Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-30Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200507
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2022, o priznanie
invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. augusta
2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu(100%),vsume,akábudevyčíslenávuzneseníovýšketrovkonaniavydanompoprávoplatnosti
tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a prvostupňové administratívne rozhodnutie

1. A. B. (ďalej v texte „žalobkyňa“) uplatnila nárok na invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 13.10.2020,
ktorý žiada priznať od 15.06.2020. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2020 rozhodla, že podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobkyne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica zo dňa 13.10.2020, žalobkyňa nie je
invalidná. Posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil psychické ochorenie s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, zaradené do kapitoly V - duševné choroby a
poruchy správania, položka 3- poruchy nálad, písm. a) - stredne ťažké formy v rámci prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom
rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica dňa 07.12.2020 opätovne posúdil
zdravotný stav žalobkyne, pričom zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel. Následne

posudzoval zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
ústredie, ktorý v posudku zo dňa 27. 01.2021 dospel k rovnakým záverom ako posudkový lekár pobočky.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo vyhodnotené ochorenie zaradené do kapitoly V - duševné
choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy (manické, depresívne, periodické) písm. a) - stredneťažké formy, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Iné zdravotné postihnutia
posudkový lekár vyhodnotil tak, že tieto neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobkyňa nesplnila podmienku pre
nárok na invalidný dôchodok, pretože nie je invalidná.

3. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2021
napadla žalobkyňa správnou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k.

30Sa/8/2021-39 zo dňa 25.11.2021 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, teda z dôvodu, že zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zrušil toto
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanej na
ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci správnym súdom do odvolacieho konania bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, v neprítomnosti žalobkyne dňa
02.05.2022, ktoré posudzovanie bolo odročené na došetrenie zdravotného stavu účastníčky konania
a administratívne konanie bolo prerušené. Po skompletizovaní posudkovej spisovej dokumentácie bol
zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 28.07.2022, v jej neprítomnosti, ako vyplýva z odôvodnenia
uvedeného v posudku z dôvodu, že predložené odborné lekárske nálezy sú postačujúce pre objektívne

zhodnotenie zdravotného stavu na účely invalidity, ako aj vzhľadom k zhoršujúcej sa epidemiologickej
situácii, s tým, že prítomnosť účastníčky konania by neovplyvnila celkový posudkový záver. Posudkový
lekár ústredia žalovanej určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ochorenie zaradené do
kapitoly V., položka 3, písm. a) dušené choroby a poruchy správania, poruchy nálad (depresívne,
manické, periodické) – stredne ťažké formy a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %. Nezistil iné zdravotné postihnutia, ktoré
by odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Konštatoval, že posudkovo závažné ochorenia, ktoré by zvyšovali mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť by mali mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 %
do 40 % podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom ľahká bronchiálna astma, kašľový

variant, ani chronický zápal pažeráka z gastroezofageálnym refluxom, bez anémie, či chronický zápal
nosových slizníc pri chronickej vazamotorickej nádche ju nedosahuje, takže ide o posudkovo nezávažné
ochorenia. Pre bolesti chrbtice žalobkyňa nebola v priebehu rokov 2020 – 2022 liečená, nepredložila
žiadne odborné lekárske nálezy, rovnako aj pre migrenózne bolesti hlavy. Uzavrel, že tieto pridružené
ochorenia hodnotí ako posudkovo nezávažné, ktoré nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 03.08.2022 opätovne zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu a odvolaním
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2020 potvrdil.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná – generálny riaditeľ, konštatovala, že v súlade s právnym

záverom krajského súdu vyslovenom v zrušujúcom rozsudku bol zdravotný stav žalobkyne nanovo
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej
Bystrici dňa 28.07.2022. Následne citovala odborný posudok o invalidite a závery posudkového lekára
z tohto posúdenia zdravotného stavu žalobkyne. Konštatovala, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil

recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej depresie, ochorenie zaradené podľa prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. do kapitoly V, položky 3, písm. a) ako duševné choroby a poruchy
správania, poruchy nálad stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 %. Za iné zdravotné postihnutia, emočne nestabilná porucha osobnosti, kašeľ
pravdepodobne na psychogénnom podklade, chronická laryngitída so spastickou disfóniou, chronická

hypertrofická rhinitída, dorsalnie, gastroezofagová choroba, migrenózne bolesti hlavy, posudkový lekár
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
nezvýšil. Keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa posudkového lekára
u žalobkyni 35 %, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Konštatovala,že výkon lekárskej posudkovej činnosti pri výkone dôchodkového poistenia je zverený posudkovým
lekárom, ktorých závery sú rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok, pričom
podkladom týchto záverov sú lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov, špecialistov v odbore. Uviedla, že

posudkový lekár ústredia žalovanej posúdil zdravotný stav žalobkyne komplexne, na základe zdravotnej
dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov a svoje závery dostatočne
odôvodnil.

Žaloba, žalobné body

7.ŽalobkyňavzákonomstanovenejlehotepodalanaKrajskomsúdevBanskejBystricisprávnužalobou,
ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, keď vyjadrila nesúhlas so
zamietnutím jej žiadosti o invalidný dôchodok a pripojila lekárske správy.

Vyjadrenie žalovanej

8. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakovala podstatnú časť odôvodnenia žalobou
napadnutého rozhodnutia. Poukázala na záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej,
ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vo veci určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne,
určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň konštatovala, že miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená len za rozhodujúce zdravotné postihnutie
35 % z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %, pričom za iné ochorenia žalobkyne posudkový lekár
nepriznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa §
71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom
konaní doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý

záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná zastávala
názor, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý, úplný
a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Skutkový stav bol v prípade žalobkyne
objektívne zistený. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli
dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania

rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi,
sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. K lekárskej správe z pľúcnej
ambulancie zo dňa 05.05.2022 a k psychologickému nálezu zo dňa 14.07.2022, ktoré žalobkyňa pripojila
k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadnené.
K lekárskej správe z psychiatrickej ambulancie zo dňa 28.10.2022, z klinickej imunológie a alergológie

zo dňa 07.11.2022, z gastroenterologickej ambulancie zo dňa 29.06.2021 a z pľúcnej ambulancie zo
dňa 09.11.2022 žalovaná uviedla, že podľa § 135 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

Replika žalobkyne na vyjadrenie žalovaného

9. Po doručení žalobkyni vyjadrenia žalovanej, žalobkyňa predložila súdu ďalšie lekárske správy, ktoré
boli prílohou jej podania zo dňa 10.05.2023, v ktorom neuviedla žiadne skutočnosti k veci, preto jej
podanie s prílohami boli doručené žalovanej len na vedomie.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý prešla s účinnosťou od 01.06.2023 správna agenda
z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline, vedie vec
pod novou sp. zn. BB-30Sa/14/2022. Na základe žiadosti žalobkyne správny súd podľa § 107 ods. 1

písm. a) SSP nariadil na prejednanie veci pojednávanie.

11. Na pojednávaní konanom dňa 02.11.2023 žalobkyňa navrhovala opakovane posúdiť jej zdravotný
stav, ktorý sa jej zhoršuje a zastávala názor, že sociálna poisťovňa jej zdravotný stav neposúdila
správne, nakoľko ochorenie a aj pridružené ochorenia jej neumožňujú vykonávať prácu, preto jej mal byť

priznaný invalidný dôchodok. Vyjadrila sa, že 19.10.2023 absolvovala vyšetrenie mozgu magnetickou
rezonanciou a dňa 26.10.2023 bola vyšetrená na neurologickej ambulancii, kde jej povedali, že sa jej
upchávajú cievy v dôsledku migrén, ktorými trpí už cca 20 rokov. Toto vyjadrenie nevedela preukázať
lekárskymi správami, ktoré, ako uviedla, omylom nepriniesla na pojednávanie, ale v prípade potreby ichvie doložiť súdu dodatočne. Poverená zástupkyňa žalovanej navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zastávala názor, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a pokiaľ žalobkyňa predložila
nové lekárske správy, resp. na pojednávaní sa vyjadrovala k ďalším výsledkom z vyšetrení, navrhla

na tieto neprihliadať, nakoľko pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia napadnutého žalobou.

