Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. november 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/525/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208205232
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8208205232.5

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávnenej 1/: A. B., nar.: 11.10.1997, bytom C., D. B. XXXX/
XX a oprávnenej 2/: E. B., nar.: 02.12.1998, bytom C., D. B. XXXX/XX, proti povinnému: F. B., nar.:
07.11.1974, bytom C., D. B. XXXX/XX, o vymoženie výživného a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 2039/2008 z a s t
a v u j e .

II. Priznáva súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 137,
080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 122,40 Eur.

III. U k l a d á učtárni Okresného súdu Bardejov vyplatiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr.
Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie vo výške 122,40 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

z finančných prostriedkov štátu (súdu).

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávnených, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.10.2008, Mgr. MVDr.
Pavol Kovaľ požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie výživného a trov
exekúcie na podklade vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.XXXX XXXX, č.k.:
XX XX/XXXX – XX v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XXXXXXX XXXX,

č.k.: XXXXX X/XX – XX. Právoplatnosť rozsudok nadobudol dňom 18.01.2007, vykonateľnosť dňom
23.01.2007.

2. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.marca 2009, č.k.: 2Er 525/2008 – 8 súd žiadosť
súdneho exekútora v časti o vymoženie dlžného výživného v prospech oprávnenej 1/ za obdobie
od 01.11.2007 do 31.08.2008 v sume 226,05 eura a v prospech oprávnenej 2/ za rovnaké obdobie

v rovnakej sume zamietol. Následne uznesením zo dňa 27.apríla 2009 exekučné konania zastavil. Vo
zvyšku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 26.09.2014 poverený súdny exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný
tvrdil, že nie je schopný platiť výživné na svoje deti (oprávnené). Je zadlžený. S matkou oprávnených
sa rozviedol. Počas manželstva s peniazmi hospodárila matka oprávnených. Povinný jej odovzdával

výplatu, vzali si i niekoľko pôžičiek. Momentálne poberá dôchodok v sume 217,30 eura mesačne. Z
dôchodku sú mu vykonávané zrážky v prospech niekoľkých exekúcií.

4. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 21.10.2015 č.k.: 2Er 525/2008 – 25 námietky povinného
proti exekúcii zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2015.

5. Podaním zo dňa 22.09.2023, doručeným súdu dňa 26.09.2023, súdny exekútor podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnéhonestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ako dôkaz súdny exekútor predložil exekučný spis, v ktorom sa
nachádzajú správy o nemajetnosti povinného.

6. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd rozhodol
o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 126,38 Eur vrátane DPH.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady

za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

13. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa §203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

16. Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové
výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať podľa § 197
ods. 1 Exekučného poriadku, nemá majetok na ich úhradu, a tak súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

17.Podľa§6vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnych
exekútorov, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 Eur za každú
takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

18. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

20. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov podľa § 6, § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, t.j. odmenu za

zriadenieexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnostivovýške33,19Eur,paušálnuodmenuvovýške
33,19 Eur, bankové poplatky vo výške 0,70 Eur, poplatky Regob vo výške 0,80 Eur a náhradu
hotových výdavkov na poštovné vo výške 34,12 Eur (29,12 Eur + 5,00 Eur).

21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby – papier, farba, spinky, spisový obal“. Podľa názoru

súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle § 22
Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške
3,32 Eur súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

22. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že

súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných
a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

23. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,

výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej

- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22
Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za

ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju
činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom

číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne,
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22
vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,

poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

24. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

25. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

26. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

27. Navrhované zmeny schválené neboli.

28. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky

papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na
náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté

nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

29. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná

ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej

činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení

zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisunie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery

súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013

sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

31. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením

exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

32. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného
kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho

dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod..

33. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť
zaplatiť trovy exekúcie má súd.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 122,40 Eur a na ich úhradu zaviazal súd, resp. učtáreň tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. a III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).