Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 27Cb/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213073
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7120213073.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: KACHNIC, s.r.o.,

so sídlom Pionierska 10, Veľký Krtíš 990 01, IČO: 36 752 169, zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 47 237 406,
proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.124,74 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do
zaplatenia a uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eura zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.124,74 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov štátu bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný Súd Košice I dňa 09.12.2020 domáhala toho, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 2.124,74 eura s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že v dôsledku škodovej udalosti si žalobkyňa (t.j. poškodená, ktorá
dopravnú nehodu nezavinila) dala opraviť motorové vozidlo v autoservise. Vinník dopravnej nehody mal
v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovanej. Autoservis opravil motorové vozidlo žalobkyne a za vykonanú prácu

vystavil faktúru č. 220150844 na sumu vo výške 2.124,74 eura bez DPH. Uvedená faktúra predstavuje
odplatu za vykonanú prácu a bola žalobkyňou uhradená v plnej výške. Žalovaná prešetrila škodovú
udalosť a záverom šetrenia bolo stanovisko, ktoré je uvedené v oznámeniach tvoriacich prílohu žaloby.
Žalovaná spochybnila príčinnú súvislosť s nehodou a vznik poškodení na poškodenom motorovom
vozidle žalobkyne. Žalovaná preto nevyplatila nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku
dopravnej nehody. Žalobkyňa v návrhu zároveň navrhla zabezpečiť dôkaz v zmysle § 345 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podaním zo dňa 10.05.2022 žalobkyňa

predložila súdu odborné vyjadrenie č. 4/2022 vypracované znalcom A. B. C., zapísaným v zozname
znalcov, tlmočníkov a predkladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.2. Žalovaná sa podaním doručeným súdu dňa 16.08.2022 k žalobe vyjadrila tak, že túto považuje za
nedôvodnú, požiadala súd aby ju zamietol a priznala jej nárok na náhradu trov konania. Podľa názoru
žalovanej žalobkyňa dostatočne nepreukázala svoj nárok a príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou

a poistnou udalosťou, nakoľko v zmysle záverov vyplývajúcich z odborného vyjadrenia spoločnosti
SLOVEXPERTA škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom škodcu, t.j. poistenca
žalovanej. Podľa skutočností tak neboli splnené podmienky pre nahradenia uplatnenej škody zo strany
žalobkyne. Následne, podaním zo dňa 23.08.2022, sa žalovaná vyjadrila k predloženému odbornému
vyjadreniu č. 4/2022 a predložila stanovisko k odbornému vyjadreniu zo dňa 18.08.2022.

3. Podaním doručeným súdu dňa 06.09.2022 žalobkyňa zobrala svoj návrh v časti úroku 4 % ročne zo
sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do zaplatenia a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eura späť, a naďalej si v konaní uplatňovala úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do zaplatenia. Zároveň vo svojom podaní
uviedla, že trvá na svojom nároku a má za to, že žalovaná si nesplnila jednak nepeňažnú povinnosť,

ale aj peňažnú a tým sa dostala do omeškania. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vykonať riadne
šetrenie škodovej udalosti napriek tomu, že žalobkyňa jej predložil potrebné dokumenty a žalovaná
žalobkyni neposkytla nárok na náhradu škody. Žalovaná si tiež nesplnila povinnosť poskytnúť náhradu
škody v stanovej lehote a preto sa dostala do omeškania s peňažným plnením.

4. Súd vykonal pojednávanie dňa 01.03.2023 na ktorom obe sporové strany zotrvali na svojich
predošlých vyjadreniach.

5. Na pojednávaní konanom dňa 26.04.2023 vykonal konfrontáciu znalcov A. D. E. a A. B. C..

6. V záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 žalobkyňa uviedla, že: „riadne preukázal,
že škodová udalosť vznikla, tak ako popisuje žalobca. Predmetná skutočnosť bola v tomto konaní
preukázaná najmä odbornými vyjadreniami pána A. C., záznamom o dopravnej nehode, záznamom o
prešetrení oznámenia a samotnou faktúrou. Vo vzťahu k samotnému vyjadreniu, ktoré bolo doručené
žalobcovi sa chcem v krátkosti vyjadriť najmä nato, že samotné vyjadrenie sa snaží spochybniť závery

znalca pána A. C. a v podstate sa snaží určitým spôsobom navodiť jeho zaujatosť. Na margo toho
žalobca uvádza, vinníčka sama uznala, že spôsobila dopravnú nehodu, čím vznikla škoda. Vznik škody
popiera len žalovaný, o čom však nepredložil relevantné dôkazy, keďže vyjadrenia pána A. E. nemožno
považovať ako relevantný dôkaz, nakoľko jeho vyjadrenia boli vyvrátené aj v iných konaniach, načo už
skôr poukázal žalobca. Plus jedná sa o zamestnanca dcérskej spoločnosti priamo zainteresovaného