12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
zo dňa 03.08.2022, prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.10.2020 a konanie, ktoré im predchádzalo,

nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale v celom rozsahu, keďže ide o sociálnu
žalobu fyzickej osoby (§134 ods. 2 písm. d) SSP, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, pretože je dôvod na zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP, v dôsledku čoho správny súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil
odvolaciemu orgánu žalovanej na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

13. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 30Sa/8/2021-39 zo dňa 25.11.2021,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12.03.2021 vyplýva, že rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu podľa
§ 191 ods. 1 písm. e) SSP, teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

14. Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho rozsudku v bode 15 konštatoval, čo je potrebné v ďalšom
konaní vykonať, najmä v akom rozsahu, a na ktoré otázky pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne
odpovedať. Krajský súd uviedol: „Za nedostatočne odôvodnený považuje správny súd ale lekársky
posudok v časti, kde mali byť vyhodnotené dokumentované ochorenia adaptačná porucha a emočne

nestabilná porucha osobnosti. Z lekárskeho posudku nie je zrejmé, či stredne ťažká forma depresie,
konštatovaná posudkovým lekárom, je dôsledkom, resp. prejavom ochorenia adaptačná porucha
a emočne nestabilná porucha osobnosti alebo či tieto zdokumentované ochorenia sú alebo nie sú
významné pri posúdení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a potom akou mierou
sa prípadne prejavia pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež nie

je zrejmé, ako boli v týchto súvislostiach vyhodnotené prejavy kašľa, keď z lekárskej dokumentácie
vyplýva, že tento môže byť taktiež založený na psychogénnom podklade. Z vyhodnotenia zdravotného
stavu posudkovým lekárom taktiež nie je zrejmé, ako bolo vyhodnotené ochorenie chronická laryngitída
so spastickou dysfónou a chronická hypertrofická rhinitída. Pre úplnú preskúmateľnosť je potrebné
vyhodnotiť závery odborných lekárskych nálezov tak, či tieto ochorenia môžu byť posudkovo

významné a aký súvis majú s prejavmi kašľa u žalobkyne. Posudkový lekár pobočky vyhodnotil
gastroenzofágovú chorobu ako nevýznamnú s tým, že je stabilizovaná. Posudkový lekár ústredia
toto ochorenie v konkrétnostiach nevyhodnotil, pričom toto ochorenie by bolo potrebné vyhodnotiť
taktiež aj v súvislosti s prejavmi kašľa. Migrenózne bolesti a dorzalgie boli vyhodnotené správne,
nakoľko žalobkyňa nepredložila takú lekársku dokumentáciu, na základe ktorej by tieto ochorenia

mohli byť konkrétnejšie vyhodnotené“. Správny súd považoval za potrebné vyhodnotiť u žalobkyne
diagnostikované ochorenia komplexne tak, aby bol zrejmý aj možný súvis medzi týmito ochoreniami
a ich význam pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (bod 16).

15. V novom odbornom posudku o invalidite „Celkový posudok“ z posúdenia zdravotného stavu

žalobkyne zo dňa 28.07.2022, vyplývajú nasledovné skutočnosti: „Podanie posudku v rámci realizácie
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo dňa 2. mája 2022 odročené pre došetrovanie
zdravotného stavu účastníčky konania (bližšie dôvody odročenia sú uvedené v Lekárskej správe zo dňa
2. mája 2022).
Odborný posudok o invalidite vypracúva posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie so sídlom v Banskej Bystrici č. 30Sa/8/2021-39 zo dňa 25. novembra 2021 v neprítomnosti
účastníčky konania na ústnom pojednávaní o posúdení invalidity, nakoľko predložené odborné lekárske
nálezy sú postačujúce pre objektívne zhodnotenie jej zdravotného stavu na účely invalidity, ako aj
vzhľadom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu, Prítomnosť účastníčky konania by neovplyvnila
celkový posudkový záver. Účastníčka konania s odborným vzdelaním, ktorá posledných 6 rokov

