajšiemu súdu návrh na zrušenie dočasného

pozastavenia funkcie sudcu a emailom zo 6. júla 2023 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o sprístupnenie
informácií, v ktorej sa s odkazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií dopytoval tunajšieho
súdu,kedybudeojehonávrhurozhodovať,vakomzloženísenátuapodakouspisovouznačkou.Nebolo
zistené, či a ako sa mu odpovedalo na túto žiadosť. Na prejednanie návrhu, ktorý sa viedol pod sp.zn. 31 D 7/2022, však predseda disciplinárneho senátu zvolal neverejné zasadnutie na 14. júla 2023
o 11:15 hod. Na tomto zasadnutí disciplinárny senát po oboznámení s vecou prijal a predseda vyhlásil
rozhodnutie, v zmysle ktorého tunajší súd podľa § 43 ods. 1 D. s. p. „ruší s účinnosťou od 15. júla 2023

od 00:00 hod“ uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 18/2021 z 22. februára 2022 spolu s rozhodnutím
disciplinárneho senátu č. 3 Ds 1/2021 z 28. apríla 2021. Na základe pokynu predsedu disciplinárneho
senátu zapisovateľka tunajšieho súdu zaslala snímok (sken) zápisnice z tohto neverejného zasadnutia,
riadne opatrenej podpisom predsedu senátu, elektronickou poštou na adresu podateľne okresného súdu
14.júla2023o13:20hod.Zároveňjuelektronickoupoštouzaslalaajnaelektronickúadresudisciplinárne

obvineného 14. júla 2023 o 12:59 hod., ktorý sa so zaslanou zápisnicou oboznámil ešte pred 17.
júlom 2023. Už 31. júla 2023 disciplinárne obvinený zaslal tunajšiemu súdu emailom list, v ktorom
uviedol, že mu „14. júla 2023... bolo elektronicky oznámené, že disciplinárny senát... prijal jednohlasne“
uvedené rozhodnutie, no zároveň „pretože... nebol osobne prítomný pri vyhlásení uznesenia“ požiadal
o oznámenia, kedy bude písomne vyhotovené a doručené. Písomné vyhotovenie tohto uznesenia pod
č. k. 31 D 9/2023-101 bolo z tunajšieho súdu vypravené 31. júla 2023 a disciplinárne obvinený ho podľa

doručenky prevzal 10. augusta 2023.
9. Už 14. júla 2023 podpredsedníčka okresného súdu v zastúpení jeho predsedníčky vydala dve
opatrenia, ktorými od 15. júla 2023 jednak znova zaradila disciplinárne obvineného do rozvrhu práce
a vytvorila mu oddelenia 6C, 6Csp, 6Cn, 6Vyd, 6Pc, 6Pm, 6D, 6U, 6UL, 6Ercud, 6Ecud, určila mu
pomer nápadu, ako aj vyššieho súdneho úradníka, súdneho tajomníka a asistenta senátu, jednak

vrátila disciplinárne obvinenému všetky nerozhodnuté veci, ktoré boli predtým prerozdelené iným
sudcom. Zároveň na 17. júla 2023 zvolala poradu na okresnom súde, na ktorú sa dostavili okrem nej
aj vyšší súdny úradník, súdne tajomníčky a asistentka senátu, zaradení do oddelenia disciplinárne
obvineného, ale aj samotný disciplinárne obvinený. Na porade podpredsedníčka súdu objasnila svoje
dve opatrenia. Disciplinárne obvinený však prejavil názor, že na pracovisko má nastúpiť až doručením

rozhodnutia a zápisnica z neverejného zasadnutia, ktorej doručenie potvrdil, takým rozhodnutím nie je.
Podpredsedníčka súdu, naopak, upozornila, že nastúpiť má ihneď. Už 17. júla 2023 pritom disciplinárne
obvinený ako „sudca Okresného súdu N.“ podpísal poverenia na konanie a rozhodovanie pre vyšších
súdnych úradníkov a súdne tajomníčky.
10. Disciplinárne obvinený sa nedostavil do úradných miestností okresného súdu v dňoch 19. až 21., 24.

až 28. a 31. júla, ani 1. až 4. a 7. až 10. augusta 2023 a svoje funkčné povinnosti v týchto dňoch neplnil
ani v domácom prostredí. Napriek tomu mu v tomto období boli podľa rozvrhu práce prideľované veci ako
zákonnému sudcovi. Po svojom nástupe však disciplinárne obvinený celkovo 27 takýchto vecí predložil
predsedníčkesnázorom,že„aktívnymsudcomOSN.“sastal„dňomahodinou“,kedysiprevzalpísomné
vyhotovenie uznesenia č. k. 31 D 9/2023-101 zo 14. júla 2023, teda podľa neho 10. augusta 2023 o

13:08 hod. Preto sa nepovažoval za zákonného sudcu vo veciach, ktoré mu boli pridelené dovtedy.
Predsedníčka súdu tieto jeho prejavy predložila Sudcovskej rade pri okresnom súde, ktorá po ustálení,
že ich nemožno považovať za námietky v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., uznesením č. 59
prijala stanovisko, že disciplinárne obvinený je zákonným sudcom vo veciach, ktoré mu boli pridelené,
pretože od 15. júla do 10. augusta 2023 už vykonával funkciu sudcu okresného súdu.

