Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/144/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209604
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1617209604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. F. Y., X. L. Y., I. A.
XXX, obaja zastúpení advokátkou Y.. E. Š. W.Y., A. XXB, Y., proti žalovanému: T. Y., A. XXX, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 05.11.2021, č.k. 31C/222/2017-171, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a v 2. rade priznáva proti žalovanému spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.11.2021, č.k. 31C/222/2017-171, zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území obce A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom
Malacky,katastrálnyodborakoparcelaregistra„Z.“,parcelnéčísloXXXX/XXX,druhpozemkuzastavané
plochy a nádvoria, o výmere 91 m2 (ďalej len „pozemok“ alebo „parcela č. XXXX/XXX“) a vyporiadal
ho tak, že žalobcovi v 1. rade prikázal podiel o veľkosti 1/10 k celku do jeho výlučného vlastníctva a
žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

len „BSM“) podiel o veľkosti 9/10 k celku (výrok I.), žalobcom v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom náhrady za vyporiadavaný podiel sumu 440 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a priznal im proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobou zo dňa

14.12.2017 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, s tým, že ho
navrhli vyporiadať prikázaním podielu žalovaného o veľkosti 1/10 do ich BSM a titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žiadali, aby ich konajúci súd zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 500
eur. Dôvodili, že označená parcela č. XXXX/XXX patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu,
pričom žalovaný vlastní podiel o veľkosti 1/10 k celku, kým podiel 8/10 k celku patrí do BSM žalobcov
a žalobcovi v 1. rade patrí podiel o veľkosti 1/10; pozemok má charakter jedinej príjazdovej cesty k
nehnuteľnostiam v BSM žalobcov, cez ktorú sa dostanú k svojmu rodinnému domu a pozemku. Žalovaný

začal predmetnú príjazdovú cestu zapratávať rôznym odpadom a hnuteľnými vecami, čím im bránil v
jej užívaní. Žalobcovia sa snažili so žalovaným dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
avšak z jeho strany nebola ochota; z jeho správania tak usúdili, že reálne rozdelenie uvedenej parcelynie je možné a ani účelné. S ohľadom na skutočnosť, že daný pozemok predstavuje jediný prístup k ich
domu, žalobcovia navrhli, aby bol celý prikázaný do ich vlastníctva, resp. do BSM.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,
okres Y., obec A., katastrálne územie A., patrí parcela č. XXXX/XXX, o výmere 91 m2 , druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie (spôsob využitia 18, t.j. pozemok, na ktorom je dvor), do podielového
spoluvlastníctva strán sporu, keď žalobcom v rámci BSM patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/10
k celku, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade a

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku vlastní žalovaný; na predmetnej parcele je zapísané aj
vecné bremeno, a to právo prechodu v prospech vlastníkov parcely č. XXXX/XXX, katastrálne územie
A., (žalobcovia) a právo uloženia inžinierskych sietí. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie A. sú žalobcovia vlastníkmi parcely č. XXXX/XXX, s podielom žalobcu v 1. rade o veľkosti 1/2
k celku a žalovanej v 2. rade 1/2 k celku, pričom ide o parcelu nachádzajúcu sa za vyporiadavanou
parcelou č. XXXX/XXX, a táto predstavuje pre žalobcov prístupovú cestu k danej parcele. Podľa výpisu z

listu vlastníctva č. XXX, okres Y., katastrálne územie A., žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely
č. XXXX/XX a stavby rodinného domu na nej, o veľkosti 1/10 k celku, ktorá susedí s vyporiadavanou
parcelou; jej ďalším spoluvlastníkom je žalobca v 1. rade, s veľkosťou podielu 1/10 k celku. Žalobcovia,
zastúpení právnou zástupkyňou, vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 23.10.2017 na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, namietajúc, že v dôsledku jej zapratávania žalovaným

nemôžu cez ňu riadne prechádzať, a preto neprichádza do úvahy iná možnosť vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaknejakotak,žetútonadobudnúdosvojhovlastníctva,oplotiajuažalovanémuposkytnú
sumu 500 eur ako náhradu; podľa predloženej doručenky si žalovaný ich výzvu v odbernej lehote
neprevzal.