pracovala ako opatrovateľka, od júla 2019 nezamestnaná, je v starostlivosti viacerých odborných lekárov
pre polymorfné ťažkosti. V detstve mávala opakované zápaly priedušiek. V dospelosti trpí chronickou
hypertrofickou rhinitídou nealergického pôvodu. Opakovane bola hospitalizovaná v Národnom ústave
tuberkulózy, respiračných chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch za účelom diagnostickéhodoriešenia suchého dráždivého kašľa trvajúceho viac mesiacov. Počas hospitalizácie bola komplexne
vyšetrená. Bronchiálna astma nebola potvrdená. Kašeľ v roku 2018 bol hodnotený ako parainfekčný,
ktorýustúpilpopreliečeníantibiotikami.Vroku2019bolaúčastníčkakonaniaopäťkomplexnevyšetrená,

celkove IgE bolo v norme, eozinofília nebola prítomná. Serologické vyšetrenie atypických patogénov,
Bordetel bolo negatívne. Antigény Candidy a Aspergilla boli negatívne. Röntgenologické vyšetrenie
pľúc bez výraznejšej patológie. Bronchoskopické vyšetrenie bolo bez patologického endobronchiálneho
nálezu, cytologický nález negatívny. Zrealizovaný bronchokostrikčný test s pozitívnym výsledkom
(v septembri 2018 bol negatívny). FENO bolo negatívne, gastrofibroskopické vyšetrenie potvrdilo

acidofilný reflux. Stav bol zhodnotený ako dráždivý kašeľ pri patologickom refluxe s možným podielom
bronchiálnej hyperreaktibility. Pri poslednej hospitalizácii v júni 2020 bol kašeľ zhodnotený ako
psychogénny s odporučením psychologického vyšetrenia. V apríli 2020 bola účastníčka konania
vyšetrená psychiatrom pre matromoniálne problémy. Psychiater stav zhodnotil ako adaptačnú
poruchu. V júni 2020 bola vyšetrená psychológom, ktorý zhodnotil osobnosť účastníčky konania ako
neuroticky štruktúrovanú; s problematickým spracovávaním emócií, čo vedie k rozvoju somatoformnej

autonómnej dysfunkcie s prejavmi kašľa. Organicita a psychotické známky neboli prítomné. Mnestické
funkcie dosahujú defektnú úroveň. Pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení v júli 2020 psychiater
prvýkrát popísal ťažkú depresívnu poruchu, bez psychotických príznakov. Uvedené hodnotenie
psychiatra nekoreluje s nálezom psychológa, ktorý pri psychologickom vyšetrení nepopísal ťažkú
depresívnu symptomatológiu, skôr prejavy neuroticizmu. V roku 2021 pokračovala účastníčka konania

v ambulantnej liečbe u psychiatra pre depresívnu poruchu u emočne nestabilnej poruchy osobnosti.
Začiatkom roka boli kontroly v trojmesačných intervaloch, následne v mesačných intervaloch. V auguste
2021 psychiater zmenil liečbu, Kventiax z liečby vysadil a pridal Escitalopram. V decembri 2021
prehodnotiť psychiater psychický stav účastníčky konania na recidivujúcu depresívnu somatoformnú
poruchu, epizódu stredne ťažkej depresie. Takto stav hodnotí aj pri posledných vyšetreniach dňa

