Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. november 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/1195/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123310645
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Piačeková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123310645.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Ivanka pri
Nitre, družstvo so sídlom Novozámocká 408/183, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 00 198 331, zast.: Mgr.
Ľudmila Krajinčáková Blahová, advokátka so sídlom J. Hollého 1468/9, 951 35 Veľké Zálužie, IČO: 42
208 564 proti povinnému: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, XXX XX A. E. D., o
vymoženie 7395,28 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vojtech Markovič, so

sídlom exekútorského úradu F. G. XXXX, XXX XX H., sp. zn. 381EX 451/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 131,19
eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.05.2023 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7395,28 eur s príslušenstvom, na základe exekučných
titulov – uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 7C/281/2010-1460 zo dňa 19.01.2023, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť dňa 24.02.2023, opravné uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/281/2010-1475, zo
dňa 13.02.2023, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.03.2023, uznesenie Okresného súdu Nitra
o zamietnutí sťažnosti č. k. 7C/281/2010-1509 zo dňa 07.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.03.2023 a uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/80/2014 zo dňa 07.06.2019, ktoré nadobudlo

vykonateľnosť dňa 13.07.2019 (ďalej len „exekučné tituly“).

2. Poverením zo dňa 16.05.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Vojtecha Markoviča, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 945 01
Komárno, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 381EX 451/2023.

3. Súdny exekútor vydal dňa 17.05.2023 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené
povinnému dňa 06.06.2023, čo je preukázané aj listinnou doručenkou v spise. Dňa 13.06.2023 bol návrh
na zastavenie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh
na zastavenie exekúcie podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Uviedol, že v
procesnom postavení žalobcu bol povinný stranou konania vedeného pred Okresným súdom Nitra pod
č. k. 7C/281/2010, predmetom ktorého bol nárok na určenie neplatností výpovede z pracovného pomeru,
danej mu ako zamestnancovi dňa 01.06.2010 žalovaným zamestnávateľom - Poľnohospodárske
družstvo Ivanka pri Nitre, IČO: 00 198 331, so sídlom Novozámocká 183/408, Ivanka pri Nitre (ďalej

len ako „žalovaný“) a nárok na náhradu mzdy v zmysle poslednej zmeny žaloby zo dňa 21.09.2018. V
časti nároku o určenie neplatností výpovede z pracovného pomeru rozhodol okresný súd medzitýmnymrozsudkom č. k. 7C/281/2010-205 zo dňa 26.04.2012 tak, že výpoveď, daná mu zo strany žalovaného
dňa 01.06.2010, je absolútne neplatným právnym úkonom. Tento rozsudok nadobudol v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/165/2012-259 zo dňa 06.09.2012 právoplatnosť dňa

18.09.2012.Včastinárokuonáhradumzdyzneplatneskončenéhopracovnéhopomerubolorozsudkom
okresného súdu č. k. 7C/281/2010-1186 zo dňa 17.10.2018 v spojení s opravným uznesením okresného
súdu č. k. 7C/281/2010-1228 zo dňa 26.10.2018, rozhodnuté tak, že okresný súd uložil žalovanému
(vo výroku II.) povinnosť zaplatiť náhradu mzdy vo výške 8 959,62 eur, spolu s prislúchajúcimi úrokmi
z omeškania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; a vo zvyšku náhrady mzdy žalobu zamietol

(výrok III.). Zároveň okresný súd vo výroku I. určil, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať,
aby žalovaného ďalej zamestnával. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania o neplatnosť výpovede v rozsahu 100% (výrok IV.) a žalovaný má
nárok na náhradu trov konania o náhradu mzdy v rozsahu 86,62% (výrok V.). Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd (ďalej len ako „krajský súd“) rozsudkom č. k. 9Co/56/2019-1275 zo dňa 14.11.2019,
o povinného odvolaní proti uvedenému rozsudku okresného súdu zo dňa 17.10.2018 v spojení s