11. K osobe disciplinárne obvineného z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že ho Predsedníctvo
SNR vymenovalo do funkcie sudcu 28. apríla 1992, 7. mája 1992 opätovne zložil sľub a bol pridelený
na Okresný súd N.. Dňa 28. novembra 2003 mu bolo uložené napomenutie za to, že 6. novembra
2002 spáchal priestupok a spôsobil dopravnú nehodu. Podľa hodnotení zo 16. septembra 2004 a 2.
augusta 2007 disciplinárne obvinený dosiahol požadované výsledky a nedopustil sa konania, ktoré

by ohrozovalo dôveru vo výkon funkcie sudcu. V nateraz poslednom hodnotení z 30. marca 2015
predseda grémia pridelil disciplinárne obvinenému celkovo 100 bodov, čomu podľa § 27e ods. 1 písm.
a) zákona č. 385/2000 Z. z. zodpovedal stupeň „výborný“. Už citovaným rozhodnutím č. k. 31 D
7/2022-183vyhláseným22.novembra2022hotunajšísúduznalzavinnéhozdisciplinárnehoprevinenia
§ 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. a uložil mu disciplinárne opatrenie -

zníženie funkčného platu o 60 % na obdobie jedného roka. Odvolanie, ktoré proti rozhodnutiu podala
navrhovateľka, tunajší súd zamietol uznesením sp. zn. 41 Do 2/2023 z 31. októbra 2023, čím sa obe
rozhodnutia stali právoplatnými.
12. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo,

ale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinený
obsah vykonaných dôkazov nijako nespochybňoval, naopak, okolnosť, že vo vytýkanom období
nevykonával svoje sudcovské povinnosti, jeho obhajca výslovne potvrdil. Okrem toho však obhajca
navrhoval doplniť dokazovanie aj ďalšími listinami - žiadosťou jeho koncipientky o informáciu, koľkokráttunajší súd rozhodol na neverejnom zasadnutí, ako aj jej odvolanie proti (fiktívnemu) rozhodnutiu o
nesprístupnením informácií. Tieto okolnosti však súd považuje za nepodstatné, pretože pre posúdenie
disciplinárnej zodpovednosti disciplinárne obvineného nemá význam, kedy a aké informácie žiadala

koncipientka od tunajšieho súdu. Ak obhajca považoval za podstatnú otázku, či a ako často tunajší súd
rozhoduje na neverejnom zasadnutí, mohol navrhnúť dokazovanie priamo zadovážením tejto informácie
disciplinárnym senátom. Keď namiesto toho navrhol označené listinné dôkazy, súd podľa § 272 ods. 3
Tr. por. ich vykonanie odmietol.
III.

Právne posúdenie a disciplinárne opatrenie
III.A Včasnosť podania disciplinárneho návrhu
13. Podľa § 14 D. s. p. možno disciplinárny návrh podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ
dozvedelodisciplinárnomprevinení.Zobsahuspisuvyplýva,ženavrhovateľkasaotom,žedisciplinárne
obvinený po 14. júli 2023 nevykonáva služobné povinnosti, dozvedala postupne od 18. júla do 10.
augusta 2023. Jednoročná lehota na podanie návrhu podľa citovaného ustanovenia by tak uplynula

najskôr 18. júla 2024. Disciplinárny návrh však došiel tunajšiemu súdu už 8. augusta 2023, teda pred
jej uplynutím.
III.B Priebeh skutku a jeho právne posúdenie
14. Zo zisteného skutkového stavu predovšetkým vyplýva, že skutok sa stal v zásade tak, ako je opísaný
v disciplinárnom návrhu. To, že disciplinárne obvinený sa dozvedel o obsahu zápisnice o neverejnom

zasadnutí 14. júla 2023, je dokázané predovšetkým obsahom zápisnice z porady 17. júla 2023, ako aj
jeho listom tunajšieho súdu z 31. júla 2023. Rovnako z vykonaných dôkazov vyplýva (a disciplinárne
obvinený nespochybnil), kedy sa odmietol dostaviť na výkon svojich funkčných povinností a kedy sa
konečne dostavil.
15. Disciplinárne previnenie, ktoré sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, spočíva v zásade v

neplnení jeho funkčných povinností medzi 18. júlom a 10. augustom 2023. Pritom však podstata sporu
medzi ním a navrhovateľkou tkvie v tom, či ich v danom období bol povinný plniť alebo či mal naďalej
pozastavený výkon funkcie. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že disciplinárne obvinenému sa
uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 18/2021 z 22. februára 2022 dočasne pozastavil výkon funkcie
sudcu podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z., a to z dôvodu, že sa proti nemu viedlo

disciplinárne konanie (neskôr pod sp. zn. 31 D 7/2022) za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie
sudcu. Ustanovenie § 22 cit. zák. neustanovuje presne, čo znamená dočasné pozastavenie výkonu
funkcie sudcu. Podľa § 22 ods. 3 poslednej vety cit. zák. však platí, že počas dočasného pozastavenia
sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku. Podľa § 25 ods. 5 cit. zák. je sudca počas toho povinný
odovzdať preukaz sudcu. Ustanovenia § 62 písm. j) a § 77 ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. zasa

stavajú obdobie dočasného pozastavenia na roveň výkonu funkcie sudcu, z čoho možno súdiť, že inak
by sa nepovažovalo za taký výkon. Podobné následky normuje § 82 ods. 2 písm. e) cit. zák. na účely
započítateľnej praxe. Zo všetkých citovaných ustanovení tak možno vyvodiť, že obdobie dočasného
pozastavenia výkonu funkcie sudcu znamená, že sudca nemôže a nesmie vykonávať oprávnenia a
povinnosti spojené s jeho funkciou. Nesmie teda rozhodovať, ani konať v žiadnych veciach, ktoré sa

mu tak ani nesmú prideľovať. V období dočasného pozastavenia výkonu tak sudcovi zostáva len „holá
funkcia“ sudcu, bez možnosti vykonávať práva či povinnosti s ňou spojené.
16. Práva a povinnosti sudcu sú však v tomto kontexte elastické (podobne ako napr. vlastnícke právo
podľa § 123 Občianskeho zákonníka) - len čo dočasné pozastavenie pominie, obnovujú sa sudcovi
všetky práva, ale aj povinnosti spojené s jeho funkciou. Len čo teda zaniknú účinky dočasného

