Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15Csp/173/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123308173
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6123308173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou vo veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom:

Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, 598 66 Villeneuve-d´Ascq CEDEX, Francúzska republika,
identifikačné číslo: 325 307 106, konajúceho prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom: Landererova 12, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO:
50 595 628, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom: Bárdošova 2/A, 831 01
Bratislava – Nové Mesto, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX D., o zaplatenie 540,14 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 519 EUR, úrok vo výške 17,06 EUR, úroky z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 519 EUR od 30.8.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 4,08 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.4.2023 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že medzi ním a žalovaným bola dňa 24.3.2022 uzatvorená Zmluva

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 90686885 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 EUR, za účelom kúpy mobilného telefónu: iPhone
SE 2022 64 GB, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných 10 pravidelných
mesačných splátok spolu s poplatkom za poistenie vo výške 54,38 EUR, v celkovej sume 543,80 EUR.
Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil. Dosiaľ žalovaný neuhradil žiadnu sumu, preto
žalobca dňa 3.8.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom.

5. Z úverovej zmluvy súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 24.3.2022
zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000 EUR. Žalovaný
sa zaviazal úver splácať spolu s dojednaným úrokom vo výške 10,32 % ročne v 10 pravidelných

mesačných splátkach spolu s poplatkom za poistenie vo výške 54,38 EUR, so splatnosťou vždy do 15.
dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.4.2022 a termínom konečnej splatnosti 15.1.2023.
Celkovo mal žalovaný veriteľovi zaplatiť sumu 543,80 EUR (10 mesiacov x 54,38 EUR). RPMN bola
určená vo výške 10,79 %.6. V článku 7. bod 7.1 písm. a) úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dôjde
k porušeniu povinnosti splácať pohľadávku riadne a včas, žalobca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť revolvingového úveru.

7. Z listu veriteľa zo dňa 3.8.2022 označeného ako „Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a zánik
poistenia“ súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia listu uhradil peňažné
záväzky s tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Tiež mu oznámil, že zároveň dňom vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru došlo k zániku poistenia. List bol žalovanému doručovaný dňa 24.8.2022
s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

8. Z listu veriteľa zo dňa 4.4.2023 označeného ako „Pokus o zmier – výzva na úhradu“ vyplýva, že
žalobca oznámil žalovanému, že celý poskytnutý úver a tiež aj peňažné záväzky vyplývajúce z úverovej
zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a príslušných právnych predpisov, sa stali splatnými.

Zároveň vyzval žalovaného na úhradu týchto záväzkov v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

9. Súd právne posúdil vec nasledovne:

10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

13. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

17. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sporové strany uzavreli zmluvu,

ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-
právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v
čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru a
zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18.Vkonanínebolosporné,ženazákladetejtozmluvyžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške5.000
EUR. Základnou povinnosťou žalovaného zo zmluvy bolo splácať úver v dojednaných 10 mesačných
splátkach spolu s poplatkom za poistenie vo výške 54,38 EUR, so splatnosťou vždy do 15. dňa mesiaca,

so splatnosťou vždy do 15. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.4.2022 a termínom
konečnej splatnosti 15.1.2023. Z prehľadu splácania úveru je zrejmé, že žalovaný porušil platobnú
disciplínuavpriebehutrvaniazáväzkovo-právnehovzťahusadostaldoomeškaniasriadnymavčasným
splácaním dlhu. Žalovaný mal do zosplatnenia úveru (3.8.2022) zaplatiť 10 splátok, čo predstavuje
sumu 543,80 EUR. Žalovaný do uvedeného dátumu nezaplatil žiadnu sumu. Súd preto konštatoval, že

žalobca (veriteľ) dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565 v spojení s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 3.8.2022, kedy bol žalovaný
v omeškaní so zaplatením (už prvej) splátky splatnej v mesiaci apríl 2022 po dobu dlhšiu ako tri

mesiace, pričom predchádzajúcim listom zo dňa 3.8.2022 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných
splátok a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

19. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o úvere vrátane úveru spotrebiteľského, zakladá medzi zmluvnými
stranami záväzkový vzťah, ktorého podstatnými náležitosťami sú záväzok veriteľa poskytnúť na

požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky.

20. Žalovaný nespochybnil, že zmluvu so žalobcom uzatvoril, že mu žalobca poskytol úver vo výške
5.000 EUR a nespochybnil ani výšku dlhu.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca splnil podmienky, vyžadované zákonom pre
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru. Výpisom z úverového účtu žalovaného mal
súd za preukázané, že žalovaný sa oneskoril so splácaním splátok, (pričom neuhradil žiadnu) po dobu
dlhšiu ako tri mesiace. Žalobca preto zosplatnil úver k 3.8.2022.

22. Žalovaný nespochybnil základ, ani výšku uplatneného nároku. Preto súd konštatoval, že nárok
veriteľa na zaplatenie istiny, uplatnenej žalobou, je dôvodný.

23. Čo sa týka nároku žalobcu na zmluvné úroky vo výške 17,06 EUR (úroky z poskytnutia úveru) súd pri

právnom posúdení predmetnej otázky poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá vychádza z rozhodnutia
NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.6.2020. V tomto rozhodnutí NS SR skonštatoval, že zo
žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či Zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru aždo úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania
záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka,
ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v

dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný
dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo
výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou
dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné
úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

24. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky

z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nedošlo.

25. S poukazom na vyššie uvedený výklad (právny názor) súd v predmetnej veci dospel k záveru,

že vzhľadom k nespornej skutočnosti, ktorou je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (3.8.2022) a
zmluvne dojednaná doba splatnosti úveru (15.1.2023), žalobcovi ako veriteľovi prináleží zmluvný úrok
vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný ako dlžník zaplatil ako odmenu (odplatu) za
poskytnutie peňazí a teda, žalobca ako veriteľ má nárok na úroky z úveru aj za čas po predčasnom
zosplatnení úveru do zmluvne dojednanej doby splatnosti predmetného úveru, t.j. do 15.1.2023.

26. Žalobca sa napokon domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 519 EUR, ktoré tvoria
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28.Podľaust.§517ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní.

29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

30. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Z vyššie uvedených záverov súdu je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne
a včas, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka
vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Žalobca sa domáhal priznania úrokov z omeškania z
dlhu na úverovej istine. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Je nesporné, že dlh na úverovej
istine sa stal splatným dňa 3.8.2022, teda ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu. Žalobca si

úroky z omeškania uplatnil až od 30.8.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo
vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy 519 EUR od uvedeného dátumu (od 30.8.2022) až do zaplatenia. Výšku
úrokov z omeškania súd určil vychádzajúc z ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013. Základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 %; po
zvýšení o 5 perc. bodov bola vo výške 5 % ročne.32. Žalobca si zároveň uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, a to náklady za zaslané upomienky žalovanému v sume 4,08 EUR (prvá
v sume 1,88 EUR a druhá v sume 2,20 EUR) a keďže žalovaný ich základ ani výšku nespochybnil, súd

konštatoval, že nárok veriteľa na zaplatenie týchto nákladov, je dôvodný.

33. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

35. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalovanému v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).