uznesením okresného súdu č. k. 7C/281/2010-1228 v rozsahu jeho výrokov I., III., V. a VI. rozhodol
tak, že v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať,
aby povinného naďalej zamestnával (I.), rozsudok okresného súdu zrušil a konanie v tejto časti zastavil;
v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa náhrady mzdy (III.) rozsudok okresného súdu za
obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2012 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť mi náhradu mzdy

vo výške 9 709,18 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; a
vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa náhrady mzdy (III.) rozsudok okresného
súdu potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že zmenil uznesenie okresného súdu č. k.
7C/281/2010 -1228 v napadnutom výroku o trovách konania (V.) tak, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania o náhradu mzdy v rozsahu 72,12 %. Dopĺňacím rozsudkom č. k.

9Co/56/2019-1317 zo dňa 28.11.2019 priznal krajský súd žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu vo vzťahu k výroku o zastavení konania o určenie, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby povinného naďalej zamestnával. O výške náhrady trov konania o náhrade
mzdy priznanej žalovanému v rozsahu 72,12 % rozhodol okresný súd uznesením vyššieho súdneho
úradníka č. k. 7C/281/2010-1460 zo dňa 19.01.2023 v spojení s opravným uznesením vyššieho súdneho

úradníka č. k. 7C/281/2010-1475 zo dňa 13.02.2023 tak, že (výrok I.) žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania a odvolacieho konania vo výške 8 826,55 eur, na účet právneho
zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia tohto uznesenia; teda náhradu trov konania o náhradu
mzdy vyčíslil vyšší súdny úradník vo výške 8 826,55 eur. Proti uvedenému uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka v časti výroku I. podal povinný sťažnosť, v ktorej argumentoval nesprávny postup súdu pri

vyčíslení výšky nároku žalovaného na náhradu trov konania o náhradu mzdy. O povinného sťažnosti
rozhodol okresný súd napadnutým uznesením č. k. 7C/281/2010-1509 zo dňa 07.03.2023 tak, že
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Ústavný súd výslovne uvádza, že „vzhľadom na jednoznačnú právnu
úpravu uvedenú v § 10 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej „za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného
plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby" (bližšie body

13 a 14 tohto odôvodnenia), iný výklad nie je možné pripustiť". Povinný v sťažnosti poukázal na
neprimeranosť priznanej náhrady trov konania žalovanému v celkovej sume 8 826,55 eur, ku ktorému
sa okresný súd nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Poukázal na
to, že v dôsledku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania žalovanému by
som ako bývalý zamestnanec žalovaného, s ktorým žalovaný naozaj neplatne skončil pracovný pomer, z

ktorého dôvodu mi bola priznaná náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru vo výške 18
668,80 eur, by musel zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu 8 826,55 eur, čo predstavuje 47,28
%(takmerpolovicu)zvysúdenejnáhradymzdy.Účelomadvokátskejtarifyjeumožňovaťnajednejstrane
úspešnému účastníkovi konania získať náhradu ním vynaložených nákladov v primeranej sadzobníkom
vopred určenej výške, ale súčasne na druhej strane aj poskytnúť ochranu neúspešnému účastníkovi

pred neprimeranou výškou uplatňovaných trov konania voči nemu. Vychádzajúc z uvedeného je povinný
toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti výške náhrady trov konania priznanej
žalovanému nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie § 10 odsek 2
Vyhlášky, keď jeho právne závery sú neudržateľné s ohľadom na výklad dotknutého ustanovenia
ústavným súdom v označenom náleze. Ďalej poukazuje na to, že napadnutým uznesením okresný

