Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011051
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323011051.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného K. J., pre

prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. R. Y. O. A. Y. I. J. H. S. Ó. , Y.. J., K.. XX.XX.XXXX B. Š., I. O. G. XXX/XX, W., R.
Š., W. Y., I. Č. B. B. B. B. Ú. J.,

sa uznáva za vinného, že

sa v presne nezistenom čase v doobedných hodinách dňa 22.04.2023 v W. prostredníctvom
telefonického hovoru cez mobilný telefón vyhrážal svojej sestre W. J., K. XX.XX.XXXX, I. O. W., P. Č.
XXXX/XX, ktorá sa nachádzala na adrese trvalého bydliska, že jej podpáli dom, pričom takýmto konaním
u nej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, a taktiež sa počas celého dňa 22.04.2023
na adrese G. Č. XXX/XX, W., vyhrážal svojej manželke U. J., K. XX.XX.XXXX, I. O. W., G. Č. XXX/XX,
že ju zabije, že nech je kdekoľvek, nájde ju a zabije ju, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a
zdravie, pričom poškodeným sa vyhrážal práve z dôvodu, že sa jedná o sestru a manželku obvineného,

a teda neočakával žiadny odpor či iné dôsledky z ich strany,

teda

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

úmyselný prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a poukazom na
§ 36 písm. c), písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody
v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu súd ukladá ochranné liečenie psychiatrické
ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala na tunajší súd dňa 18.09.2023 obžalobu č. X V. XXX/
XX/XXXX-XX, datovanú 18.09.2023, na obžalovaného pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia
Trestného zákona a Trestného poriadku.

Súd po preskúmaní obžaloby (a spisu) postupom § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku v spojení s
§ 353 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol dňa 26.09.2023 vo veci trestným rozkazom (č. l. 236), proti

ktorému vzápätí po jeho doručení podala strana obhajoby i obžaloby odpor (č. l. 226). Nakoľko súd
nevidel priestor pre iný procesný postup, prejednal vec a aj o nej rozhodol na hlavnom pojednávaní
(jeden termín - 03.11.2023). Na termíne hlavného pojednávania dňa 03.11.2023, po prednesení
obžaloby, pred vykonaním akéhokoľvek dokazovania, učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku - vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval.

Súd vzápätí, po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu, uvedené
vyhlásenie obžalovaného prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Následne súd vykonal
dokazovanie už len k ukladaniu trestu eventuálne ochranného opatrenia obžalovanému.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny:
- na č. l. 78 príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného vydaný sudcom pre prípravné konania
Okresného súdu Galanta (preskúmanie duševného stavu obžalovaného);
- na č. l. 79 až 80 uznesenie o pribratí znalca za účelom skúmania duševného stavu obžalovaného
(znalec bol pred podaním znaleckého úkonu riadne poučený);

- na č. l. 134 vyjadrenie nemocnice F. z 06/2023 (obžalovaný nebol na ich psychiatrickom pracovisku
hospitalizovaný ani ambulantne vyšetrený);
- na č. l. 136 vyjadrenie lekára Q.. I. O.Y. z 07/2023 (obžalovaný bol v ich ambulancii len raz, a to v
roku 2007, s diagnostickým záverom organický psychosyndróm pri epilepsii typu GM; o jeho súčasnom
stave sa vyjadriť nevedia);

- na č. l. 138 vyjadrenie všeobecného lekára obžalovaného Q.. X. G. z 07/2023 (obžalovaný je od tretieho
roka života permanentne liečený pre epilepsiu, v minulosti opakovane hospitalizovaný na neurologickom
aj psychiatrickom oddelení, s prejavmi organického psychosyndrómu, ktorý sa vyznačuje povahovými
zmenami; opakovane stavy agresivity, pre ktoré mal v roku 1993 súdom nariadenú hospitalizáciu na
psychiatrickom oddelení; neskôr opakovane hospitalizovaný na neurológii; trvale ambulantne liečený