pozastavenia výkonu funkcie, je sudca nielen oprávnený, ale aj povinný plniť svoje (funkčné) povinnosti
svedomito, ako to od neho vyžaduje ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. Na určenie
tohto okamihu je tak potrebné ustáliť, kedy nastáva okamih zániku dočasného pozastavenia výkonu
funkcie. Ustanovenie § 22 ods. 4 cit. zák. výslovne ustanovuje len to, že dočasné pozastavenie
(kvôli prebiehajúcemu disciplinárnemu konaniu, keďže o také ide v prerokúvanej veci) zaniká dňom

právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia. Odsek 5 cit. paragrafu potom pri úprave nárokov sudcu po
zániku dočasného pozastavenia v druhej vete predpokladá, že ak je dočasné pozastavenie výkonu
funkcie „zrušené“, samotné ustanovenie § 22 zákona č. 385/2000 Z. z. však neustanovuje žiadne
podrobnosti o tomto zrušení, jeho účinkoch a okamihu ich nastúpenia. Len ustanovenie § 43 ods.
1 D. s. p. predstavuje normu, podľa ktorej môže disciplinárny senát zrušiť rozhodnutie o dočasnom

pozastavení výkonu funkcie. Z toho možno vyvodiť, že účinky rozhodnutia o dočasnom pozastavení
zanikajú aj okamihom účinnosti jeho zrušenia; tento okamih však možno ustáliť len z obsahu rozhodnutia
o zrušení dočasného pozastavenia, ako aj zo všeobecných ustanovení Trestného poriadku týkajúcichsa rozhodnutí a ich účinkov (§ 162 až 184), keďže tie sú podľa § 4 D. s. p. subsidiárne použiteľné aj
v disciplinárnom konaní.
17. K forme rozhodovania, ktorú disciplinárne obvinený spochybňoval, treba uviesť, že len § 41 D. s. p.

hovorí vyslovene o „rozhodnutí o dočasnom pozastavení výkonu funkcie“. Ustanovenie § 43 ods. 1 D. s.
p. bližšiu formu, akou sa má rozhodovať o jeho zrušení, neustanovuje. Podľa § 162 ods. 1 Tr. por. platí,
že súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom alebo príkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v
ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo ak rozhodnutie nemá technicko-
organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením. Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dočasnom

pozastavení výkonu funkcie sudcu celkom zjavne nemá technicko-organizačnú ani operatívnu povahu
(keďže operatívne úkony v disciplinárnom konaní celkom chýbajú) a § 43 D. s. p. nepredpisuje ani
rozhodovanie rozsudkom (ani osobitnou formou rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 35 ods. 1 D. s. p.
- disciplinárnym rozhodnutím). Vzhľadom na to sa podľa cit. § 162 ods. 1 Tr. por. o tejto otázke rozhoduje
uznesením, a tak je potrebné skúmať, ako takéto uznesenie nadobúda účinky.
18. Zásadne platí, že rozhodnutia súdu nadobúdajú svoje účinky právoplatnosťou, resp. v určitom

rozsahu aj vykonateľnosťou. Podľa § 184 ods. 1 písm. a) Tr. por. je uznesenie právoplatné a zásadne
aj vykonateľné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť. Ak sa také uznesenie má vyhlásiť, je
právoplatné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje (napr. uznesenie samosudcu, ktorý neverejné zasadnutie
vôbecnevykonáva,porov.§303Tr.por.,ataksvojeuzneseniamimohlavnéhopojednávaniaaverejného
zasadnutia vôbec nevyhlasuje, porov. § 177 Tr. por. a contrario), je právoplatné, len čo bolo urobené

(zhodne napr. Kolcunová, M. In: Čentéš, J. a kol. Trestný poriadok. Veľký komentár. 5. aktualizované
vydanie. Žilina : Eurokódex 2022, s. 486). Podľa § 4 D. s. p. sa v disciplinárnom konaní ani subsidiárne
nepoužijú ustanovenia o sťažnosti; navyše, v zmysle § 185 ods. 2 Tr. por. by proti rozhodnutiu súdu
bola sťažnosť prípustná beztak len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa, no z ustanovenia § 43 D. s. p.
nevyplýva, že by sťažnosť bola prípustná proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o dočasnom

pozastavení výkonu funkcie sudcu. Preto proti takému rozhodnutiu nie je prípustná sťažnosť a vzhľadom
na § 37 ods. 5 D. s. p. nemožno ani analogicky uvažovať o prípustnosti odvolania. Vzhľadom na to
tak uznesenie o zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu je právoplatné a vykonateľné
okamihom, kedy bolo vyhlásené alebo vydané. Z už citovaného znenia § 184 ods. 1 Tr. por. potom
rovnako vyplýva, že jeho právoplatnosť a vykonateľnosť nie je vôbec závislá od jeho oznámenia

oprávnenejosobe.Naopak,právoplatnosťavykonateľnosťnastávaobjektívne,bezohľadunavedomosť
dotknutej osoby o takomto uznesení, a tým nastávajú aj účinky tohto uznesenia, ktoré sú predpokladané
v jeho výroku. V tu prerokúvanej veci tak uznesenie č. k. 31 D 9/2023-101 zo 14. júla 2023 nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia a vyhlásenia na neverejnom zasadnutí 14. júla 2023. Od tohto
dátumu tak malo svoje účinky bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo niektorému z účastníkov oznámené

podľa § 179 Tr. por. Len pre poriadok treba povedať, že rovnako je v § 183 ods. 1 písm. a) Tr. por.
upravená aj právoplatnosť rozsudku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, takže na veci by sa
nič nezmenilo, ani keby sa na rozhodovanie o zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie mali
subsidiárne použiť ustanovenia o rozsudku.
19. Podľa § 55 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktorý sa ako všeobecné ustanovenie o úkonoch použije primerane

aj v disciplinárnom konaní (porov. § 4 D. s. p.), sa o každom úkone disciplinárneho konania spíše
zápisnica, ktorá musí obsahovať (okrem iného) podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone.
Obsah zápisnice o úkone je tak okrem iného dokladom o tom, aké uznesenia (s akým výrokom) boli
pri tomto úkone vyhlásené. Táto zápisnice samozrejme nenahrádza písomné vyhotovenie uznesenia
a jeho oznámenie (§ 178, 179 Tr. por.). Vzhľadom na už cit. § 184 ods. 1 (ale aj § 183 ods. 1) písm.

