Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Pu/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232161
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823232161.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo vo veci nedobrovoľnej hospitalizácie P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T.,
Q. XXXX/XX, t. č. umiestneného na Psychiatrickom oddelení Hornooravskej nemocnice s poliklinikou
Trstená, za účasti Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16, Trstená,
IČO: 00 634 891, v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e, že prevzatie umiestneného P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., Q. XXXX/XX,

do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Mieru 549/16, Trstená,
IČO: 00 634 891, bolo prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Psychiatrické oddelenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená podaním prostredníctvom
e-mailu zo dňa 31.10.2023 oznámilo, že dňa 31.10.2023 o 12:59 hod. bol prijatý pacient do ústavnej
psychiatrickej starostlivosti bez jeho súhlasu pre duševnú poruchu, pre ktorú môže ohroziť seba resp.

svoje okolie a táto duševná porucha si vyžaduje neodkladné psychiatrické liečenie. V prípade daného
pacienta ide o osobu, ktorá na ich oddelení doteraz nebola hospitalizovaná, pričom tento bol privezený
RZP za asistencie polície a prijatý v rámci neodkladnej hospitalizácie pre poruchy správania v domácom
prostredí s výraznou heteroagresivitou.

2. Súd uznesením č. k. 3Pu/12/2023-5 zo dňa 31.10.2023 začal konanie o prípustnosti prevzatia a

držania v zdravotníckom zariadení umiestneného pacienta.

3. Službokonajúci lekárka MUDr. Lukáš Šutek, ktorý bol sudkyňou vypočutý v rámci jeho výsluchu po
poučení podľa § 195 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci
vypovedal nasledovne:
„Jedná sa o 34 ročného pacienta, dosiaľ u nás psychiatricky nehospitalizovaného, aktuálne 31.10.2023

ako sekund. transport privezený z PA DK / Dr. Devečková/ k nám pre polymorfnú psychotickú poruchu
bez príznakov schizofrénie - dominantne vedúci paranoidný syndróm. Pred kontaktom s PA pacient
paticky agresívny v domácom prostredí, konkrétne s violentnými prejavmi voči blízkemu sociálnemu
okoliu / hádzal stoličky po príbuzných, na chodbe domu rozbil sklo dverí/. Rodinný príbuzný uvádzali,
že u menovaného sledujú dlhodobejšie stupňovanie uvedených prejavov, pac. hovoril. že ho ovládli
satanisti, že ho ohrozujú nejakí ľudia, aktuálne poslednú dobu stupňovanie porúch správania, agresívne

výkyvy, tiež si namyslel, že má nejaké financie v banke, pritom tam žiadne nemal a vynútil si návštevu
banky v spoločnosti otca, šoféroval, aj keď šoférovať nemal... Pacient v liečbe spolupracuje, je u neho
plánované psychodiagnostické vyšetrenie.“

4. Ošetrujúci lekár na otázku súdu v čom by spočívalo nebezpečenstvo, keby prevzatá osoba nebola
hospitalizovaná, uviedol, že u danej osoby hrozí riziko ohrozenia samotného pacienta a ďalších osôb v

bezprostrednom sociálnom okolí pod vplyvom paticky motivovaného správania, hrozí riziko zhoršovania
sa zdravotného stavu pri nepokračujúcej psychiatrickej liečbe.5. Umiestnený pacient bol pred vypočutím primeraným spôsobom poučený podľa § 258 a 259 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 195 a nasl., pričom vo veci na

otázky sudkyne vypovedal nasledovné:
„Ja si nechcem zvoliť žiadneho zástupcu ani dôverníka lebo ja nikoho takého nemám a ani nepoznám.
ja tu nechcem zostať a chcem aby ma prepustili domov, lebo si myslím, že moje umiestnenie tu je
prebytočné. Všetko sa to stalo zhurta ku nám domov prišli záchranári aj policajti, ja neviem kto ich volal.
Títo ma prišli zobrať preto lebo som rozbil malé okienko na chodbe, ktoré sú pri vstupe do bytovky

na poschodí, ja bývam na prízemí ale vybehol som na poschodie . Ja som tam vybehol von lebo tam
chodia zvoniť niekto , ja neviem kto asi nejaký cigáni, stalo sa to asi okolo 12.00 keď som to rozbil.
Predtým som bol doma v byte , ja si nepamätám, čo sa tam udialo, ja som bol doma s rodinou, doma
bol otec, matka, sestra a brat. Okno som rozbil drievkom čo som mal v ruke, nebudem predsa rozbíjať
doma veci a mame a otcovi robiť zle, okienko von stojí okolo 10 Eur, to zaplatím. Nahnevali ma susedia ,
oni sa tvária ako neviniatka, ale oni v skutočnosti týrajú mojich rodičov, ja som predtým nevedel čo sa

tam deje, ja som býval predtým preč. Títo susedia ich úplne zdegenerovali, úplne im prevrátili rozum.
Ja som si to všimol až keď som sa vrátil domov, doma bývam už tri roky. Ja som sa predtým nikde
neliečil, v hlave mám všetko v poriadku. Teraz som dobrovoľne nezamestnaný, predtým som pracoval
v J. v T.. Títo susedia tam niečo zatajujú , niečo oni spravili a ja neviem čo, ja mám taký pocit, oni sú
dôchodcovia. Ja nemám pocit, že ma doma niekto ohrozuje, hlasy nepočujem. Mám sestru a brata,