psychiatrom aj neurológom; lieky, ktoré užíva, môžu ovplyvniť jeho chovanie, čo je ale ovplyvnené aj
častými epileptickými záchvatmi);
- na č. l. 141 správa od neurológa Q.. X. I. z 06/2023 (podrobná neurologická správa ohľadne
zdravotného stavu obžalovaného s ohľadom na epilepsiu; pacient mal v minulosti problémy s verbálnou
i brachiálnou agresivitou, hlavne v stresovej situácii; neurológ nemá informácie o psychiatrickej liečbe

obžalovaného, pričom z neurologického hľadiska môže mať liečba aj psychiatrické komplikácie, niektoré
antiepileptiká majú tiež aj psychiatricky nežiadúce účinky; rodina sa však nesťažovala na zvýšenú mieru
agresivity obžalovaného);
- na č. l. 145 vyjadrenie psychiatrickej nemocnice B. G.Á. z 06/2023 (obžalovaný v ich zariadení nebol
dosiaľ hospitalizovaný);

- na č. l. 150 vyjadrenie psychiatrického oddelenia nemocnice K. G. z 07/2023 (obžalovaný bol v
ich zariadení hospitalizovaný raz, a to v roku 1999, s psychickými poruchami pri epilepsii; odvtedy o
obžalovanom nemajú informácie);
- na č. l. 151 list od poškodenej U. J., manželky obžalovaného, z 07/2023 (s manželom/obžalovaným
sa spolu zmierili);

- na č. l. 153 až 154 správa z ÚZVJS Leopoldov ohľadne obžalovaného z 06/2023 (v podstate neutrálne
až pozitívne informácie, v skratke - pobytu vo väzbe sa adaptoval, nie sú s ním žiadne problémy,
disciplinárne odmenený/potrestaný nebol);
- na č. l. 156 správa o povesti obžalovaného z obce W. (nemajú bližšie, pre ukladanie trestu/ochranného
opatrenia použiteľné informácie, obecnou políciou prejednávaný nebol);- na č. l. 160 starší výpis z evidencie priestupkov od 11/2020 do 08/2023 (1 záznam - priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu/hrubé správanie z 11/2020, riešené napomenutím);
- aktuálny odpis registra trestov zo dňa 27.10.2023 (3 záznamy, ukladané mu boli podmienečné

i nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy podmienečný trest odňatia slobody; pri nateraz
poslednom zázname z roku 1997 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom predošlé dva
záznamy mal ako mladistvý v rokoch 1993 a 1994, pri ktorých nie je uvedené, že by sa na neho hľadelo,
akoby odsúdený nebol);
- aktuálna lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 27.10.2023 (1

priestupkový záznam, ako je uvedené vyššie);
- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne (obžalovaný poberá invalidný dôchodok);
- aktuálna lustrácia v databáze súdov zo dňa 27.10.2023 (aktuálne obžalovaný nemá žiadne iné ,,živé“
trestné konanie; pri jeho osobe je evidované konanie pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn.
21Ps/41/2019 vo veci návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony);
- aktuálna lustrácia ZVJS zo dňa 27.10.2023 (obžalovaný sa nachádza vo výkone väzby od 04/2023);

- na č. l. 193 a nasl. kópia rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 21P/41/2019 (týka sa inej osoby
než obžalovaného, napriek tomu, že predmetné súdne konanie sa nachádza v lustrácii obžalovaného
z databázy súdov).

Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku (za súhlasu procesných strán a splnenia príslušných

procesných podmienok) súd v rámci dokazovania prečítal znalecký posudok na č. l. 81 a nasl. v rozsahu
jeho záverov. Zo záverov znalca Q.. A. B., V.. (znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria) vyplynulo (najmä), že
- obžalovaný v čase znaleckého skúmania aj v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou -
organickou poruchou osobnosti pri primárnej epilepsii, ako aj po tumore CNS, čo malo vplyv na jeho

ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku a forenzne významne ich znižovalo (nie
však úplne vylučovalo);
- obžalovaný v čase spáchania skutku vedel iba vo forenzne významne redukovanej miere rozpoznať
spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, tiež iba vo forenzne významne redukovanej miere mohol
ovládať svoje konanie;

