Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822203757
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3822203757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: U. S., rod. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. ulica XXX/XX, V. a odporcu: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. nad K.
XXX, prechodne bytom K. XX, S., o rozvod manželstva, za účasti maloletých detí: P. S., nar. XX. XX.
XXXX a J. S., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prievidza, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 9P/47/2022-118
zo dňa 15. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ostáva nedotknutý.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza vo výroku I. rozviedol manželstvo účastníkov, vo
výroku II. maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode s tým, že zastupovať v
bežných veciach a spravovať ich majetok budú obaja rodičia každý samostatne. Vo výroku IV. zaviazal
otca k povinnosti platiť výživné na maloletého P. vo výške 200 eur mesačne a na maloletého J. vo

výške 200 eur mesačne k rukám matky. Vo výroku V. súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je
oprávnený sa stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatka od 17,00 hod. do
nedele do 18,00 hod. s tým, že maloleté deti si v určený deň a čas prevezme od matky pred bydliskom
detí a v určený deň a čas ich matke odovzdá pred bydliskom. Zároveň matke uložil povinnosť maloleté
deti na styk riadne pripraviť a styk s otcom umožniť. Vo výroku VI. návrh otca na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom súd zamietol. Posledným výrokom súd rozhodol o trovách konania
tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá nárok. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom

na ust. § 22 až § 24 Zákona o rodine, resp. § 62 a § 75 Zákona o rodine. Konštatoval, že vzťahy medzi
účastníkmi sú trvalo a nemenne narušené, manželstvo neplní svoje základné funkcie a zároveň na čas
po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené
potreby, možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel a otec maloletých detí
s tým, že napáda všetky výroky, okrem výroku o rozvode manželstva. Dôvodil tým, že nie je v jeho

možnostiach prispievať na výživu maloletých detí výživné po 200 eur mesačne a navrhoval, aby súd
rozsudok zmenil, deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. aby na deti platil po
50 eur mesačne. V nadväznosti na to nesúhlasil ani s tým, akým spôsobom bol upravený styk s deťmi,nakoľko uviedol, že v prípade zverenia maloletého P. do jeho starostlivosti by tohto v daný deň a čas
priviedol pred bydlisko matky, kde by si ho táto prevzala.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že prebehlo aj konanie
o úprave práv a povinností rodičov do rozvodu manželstva, pričom aj v tomto konaní boli deti
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 200 eur na deti,
rozhodnutie doteraz právoplatné nie je. Čo sa týka rodičov, boli schopní sa dohodnúť na stretávaní s
maloletými deťmi počas Veľkonočných sviatkov, naďalej však sú motivovaní pokračovať v intervenciách

na referáte poradenskopsychologických služieb. Opatrovník navrhol rozsudok v tomto prípade týkajúci
sa maloletých detí potvrdiť.

4. Matka maloletých detí k odvolaniu uviedla, že súrodenci majú vyrastať spolu. Po narodení detí sa o
tieto starala výlučne ona, nakoľko otec detí ráno odchádzal a v priebehu dňa mal na deti len minimum
času. V ostatnom zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach pred súdom a tiež uviedla, že sa stotožňuje

s vyjadrením kolízneho opatrovníka.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66
CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v jednotlivých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Výrok

o rozvode manželstva odvolaním nenapadnutý ponechal nedotknutý.

6.Zpreskúmavanéhorozhodnutia,akoajspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žepredmetomkonania
bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a
povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o odvolaní

mal súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia, ktorým manželstvo rozviedol a zároveň rozhodol o právach a povinnostiach maloletých detí
na čas po rozvode. Vo svojom odvolaní otec maloletých detí konkrétne neuviedol, v čom mal súd prvej
inštancie pochybiť, len predniesol inú predstavu o tom, ako by mali byť upravené práva a povinnosti
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom

prvej inštancie otec maloletých detí nebol schopný riadnym spôsobom zabezpečiť starostlivosť o rodinu.
Zbytu,vktorombývali,bolivysťahovanípreneplatenienájomného,následnebývaliurodičovanásledne
bol na otca detí vyhlásený osobný konkurz. V prípade konfliktov, keď bol otec s maloletým P. u svojich
rodičov, (jeho) matka uviedla, že nie je schopný samostatne sa o syna postarať a oni spolu s manželom
ako starí rodičia vzhľadom na zdravotný stav neobsiahnu celú starostlivosť. Otec maloletých detí nemá

zabezpečené bývanie, ani stabilný príjem. V tomto prípade má súd za to, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie
a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď na čas po rozvode maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal platiť výživné. V tomto smere sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné

opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd len zdôrazňuje v súlade so závermi súdu prvej inštancie, že na to, aby došlo k
zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nemá otec vytvorené žiadne
podmienky. To, že prechodne je s maloletým synom ubytovaný u svojich rodičov, nie je trvalé riešenie,

k čomu sa napokon vyjadrila aj jeho matka, a preto je možné konštatovať, že nemá zabezpečené
vyhovujúce bývanie a nie je schopný sa sám o syna (synov) trvale starať. Obe maloleté deti sú vo veku,
kedy ako súrodenci sú na seba citovo naviazaní a v súčasnej domácnosti u matky majú vytvorené lepšie
podmienky na bývanie a zabezpečenie ich každodenných potrieb ako u otca. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie zveril na čas po rozvode deti do osobnej starostlivosti matke, s takýmto záverom sa stotožňuje

aj odvolací súd. Čo sa týka stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, opätovne
aj odvolací súd poukazuje, že otcovi nič nebráni, aby primerane svojím schopnostiam a možnostiam
zabezpečoval starostlivosť a výživu maloletým deťom, keď predtým pracoval v stavebníctve s príjmom
1 000 eur až 1 200 eur mesačne. Súd primerane veku detí upravil styk tak, aby boli deti s otcom v
kontakte, pričom v prípade záujmu otca nie je vylúčený aj širší styk v budúcnosti vzhľadom na dobré

vzťahy detí s oboma rodičmi.

8. Pretože v odvolaní otec maloletých detí neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané
súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stavodvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).