brat má 17 rokov , sestra asi 29 rokov. Moja mama je dobrá, ale otcova rodina jej robila zle, mama
nechodí na psychiatriu, mama nechodí tak často medzi ľudí, preto povie niekedy nejakú „blbosť“, ale
je taká trošku zastaralá. Je pravdou, že som hodil stoličku, ale len preto aby ma počúvali, napr. keď
som povedal bratovi aby nešiel k bratrancovi , že sú zlý ľudia tak ma nechcel počúvať, on mi neverí. Ja
nechcem použiť inú pero na podpis , ja sa podpíšem len ceruzkou, ktorú mám v ruke , lebo ja mám

vlastné , ktoré som si zobral z domu a to mi zobrali, tak ja mám len ceruzku“.

6. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke

zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

7. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje
informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej
starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života

a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

8. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade
ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne

zhoršenie jej zdravotného stavu.

9. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo
informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.

10. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj
taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie
poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40
ods. 2).

11. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesenímbeznariadeniapojednávania,vydáuzneseniedopiatichdníodobmedzeniaosobnejslobodyumiestneného a doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho
vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

12. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania potom ako sudca osobne vzhliadol osobu
umiesteného v zdravotníckom zariadení a po vykonaní jeho výsluchu, rovnako po prihliadnutí na
výpoveď ošetrujúceho lekára, mal súd dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej
zdravotnej starostlivosti by umiestnený pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohol ohroziť predovšetkým
svoje okolie, kde k uvedenému záveru súd dospel na základe nasledovných skutočností:

13. Z výpovede ošetrujúceho lekára (viď vyššie ako aj ďalšie údaje na čl. 7 a 8 spisy), ako aj z hlásenia
nemocnice (čl. 2) vyplynulo, že pacient bol na ich oddelení privezený rýchlou zdravotnou službou
a to za asistencie polície z dôvodu, že bezprostredne pred hospitalizáciou sa tento v domácom
prostredí za prítomnosti svojho blízkeho okolia prejavoval agresívne (hádzanie stoličky, rozbitie okna
na chodbe), pričom zmenu v správaní pacienta bolo podľa vyjadrení jeho blízkeho okolia možné

pozorovať aj v aktuálne poslednej dobe a to v takom rozsahu ako je to popísané vyššie (bod 3.
odôvodnenia rozhodnutia). Samotný pacient v rámci svojej výpovede pred sudcom dňa 2.11.2023
pripustil, že afektívny prejav správania u neho pred jeho hospitalizáciou existoval, keďže skutočne
rozbil okno na chodbe v bytovke, ako aj že hodil stoličku. Zdôvodňoval to tým, že je nahnevaný na
svoje tak bezprostredné okolie, ktoré nepočúva, čo im hovorí, ako aj na svojich susedovcov, ktorí

majú na jednej strane týrať jeho rodičov a na strane druhej im majú „prevracať“ mozog. Z výpovede
lekára tiež vyplynulo, že pri prvotnom príjmajúcom vyšetrení u pacienta boli z jeho strany negované
obsahové bludy ako aj suicidálne prejavy, afektivita bola kontrolovaná, avšak ošetrujúci lekár sa zároveň
vyjadril, že jeho správanie sa môže byť podľa údajov poskytnutých jeho bezprostredným okolím
podmienené intrafamiliárnymi vzťahmi s možným indukčným potencionálom vo vzťahu k matke. Za

daných okolností, a teda nakoľko v prípade danej osoby z jej strany došlo k heteroagresii, ktorá bola
prejavená voči blízkemu okoliu tejto osoby a smerovala v okruhu týchto osôb ( rodičia, súrodenci), aj
keď táto ju negovala vo vzťahu k svojím blízkym, tiež za okolností, že heteroagresia (posledne formou
rozbitia okna na chodbe, dôvodniac tým, že doma si predsa nebude rozbíjať veci) bola prejavená aj
v soc. okolí pacienta, pričom patické správanie bolo u tohto pozorované blízkym okolím aj v období

pred hospitalizáciou mal súd za to, že jej prevzatie do zariadenia bolo prípustné. Súd sa v tomto
zhodol s názorom ošetrujúceho lekára, a teda, že pacient by bez poskytnutia neodkladnej ústavnej
zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohol ohroziť predovšetkým svoje okolie,
pričom špecifikácia jeho duševného ochorenia bude predmetom jeho ďalšieho psychodiagnostického
vyšetrenia, aby sa určilo, či jeho heteroagresívne a patické správanie, ktoré nebolo podľa údajov od

príbuzných „jednorázovou“ záležitosťou bolo vyvolané v dôsledku poruchy jeho osobnosti, psychotickej
poruchy alebo ide o indukčný fenomén v dôsledku intrafamiliárnych väzieb, keďže konanie pod vplyvom
návykových látok bolo u menovaného vyšetrením vylúčené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo.
(§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).