a) Tr. por., podľa ktorého rozhodnutia, proti ktorými nie je prípustná sťažnosť alebo odvolanie, sú
(ihneď) právoplatné a vykonateľné, však zápisnica o tom, že v určitý deň bolo prijaté a vyhlásené takéto
rozhodnutie, predstavuje aj verejnú listinu (teda úradné osvedčenie) o tom, že v tento deň vzniklo, stalo
sa právoplatným a nadobudlo účinky rozhodnutie s určitým výrokom. Hoci teda doručenie zápisnice
zásadne nenahrádza riadne procesné oznámenie rozhodnutia, nemožno tvrdiť, že až do oznámenia

uznesenia v jeho písomnom vyhotovení nie je možné spoznať obsah (právoplatného a vykonateľného)
uznesenia.
20. Výhrady obhajcu disciplinárne obvineného proti forme procesného úkonu, na akom tunajší súd 14.
júla 2023 rozhodoval vo veci 31 D 9/2023 a na akej prijal uvedené uznesenie, nie sú podstatné. Už
citované ustanovenia § 183, resp. § 184 Tr. por. nerozlišujú nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutí v

závislosti na tom, či boli urobené pri hlavnom pojednávaní, verejnom či neverejnom zasadnutí alebo
či boli urobené pri inom úkone súdu (napr. uvedené uznesenie samosudcu). Preto je pre otázku
právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia č. k. 31 D 9/2023-101 zo 14. júla 2023 nepodstatné, v rámci
akého procesného úkonu bolo urobené. Ak aj najvyšší správny súd pochybil pri voľbe formy tohtoúkonu, môže to byť len dôvodom pre napadnutie tam prijatého uznesenia, nemá to však vplyv na jeho
existenciu, právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak možno, samozrejme, súhlasiť s názorom obhajcu, že
ustanovenie § 4 D. s. p. nepredpisuje použiť pre disciplinárne konanie ustanovenia § 301 až 305 Tr.

por. o neverejnom zasadnutí. Rovnako však neprichádza do úvahy ani použitie ustanovení o hlavnom
pojednávaní, o ktorého nariadení sa rozhoduje pri preskúmaní alebo predbežnom prejednaní obžaloby
[§ 241 ods. 1 písm. l), § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por.] a ktoré tak slúži na rozhodovanie vo veci samej.
O to menej potom prichádza do úvahy konanie verejného zasadnutia, na ktorého úpravu (§ 291 až 298
Tr. por.) ustanovenie § 4 D. s. p. takisto neodkazuje a na ktorom sa podľa § 291 Tr. por. rozhoduje

len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje, čo však nie je prípad § 43 D. s. p. Pri dôslednej aplikácii
ustanovenia § 4 D. s. p. by tak najvyšší správny súd o zrušení rozhodnutia o dočasnom pozastavení
výkonu funkcie sudcu mal rozhodovať na neformálnej, procesne neupravenej porade disciplinárneho
senátu.Pokiaľtedadisciplinárnesenátykonštantne(porov.uzneseniasp.zn.31D12/2023,32D7/2023,
33 D 6/2023, 31 D 4/2023, 33 D 1/2023, 31 D 1/2023, 31 D 26/2022, 33 D 21/2022) namiesto toho
rozhodujú vo veciach dočasného pozastavenia na neverejnom zasadnutí a pri tom analogicky aplikujú

príslušné ustanovenia Trestného poriadku, zodpovedá takýto postup viac požiadavke zákonnosti, než
keby rozhodovali celkom bez procesnej úpravy.
21. Na základe výkladu uvedeného v predošlých odsekoch tak možno uzavrieť, že uznesenie sp. zn. 31
D 9/2023 zo 14. júla 2023, ktorým tunajší súd zrušil dovtedajšie rozhodnutia o dočasnom pozastavení
výkonu funkcie disciplinárne obvineného, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť ihneď, teda 14. júla

2023. Pretože podľa jeho výroku k zrušeniu týchto rozhodnutí malo dôjsť až 15. júlom 2023 o 00:00
hod, týmto okamihom zaniklo dočasné pozastavenie funkcie disciplinárne obvineného. Disciplinárne
obvinený tak bol od 15. júla 2023 od 00:00 hod. (objektívne) sudcom v celom rozsahu oprávneným a
povinným vykonávať svoju funkciu a plniť svoje funkčné povinnosti tak na pracovisku, ako aj (prípadne) v
domácom prostredí. Na základe toho ho tak predsedníčka okresného súdu správne zaradila do rozvrhu

práce, aby sa mu v súlade s ním už od 17. júla 2023 (prvý pracovný deň po zrušení dočasného
pridelenia) mohli prideľovať veci (porov. § 50 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov). Povinnosť sudcu vykonávať svoje funkčné povinnosti znamená konať
vo všetkých veciach, ktoré mu boli v súlade s rozvrhom práce pridelené. Ako výstižne konštatoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky, podstatou práce sudcu je každodenné profesionálne rozhodovanie

(porov. nález sp. zn. III. ÚS 350/2020).
22. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. sudca vykonáva svoju funkciu v úradných miestnostiach
súdu, pokiaľ predseda súdu nepovolil, že sudca môže svoje funkčné povinnosti plniť v domácom
prostredí. V jednom aj v druhom prípade však platí, že sudca si na tento účel podľa § 39 ods. 2 cit.
zák. určí dennú pracovnú dobu, teda úsek dňa, počas ktorého bude na určenom mieste plniť svoje

funkčné povinnosti, a to v závislosti od množstva a naliehavosti vecí pridelených na rozhodnutie. Za
svedomité vykonávanie povinnosti podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. potom treba považovať
práve takýto postup sudcu, teda riadne vykonávanie jeho funkčných povinností na určenom mieste v
určenom pracovnom čase, primeranom množstvu a naliehavosti pridelených vecí, aby v nich mohol
konať plynulo a bez prieťahov. Na tento účel ustanovenie § 30 ods. 5 cit. zák. opätovne zdôrazňuje,