- v čase spáchania skutku boli ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti obžalovaného forenzne významne
znížené (nie však vymiznuté);
- u obžalovaného diagnostikovaná organická porucha osobnosti sa prejavovala v čase spáchania
skutku narušením kognitívnych (poznávacích) schopností, vo sfére afektivity je príznačná pre epileptickú
osobnosť predráždenosť, rigidita emočných odpovedí, lepkavosť, vzťahovačnosť, výbušnosť, frustračná

tolerancia je výrazne redukovaná, na podnety reaguje maladaptívne, skratovo;
- v čase znaleckého skúmania obžalovaný chápal zmysel trestného konania, v čase spáchania skutku
ho chápal iba čiastočne;
- znalec odporúča obžalovanému uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou (bez
pravidelného kontaktu s ambulantným psychiatrom a bez užívania psychofarmák by sa nebezpečnosť

obžalovaného pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska mohla aktualizovať; vo výkone väzby v
predmetnej trestnej veci psychofarmaká užíva a tie tlmia explozívne organické prejavy obžalovaného).

K takto vykonanému dokazovaniu sa vyjadril osobitne obžalovaný, ktorý uviedol, že (i) nikdy sa neliečil
u psychiatra, chodil tam so svojím nebohým synom, a že (ii) jeho rodina nestačí platiť hypotéku, preto

on musí ísť domov im pomôcť, zamestnať sa (svojmu nebohému synovi ešte na hrobe nebol), necháva
na zvážení súdu.

Iné návrhy na dokazovanie už neboli. Pre súd z takto vykonaného dokazovania vyplynulo najmä to, že
osoba obžalovaného

- sa v minulosti (ešte ako mladistvý, no neskôr i ako dospelý) dopúšťala v 90tych rokoch minulého
storočia opakovane rôznej úmyselnej trestnej činnosti (krádež, poškodzovanie cudzej veci, lúpež,
pozbavenie osobnej slobody, porušovanie domovej slobody), za čo mu boli uložené podmienečné i
nepodmienečný trest odňatia slobody. V nateraz poslednom prípade odsúdenia sa na neho hľadí, akoby
odsúdený nebol (odpustenie výkonu trestu amnestiou). Predošlé dve odsúdenia (ktoré má evidované

ešte ako mladistvý) taký záznam o zahladení odsúdenia v odpise registra trestov nemajú (napr. s
poukazom na § 87 ods. 1 predošlého Trestného zákona - z. č. 140/1961 Zb. v príslušnom znení).
- od nateraz posledného odsúdenia v roku 1997 bolo u neho zaznamenané protiprávne konanie len v
podobe priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie) v novembri roku 2020.- v podstate celý svoj život obžalovaný trpí zdravotnými problémami - epilepsia, pričom podľa výsledkov
znaleckého skúmania, trpí aj duševnou chorobou, ktorá významne redukovala v čase žalovaného skutku
je ovládacie/rozpoznávacie schopnosti, pričom u obžalovaného diagnostikovaná organická porucha

osobnosti sa prejavovala v čase žalovaného skutku narušením kognitívnych (poznávacích) schopností,
vo sfére afektivity je príznačná pre epileptickú osobnosť predráždenosť, rigidita emočných odpovedí,
lepkavosť, vzťahovačnosť, výbušnosť, frustračná tolerancia je výrazne redukovaná, na podnety reaguje
maladaptívne, skratovo.

Konečné návrhy/záverečné reči procesných strán. Prokurátorka právom záverečnej reči uviedla, že
vzhľadom na vyhlásenie viny obžalovaným a vykonané dokazovanie má za to, že skutok sa stal a
spáchal ho obžalovaný; navrhla ho preto uznať za vinného v zmysle obžaloby a uložiť podľa § 360 ods.
2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní najmenej 10 mesiacov so zaradením
do ústavu na jeho výkon s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež obžalovanému navrhla uložiť podľa
§ 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

Poškodené uviedli právom záverečnej reči resp. požiadali súd, aby obžalovaný už mohol ísť domov.