26. januára 2022 a 8. marca 2022. Kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré posudkový lekár
vyžiadal za účelom objektívneho zhodnotenia psychického stavu účastníčky konania na účely invalidity,
bolo zrealizované dňa 8. júla 2022 a dokumentuje úzkostne-depresívnu symptomatiku, ktorá je už
chronifikovaná u simplexnej neuroticky štruktúrovanej osobnosti vplyvom závažnej záťaže plynúcej z
matrimoniálnych konfliktov. Úzkostne-depresívna symptomatika sa prehlbuje reaktívne až na úroveň

stredne ťažkej epizódy depresie periodicky, vždy pri návrate manžela zo zahraničia. Psychický stav
účastníčky konania sa v priebehu roku 2021 a roku 2022 nezhoršil, nevyžadoval si intenzívnejšiu liečbu
a ani hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre recidivujúcu depresívnu poruchu s epizódou stredne ťažkej depresie posudkový lekár určuje
na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, to je 35 %. Adaptačná porucha, ktorú uvádzal psychiater pri

prvovyšetrení, vznikla po odchode manžela na prácu v zahraničí. Postupne došlo vplyvom problémov
vmanželstvekdepresívnympríznakom,ktorésúhodnotenéakoepizódastredneťažkejdepresie.Suchý
dráždivý kašeľ je naďalej hodnotený ako psychogénne podmienený. Psychológ uvádza, že zvýšená
psychická záťaž mohla u účastníčky konania viesť k rozvoju somatoformnej autonómnej dysfunkcie
s prejavmi kašľa. Početnými vyšetreniami (pneumologickým, foniatrickým, otorinolaryngologickým,

gastroenterologickým, alergologickým a imunologickým) bola vylúčená organická príčina chronického
kašľa a dysfónie. Gastroezofagová choroba je pri liečbe dobre ovplyvnená, ako o tom svedčí vyšetrenie
zo dňa 8. marca 2022, kedy sa gastroenterológ nevyjadril k príčinnej súvislosti gastroezofageálnej
choroby dráždivého kašľa, len skonštatoval, že účastníčke konania chutí jesť, brucho ju nebolí, ale
kašle. Uvedená gastroezofagová choroba je menej pravdepodobná príčina dráždivého kašľa. Klinický

imunológ a alergológ dňa 30. augusta 2021 urobil spirometrické vyšetrenie, ktoré bolo v norme a taktiež
fenotest, ktorý bol v norme. Týmto testom bol vylúčený zápalový proces v dýchacích cestách a skôr
podporuje teóriu o psychogénnom pôvode dráždivého kašľa pri rozvoji somatoformnej autonómnej
dysfunkcie.Pneumológvmáji2022popisujekašľovývariantbronchiálnejastmy,ktorúhodnotíakoľahkú,
perzistujúcu. Posudkovo závažné ochorenia, ktoré by zvyšovali mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť by mali mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnost' od 30 % do 40
% podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Ľahká bronchiálna astma, kašľový variant, spĺňa podľa
uvedenej prílohy mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % - 15 %,čo je posudkovo
nezávažné ochorenie. Chronický zápal pažeráka s gastroezofageálnym refluxom, bez anémie možno
hodnotiť mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je tiež posudkovo nezávažné

ochorenie. Chronický zápal nosových slizníc pri chronickej vazomotorickej nádche spĺňa mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % - 20 %, taktiež posudkovo nezávažné ochorenie.
Pre bolesti chrbtice nebola účastníčka konania v priebehu rokov 2020 až 2022 liečená, nepredložila
žiadne odborné lekárske nálezy. Pre migrenózne bolesti hlavy taktiež nebola v tomto období liečenáneurológom. Vzhľadom na uvedené, posudkový lekár hodnotí tieto pridružené ochorenia ako posudkovo
nezávažné, ktoré nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

16. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobkyne
vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej, podľa ktorého žalobkyni nepatrí invalidný dôchodok, pretože
sa nestala invalidnou, teda nespĺňa podmienky pre jeho priznanie v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

19. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona
č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah
tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec
považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa
posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby
a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne
miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).

20. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo

veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či

konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so
zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom

posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám
nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v
správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto,

že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol
jednoznačný, dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý (porovnaj bod 39
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021), pričom v danom prípade
posudok posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty nespĺňa. Posudok nesmie vnášaťpochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky
a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť pri tom,
nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí

(porovnaj bod 40 rozsudku NS SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021).

21. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
spočívajúcom v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj to, ak na správne zistený skutkový stav sa

síce použije správne ustanovenie zákona, avšak nesprávne sa interpretuje a aplikuje.

22. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.; určenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno
zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Citované ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení umožňuje určenú mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení zvýšiť,
najviac však o 10 %, ak majú ostatné zdravotné postihnutia vplyv na pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, preto odsek
8 predmetného ustanovenia predstavuje určitú kompenzáciu tohto, v zásade prísneho, pravidla.

Zákonodarca v ustanovení § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení stanovil, ktoré skutočnosti sa
majú pri posudzovaní možnosti priznať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zohľadňovať. Ide o ovplyvnenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku
závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Ďalej pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností

rekvalifikácie. Ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, platí to obdobne.

24. Posudkový lekár v posudku zo dňa 28.07.2022 konštatoval, že posudkovo závažné ochorenia,
ktoré by zvyšovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by mali mať mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 % do 40 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. Ďalej uviedol, že ľahká bronchiálna astma, kašľový variant spĺňa mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 10 % - 15 %, chronický zápal pažeráka s gastroezofagealnym refluxom
bez anémie spĺňa 20 %, chronický zápal nosových slizníc pri chronickej vazomotorickej nádche spĺňa
15 % - 20 %, a konštatoval, že sa jedná o posudkovo nezávažné ochorenia. Správny súd považuje

v tejto časti odborný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia za založený na nesprávnom úsudku
a zároveň za nepreskúmateľný v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia. V posudku absentuje
vysporiadanie sa so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v ustanovení § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení, na ktoré sa má prihliadať, čo ho robí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Posudok je
zároveň nezrozumiteľným, vnášajúci pochybnosť o správnosti úvahy posudkového lekára, ak v posudku

konštatuje, že posudkovo závažné ochorenia, ktoré by mohli zvyšovať mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť by mali mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30
% do 40 % podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Správnemu súdu nie je zrejmá, v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia posudku, aj napadnutého rozhodnutia, úvaha posudkového lekára, na
základe čoho posudkový lekár konštatuje, že posudkovo závažné ochorenia, ktoré by zvyšovali mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by mali mať mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 30 % do 40 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Takéto kritérium
určenia percentuálneho navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej popri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí nevyplýva zo zákona, ako je tomu napr. pri podmienke invalidity
„viac ako 40 %“ uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V ustanovení § 71

ods. 8 sú uvedené kritériá, ktoré sa majú zohľadňovať a nie je medzi nimi uvedené, že by za závažné
ochorenia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mali byť považované len tie,
u ktorých je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 % do 40 %.25. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

26. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

27. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

28. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

29. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri

hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

30. Odborný posudok je ako dôkaz podkladom rozhodnutia žalovanej. Sociálna poisťovňa pri
rozhodovaní nevychádza výlučne len z tohto dôkazu. Odborný posudok je jedným z mnohých dôkazov,
ktoré Sociálna poisťovňa v záujme náležitého zistenia skutkového stavu má vykonať. Povinnosťou

Sociálnej poisťovne je vyhodnotiť aj tento dôkaz, na čom nič nemení fakt, že je kľúčovým dôkazom
a že nevyhodnocuje odbornú medicínsku otázku, ale náležitosti posudku, ako takého, medzi ktoré patrí
aj posúdenie úsudku pri použití právneho predpisu, teda dôvodov uvedených posudkovým lekárom k
jeho použitiu. Generálny riaditeľ žalovanej v rámci hodnotenia tohto dôkazu neuviedol v odôvodnení
rozhodnutia úvahu, čo do správnosti odborného posudku, ak v posudku sa odkazuje na to, že závažné

ochorenia, ktoré by mohli zvyšovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by mali mať
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 % do 40 % podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. Správnemu súdu nie je známa žiadna taká právna úprava, vyplývajúca zo všeobecne
záväzných právnych noriem, ktorá by v tomto smere limitovala posudkovú činnosť. Rozhodujúcim bolo
zodpovedať na to, či ďalšie ochorenia, ktoré sú objektívne preukázané u žalobkyni ovplyvňujú alebo