že ani povolenie práce v domácom prostredí ho nezbavuje povinnosti riadne a včas plniť všetky svoje
povinnosti. Dôvody, pre ktoré sudca ospravedlnene nemusí vykonávať svoje funkciu, sú vymedzené
v § 60 zákona č. 385/2000 Z. z. a patri medzi ne dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz,
rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa mladšie
ako 15 rokov (v bližšie vymedzených prípadoch). Sudca, ktorý bez takéhoto zákonného dôvodu odmieta

vykonávať svoje funkčné povinnosti či už na pracovisku alebo v domácom prostredí, postupuje v rozpore
s citovanými ustanoveniami a porušuje povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito a povinnosť
konať tak v prípade povolenia práce v domácom prostredí. Tým porušuje svoje povinnosti uložené v §
30 ods. 4 a 5 zákona č. 385/2000 Z. z.
23. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. je disciplinárnym previnením zavinené

nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že disciplinárne obvinený nielenže neplnil, ale (svojím prejavom na porade 17. júla 2023) od
18. júla až do 10. augusta 2023 výslovne odmietol plniť svoje funkčné povinnosti či už v úradných
miestnostiach súdu, alebo v domácom prostredí podľa § 30 ods. 4 a 5 zákona č. 385/2000 Z. z., ako
boli vyložené v predošlom odseku. Citované ustanovenie § 116 ods. 1 písm. a) tohto zákona však za

disciplinárne previnenie považuje len nesplnenie alebo porušenie, ktoré je zavinené. Podľa § 115a ods.
1 cit. zák. zásadne stačí zavinenie z nedbanlivosti, ktorou sa podľa odseku 2 tohto paragrafu rozumie
také konanie, kedy sudca vedel alebo vedieť mal, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.Zistený skutkový stav v prerokúvanej veci vedie k záveru, že disciplinárne obvinený od 14. júla 2023
vedel, že uznesenie o zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie prijaté v tento deň má svoje
účinky presne tak, ako je to v jeho výroku ustanovené. Svedčí o tom predovšetkým to, že disciplinárne

obvinený sa riadne a bez námietok dostavil na pracovisko na poradu 17. júla 2023. Ak by bol skutočne
presvedčený, že pozastavenie výkonu jeho funkcie trvá naďalej, ako sa to snažil prezentovať vo svojej
úprave, ktorými navrhovateľke predkladal jednotlivé spisy, a počas disciplinárneho konania, podľa § 22
ods. 3 poslednej vety zákona č. 385/2000 Z. z. sa tam vôbec nemal zdržiavať.
24. Ešte podstatnejšie však podľa názoru súdu je, že disciplinárne obvinený v tento deň bez námietok

podpísal poverenia pre vyšších súdnych úradníkov a súdne tajomníčky. Z čl. 142 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, ale aj ustanovení § 3 ods. 3, § 5 až 8, resp. § 9 ods. 3, § 10 a 11 zákona č. 549/2003
Z. z. o súdnych úradníkoch vyplýva, že súdni úradníci vykonávajú svoje úlohy zásadne na základe
povereniasudcu.Podľa§13ods.2,3a5zákonač.757/2004Z.z.súsúdniúradnícizaradenídosúdnych
oddelení, ktoré sa vytvárajú pre sudcu na výkon súdnictva a ten im ukladá úlohy, keďže podľa § 3 ods. 3
cit. zák. súdnictvo vykonávajú zásadne sudcovia. Plnením úloh pri výkone súdnictva tak môže súdnych

úradníkov len sudca, ktorý sám môže vykonávať súdnictvo. Z výkladu, ktorý bol podaný v odsekoch
15 tohto rozhodnutia, však možno vyvodiť, že počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudca
nesmie vykonávať súdnictvo, teda konať a rozhodovať vo veciach, a preto sa mu ani veci neprideľujú.
Okolnosť, že disciplinárne obvinený už 17. júla 2023 poveril určitými úlohami súdnych úradníkov, ktorí
boli zaradení do jeho súdneho oddelenia, podľa súdu dosvedčuje jeho vedomosť o tom, že uznesenie

zo 14. júla 2023 malo (objektívne) účinky presne v zhode s jeho výrokom, teda že od 15. júla 2023 od
00:00 hod odpadli obmedzenia, ktoré dovtedy vyplývali z dočasného pozastavenia výkonu funkcie. Na
základe toho najvyšší správny súd dospel k záveru, že disciplinárne obvinený vedel, že svojím konaním
(odmietanímvykonávaťsvojefunkčnépovinnosti)môžeporušiťaleboohroziťzáujem,ktorýzákonchráni
v § 30 ods. 4 a 5 zákona č. 385/2000 Z. z.