súd porušil aj povinného práva na spravodlivý proces z toho pohľadu, že nedal žiadnu relevantnú
odpoveď na povinného ťažiskovú argumentáciu. Výkonom dotknutého rozhodnutia povinnému hrozí
s ohľadom na výšku priznanej sumy náhrady trov konania vo výške 8 826,55 eur závažná ujma, keď
výkon uznesenia by pre povinného a jeho rodinu znamenal neprimeranú finančnú ujmu so zdôraznenímtoho, že žalovaný už aj reálne pristúpil k vymáhaniu dotknutej náhrady trov konania voči povinnému
prostredníctvom právneho zástupcu splnomocneného žalovaným na vymáhanie tejto náhrady trov
konania aj v exekučnom konaní, ako aj s poukazom na jeho súčasnú sociálnu situáciu, keď má dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku čoho je povinný doposiaľ evidovaný na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Nitre. Z uvedených dôvodov podal ústavnú sťažnosť na ÚS-SR v predmetnej veci zo dňa
18.4.2023 Rvp 1028/2023 (Dôkaz č. 1), ako i doplnenie sťažnosti ÚS o návrh na odklad vykonateľnosti
zo dňa 27.4.2023 (Dôkaz č. 2). Zároveň podal podnet na GP SR o podanie dovolania v predmetnej
veci (Dôkaz č. 3), GP potvrdila prijatie podnetu (Dôkaz č. 4). Voči napadnutému uzneseniu boli podané

mimoriadne opravné prostriedky, o ktorých príslušné orgány zatiaľ nerozhodli. Z uvedeného môže
povinný konštatovať, že ten ktorý konal protizákonne a dal povinnému neplatnú výpoveď sa obohatil
o trovy konania a príslušné náležitosti. Keby nebola neplatná výpoveď, nebol by ani súdny spor. Celý
spor trvá viac ako 13 rokov. Uvedené odporuje i dobrým mravom.

5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie

oprávneného, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadkujegenerálne,ktorésaaplikujevprípadoch,keďexekúcianemôžebyťvedenápreurčitédôvody,
pričom však nejde o dôvody ako zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného
titulu alebo podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné. Ide o dôvody, ktoré vyplývajú z Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov.

Jedným z takých dôvodov je formálna alebo materiálna nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia, a
to aj vtedy, ak sa o nej súd dozvedel až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Formálna a
materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia.
Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti, ktorý sa pri materiálnej vykonateľnosti
nahrádza výkladom namiesto jednoznačného obsahu exekučného titulu, spôsobuje neprípustnosť

vykonania exekúcie a jej zastavenie. Navrhovateľ je toho názoru, že v jeho prípade sú dané
takéto skutočnosti. V danom prípade však neexistuje ani formálna ani materiálna nevykonateľnosť
súdneho rozhodnutia. Povinný bol právoplatným rozhodnutím súdu zaviazaný uhradiť oprávnenému
trovy konania, pričom všetky argumenty uvádzané v návrhu už uviedol v konaní pred súdom,
pričom súd sa dôsledne zaoberal tvrdeniami povinného a tieto odmietol. Civilný sporový poriadok

vymedzuje právoplatnosť z formálnej stránky (ustanovenie § 227 Civilného sporového poriadku) a z
materiálnejstránky(ustanovenie§228Civilnéhosporovéhokódexu).Formálnastránkaprávoplatnostije
definovanáčasovýmokamihom,vktoromnastávazásadnánezmeniteľnosťrozsudku.Podľadefiníciesa
rozsudok stáva právoplatným vtedy, keď voči nemu nemožno podať odvolanie; výnimku tvoria rozsudky,
proti ktorým nemožno podať odvolanie – tieto sa stávajú právoplatnými ich doručením. Materiálna

stránka právoplatnosti je charakterizovaná právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného
rozsudku pre vymedzený okruh subjektov. Právoplatnosťou rozsudku sa jeho výrok stáva záväzným
pre strany sporu a pre ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené
inak. Povinným uvádzané dôvody, ktoré subsumoval pod dôvody pre zastavanie exekúcie podľa §
61k ods. 1 písm. d) EP, a to okrem iného podanie ústavnej sťažnosti, podanie podnetu generálnemu

