Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. november 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123240185
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6123240185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu ČSOB Poisťovňa,

a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XX,E.,ozaplatenie188,61Eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 188,61 Eur z titulu neohlásenia dopravnej nehody
žalovaným, ktorý mal u žalobcu uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca v rámci

prostriedkov procesného útoku uviedol, že dňa 26.02.2021 došlo k dopravnej nehode, ktorú žalovaný
žalobcovi nenahlásil, preto mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm.
g) zák. č. 381/2001 Z. z. Ako poistiteľ vyplatil žalobca poškodenému poistné plnenie v sume 377,22
Eur, pričom si voči žalovanému uplatňuje nižšiu sumu z dôvodu nižšieho stupňa závažnosti porušenia
jeho povinností. Bol to práve a jedine žalovaný, kto mal kontaktovať žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému
žalobca nemá žiadnu osobitnú poučovaciu povinnosť. Ide o originálny nárok žalobcu ako poisťovateľa
vyplývajúci priamo zo zákona.

Žalovaný v rámci procesnej obrany, po vysvetlení skutkového stavu na pojednávaní, uviedol, že išlo
o dopravnú nehodu, ktorú spôsobil pred Lidlom taxikárovi, kde spísali záznam o dopravnej nehode.
Dohodli sa, že uvedenú nehodu pôjde nahlásiť poškodený do jeho poisťovne. Preto vec ďalej neriešil
a nemal vedomosť o tom, že jeho povinnosťou bolo oznámiť uvedenú škodovú udalosť jeho poisťovni
v zmysle zákona. Mal za to, že postačuje keď uvedenú škodovú udalosť pôjde nahlásiť jeden
z účastníkov dopravnej nehody.

2. Podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods. 2 CSP súd nepovažoval za sporné, že žalovaný uzatvoril
so žalobcom zmluvu o povinnom zmluvnom poistení k motorovému vozidlu Citroen Xsara Picasso
s číslom návrhu poistnej zmluvy 7012027660. Súd tiež nepovažoval za sporné, že dňa 26.02.2021 došlo
k dopravnej nehode, o čom bol spísaný záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal žalovaný spolu
s vodičom poškodeného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť COSTRVO,
spol. s r.o.. Nebolo sporné, že žalobca zaplatil poškodenému prevádzkovateľovi motorového vozidla
škodu v zmysle poistného plnenia v sume 377,22 Eur. Tiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného

výzvou na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.06.2021. V konaní nebolo
tiež sporné, že žalovaný nenahlásil uvedenú poistnú udalosť žalobcovi, pretože ju nahlásil majiteľ/
prevádzkovateľ poškodeného motorového vozidla.3. Súd na pojednávaní vykonal dôkaz oboznámením listiny v zmysle § 204 CSP, a to listiny o hlásení
škodovej udalosti vyhotovenej na hlavičkovom papieri žalobcu zo dňa 03.03.2021. Z uvedenej listiny súd
zistil, že oznamuje ako poistený žalovaný a poškodený COSTRVO, spol. s r.o. (s uvedením dátumov

narodenia telefónnych čísiel), že ako vodič v čase nehody dňa 26.02.2021 v čase o 8.30 hodine došlo
k škodovej udalosti, kde je uvedené, že naše motorové vozidlo bolo odparkované, vinník šuchol našu
ľavú stranu motorového vozidla a počkal na nás. Osoba, ktorá bola poverená prerokovaním škody bol
pán F..

4. Súd hodnotením vykonaného listinného dôkazu v súlade podľa § 191 CSP dospel k záveru, že
hoci hlásenie o škodovej udalosti naznačuje, že oznamovateľom poistnej udalosti bol žalovaný spolu
s poškodeným, v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalovaného ako aj nespornými skutočnosťami mal
súd za to, že žalovaný nebol prítomný pri ohlásení škodovej udalosti. Súd však z uvedeného listinného
dôkazu má za preukázané, že škodová udalosť bola žalobcovi ako poistiteľovi ohlásená.

5. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Dňa 26.02.2021 došlo
k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný poškodenej osobe spoločnosti COSTRVO, spol. s r.o..
Žalovaný bol poistníkom z poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú u žalobcu k motorovému vozidlu
CITROEN Xsara Picasso s číslom návrhu poistnej zmluvy 7012027660. Uvedenú dopravnú nehodu
žalovaný svojmu poisťovateľovi (žalobca) nenahlásil. K jej nahláseniu došlo poškodenou osobou dňa

03.03.2021, o čom bolo spísané hlásenie o škodovej udalosti vyhotovené na hlavičkovom papieri
žalobcu. Žalovaný bol považovaný za vinníka dopravnej nehody. Osoba, ktorá bola v zmysle hlásenia
o škodovej udalosti poverená prerokovaním škody bol pán F.. Následne žalobca vyplatil poškodenému
vlastníkovi motorového vozidla škodu v sume 377,22 Eur. Žalovaný na výzvy žalobcu na zaplatenie
nároku na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.06.2021 nereagoval.