25. Podľa jeho prejavov na porade 17. júla 2023, ako aj v liste tunajšiemu súdu z 31. júla 2023 sa však
disciplinárneobvinenýdomnieval,ževočinemuosobneuzneseniezo14.júla2023nadobudneúčinkyaž
jeho oznámením v súlade s § 179 Tr. por. Ako však už bolo uvedené, takýto názor nemá žiadnu zákonnú
oporu, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by účinky uznesenia podľa Trestného
poriadku (jeho právoplatnosť a vykonateľnosť) boli viazané na jeho doručenie. Preto nemôže obstáť

ani obrana disciplinárne obvineného, že ide len spor o „právny názor“. Prípadná nepostihnuteľnosť
sudcu za jeho právny názor sa totiž týka len právneho názoru vyjadreného v rozhodovacej činnosti
(porov. rozhodnutie sp. zn. 32 D 13/2021 s ďalšími odkazmi, ako aj rozhodnutie sp. zn. 31 D 21/2022),
nie v otázke práv a povinností vyplývajúcich z jeho osobitného vzťahu k štátu v zmysle § 25 ods.
1 zákona č. 385/2000 Z. z. Okrem toho je však podľa judikatúry v každom prípade podstatné, aby

sudca svedomito pristúpil k tvorbe a formovaniu svojho právneho názoru; disciplinárna zodpovednosť
tak prichádza do úvahy, ak sa právny názor sudcu javí neobhájiteľný napríklad preto, že je v rozpore s
jasným znením právnej normy, bezdôvodne nerešpektuje kasačný názor nadriadeného súdu alebo bez
racionálnej argumentácie odporuje ustálenej judikatúre vyšších súdov (porov. rozhodnutie sp. zn. 31 D
21/2022 a tam citovanú prejudikatúru). V prerokúvanej veci sám disciplinárne obvinený necitoval žiadne

ustanovenie, ktoré by právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia viazalo na jeho oznámenie (doručenie).
Vo svojej argumentácii dokonca celkom ignoroval už viackrát citované ustanovenia § 184 ods. 1, resp.
§ 183 ods. 1 Tr. por., ktoré celkom jasne a zreteľne viažu právoplatnosť a vykonateľnosť výlučne
na prípustnosť či vybavenie opravného prostriedku. Dôvod, kvôli ktorému sa disciplinárne obvinený
spoliehal, že svojím konaním neporušuje ani neohrozuje chránený záujem, tak v žiadnom prípade

nemožno považovať za primeraný.
26. Na základe toho súd ustálil, že konaním opísaným v skutkovej vete výroku tohto rozhodnutia
disciplinárne obvinený naplnil všetky znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116
ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. Podľa § 116 ods. 2 písm. b) cit. zákona je však konanie uvedené
(okrem iného) v odseku 1 písm. a) závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu

porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je
jeho škodlivosť zvýšená. Trestný zákon v § 123 až 137 a následne v § 138 až 143 pomerne presne
vymedzuje pojmy používané potom v osobitnej časti, ako aj tzv. osobitné kvalifikačné pojmy, ktorých
naplnenie je rozhodujúce na to, aby sa trestný čin posudzoval podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty.
Na rozdiel od toho § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. nepoužíva takto presne vymedzené

kvalifikačné pojmy, ale určuje len všeobecné priťažujúce okolnosti, kedy sa disciplinárne previnenie
má považovať za závažné. Toto znenie je obmedzujúce len v tom zmysle, že musí ísť o okolnosti,
ktoré zvyšujú škodlivosť samotného konania, teda mieru, ktorou toto konanie porušuje alebo ohrozuje
príslušnú zákonom chránenú hodnotu. Množina priťažujúcich okolností na účely citovaného ustanoveniasa tak nekryje s okolnosťami, ktoré sú priťažujúcimi pri ukladaní trestu podľa § 37 Trestného zákona
(porov. podobne rozhodnutie sp. zn. 31 D 11/2022).
27. Vo vzťahu k povahu porušenej povinnosti možno povedať, že povinnosť sudcu vôbec plniť svoje

funkčné povinnosti, teda vykonávať svoju funkciu či už v úradnej miestnosti, alebo v domácom prostredí,
je tou najzákladnejšou povinnosťou sudcu. Všetky ďalšie konkrétne povinnosti, ktoré je sudca povinný
plniť v rámci výkonu súdnictva alebo v rámci jednotlivých vecí podľa jednotlivých procesných predpisov,
predpokladajú, že sa sudca dostaví na príslušné miesto a bude vôbec pripravený, ochotný a schopný
sa pridelenými vecami zaoberať, študovať ich a robiť v nich procesné úkony. Ak sa sudca odmietne

dostaviť na pracovisko, resp. sa celkom paušálne odmietne zaoberať vecami, ktoré sa mu prideľujú,
nemôže ani zistiť, aké úkony v nich treba vykonať, ani aké úlohy treba prípadne uložiť súdnym
úradníkom v jeho oddelení. Takéto odmietanie tak vedie k tomu, že sudca nedokáže napĺňať podstatu
svojej práce - každodenné profesionálne rozhodovanie (porov. už cit. nález ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 350/2020). Najvyšší správny súd ďalej prihliadol na to, že disciplinárne obvinený takto odmietal
vykonávať svoje funkčné povinnosti od 18. júla do 10. augusta 2023, teda 18 pracovných dní (a

celkovo tri týždne). Počas tohto obdobia mu však boli prideľované veci v súlade s rozvrhom práce,
s tými však vôbec nepracoval. Pritom nemohol vylúčiť, že niektorá z týchto vecí si vyžadovala, aby
sa s ňou zaoberal okamžite, a že trojtýždňové ponechanie všetkých vecí bez povšimnutia mohlo
viesť k ujme na strane účastníkov konania (strán). Práve svedomité plnenie povinností sudcu možno
považovať za prostriedok, ktorým sa má takejto ujme predchádzať. Preto tri týždne, počas ktorých

disciplinárne obvinený odmietol plniť svoje povinnosti, zvyšujú mieru škodlivosti jeho konania. Konečne
trebaprihliadnuťajnato,žedisciplinárneobvinenýsaužvroku2021dopustilviacnásobnéhozávažného
disciplinárneho previnenia, za ktoré bol medzičasom právoplatne postihnutý rozhodnutím sp. zn. 31
D 7/2022 z 22. novembra 2022 v spojení s uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 41 Do 2/2023 z 31.
októbra 2023. Tu prejednávaný skutok je tak opakovaným disciplinárnym previnením, čo takisto zvyšuje