Obhajca právom záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na osobu obžalovaného má za to, že sa nejedná
o osobu, ktorá by bola trestnoprávne narušená. Minulé odsúdenia súvisia ešte s jeho mladým vekom a

už takmer 30 rokov nemal problémy so zákonom. Obhajca poukázal taktiež na postoj rodiny, obzvlášť
poškodených, ktoré súhlasia s tým, aby bol čo najskôr doma. Komunikujú navzájom, či už telefonicky
alebo osobne, pričom ďalší pobyt obžalovaného vo výkone väzby prípadne trestu by mal byť čo
najkratší. Taktiež obhajca poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorých bolo konštatované jednak
psychické ochorenie obžalovaného a jednak aj skutočnosť o podstatnom vymiznutí (aj keď nie úplnom)

rozpoznávacích a ovládacích schopností. Preto je obhajoba názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že ku
dnešnému dňu má obžalovaný formou väzobného stíhania vykonaných 6 mesiacov, je uloženie trestu
na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby (teda v trvaní 6 mesiacov) dostačujúcim trestom. Pri ukladaní
trestu je podľa názoru obhajoby potrebné aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Trestného
zákona, nakoľko skutočnosť, že necelé 3 dni pred udalosťou zomrel obžalovanému prvorodený syn,

je skutočne udalosťou, ktorá mohla spôsobiť silné citové rozrušenie, taktiež podľa písm. c) (negatívne
dôsledky choroby) a taktiež s prihliadnutím na hlavné pojednávanie aj písm. l) (priznanie a oľutovanie).
Na záver obhajca uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie o vine prichádza do úvahy aj aplikácia § 39 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, teda uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby - dané však obhajoba nežiada a bude pre obžalovaného postačujúce uloženie trestu v

okolí dolnej hranice trestnej sadzby.

Obžalovaný právom záverečnej reči (a posledného slova) uviedol, že súhlasí so všetkým, čo uviedol
jeho obhajca, pričom požiadal súd (i) o trest v okolí dolnej hranice trestnej sadzby a (ii) o to, aby mohol
ísť už domov.

K uloženému trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nemohol siahnuť po alternatívnych trestoch,
vzhľadom na (i) trestnú minulosť obžalovaného (ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, i
keď pred cca 30timi rokmi, u neho dosiaľ neviedol k úplnej náprave) a (ii) skutočnosť, že jeho protiprávne
konanie na poli medziľudských vzťahov za ostatné roky vygradovalo z roviny priestupkovej (priestupok

z 11/2020) do roviny trestnoprávnej (aktuálne žalovaný skutok, ku ktorému sa obžalovaný doznal a
oľutoval ho; z daného dôvodu súd nevidel v tu žalovanom skutku ani nepatrnú závažnosť v zmysle
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom navyše išlo o úmyselný trestný čin spáchaný hrozbou násilia
na dvoch obžalovanému blízkych osobách, čo podľa názoru súdu, vzhľadom na dané okolnosti a
formu zavinenia - priamy úmysel/chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť/ohroziť záujem

chránený Trestným zákonom a aj tak urobil, posunulo skutok do roviny vyššej závažnosti než len
nepatrnej). Súd teda siahol po nepodmienečnom trestne odňatia slobody. Základná výmera tohto druhu
trestu za žalovaný úmyselný prečin bola 6 mesiacov až 3 roky; súd však pristúpil k jej úprave v zmysle
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na rozpätie 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace, nakoľko vzhliadol
u obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolností, totiž súd identifikoval u obžalovaného

- dve poľahčujúce okolnosti, a to (i) priznanie sa k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie, a tiež (ii)
skutočnosť,žetužalovanéhoskutkusaobžalovanýpodľanázorusúdudopustilvspojitostisnegatívnymi
dôsledkami jeho duševnej choroby, ktoré dôsledky predstavujú aj jednoznačnú inklináciu k hostilnému
správaniu voči druhým, kedy v čase skutku boli ovládacie/rozpoznávacie schopnosti obžalovanéhovýrazne znížené (ako vyplynulo zo znaleckého skúmania, viď vyššie, vo sfére afektivity je príznačná pre
epileptickúosobnosťpredráždenosť,rigiditaemočnýchodpovedí,lepkavosť,vzťahovačnosť,výbušnosť,
frustračná tolerancia je výrazne redukovaná, na podnety reaguje maladaptívne, skratovo); súd nevidel

možnosť aplikácie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Trestného zákona, ako navrhovala
obhajoba, nakoľko nebolo podľa názoru súdu v konaní pred súdom preukázané (také dôkazy navrhnuté
neboli, a teda neboli ani vykonané, kedy súd nemohol vychádzať len z domienky), že by obžalovaný
sa dopustil tu žalovaného skutku v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení spočívajúcom v úmrtí
syna (navyše, jeho tu žalovaný skutok smeroval voči jeho manželke a sestre, t. j. zrejme ďalším dvom