6. Súd subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenie § 10 a § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Bolo preukázané, že žalobca bol poisťovateľom motorového vozidla žalovaného, ktorý spôsobil
dopravnú nehodu. Tým, že žalovaný uvedenú dopravnú nehodu neoznámil žalobcovi, porušil svoju

povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. V zmysle uvedeného
ustanovenia bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15-tich dní po jej
vzniku. V dôsledku toho, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil škodu poškodenej osobe, vzniklo žalobcovi
podľa § 12 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona právo požadovať voči žalovanému nárok na náhradu
poistného plnenia. Súd však v danom prípade zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,

upravených v § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré vylučujú nárok
žalobcu na náhradu poistného plnenia. Súd v prvom rade vychádzal z toho, že žalovaný dobrovoľne
spísal záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal. Jeho cieľom teda nebolo vyhnúť sa plneniu svojich
povinností voči poškodenej osobe. Žalobca ako poisťovateľ žalovaného sa o uvedenej škodovej udalosti
dozvedel v podstate v lehote 15-tich dní, upravenej v § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom

poistení. Už 03.03.2021 bolo spísané hlásenie škodovej udalosti u žalobcu poškodenou osobou.
V zmysle uvedenej listiny tiež žalobca poveril príslušnú osobu prerokovaním škody. K prerokovaniu
škody zjavne došlo, pretože škoda bola žalobcom neskôr aj vyplatená. Súd z vlastných skúseností
má za to, že v prípade, ak došlo ku škodovej udalosti spôsobenej dopravnou nehodou, prešetrujú sa
poškodenia na poškodenom vozidle, ako aj na vozidle vinníka dopravnej nehody, ktorým bol žalovaný.

To znamená, že žalovaný sa zjavne nebránil v poskytnutí súčinnosti žalobcovi ako aj poškodenej
osobe pri prešetrovaní poistnej udalosti. Žalobca tak s veľkou pravdepodobnosťou komunikoval so
žalovaným pri prešetrovaní poistnej udalosti. Bol tak daný priestor, aby žalobca ako poskytovateľ služieb
pre žalovaného, mu poskytol informácie o tom, že si nesplnil svoju povinnosť upravenú v § 10 ods.
1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Najmä za predpokladu, že žalovaný si za služby

povinného zmluvného poistenia u žalobcu platil poistné. Súd preto nepovažoval za spravodlivé a slušné,
aby žalobca potom, ako sa včas dozvedel o škodovej udalosti, túto poistnú udalosť prešetril obvyklým
spôsobom (žalovanému nič nevytkol) a následne si voči žalovanému uplatňoval náhradu poistného
plnenia. Súd uvedené konanie žalobcu považoval za účelové s cieľom získať náhradu poistného plnenia.
Žalobca mal možnosť už dňa 03.03.2021 kontaktovať žalovaného, aby prišiel oznámiť poistnú udalosť

(hoci o nej už žalobca vedel), ak to považoval za potrebné.

7. Z priebehu sporu nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný konal obštrukčne pri následnom
prešetrovaní poistnej udalosti. Prípadne, že sa vyhýbal splneniu svojich povinností vo vzťahu k spísaniuzáznamu o dopravnej nehode, aby sa vyhol poistnému plneniu voči poškodenému. Významné pre
rozhodnutie súdu bolo aj to, že k nahláseniu škodovej udalosti došlo v podstate skôr ako uplynula lehota
15-tich dní. K oznámeniu poistnej udalosti poškodeným u žalobcu došlo v podstate do 5-tich dní od

dopravnej nehody. Bol preto daný priestor, aby žalovaný aj na podnet žalobcu si formálne splnil svoju
povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení.

8. Je pravdou, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalovaný si mal byť vedomý svojej povinnosti
oznámiťpoistnúudalosť.Súdvšakspoukazomnazistenýskutkovýstavpovažoval zaneprimerané,aby

žalovaný v tomto prípade niesol zodpovednosť za náhradu poistného plnenia. V spore nevyšlo najavo,
že opomenutím splnenia povinnosti žalovaným došlo k akémukoľvek sťaženiu oboznámenia sa žalobcu
s poistnou udalosťou, prípadne k inému následku. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

9. Hoci bol žalovaný úspešný v spore v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, súd žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Trovy konania totiž na strane žalovaného neboli z obsahu spisu ku dňu

vyhlásenia rozhodnutia zistené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.