Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010313
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2320010313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súduGalantač.k.27T/26/2020-122zodňa16.11.2020,naverejnomzasadnutíkonanomdňa31.10.2023
v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt C., t.č. bydlisko A. XX, C.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest najneskôr do jedného
roka od nariadenia výkonu trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest osobne, bez nároku na

odmenu vo svojom voľnom čase.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 27T/26/2020-122 zo dňa 16.11.2020 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., uznaný vinným v bode 1/ a 2/ obžaloby zo spáchania
pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

1/ dňa 21.09.2019 v čase o 17:16 hod. v obchodnom dome COOP Jednota Galanta na Českej ulici
v Galante spoločne s D. E. (právoplatné odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn. 27T/26/2020 zo dňa 23.06.2020) zobrali z predajnej plochy 1 ks kávy Eduscho arabica 250 g,
1 ks kávy Gold selection 200 g a 1 ks víno Pezinské – zámocké červené, ktoré schovali do čiernej
kabelky D. E. a s takto ukrytým tovarom prešli bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čím spôsobili

spoločnosti COOP Jednota Galanta, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 840, škodu vo výške 11,79 eur,
pričom A. B. bol rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Galanta č. bloku 12043742 dňa 26.11.2018
postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/167/2019 zo dňa
24.06.2019, právoplatný toho dňa, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného

zákona účinného pred 01.08.2019,

2/ dňa 29.09.2019 v čase o 12:00 hod. v obchodnom dome COOP Jednota Galanta na Českej ulici v
Galante spoločne s D. E. (právoplatné odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.
27T/26/2020 zo dňa 23.06.2020) zobrali z predajnej plochy 1 ks víno Uhranské južné červené, 1 ks
maslo,2ksKindermliečnyrez,1ksplátkovýsyrKapucin,2kszmestatárska,3ksoblátkaLina,1kskáva

Tchibo espresso, 1 ks paprika mletá, 4 ks Margot tropical, ktoré schovali do čiernej kabelky D. E. a s takto
ukrytým tovarom prešli bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čím spôsobili spoločnosti COOP Jednota
Galanta, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 840, škodu vo výške 18,04 eur, pričom A. B. bol rozhodnutím
Obvodného oddelenia PZ Galanta č. bloku 12043742 dňa 26.11.2018 postihnutý za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/167/2019 zo dňa 24.06.2019, právoplatný
toho dňa, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného pred
01.08.2019.
Za tieto skutky okresný súd obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím §
38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona na výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

O náhrade škody rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodenú spoločnosť COOP

Jednota Galanta, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 840, so sídlom Revolučná štvrť 953, Galanta, odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 122-124.

Proti tomuto rozsudku zahlásil obžalovaný odvolanie bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu na č.l. 129.

Obžalovaný napadol rozsudok výlučne čo do výroku o treste, pričom namietal uloženie neprimerane
prísneho trestu. Poukázal na svoju rodinnú ako aj životnú situáciu, a to, že žije spolu so svojou

družkou a spoločným 6 mesačným maloletým dieťaťom a tiež dieťaťom obžalovaného, ktoré má
obžalovaný v osobnej starostlivosti. Jediným živiteľom rodiny je obžalovaný, nástupom na výkon trestu
bude ohrozená existencia rodiny. Obžalovaný sa viac ako jeden rok nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, vedie riadny život, je zamestnaný a stará sa o rodinu. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok
vo vzťahu k uloženému trestu.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.11.2021 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom
odvolaní. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného,
ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného

ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom
krátkou cestou založil do spisu pracovnú zmluvu obžalovaného. Uviedol, že obžalovaný pracuje, vedie
riadny život, od spáchania skutku uplynuli takmer dva roky počas ktorých vedie bezúhonný život.
Uloženie trestu odňatia slobody nenaplní účel trestu, navrhol vyhovieť odvolaniu a uložiť obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním skutku.

O odvolaní obžalovaného rozhodol tunajší odvolací súd rozsudkom č.k. 3To/11/2021-148 zo dňa
23.11.2021, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadkurozhodol tak, že obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. k), písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona
určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti vyššie citovanému uzneseniu tunajšieho odvolacieho súdu bolo dňa 05.04.2022 podané dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky v neprospech obžalovaného. Generálny prokurátor

namietal porušenie zákona v prospech obžalovaného (v tom čase odsúdeného), a to v ustanoveniach §
2 ods. 10, ods. 12, § 321 ods. 1 písm. e), § 322 ods. 3 Trestného poriadku a § 212 ods. 1 písm. g), ods.
2 písm. b), § 49 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 50 ods. 1 Trestného zákona, ktoré expressis verbis vylučuje
podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody ukladaného páchateľovi, ktorý sa skutku dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

K dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom
ustanoveného obhajcu, ktorý poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v dovolaním
napadnutom rozsudku, pričom s odôvodnením a najmä uloženým podmienečným trestom sa stotožnil.

O dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom sp. zn. 1Tdo/42/2022 zo dňa 20.09.2023 rozhodol tak, že: (citácia)

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
3To/11/2021 z 23. novembra. Zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že krajský súd

pochybil, keď po zrušení rozsudku okresného súdu vo výroku o treste obvinenému uložil trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného
zákona, ktoré expressis verbis vylučuje možnosť uložiť „podmienku na podmienku“.

Krajský súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vykonal

v poradí druhé verejné zasadnutie dňa 31.10.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry
v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd
oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného, rozsudkom
Najvyššieho súdu zo dňa 23.11.2021 sp. zn. 1Tdo/42/2022 ako aj podstatným obsahom spisu.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietnuť. Obhajca obžalovaného predložil aktuálnu pracovnú zmluvu obžalovaného,
poukázal aj na to, že starší syn obžalovaného študuje. Obžalovaný naďalej vychováva dve deti, družka
je na materskej dovolenke. Vedie riadny život, od rozhodnutia okresného súdu nie je súdne trestaný ani
trestne stíhaný. Od spáchania skutku uplynuli 4 roky, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
považuje za neprimerane prísne. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Popreskúmanínapadnutéhorozsudkuvovzťahukvýrokuotreste,odvolacísúdkonštatuje,žeodvolanie
obžalovaného je dôvodné, pretože uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace je
podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane prísny. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

pokiaľ ide o uložený trest a spôsob jeho výkonu (§ 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku) a vo veci
sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku).Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný napadol rozsudok okresného súdu výlučne

čo do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku vo vzťahu
k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa
16.11.2020vyhlásenievzmysle§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuotom,žejevinnýzospáchania
skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu, preto okresný súd so súhlasom okresného prokurátora vyhlásenie
obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia

obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento
výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie
ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V konaní bolo nepochybne preukázané a s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine aj ustálené,
že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý
zákonodarca umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Zpožiadavkyprimeranostitrestuvyplýva,žeuloženýtrestmábyťúmernýškode,ktorúpáchateľtrestným
činom spôsobil a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest odňatia slobody ako najzávažnejší
zásah štátu do základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia
všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho
trestania. Trest rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči

jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé
konania by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť.
Spravodlivýmmôžebyťvždylenprimeranýtrest.Vprípade,akbudetrestakoodplataobsiahnutávtreste
prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň
uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi

trestného činu.

Cieľom trestného konanie nie je akýsi „revanš“ – odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava
páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy
ako následok porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri

jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje súd uložiť trest odňatia slobody ako
najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v každom jednom
prípade. Išlo by o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo
opodstatnenie ustanovenie vyššie citovaného § 34 Trestného zákona, v zmysle ktorého sú súdy pri
ukladanítrestovpovinnéprihliadaťnavšetkyokolnostidanéhoprípaduvovzájomnomsúhrne.Optimálna

miera represie totižto závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny,
ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje.Vzhľadom na všetky okolnosti spáchania skutkov ako aj osobu obžalovaného ako páchateľa trestnej
činnostimalodvolacísúdzato,žetrestodňatiaslobodyspojenýsjehovýkonom,hocivpomernekratšom
trvaní (4 mesiace) so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia sa v tomto prípade javí byť trestom neprimeraným. Z pohľadu okolností
spáchania trestnej činnosti (spáchanie trestnej činnosti obžalovaným, odvolací súd v žiadnom prípade
nebagatelizuje), má odvolací súd za to, že v tomto prípade by záujem na uložení nepodmienečného
trestu odňatia slobody obžalovanému neúmerne prevyšoval následok, a to spôsobenie majetkovej
škody vo výške 29,83 eur. Obžalovaný sa síce dopustil spáchania oboch skutkov v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/167/2019 zo dňa
24.06.2019 (skúšobná doba uplynula dňa 24.06.2020), a tiež po tom, ako bol za priestupok proti majetku
v období 12 mesiacov pred spáchaním skutkov postihnutý, v dôsledku čoho okresný súd aplikoval
ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona. Takýto postup by však viedol k neprimerane prísnemu trest.

Skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný sú menšej závažnosti, o čom primárne svedčí nielen vzniknutá

majetková škoda vo výške 29,83 eur, ktorá by bez naplnenia ďalších kvalifikačných znakov nenapĺňala
ani kvalifikáciu skutku ako trestného činu. Obžalovaný sa k spáchaniu skutkov už pri prvom výsluchu
(pred vznesením obvinenia), následne aj po vznesení obvinenia a do tretice aj v konaní pred súdom
priznal, opísal ako ku skutku došlo, svoje konanie oľutoval, prejavil snahu o náhradu škody, čo
napokon aj dňa 11.11.2020 urobil. Od spáchania skutku až do rozhodnutia okresného súdu uplynula

doba jedného roka, do prvého verejného zasadnutia odvolacieho súdu viac ako dva roky, a do
verejného zasadnutia po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky takmer štyri
roky, počas ktorej doby sa obžalovaný nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti. Od spáchania skutkov
vedie riadny život, je zamestnaný, najskôr u zamestnávateľa F. G. G., E. odo dňa 17.08.2021 (predtým
sprostredkovane cez pracovnú agentúru H. I. E. s primeraným hodnotením), v súčasnosti odo dňa

01.08.2023 u zamestnávateľa E. J. E., E. (pracovná zmluva na č.l. 209). Obžalovaný je otcom troch
detí (z toho dvoch maloletých v pomerne útlom veku), zabezpečuje potreby rodiny z materiálneho
hľadiska, pričom družka obžalovaného z objektívnych a nezavinených dôvodov (rodičovská dovolenka
a celodenná osobná starostlivosť o spoločné maloleté deti) nie je schopná dosahovať príjem na
zabezpečenie všetkých potrieb rodiny. Nepodmienečný trest odňatia slobody by mal nepochybne vplyv

na blízke osoby obžalovaného, ohrozenie výživy maloletých detí a družky obžalovaného, a to nielen
po dobu výkonu trestu ale aj bezprostredne po ňom. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného ako páchateľa,
z vykonaného dokazovania nielenže nevyplynulo, ale s poukazom na všetky okolnosti skutku sa ani
nejaví, že by miera narušenia obžalovaného bola taká, aby mu bol ukladaný nepodmienečný trest
odňatia slobody a miernejší trest by nebol spôsobilým naplniť účel trestu v zmysle § 34 a nasl. Trestného

zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd pristúpil k uloženiu tzv. alternatívneho trestu, a to
k uloženiu trestu povinnej práce v trvaní 100 hodín, s čím obžalovaný vyjadril súhlas (č.l. 63 spisu).
Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo vhodnejšie aj vzhľadom na zásadu proporcionality

trestu postupovať postupne, a to tak, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by nemalo
nasledovať bezprostredne po tom, ako sa obžalovaný neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, ale súd by mal obžalovanému dať šancu na preukázanie, že trest nespojený s odňatím
slobody bude mať prevýchovný účel.

Trestpovinnejprácejevzhľadomnajehocharaktermožnézaradiťmedzialternatívnetresty,atedatresty,
ktoré nie sú spojené s obmedzením osobnej slobody páchateľa. Okrem toho, že odsúdený vykonávajúci
trest povinnej práce nie je obmedzený na osobnej slobode izoláciou v ústave na výkon trestu odňatia
slobody, je trest povinnej práce prínosný pre odsúdeného aj z hľadiska výchovného pôsobenia na
jeho osobu, kedy odsúdený obnovuje, prípadne udržuje alebo prehlbuje svoje pracovné návyky. Trest

povinnej práce tak nemusí byť len sankciou za spáchaný trestný čin, ale môže prispieť k resocializácii
a pracovnej adaptácii páchateľa v jeho ďalšom živote po skončení výkonu trestu. V neposlednom rade
výkon trestu povinnej práce prináša úžitok aj celej spoločnosti, nakoľko predmetom povinných prác
bývajú spravidla verejnoprospešné a aktivačné činnosti. Uložením alternatívneho trestu a ponechaním
odsúdeného na slobode, odsúdený naďalej s určitými obmedzeniami funguje vo svojom doterajšom

živote, v dôsledku čoho ostávajú zachované jeho rodinné a sociálne väzby. Výkon alternatívneho
trestu zároveň minimalizuje negatívne následky výkonu trestu súvisiace so stratou práce a zhoršením
majetkovej situácie a sociálnych pomerov páchateľa.Odvolací súd má za to, že trest povinnej práve umocní u obžalovaného vedomie o tom, že akákoľvek
trestná činnosť bude súdom náležite potrestaná a najmä, s ohľadom na povahu spáchanej trestnej
činnosti v prejednávanej veci aj vedomie o tom, že obžalovaný zákonná cesta obstarávania si zdrojov

obživy (či iných hmotných vecí) spočíva v zamestnaní, resp. vykonávaní odplatnej práce, nie v páchaní
drobných krádeží či iného, hoci aj typovo závažnejšieho druhu majetkovej trestnej činnosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako
dôvodné, v dôsledku čoho rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o uložený trest a spôsob jeho výkonu

vzmysle§321ods.1písm.e),ods.2Trestnéhoporiadkuzrušilapostupompodľa§322ods.3Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.