prokurátorovi (ďalej len „GP“), podanie návrhu na odklad vykonateľnosti však nie sú dôvodmi pre
zastavenie exekúcie, ale len využívaním práva na súdnu ochranu resp. v tomto prípade zneužívaním
práva na súdnu ochranu. Povinný sa s oprávneným súdi v rôznych a mnohopočetných sporoch od roku
2010, čo konštatovali i konajúce súdy. Povinný bol zákonnými sudcami viackrát upozorňovaný na výšku
trov, povinnosti ich úhrady a pod. avšak úplne bezvýsledne, práve naopak iniciuje stále ďalšie, napriek

zjavným neúspechom. Oprávnený oslovil povinného pred podaním návrhu na výkon exekúcie, pričom
navrhol urovnanie všetkých sporov, čo povinný odmietol, zároveň trval na úhrade náhrady mzdy tak ako
požadoval v žalobe (i napriek skutočnosti, že v tejto veci už súd právoplatne rozhodol, pričom neexistujú
ani mimoriadne opravné prostriedky, ktoré by mohol využiť a oprávnený už plnil v zmysle rozsudku). V
rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a

nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa
výšky priznaných trov právneho zastupovania. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu
mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom, čo i urobil. Návrh
na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Na základe
uvedeného preto navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol a zaviazal povinného na

úhradu trov konania v celom rozsahu.6. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie,
ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným
osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti

exekučného titulu.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako

aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania

návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu nazastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

15. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku
v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá
za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie
uviedol, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný sa neopiera o
tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy,

ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod
zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Súd dáva
do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami
povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie
exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta neprimeranosť priznanej náhrady

trov konania žalovanému v celkovej sume 8 826,55 eur. Okresný súd Nitra pri rozhodovaní o jeho
sťažnosti proti výške náhrady trov konania priznanej žalovanému nesprávne interpretoval a nesprávne
aplikoval na danú vec ustanovenie § 10 odsek 2 Vyhlášky. Exekučný súd k tvrdeniam povinného,
ktorými sa snaží spochybniť dôvodnosť vzniku pohľadávky oprávneného uvádza, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné

exekučné konanie je vedené na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí všeobecného súdu
(exekučných titulov) - uznesení okresného súdu Nitra. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti
týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, resp. v
základnom konaní, ktoré viedlo k vzniku exekučného titulu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda
v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný mohol

využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na
podanie námietok využije alebo nie. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným
je, že podal ústavnú sťažnosť v predmetnej veci zo dňa 18.4.2023 Rvp 1028/2023, doplnenie sťažnosti
ÚS o návrh na odklad vykonateľnosti zo dňa 27.4.2023, podnet na GP SR o podanie dovolania v
predmetnejveci,uznesenieÚSSRzodňa27.06.2023č.k.IV. ÚS351/2023-19odloženievykonateľnosti

uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 7 C 281/2010-1460 z 19. januára 2023 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 7 C 281/2010-1475 z 13. februára 2023 do právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej. Povinný síce súdu predložil vyššie
uvedené prílohy, avšak uvedené nič nemení na tom, že ani preukázanie týchto skutočností nie je
zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko aj s poukazom na konštantnú judikatúru podanie

ústavnej sťažnosti a podnet na GP SR o podanie dovolania nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu a teda jej podanie nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo a rovnako,
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu
(pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/2019 z 20.08.2019). Dôvodom na zastavenie
exekúcie nie je ani odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko v prípade povolenia

odkladu vykonateľnosti exekučný titul nestráca vlastnosť vykonateľnosti, len nastupuje prekážka, v
dôsledku ktorej nie je možné exekúciu vykonať. V značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného,
nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia
nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku
neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Zastavenie

exekúcie v danom prípade by nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Ide
najmä o situáciu, ak by Ústavný súd v konaní o podanej ústavnej sťažnosti zistil, že napadnuté
rozhodnutie, ktorého vykonateľnosť bola odložená, je vecne správne a zamietol by návrh na jeho zmenu.
V takom prípade by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Ak by však došlo v dôsledku odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo. Ak by sa

