Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adam Hradský

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-64Cpr/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205887
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1321205887.4

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: TAURIS, a.s., IČO: 36 773 123, so sídlom Potravinárska
6, Rimavská Sobota, zastúpeného Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., IČO: 47157437, so
sídlom Moyzesova 36, Košice, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom N. XX, K.,
zastúpeného JUDr. Ing. Renátou Petrenčíkovou Karcolovou, LL.M., advokátkou so sídlom Konventná
636/6, Bratislava, o zaplatenie 13 122,80 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení:

„Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 8 000,- EUR, a to v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 110,- EUR, splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s
dátumom splatnosti prvej splátky dňa 25.12.2023 s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas sa stane splatný celý zostatok nezaplatenej sumy.“.

II. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobcu v sume 645,- EUR, prostredníctvom spoločnosti
Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobou zo dňa 02.11.2021, rozšírenou dňa 27.12.2021, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 13 122,80 EUR.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že dňa
30.11.2018 uzatvoril žalovaný so žalobcom pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2019, v znení
dodatku č. 1, kedy došlo k zmene druhu práce z predavača na vedúceho predajne. Následne uzatvorili
aj dodatok č. 2 zo dňa 28.11.2019, kedy došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. V

rámci dohodnutého druhu práce žalovaný nakladal s potravinárskym tovarom, ktorý bol dodávaný do
prevádzky MOP 808 - Eisnerova 7096/64 za účelom jeho ďalšieho predaja zákazníkom prevádzky
a rovnako tiež nakladal s finančnou hotovosťou a ceninami, ktoré boli prijímané od zákazníkov za
predaný tovar. Preto žalovaný so žalobcom uzatvoril dňa 30.11.2018 dohodu o hmotnej zodpovednosti,
na základe ktorej prebral hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré mu boli
zverenénavyúčtovaniepočastrvaniapracovnéhopomeru.Vsúladesbodom5tejtodohodysažalovaný

zaviazal nahradiť žalobcovi zistený schodok na zverených hodnotách hneď po jeho zistení. Žalobca
uviedol,žedňa31.10.2019bolavprevádzkevykonanáfinančnáinventúra,nazákladektorejbolozistené
finančné manko v sume 652,30 EUR. Na základe protokolu o škode č. 09/2019 zo dňa 12.11.2019,
ktorý bol vyhotovený na základe zasadnutia škodovej komisie, bola určená zodpovednosť žalovaného
za schodok v sume 652,30 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 02.01.2020 bola na prevádzke vykonaná
tovarová inventúra, na základe ktorej bolo za obdobie november až december 2019 zistené tovarové

manko 561,10 EUR a za mesiac december 2019 tovarové manko v sume 9 409,40 EUR. Na základe
protokolu o škode č. 02/2020 zo dňa 02.01.2020, ktorý bol vyhotovený na základe zasadnutia škodovejkomisie, bola určená zodpovednosť žalovaného za schodok č. 2 v sume 561,10 EUR a na základe
protokolu o škode č. 02/2020 zo dňa 02.01.2020, ktorý bol vyhotovený na základe zasadnutia škodovej
komisie, bola určená zodpovednosť žalovaného za schodok č. 3 v sume 7 674,40 EUR, pričom žalobca

si voči nemu uplatnil škodu v sume 9 409,40 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 24.04.2019 v
čase od 08:45 hod. do 13:15 hod. vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava-
mesto kontrolu na prevádzke, v rámci ktorej bolo zistené viaceré pochybenia, na základe čoho bola
žalobcovi zo strany RVPS rozhodnutím č. 114/513/2020-163 zo dňa 07.04.2020 uložená pokuta v
sume 2 500,- EUR. Žalobca uviedol, že dňa 07.02.2019 uskutočnil pre svojich zamestnancov vrátane

žalovaného školenie, v rámci ktorého bol žalovaný zaškolený v rozsahu platnej legislatívy v oblasti
predaja mäsa a mäsových výrokov, potravinového kódexu, zákona o potravinách, interného predpisu
žalobcu systému HACCP, dôvodov zavádzania systému HACCP, zdravotných rizík pri manipulácii s
potravinami, kritických kontrolných bodov a potreby sledovania, podmienok skladovania a manipulácie
s potravinami na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti potravín, osobnej a prevádzkovej hygiene a
hygienického a sanitačného režimu. Zároveň bol žalovaný oboznámený s postupmi a povinnosťami

týkajúcimi sa manipulovaniu s potravinami a podmienkami ich skladovania a ich označenia, kontroly
hygieny a minimálnej trvanlivosti potravín, vedenia evidencie o čase a dátume nakrájania alebo
vybalenia nebalených, predajcom nakrájaných mäsových výrobkov. Následne na základe protokolu o
škode č. 07/20 zo dňa 12.04.2020, ktorý bol vyhotovený na základe zasadnutia škodovej komisie, bola
určená zodpovednosť žalovaného za škodu uložením pokuty rozhodnutím RVPS č. 114/513/2020-163

zo dňa 07.04.2020 v sume 2 500,- EUR. Žalobca mal za to, že boli naplnené zákonné predpoklady
na uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému a to platná pracovná zmluva,
platná písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, vznik schodku na tovare a finančnej hotovosti a
zavinenie žalovaného, ktoré sa predpokladaný. Žalobca vo vzťahu k pokute uviedol, že protiprávny
úkon žalovaného spočíval v tom, že porušil postupy a povinnosti manipulovania s potravinami a