škodlivosť konania disciplinárne obvineného. S ohľadom na tieto okolnosti najvyšší správny súd dospel
k záveru, že škodlivosť konania disciplinárne obvineného je zvýšená, čo odôvodňuje kvalifikáciu jeho
konania ako závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z.
z. Pretože konanie disciplinárne obvineného v jednotlivých dňoch na seba vecne a časovo nadväzovalo
a bolo výsledkom jedného jednotiaceho zámeru, bolo jedným pokračujúcim disciplinárnym previnením

na základe § 122 ods. 10 Trestného zákona.
28. Najvyšší správny súd sa, naopak, nestotožnil s ďalšou právnou kvalifikáciou skutkov zo strany
navrhovateľky. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. sa sudca (okrem iného) pri výkone funkcie
sudcu musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť
dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Už v rozhodnutí sp. zn. 31 D 7/2022

sa tunajší súd zaoberal otázkou, kedy konanie sudcu odporuje citovanému ustanoveniu. Pritom vyslovil,
že sudca, »ktorý pri výkone svojej funkcie opakovane vykonáva „samosúd“, teda svojvoľne a bez
opory v právnom poriadku odmieta rešpektovať časť platného práva, ohrozuje aj správne vnímanie
nezávislosti sudcu a celej súdnej moci. Vytvára totiž dojem, že nezávislosť slúži práve na to, aby sudcom
dovoľovala sa takýmto spôsobom vyčleňovať ako skupine, ktorá nemusí pri svojej činnosti podliehať

rovnakým pravidlám, ktorým - za inak rovnakých okolností - podliehajú všetky ostatné osoby, ktoré
voči nim súdy aj vynucujú. Aj v tom spočíva ohrozovanie dôvery v nezávislé, nestranné a spravodlivé
rozhodovanie súdnictva, ktoré sa tak iným osobám môže javiť ako pristupujúce inak k samému sebe a
inak ku všetkým ostatným«. Podľa najvyššieho správneho súdu však konanie disciplinárne obvineného
v tu prerokúvanej veci nemá takýto charakter. Disciplinárne obvinený svojvoľne neodmietal rešpektovať

právne predpisy, len (hoci bez primeraného dôvodu) sa mýlil ohľadom nastúpenia účinkov rozhodnutia,
ktoré sa týkalo výkonu jeho funkcie. Svojím konaním nedával najavo neúctu k právnemu poriadku či
nevyjadrovalakýsiprivilegovaný,benevolentnýprístupksebesamému.Argumentácianavrhovateľky,že
vprípadepracovnéhopomerusaneospravedlnenáneprítomnosťvprácipovažujezazávažnéporušenie
pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) Zák.

práce], nie je priliehavá. Následky neplnenia resp. porušenia povinností sudcov sú totiž upravené v §
116 a 117 zákona č. 385/2000 Z. z. omnoho diferencovanejšie a ani závažné disciplinárne previnenie
nevedie podľa § 117 ods. 3 automaticky k odvolaniu z funkcie sudcu.
29. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že disciplinárne obvinený svojím konaním porušil povinnosť spĺňať
predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu podľa § 30 ods. 2 písm. f) zákona

č. 385/2000 Z. z. V dôsledku toho navrhla kvalifikovať jeho konanie ako závažné disciplinárne previnenie
podľa § 116 ods. 2 písm. i) cit. zák., ktoré v tomto smere predstavuje špeciálnu skutkovú podstatu oproti
všeobecnej skutkovej podstate zavineného porušenia povinností v zmysle § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 2
písm. b) cit. zák. Podľa § 5 ods. 6 tohto zákona predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú (okrem iného)morálny štandard, integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie. Tunajší súd už vo
svojej judikatúre vyslovil, že morálny štandard a integrita predstavuje súhrn (celok) všetkých vlastností
sudcu, ktoré ho robia spôsobilým súdiť. Ide teda najmä o jeho schopnosť (spôsobilosť) v každom prípade

sa správne rozhodnúť medzi správnym a nesprávnym z pohľadu výkonu funkcie sudcu. Meradlom
správnosti je potom predovšetkým záujem na nezávislom a nestrannom výkone sudcovskej funkcie
(§ 30 ods. 2 úvodná veta zákona č. 385/2000 Z. z.). Odlišovanie správneho od nesprávneho sa týka
jeho správania navonok aj v súkromí, spôsobu a obsahu vystupovania, ako aj udržiavania, používania
a aplikovania odborných vedomostí pri výkone funkcie. O strate morálneho štandardu a integrity tak

možno hovoriť vtedy, ak konanie sudcu svedčí o tom, že stratil túto schopnosť, teda nie je viac schopný
rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, prípadne voliť to, čo je pri výkone funkcie sudcu správnejšie.
Jednýmzdôvodovtakéhokonaniemôžebyťajmasívneasvojvoľnénerešpektovanieplatnéhoprávneho
poriadku, osobitne, ak je motivované celkom neprípustnými dôvodmi (porov. rozhodnutie sp. zn. 31 D
7/2022).
30. O strate morálneho štandardu a integrity môže svedčiť aj masívne dlhodobé neplnenie povinností,

spojené s rezignáciou na plnenie ďalších povinností (podrobenie sa kontrolnej právomoci predsedu
súdu, odmietanie vykonávať funkciu v úradných miestnostiach a zadržiavanie spisov), teda neochota
podrobiť sa akýmkoľvek pravidlám bez rozumných vysvetľujúcich dôvodov. Podľa názoru súdu
konanie disciplinárne obvineného v prerokúvanej veci nedosiahlo tieto hranice. Ako už bolo uvedené,
disciplinárne obvinený neodmietal rešpektovať právny poriadok ako taký, ani masívne a dlhodobo

neodmietal rešpektovať akékoľvek svoje povinnosti. Jeho konanie spočívalo v tom, že počas celkovo
približne troch týždňov sa z jedného a toto istého dôvodu domnieval, že určité uznesenie tunajšieho
súdu voči nemu nadobudne účinky až iným dňom, než ktorý vyplýva zo zákona. To však samo osebe
nesvedčí o strate schopnosti disciplinárne obvineného rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, ani o
jeho schopnosti voliť pri výkone funkcie to, čo je správnejšie. Preto nebolo možné jeho konanie posúdiť

ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. i) zákona č. 385/2000 Z. z.
31. Konečne sa najvyšší správny nestotožnil ani s názorom navrhovateľky, že v prerokúvanej veci je
naplnená skutková podstata závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu
podľa § 116 ods. 3 písm. b) cit. zák. Podľa tohto ustanovenia je táto skutková podstata naplnená
tým, že sudca spácha závažné disciplinárne previnenie napriek tomu, že mu už bolo za závažné

previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Zákon síce bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie „uloženým“
disciplinárnym opatrením, podľa najvyššieho správneho súdu však musí ísť o disciplinárne opatrenie
uložené právoplatne. Už z domnienky (prezumpcie) neviny vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr.
por., ktoré sa ako základná zásada trestného konania podľa § 4 D. s. p. použije aj v disciplinárnom
konaní, vyplýva, že osobu možno považovať za vinnú až právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím.

Až do právoplatnosti rozhodnutia o vine a disciplinárnom opatrení tak nemožno hovoriť o tom, že by
toto disciplinárne opatrenia bolo uložené. Okrem toho sa podľa § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.
z. pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu primerane použije prvá časť Trestného zákona.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 7 Tr. zák., ktoré na účely disciplinárneho konania najbližšie zodpovedá
kvalifikačnému znaku „uložené disciplinárne opatrenie“, sa odsúdeným na účely tohto zákona rozumie

páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. Preto niet dôvodu vykladať pojem
„uložené disciplinárne opatrenie“ v § 116 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. inak než ako
právoplatne uložené disciplinárne opatrenie. V zmysle § 183 ods. 1 Tr. por. rozsudok, proti ktorému je
prípustné odvolanie a toto odvolanie bolo podané, nadobudne právoplatnosť až zamietnutím odvolania.
Z§183ods.2Tr.por.acontrariopotommožnovyvodiť,žetakéúčinkynastávajúvzásadebezohľaduna

rozsah, v akom je rozsudok napadnutý. V tu prerokúvanej veci rozhodnutie sp. zn. 31 D 7/2022 napadla
odvolaním navrhovateľka, a preto nenadobudlo právoplatnosť až do 31. októbra 2023. V čase skutku
disciplinárne obvineného (júl a august 2023) tak ešte právoplatné nebolo. V tomto smere neobstoja
ani odkazy navrhovateľky na použitie tzv. nepravej recidívy. Týmto pojmom sa totiž cielene označuje
recidíva ako protiklad k súbehu trestných činov, t. j. označuje spáchanie trestného činu po vyhlásení

odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, kedy sa už neukladá súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák.,
ale samostatný trest. Na účely kvalifikačného znaku „odsúdenia“ podľa § 128 ods. 7 Tr. zák. však takáto
forma recidívy nepostačuje.
III.C Disciplinárne opatrenie
32. Podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. možno za závažné disciplinárne

previnenie uložiť disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 50 % až 70 % na obdobie
troch mesiacov až jedného roka. Disciplinárne opatrenie preloženia na súd nižšieho stupňa [§ 117
ods. 3 písm. a)] u disciplinárne obvineného, ktorý je sudcom okresného súdu, neprichádza do úvahy.
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa podľa § 117 ods. 6 cit. zák. prihliada najmä na rozsah apovahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia. V prerokúvanej veci už
najvyšší správny súd zistil, že škodlivosť konania disciplinárne obvineného bola zvýšená povahou
porušenej povinnosti, trvaním a opakovaním jeho konania. Tieto okolnosti však už boli zhodnotené pri

kvalifikácii disciplinárneho previnenia ako závažné. Zákaz dvojnásobného postihu za ten istý skutok
nepripúšťa zohľadniť ich ešte raz ako priťažujúce okolnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia (porov.
rozhodnutie sp. zn. 31 D 4/2021 a tam citovanú trestnú judikatúru). Pretože ďalšie priťažujúce okolnosti
súd nezistil a, naopak, na prospech disciplinárne obvineného by bolo možné zohľadniť doteraz v zásade
bezproblémový a dobre hodnotený priebeh výkonu jeho funkcie, uložil súd disciplinárne opatrenie podľa

§ 117 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v najnižšej možnej sadzbe.
IV.
Záver
33. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p. uznal
disciplinárne obvineného vinným a uložil mu zodpovedajúce disciplinárne opatrenie. Pritom v záujme
presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala a zároveň

viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - odmietanie plnenia funkčných povinností
napriek vedomosti o prijatom rozhodnutí, ktorým bolo zrušené pozastavenie výkonu jeho funkcie. Takáto
úprava nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom návrhu a v disciplinárnom rozhodnutí, ktorá sa
posudzuje podľa názorov judikatúry k trestnému konaniu (porov. § 278 ods. 1 Tr. por., ktorý sa podľa §
4 D. s. p. použije aj v disciplinárnom konaní).

34. Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej trestne (resp. disciplinárne) stíhanej
udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného (resp. disciplinárneho) práva hmotného
(porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Totožnosť skutku je tak
zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku,
zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje

budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.
Súdtakmusíprihliadaťnatiezmenyskutkovéhodeja,kuktorýmdošlovrámcidokazovania,aodchýliťsa
od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe
neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi,
alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku

(porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 19/2011).
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté vo všetkých výrokoch pomerom hlasov 3 : 2.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie navrhovateľka [§ 37 ods. 1 písm. b) D. s. p.]. Odvolanie
musí byť podané do 15 dní odo dňa doručenia disciplinárneho rozhodnutia na Najvyššom správnom

súde Slovenskej republiky. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.