na veci, t.j. sám má záujem na úspech vo veci. Nie je samozrejme zamestnancom žalovaného ako
uvádza žalovaný vo vyjadrení, ale zamestnanec dcérskej spoločnosti. Naopak, vo vzťahu k tomu
žalobca uvádza, znalec A. C. nezávislým znalcom, ktorý si je vedomý trestnoprávnych následkov
podania, nepravdivého znaleckého posudku, prípadne jeho odborného vyjadrenia. Nemá žiaden záujem
na výsledku sporu a nie je prepojenou osobou so žalobcom ale ani s právnym zástupcom žalobcu.

Poukazujeme tiež na vyjadrenie žalovaného, ktorý uvádza ku ostatným tvrdeniam žalovaného vo
vzťahu či už k technickým súvislostiam, ktoré boli v tomto súdnom konaní prejednané, preukázané
aj samotným znalcom, sa nebudeme nejako osobitne vyjadrovať. V tejto súvislosti poukazujeme na
odborné vyjadrenia znalca pána A. C., avšak vo vzťahu k tvrdeniu žalovanému, žalobca vo svojom
vyjadrení sa snažil preniesť svoju povinnosť riadne preukázať svoj nárok na žalovaného, avšak v

zmysle § 15 ods. 1 o PZP práve on v tom má nárok riadne preukázať, čo doposiaľ neurobil. Žalobca
v tejto súvislosti poukazuje, že práve § 15 ods. 1 zákona o PZP odkazuje na § 799 Občianskeho
zákonníka, v zmysle tohto ustanovenia žalobca má zato, že preukázal všetky potrebné skutočnosti až
nad rámec samotného preukazovania v zmysle tohto §. Na záver by sme chceli poukázať na závery
odborného vyjadrenia znalca pána A. C., ktorý v tomto odbornom vyjadrení, t.j. č. 4, ktorým sa vyjadroval

k doplňujúcej fotodokumentácií poskytnutej poisťovňou, tak jeho záver bol nasledovný: „V likvidačnom
spise je uvedená faktúra autorizovaného autoservisu LION CAR, s.r.o. Banská Bystrica č. 220150844
za opravu predmetného vozidla BMW po škodovej udalosti číslo: 9568685234. Vzhľadom na to je
technicky možné porovnať dodávky a práce a konštatujem, že vo faktúre autorizovaného autoservisu
LION CAR, s.r.o. Banská Bystrica č. 220150844 sú uvedené len dodávky materiálu a práce súvisiace

s odstraňovaním poškodení motorového vozidla BMV Z4, EČV: F. XXXXX, ktoré vznikli pri škodovej
udalosti č.: 9568685234 zo dňa 4.6.2020“, v tejto súvislosti si žalobca dovolí zhliadnuť, že práve faktúra
predložená znalcom predstavuje konkrétnu sumu majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť,aby poškodené vozidlo malo rovnako kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou
udalosťou.“

7. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 uviedla, že zotrváva na doterajších vyjadreniach
vo veci a má zato, že žalobkyňa doposiaľ riadne nepreukázala svoj nárok na náhradu škody, nakoľko
ňou tvrdené skutočnosti o vzniku škody boli náležite vyvrátené odborným vyjadrením A. E., následne aj
vyjadrením ku vyjadreniu A. C. a tak isto aj konfrontáciou na pojednávaní medzi A. E. a A. C..

8. Súd vykonal tieto žalobkyňou a žalovanou navrhnuté dôkazy, a to: záznam o dopravnej nehode (č.l.
9 rub), oznámenie o vzniku škodovej udalosti (čl. 10 rub), faktúry za vykonaný servis vozidla (čl. 11
a nasl.), vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti (č.l. 13), oznámenie o riešení škodovej udalosti (čl.
14), žiadosť o predloženie fotodokumentácie (č.l. 15), likvidačný spis (č.l. 65 a nasl.), záznam o preverení
oznámenia – škodovej udalosti (č.l. 100) odborné vyjadrenie (č.l. 140 a nasl.), stanovisko k odbornému
vyjadreniu (č.l. 178 a nasl.) z ktorých mal zistený, skutkový stav: dňa 04.06.2020 došlo k dopravnej

nehode, ktorej účastníkmi bol konateľ žalobkyne a poistenec žalovanej (resp. jeho manželka ako šofér),
pričomtápricúvanínarazilapravouzadnoučasťoumotorovéhovozidladoľavejzadnejčastimotorového
vozidla žalobkyne, čím na ňom spôsobila škodu. Vinníkom škodovej udalosti bola manželka poistenca
žalovanej,ktoráviedlamotorovévozidlo.Včaseškodovejudalostimalpoistenecžalovanejsožalovanou
uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlo (tzv.