neovplyvňujú jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na kritériá uvedené v §
71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Nie je vylúčené, že čo i len závažnosť jedného pridruženého
ochorenia môže spôsobiť zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zase
aj menej závažné viaceré zdravotné postihnutia môžu spôsobiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
majúci vplyv na pracovný potenciál žalobkyne. Žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní nereflektovala na

vady posudku, ktorý bol podkladom jej rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom tento posudok vnáša
pochybnosti o komplexnom a správnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, ak sa posudkový lekár
spôsobom uvedeným v posudku vyjadril, že pridružené ochorenia nezvyšujú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Vyššie uvedené je samo o sebe dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 1 SSP, avšak v tomto druhu konania, na základe sociálnej
žaloby fyzickej osoby sa vec posudzuje neformálne, pričom neexistuje ani viazanosť správneho súdu
žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) a podľa § 204 SSP môže správny súd aj bez návrhu doplniť

dokazovanie realizované orgánom verejnej správy. Dokazovanie má správny súd možnosť vykonať, ak
to považuje za nevyhnutné (porovnaj závery rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/34/2018 zo dňa 11.12.2019,
bod 19). Z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti konania súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovanej
a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP do odvolacieho konania (nedopĺňal sám
dokazovanie), v ktorom bude posudkovým lekárom posúdený zdravotný stav žalobkyne nanovo, bude

vykonané dokazovanie aj ohľadom skutočnosti uvedenej žalobkyňou na pojednávaní, vyplývajúcej
z vyšetrenia v neurologickej ambulancii dňa 26.10.2023 v spojení s výsledkami vyšetrenia magnetickou
rezonanciou. Nie je vylúčené, že v lekárskej správe vystavenej s dátumom po právoplatnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia môžu byť konštatované také závery, z ktorých vyplynie zdravotné postihnutie,ktoré by zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň nie je
vylúčené, že by v nej bol určený aj dátum prejavu tohto ochorenia pred napadnutým rozhodnutím.

32. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil druhostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne
a vrátil vec generálnemu riaditeľovi žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom posudkový lekár opätovne
posúdi zdravotný stav žalobkyne, vyjadrí sa k relevantným skutočnostiam v predložených lekárskych
správach (aj ďalších žalobkyňou do konania doložených), vrátane neurologického ochorenia podľa
lekárskej správy z vyšetrenia zo dňa 26.10.2023, ako aj z vyšetrenia magnetickou rezonanciou dňa

19.10.2023, určí rozhodujúce zdravotné postihnutie, ku ktorému priradí zodpovedajúcu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zároveň bude nanovo vyhodnotená možnosť priznania
zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení. Ak zistí invaliditu, určí dátum jej vzniku, pričom tieto závery musia byť preukázané a musia
vychádzať z objektívnych skutočností. Samotné subjektívne presvedčenie a tvrdenie žalobkyne o tom,
žejejzdravotnýstavjedlhodobonepriaznivý,obmedzujúcijuvprácinatoľko,žejeodkázanánainvalidný

dôchodok, ktorý žiada priznať od 15.06.2020, nepostačuje na určenie vzniku invalidity. Posudkový
lekár vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých jej zdravotných postihnutí, pričom svoj
záver v odbornom posudku o invalidite presvedčivo a riadne odôvodní. Sociálna poisťovňa následne
vyhodnotí posudok a iné dôkazy a znovu rozhodne generálny riaditeľ žalovanej o odvolaní žalobkyne
proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30.10.2020.

33. Od 15.09.2023 bola zrušená mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II.
stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená 12.03.2020, preto Sociálna poisťovňa túto
skutočnosť zohľadní pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, keďže v zmysle § 293eu ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020 sa § 153 ods. 5

časť vety za bodkočiarkou neuplatňoval počas krízovej situácie, ktorou bola mimoriadna situácia, t. č.
už zrušená.

34. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd priznal právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne

vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).