kontroly potravín, o ktorých bol poučený v rámci školenia, keď nevykonával čistiace a dezinfekčné
práce v prevádzke; neuskladnil riadne čistiace a dezinfekčné prostriedky; neoznačil, nevyradil z predaja,
oddelene neuložil a nezabezpečil likvidáciu potravín po dátume minimálnej trvanlivosti/spotreby, resp.
senzoricky zmenených potravín predávaných v prevádzke; vo vzťahu k potravinám s blížiacim sa
ukončením dátumu spotreby nezabezpečil ich oddelené umiestnenie a/alebo označenie informáciou o

blížiacom sa ukončení doby spotreby; nesprávne vyznačil dátum a čas nakrájania mäsových výrobkov,
nezabezpečil označenie niektorých zostatkových kusov mäsových výrobkov dátumom otvorenia obalu,
neuchoval originálne etikety ako dôkaz čerstvosti mäsových výrobkov a neviedol evidenciu o surovinách
použitých na tepelnú úpravu potravín v rámci teplého pultu. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním
žalovaného došlo k porušeniu ustanovení právnych predpisov zákona o potravinách, nariadenia č.

852/2004, nariadenia č. 178/2002, nariadenia č. 1169/2011 a k naplneniu všetkých znakov skutkovej
podstatyinéhosprávnehodeliktupodľa§28ods.2písm.o)zákonaopotravinách,resp.inéhosprávneho
deliktupodľa§28ods.4písm.i)vjednočinnomsúbehus§28ods.4písm.a)zákonaopotravinách;resp.
iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. b) zákona o potravinách, resp. iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. 4 písm. h) zákona o potravinách, pričom vznik škody žalobca preukázal rozhodnutím

RVPS. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody spočívala podľa žalobcu v tom,
že medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody (za pokutu) je vzťah príčiny a následku. Na
základe uvedeného mal žalobca za to, že podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce bol oprávnený požadovať
od žalovaného náhradu škody vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného
pred porušením povinnosti. Priemerný mesačný zárobok žalovaného predstavoval sumu 1 073,84 eura.

Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.

3. Žalovaný k žalobe neuviedol žiadne skutkové a ani právne tvrdenia.

II.

4. Strany sporu pred začatím (otvorením) pojednávania dňa 15.11.2023 navrhli schválenie súdneho
zmieruvzneníuvedenomvovýrokovejčastitohtouznesenia,ktoréhoobsahomboladohodanavšetkých
sporných nárokov vrátane trov konania s tým, že žalobca požadoval aj vrátenie súdneho poplatku.

III.

5. Podľa čl. 7 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) základnou povinnosťou súdu je
viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
Podľa § 148 ods. 1 C.s.p. žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy
pokúsiť.Podľa § 148 ods. 2 C.s.p. súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

6. Základnou povinnosťou súdu, vyplývajúcou zo základných princípov Civilného sporového poriadku, je
viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu, a teda procesná úprava civilného sporového konania
favorizuje zmierlivé vyriešenie sporu pred autoritatívnym zásahom (rozhodnutím) súdu. Súdny zmier
predstavuje osobitný spôsob ukončenia sporu a hoci ide o procesný úkon, ako jediný z procesných
úkonovokamžiteabezprostredne(pojehoschválenísúdom)ovplyvňujehmotnoprávnepostaveniestrán

sporu. Strany sporu totiž uzatvorením zmieru odstránili predmet sporu, na základe čoho už žalobca
netrvá na prejednaní nároku tvrdeného v žalobe (resp. vzdáva sa svojho práva na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva) a žalovaný sa už nechce procesne brániť. Strany
sporu sa jednoducho dohodli o spornom nároku/práve, čím predmet súdneho konania odpadol, na
základe čoho už ani súd nemôže realizovať svoju povinnosť autoritatívne medzi stranami sporu stanoviť,
čo považuje za právo, pretože to strany sporu svojou dispozičnou autonómiou vylúčili. Ako súd vyššie

konštatoval, dispozičná autonómia sporových strán má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím
súdu. Ak súd navrhnutý súdny zmier schváli platí, že vec sama bola skonzumovaná súkromnoprávnym
úkonom sporových strán. Jedinou povinnosťou súdu pri rozhodovaní o schválení súdneho zmieru
je posúdiť, či navrhovaný súdny zmier nie je v rozpore s objektívnym právom. Schválením sa
súkromnoprávna dohoda stáva záväzným a prakticky nenapadnuteľným právnym základom úpravy

hmotnoprávnych pomerov strán sporu. Zmier je teda súkromnoprávnou dohodou, ktorú sporové strany
uzatvárajú počas prebiehajúceho sporu a v súvislosti s ním, pričom jeho hlavným účelom je odstrániť
právny konflikt medzi stranami sporu.

7. V danom prípade mal súd za to, že strany sporu sa navrhovaným súdnym zmierom dohodli na

všetkých sporných otázkach týkajúcich žalobcom požadovaného nároku, čím predmet tohto súdneho
sporu odpadol a keďže navrhovaný súdny zmier nebol v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi,
súd podľa § 148 ods. 2 C.s.p. navrhovaný súdny zmier schválil v znení, v akom ho strany sporu navrhli.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaný zmier obsiahol už aj dohodu o náhrade trov konania vyjadrenú
vo výslednej sume, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť, súd o nároku na náhradu trov konania už

nerozhodoval.

8. Vzhľadom na to, že súd schválil súdny zmier strán sporu pred začatím pojednávania vo veci samej,
žalobcovi vznikol v zmysle § 11 ods. 7 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie 90 % zo
zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 717,-

EUR, súd mu v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil sumu 645,- EUR (zaokrúhlene podľa
§ 7a písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o schválení súdneho zmieru (I. výrok) a vrátení súdneho poplatku (II. výrok) odvolanie
nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.