povinné zmluvné poistenie - PZP). Žalobkyňa si objednala od spoločnosti LION CAR, s.r.o. servisné
služby – opravu motorového vozidla, za ktoré jej bola vystavená faktúra na sumu vo výške 2.124,74
eura bez DPH a ktorú uhradila. Uvedenú sumu si žalobkyňa následne uplatnila u žalovanej ako nárok na
náhraduvecnejškodyspôsobenejnamotorovomvozidlezpoisteniazodpovednosti.Žalovanáuplatnený
nárok vybavila tak, že náhradu škody – poistné plnenie žalobkyni neposkytla, a to s odôvodnením, že

žalobkyňa svoj nárok dostatočne nepreukázala.

9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

11. Podaním doručeným súdu dňa 06.09.2022 žalobkyňa zobrala svoj návrh v časti úroku 4 % ročne
zo sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do zaplatenia a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eura späť. Na základe uvedeného súd konanie v časti
predmetných úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zastavil.

12. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

13. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon
o PZP“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako
osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom

motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná
zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou.17. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

21. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej len „ZCP“) účastník škodovej udalosti je
povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti,
poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutejškodypodľaosobitnéhopredpisu,zdržaťsapožitiaalkoholualeboinejnávykovejlátkyaurobiť
vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník

škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o
tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie
náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu

v cestnej premávke.

23. Podľa § 22 ods. 2 ZCP vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

24. Podľa § 427 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,Občiansky zákonník“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

25. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

26. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 ) Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní je v omeškaní. Podľa odseku 2 predmetného ustanovenia, ak ide o meškanie s plnením
peňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníajúrokyzomeškania,akniejepodľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

27. Z listinných dôkazov tak jednoznačne vyplýva, že jediným vinníkom dopravnej nehody je G. H.
jazdiaca na motorovom vozidle VW Passat ktorá porušila povinnosti uvedené v bode 22. a 23. tohto
rozsudku (nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke; pri cúvaní

poškodila odstavené motorové vozidlo). Zároveň zo strany žalovanej neboli tvrdené také skutočnosti,
ktoré by vylučovali zavinenie škodcu. Dopravná nehoda je preto riadne objasnená s jednoznačným
určením vinníka. Za predpokladu, že vozidlo žalobkyne stálo, potom neexistujú žiadne okolnosti, ktoré
by spochybňovali údaje uvedené v správe o nehode. Za danej situácie preto nebolo potrebnévypočúvať účastníkov dopravnej nehody. Motorové vozidlo vedené G. H. bolo v čase dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené u žalovanej (žalovaná uvedené nijako nerozporovala).

28. Čo sa týka námietok žalovanej ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti škodovej udalosti
s vzniknutou škodou, súd sa stotožnil aj so závermi odborného vyjadrenia (v znení jeho neskorších
doplnení) vypracovaného znalcom A. B. C., a to po posúdení jeho obsahu vo vzájomnej súvislosti
so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu. Z týchto je zrejmé,
že k škodovej udalosti došlo spôsobom ako to opísal znalec, nakoľko podľa vlastných vyjadrení

prevádzkovateľa vozidla, ako aj z oznámenia o nehode zo dňa 19.06.2020, dopravnú nehodu spôsobil
vodič motorového vozidla poistenca žalovaného. K návrhu žalovanej na vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania súd uvádza, že vzhľadom na to, aké už prebehlo rozsiahle dokazovanie
a samotnú výšku istiny, o ktorej sa prejednáva tento spor, nebolo by ani hospodárne ani efektívne
vykonanie tohto dokazovanie, pričom podľa názoru súdu skutkový stav bol dostatočne zistený z už
predložených listinných dôkazov ako aj vyjadrení strán. Súd poukazuje, že nie je potrebné vykonávať

dokazovanie ku všetkým skutkovým okolnostiam uvádzaných stranami sporu a dokazovanie za účelom
zistenia materiálnej pravdy sa obmedzuje na odstránenie sporných skutkových okolností tvrdených
stranami sporu. Zároveň v súdnom konaní sa kladie väčší dôraz na aktivitu strán sporu, ktoré sú povinné
predkladať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas a riadne, aby sa sporové konanie
zbytočne nepredlžovalo.