chcel oprávnený opätovne domôcť svojho práva, ktoré nebolo naplnené dobrovoľne, musel by opätovne
podať návrh na vykonanie exekúcie. Takýmto postupom by došlo k jednoznačnému znevýhodneniu
postavenia oprávneného. Podanie dovolania na rozdiel od odvolania nemá odkladný účinok a teda
exekučný titul napadnutý dovolaním spravidla zostáva právoplatný prípadne aj vykonateľný až do
právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu. Samotným podaním dovolania exekučný titul nezanikol,

naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie a nemôže predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie.

16. K namietaným skutočnostiam ako sociálna situácia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku
čoho je povinný doposiaľ evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre súd uvádza, žeskutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho
exekútora a nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného
povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie.

17. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd,
teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd
je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V
exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť

ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný
súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie
všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného
súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie
plnení z právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - rozhodnutí súdu, ktoré neboli právoplatne
zrušené resp. ani neboli napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr.

na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1
písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení
výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by
zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po
začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia
postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu
vykonať na podklade exekučných titulov, t. j. vykonateľných rozhodnutí súdu. Predmetné exekučné
tituly boli exekučnému súdu doručené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenými

doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti pečaťou súdu, ktoré dané rozhodnutia vydal. Opatrenie
rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom
konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako celku na
základevčaspodanéhovecneodôvodnenéhoopravnéhoprostriedkuoprávnenouosobou.Rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby

rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosťou
rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti
štátno-mocenskými prostriedkami. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku formálnu
(prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti (tzv. exequatur)) a materiálnu (predstavuje
súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i

rozsahu judikovanej povinnosti). Vlastnosť formálnej i materiálnej vykonateľnosti prichádza do úvahy
predovšetkým pri tých typoch súdnych rozhodnutí, ktoré priznávajú právo, postihujú majetok alebo
zaväzujú k splneniu určitej povinnosti. Takto uloženú povinnosť je potrebné splniť v lehote stanovenej
súdom v enunciáte (výrokovej časti) rozhodnutia. Lehota plynúca od právoplatnosti rozhodnutia po jeho
vykonateľnosť sa nazýva lehotou na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, tiež aj ako paričná lehota.

Jej márnym uplynutím sa rozhodnutie stáva formálne vykonateľným a môže byť opatrené doložkou
vykonateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukazuje na to, že lehota stanovená vo výroku
predmetného exekučného titulu na splnenie uloženej povinnosti predstavovala ohraničenie času kedy
žalovaný (v tomto konaní povinný) mohol splniť povinnosť dobrovoľne, a teda po uplynutí spomínanej
lehoty a nadobudnutí formálnej vykonateľnosti rozsudku bol už žalobca oprávnený vyžadovať splnenie

danej povinnosti núteným výkonom rozhodnutia, t. j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. A teda
zhrnujúc všetky uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že pre exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie
podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj
podmienka vymáhateľnosti exekučných titulov, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné

rozhodnutia súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných
podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného
neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.

18. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konanianeprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie
bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

19. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučných titulov nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku

vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd
podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov

nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v ako ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška “), ak nie je ustanovené inak,
považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna
služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je
predmetom súdneho sporu.

25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. V zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Má sa za to, že oprávnený bol
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov
účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva.

28. V súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený žiadal
zaviazať povinného na náhradu trov konania. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného
poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo
veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiťúspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento
vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu

porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný a voči povinnému
mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným
stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Na
základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny
zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti

s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 131,19 eur, pričom
súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 7395,28 eur (1 polovičný úkon vo výške 118,67 eur +
režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto
rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie
vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia

29. Nakoľko si povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o tomto nároku ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.