Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011097
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322011097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
01.02.2023, č. k. 31T/69/2022-94, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B. B. nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: D. XXX/XX, E.

o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3.500,- (tritisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
sa obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 01.02.2023, č. k. 31T/69/2022-94 uznal obžalovaného A.
B. B. za vinného, že
dňa 04.04.2022 v čase o 18.35 hod. v Galante na miestnej komunikácii ulice D. viedol po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako vodič osobné motorové vozidlo Renault Megan EČ:
F., kde následne pri otáčaní a cúvaní na miestnom parkovisku poškodil zadnou časťou vozidla parkujúce
vozidlo Škoda Fabia EČ: E., pričom mu bola dychovou skúškou o 19.01 hod. nameraná hodnota 0,96
mg/l alkoholu v dychu, o 19.16 hod. hodnota 1,01 mg/l alkoholu v dychu a o 19.31 hod. hodnota 0,92

mg/l alkoholu v dychu,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,čím spáchal úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona.
Za to ho súd prvého stupňa odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na peňažný trest vo výške 1.200 (tisícdvesto) €.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. J.
XXX/XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, prokurátor
odvolanie, a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa práva na podanie
odvolania vzdal.
3. Podaním zo dňa 20.02.2023, doručeným prvostupňovému súdu dňa 21.02.2023 prokurátor písomne

odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene):
3.1. Nestotožňuje sa s druhom a výškou uloženého trestu a ani s odôvodnením jeho uloženia
prvostupňovým súdom.
3.2. Obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu 1,5 promile, pričom hladina alkoholu
v dychu sa u neho postupne zvyšovala a prevyšovala 2 promile alkoholu v dychu. V čase spáchania

skutku bol obžalovaný v strednom stupni opitosti, čo je potrebné zohľadniť v rámci skúmania závažnosti
spáchaného prečinu a pri individualizácii trestnej sankcie.
3.3. Peňažný trest vo výmere 1.200 Eur za daných okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami
ukladania trestov definovanými v § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl. Uvedené platí rovnako aj o treste
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá je uložený pri samej spodnej hranici zákonom stanovenej

trestnej sadzby. Podmienečný trest s primeranou skúšobnou dobou by vyššie uvedené požiadavky
jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal. Rovnako tak súbežne uloženie dlhšieho trestu
zákazu činnosti.
3.4. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto
naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval,

teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými
následkami. Zároveň je potrebné poukázať aj na potrebu generálnej prevencie svojimi psychickými
účinkami.
3.5. Za priestupok spočívajúci vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu prichádza do úvahy
sankcia v podobe pokuty 800 Eur a zákaz činnosti do 3 rokov. Súdom uložený trest je v zásade na

úrovni sankcie za priestupok, čo nezohľadňuje skutočnosť, že tresty za trestné činy by mali byť logicky
prísnejšie ako sankcie za iné druhy deliktov.
3.6. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) písm. e), ods. 2 Trestného
poriadku napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovanému uložil primeraný zákonný trest.

4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 05.03.2023
doručeným prvostupňovému súdu dňa 06.03.2023, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti (skrátene):
4.1.Sargumentáciouprokurátoravpodanomodvolanísanemožnostotožniť,pretožesúdsapriurčovaní
výmery a druhu trestu riadil § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a zohľadnil všetky zásady ukladania
trestov. Zo správania obžalovaného a jeho vyjadrení pred súdom vyplýva, že k náprave obžalovaného už

došlo, uvedomil si nebezpečnosť svojho konania, toto oľutoval a rozhodne ho nemá záujem opakovať.
4.2. Obžalovaný je bezúhonnou osobou, ktorá sa nikdy nedopustila inej trestnej činnosti ani závažného
či častého porušovania pravidiel cestnej premávky. Skutok, za ktorý bol uznaný vinným, je ojedinelým
excesom v inak riadnom správaní sa obžalovaného.
4.3. Nie je v súlade s podmienkami právneho štátu, aby bol obžalovanému uložený neprimerane vysoký

trest iba v dôsledku negatívnej spoločenskej situácie, na ktorú nemá dosah.
4.4. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
5. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti prokurátora a obhajcu obžalovaného. Obžalovaný sa verejného zasadnutia nezúčastnil,
o termíne jeho konania bol upovedomený dňa 12.10.2023 a toto bolo vykonané v jeho neprítomnosti.

Prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomného
vyjadrenia a napadnuté rozhodnutie považuje za primerané.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal

len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
9. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody v zákonnej sadzbe do 1 roka. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal
sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej

hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na osobu páchateľa, ktorá
dlhú dobu žije bezúhonným životom a ani v cestnej premávke sa počas 30 rokov, čo má vodičské
oprávnenie, nedopúšťal početných ani závažných priestupkov, ako aj povahu spáchaného prečinu,
ktorý je ohrozovacím trestným činom s trestnou sadzbou do 1 roka, považoval súd za najvhodnejší
peňažný trest vo výške približne jeho mesačného príjmu 1 200 € s náhradným trestom odňatia slobody v

trvaní 2 mesiace. Trestný zákon síce ustanovuje trest odňatia slobody ako základný a preferovaný druh
trestu, avšak pre rôzne prípady, kedy by bol tento trest nevhodný a excesívny, umožňuje aj ukladanie
alternatívnych trestov. Podmienečný trest odňatia slobody by bol odôvodnený v prípade, že by súd
považoval za potrebné motivovať obžalovaného k vedeniu riadneho života a odradiť ho od páchaniaďalšej trestnej činnosti. Obžalovaný si je však vedomý svojho pochybenia, úprimne ho oľutoval, vedie
riadny život a nie sú u neho obavy z možnej recidívy. Keďže sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v
súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, keďže sa v doterajšom mnohoročnom
správaní obžalovaného ako šoféra jedná o ojedinelý exces.
10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu
veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad,
ktoré trestný proces upravujú. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným

požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku, avšak odvolací súd nepovažuje uložený
trest obžalovanému, vo výmere stanovej prvostupňovým súdom, za primeraný závažnosti spáchanej
trestnej činnosti ako aj osobe obžalovaného. K uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné:
11. Prvostupňový súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, teda že sa obžalovaný k trenému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom nezistil
existenciu priťažujúcej okolnosti. Tieto zistenia prvostupňového súdu neboli prokurátorom v podanom

odvolaní spochybnené. Prvostupňový súd správne prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj
osobu obžalovaného a vyhodnotil, že peňažný trest, ako alternatívny trest, je u obžalovaného spôsobilý
dosiahnuť účel trestu, a to súčasne s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej
premávke.
12. K námietkam prokurátora o možnej neúčelnosti peňažného trestu pre trestný čin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd udáva, že pri svojom
rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu stanovil
sadzbu trestu odňatia slobody do 1 roka. Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin,
za ktorý z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu
trestnej sadzby na 1 rok, čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov. Nie je

úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha ako osobe interpretujúcej
a aplikujúcej právo neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možnosti
ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky
vylúči možnosť uloženia iných druhov trestov tzv. alternatívnych trestov, hoci sú splnené zákonné
podmienky na ich uloženie. Týmto spôsobom by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne prevažoval

prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav.
13. V tomto prípade sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá doposiaľ nepáchala trestnú činnosť,
dopustila sa spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky iného charakteru, ako spáchaný trestný
čin. Možno tak konštatovať, že spáchanie prejednávaného trestného činu predstavovalo ojedinelý exces
v jeho živote. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané

žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu
trestu práve uložením alternatívneho trestu, v tomto prípade peňažným trestom. Závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, spočívajúcej v miere ovplyvnenia vedenia motorového vozidla obžalovaným alkoholom,
je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné zohľadniť vo výmere ukladaných trestov v rámci ich
zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tomto kontexte odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného

účel trestu možno dosiahnuť uložením peňažného trestu a trestu zákazu činnosti vo vyššej výmere, ako
ich uložil prvostupňový súd.
14. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri

rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, zohľadňujúc namietané skutočnosti prokurátorom, ktorými poukazuje
na závažnosť trestnej činnosti obžalovaného na jednej strane a osobou obžalovaného na strane druhej,
dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť aj uložením peňažného
trestu, avšak jeho výška, stanovená prvostupňovým súdom, je neprimerane mierna. Obžalovaný mápríjem vo výške cca 1.500 Eur mesačne. S poukazom na majetkové pomery obžalovaného, vrátane
jeho potenciálu dosahovať príjem, nemožno konštatovať, že peňažný trest, ktorý nepresahuje ani jeho
mesačný príjem, možno považovať za primeraný. Z týchto dôvodov odvolací uložil obžalovanému

peňažný trest vo výške 3.500 Eur, ktorý zodpovedá viac ako dvojnásobku jeho mesačného príjmu,
pretože trest je potrebné vnímať a obžalovaným pociťovať aj ako ujmu, v tomto prípade na majetku
obžalovaného.
16. Z rovnakého dôvodu, z akého odvolací súd navýšil peňažný trest (závažnosť spáchaného trestného
činu a predchádzajúce porušovania pravidiel cestnej premávky), pristúpil odvolací súd aj k navýšeniu

nadväzujúceho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke v trvaní
2 roky, ktorý považuje odvolací súd za primárny z hľadiska dosiahnutia účelu trestu.
17. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky okresného prokurátora ako čiastočne dôvodné,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.