úmrtím blízkeho človeka v danom čase zasiahnutým osobám, kedy obhajoba neposkytla vysvetlenie
toho, v čom malo v danej súvislosti a vo vzťahu k daným dvom osobám poškodených ospravedlniteľné
silné citové rozrušenie spočívať);
- jednu priťažujúcu okolnosť v podobe trestnej minulosti obžalovaného (ako je už uvedené vyššie, v
odpise registra trestov má obžalovaný aktuálne 3 záznamy, pričom pri 2 nie je evidované zahladenie
odsúdenia, kedy súd nevidel dôvod na dané 2 záznamy pre ich povahu neprihliadať, nakoľko síce sú

spred cca 30 rokov, išlo však v danom čase v relatívne krátkej dobe o početnú úmyselnú trestnú činnosť,
spočívajúcu v trestnom čine krádeže, poškodzovania cudzej veci, lúpeže, pozbavenia osobnej slobody,
porušovania domovej slobody, za ktoré mu boli uložené podmienečný i nepodmienečný trest odňatia
slobody).
Súd siahol nakoniec po výmere 8 mesiacov (osvojil si tak vyjadrenie obhajoby, že pre nápravu

obžalovaného a naplnenie účelu trestu pri zohľadnení zásad ukladania trestu postačí aj uloženie trestu
odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. vo výmere nižšej, než
bol návrh prokuratúry v podobe 10 mesiacov). Súd považuje túto výmeru, málo nad spodnou hranicou
do úvahy prichádzajúcej upravenej trestnej sadzby, za primeranú na naplnenie účelu trestu (tiež v
kombináciisukladanýmochrannýmopatrením),kedyprísnejšiasadzbapotrebnánieje.Súdnepristúpilk

mimoriadnemuzníženiutrestupodľa§39ods.2písm.d),ods.4Trestnéhozákona,najmäzdôvodutoho,
že u v minulosti trestne odsúdeného obžalovaného možno badať v žalovanom skutku za ostatné roky
gradáciu protiprávneho konania v medziľudských vzťahoch (z roviny priestupkovej do trestnoprávnej),
pričom ním učinené priznanie a úprimné oľutovanie tu žalovaného skutku nastalo až v konaní pred
súdom, t. j. až niečo vyše pol roka po tu žalovanom skutku (mimoriadne znížený trest by tak podľa názoru

súdu nemusel byť spôsobilý naplniť u obžalovaného svoj účel).

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v zmysle § 34
Trestného zákona (s prihliadnutím na zásady ukladania trestu), a to tak z pohľadu generálnej prevencie

(odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či
prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude
(správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a
v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10tich rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu
odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko taká potreba vyplynula z dokazovania (znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné liečenie

psychiatrické ambulantnou formou, nakoľko stav neliečenia by mohol nebezpečnosť obžalovaného pre
spoločnosť z psychiatrického hľadiska aktualizovať), kedy obžalovaný spáchal tu žalovaný skutok ako
skutok násilnej povahy (resp. hrozbou násilia) voči dvom jemu blízkym osobám (manželka, sestra) a
vzhľadom na osobu obžalovaného (ako vyplynulo zo znaleckého skúmania jeho osoby - viď vyššie)
možno dôvodne predpokladať, že by v násilnom konaní inak pokračoval, berúc do úvahy aj zásady

ukladania ochranných opatrení (§ 35 Trestného zákona), uložil týmto rozsudkom súd obžalovanému
ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko v čase vyhlásenia tohto rozsudku žiaden taký nárok v
konaní uplatnený nebol.

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a ochrannom opatrení možno podať odvolanie do 15 dní
od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods.
2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).