29. Inštitút povinného zmluvného poistenia má zabezpečiť to, ak vznikne škoda nie vinou poškodeného,
bude poisťovňa hradiť vzniknutú škodu za vinníka priamo poškodenému. Tým, že napriek uznaniu
viny vinníčkou, poisťovňa popiera svoju zodpovednosť za škodu, poisťovňa popiera základný účel
povinného zmluvného poistenia. Je absurdné, aby poškodený teraz v súdnom konaní mal vyjadreniami

znalcov preukazovať, ako k vzniku škody došlo, keď je to uvedené aj v zázname o dopravnej nehody
a aj v zázname z polície. Vinníčka za spôsobený priestupok dostala aj pokutu, čo len potvrdzuje že
uznala svoju vinu. Poškodený si splnil všetky svoje povinnosti, neporušil ustanovenia zákona o PZP
ani Občianskeho zákonníka. Práve naopak žalovaná si nesplnila svoju základnú povinnosť a to riadne
vykonať šetrenie škodovej udalosti, svoje závery zdôvodniť a uhradiť nárok na náhradu škody. Súd

žalobe pre to vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti. Žalobkyňa
predložila potrebné dokumenty, žalovaná neposkytla nárok na náhradu škody v lehote stanovenej
zákonom. Žalovaná mala 3 mesiace lehotu na šetrenie škodovej udalosti a 15 dní od ukončenia šetrenia

na poskytnutie plnenia. Žalovaná si nesplnila svoju peňažnú povinnosť, a to poskytnúť nárok na náhradu
škody v stanovenej lehote, preto sa dostala do omeškania s peňažným plnením. Žalovaná okrem toho,
že si nesplnila svoju povinnosť vykonať šetrenie a poskytnúť dôvody krátenia nároku na náhradu škody,
si nesplnila ani povinnosť poskytnúť poistné plnenie v zmysle ust. § 11 ods. 7 PZP, ktoré mala uhradiť
najneskôr do 12.8.2020, takže dňa 13.8.2020 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažnej

povinnosti poskytnúť plnenie. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP
tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( § 369 ods.1 a 2 Obch.
zák.), nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako
vyplývajúzustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníka(§369ods.1a2Obch.zák.).Vustanovení
§ 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom

plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (§ 369 ods. 1 a 2 Obch. zák.) je
sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že
pokiaľ by si aj splnila žalovaná v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobkyni vyplývajúce jej
z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda by ho nebolo možné sankcionovať podľa § 11 ods. 8
zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ (§ 369 ods. 1 a 2 obch. zák.), a teda

priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovanej so splnením svojho peňažného záväzku
vo vzťahu k žalobkyni riadne a včas.

31. Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn: 3Co/11/2021: „Navyše je potrebné uviesť, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/212/2017 bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR zo

dňa 14.10.2021 sp.zn. III.ÚS 214/2020-29 z dôvodu, že uvedeným rozsudkom bolo porušené základné
právo sťažovateľa na súdnu ochranu, nakoľko výklad prijatý dovolacím súdom podľa názoru ústavného
súdu v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z
náhrady škody, čo sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.”32. Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3CoCsp/54/2020: „Keďže v danom prípade
ide o peňažný nárok, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol ak v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ

s odkazom na ust. § 797 ods. 3 veta prvá OZ, keďže žalovaný listom zo dňa 13.10.2017 oznámil, že
bolo ukončené šetrenie predmetnej povinnej udalosti, riadne a včas žalobcovi neplnil, čím sa dostal
do omeškania s plnením priznaného nároku, nakoľko uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia
v rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť, sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a
včas a keďže ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať o poisťovateľa

popri plnení aj úroky z omeškania, a to dávajúc do pozornosti v tomto smere aj nález Ústavného
súdu SR III.ÚS 214/2020 v znení aj právnej úpravy vychádzajúc zo Smernice Európskeho parlamentu
a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc
Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (IV. smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne
nahradená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti (kodifikované znenie).“

33. Žalovaná si nesplnila jednak nepeňažnú povinnosť, ale aj peňažnú a tým sa dostala do omeškania
a súd v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, priznal žalobkyni aj úroky z omeškania

vo výške 5,00 % ročne, ktorá výška úrokov je v súlade s platnými právnymi predpismi s Nariadením
vlády SR č. 87/95 Zb., keď výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre

rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná.

38. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 CSP.

39. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti
vyplatením znalečeného (svedočné) uznesením č.k. 27Cb/92/2020 – 290 zo dňa 15.05.2023.

40. O náhrade trov štátu rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP podľa pomeru
úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, keďže žalobkyňa mala plný úspech voči žalovanej, rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).