4. Z geometrického plánu vypracovaného Y. S. - K.-J. Č.. XX/XXXX (ďalej len „J. č. XX/XXXX“), ako
i č. XX/XXXX, konajúci súd zistil, že parcelu č. XXXX/XXX, o celkovej šírke 4,55 m2 a celkovej dĺžke
20 m2, možno rozdeliť tak, že by sa časť z nej o šírke 0,45 m2 a dĺžke 20 m2, susediaca s parcelou
č. XXXX/XX, odčlenila ako nová parcela č. XXXX/XXX a zvyšná časť parcely č. XXXX/XXX by ostala
v šírke 4,10 m2 a dĺžke 20 m2. Uvedené korešpondovalo s odborným stanoviskom geodeta Y. S.W.

zo dňa 23.09.2019, v ktorom konštatoval, že vyporiadavaná parcela č. XXXX/XXX je svojou povahou
prístupovou cestou k pozemku parcela č. XXXX/XXX, na ktorom sa nachádza rozostavaný rodinný dom;
cez pozemok prechádzajú prípojky inžinierskych sietí k uvedenému domu. Pozemok bol pritom už v
minulosti oddelený za účelom prístupu k rodinnému domu v zmysle podmienok pre vydanie stavebného
akolaudačnéhokonania.Geodetkonštatoval,žeztechnickejstránkyjepozemokmožnérozdeliť,pričom

za najvhodnejší spôsob považoval ten, spracovaný v J. Č.. XX/XXXX. Oddelením novej parcely č. XXXX/
XXX, o výmere 9 m2 sa odčlení ideálny spoluvlastnícky podiel 1/10 tak, aby táto časť fyzicky prislúchala
k rodinnému domu na parcele č. XXXX/XX; iné rozdelenie by s ohľadom na povahu pozemku nebolo
účelné.

5. Žalovaný žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa geometrického plánu na rozdelenie
pozemku č. XX/XXXX, vyhotoveného U. T. a oddeliť iba časť pozemku od začiatku garáže po susediacu
parcelu č. XXXX/XXX, so šírkou 0,79 m2 a dĺžkou 11,5 m2, s tým, že by išlo o novú parcelu č. XXXX/
XXX. Následne predložil obdobný geometrický plán č. XX/XX vyhotovený K.. R. H. (ďalej len „J. Č.. XX/
XX“), podľa ktorého žiadal odčleniť parcelu zarovno garáže o šírke 0,74 m na jednej a 0,75 m na druhej

strane ako novú parcelu č. XXXX/XXX. Hoci žalobcovia uviedli, že by súhlasili s akoukoľvek dohodou,
namietali, že v tomto prípade by vznikla parcela, ktorá by bola bez prístupovej cesty v strede inej parcely,
v spoluvlastníctve i iných subjektov, čo by mohlo spôsobiť v budúcnosti problémy.

6. Konajúci súd vykonal obhliadku spornej nehnuteľnosti, vyhotoviac príslušnú dokumentáciu, z ktorej

vyplynulo, že pozemok po ľavej strane susedí s garážou, umiestnenou na parcele č. XXXX/XX, na
jeho začiatku je umiestnená dlažba, pričom v jeho polovici sa nachádza železná brána po celej
šírke pozemku. Priestor za touto kovovou bránou je po oboch stranách zaprataný rôznymi vecami,
zanechanímúzkejčastinapriechodprejednuosobu.Žalovanýpoužívanapriechodksusediacejparcele
za garážou drevenú dosku, ktorú zdvíha hore. Celý priestor za garážou, v podielovom spoluvlastníctve

žalovaného o veľkosti 1/10 k celku, je taktiež zaprataný rôznymi vecami, nachádza sa na ňom množstvo
psov, ktoré v čase obhliadky štekali a skákali do drevenej dosky slúžiacej ako brána pre žalovaného.
Za vyporiadavanou parcelou sa nachádza pozemok a rodinný dom žalobcov. Medzi stranami bolo
nesporné, že vo vnútri garáže sa nachádzajú priechodové dvere na zadnú časť pozemku v podielovomspoluvlastníctve žalovaného, avšak do garáže nebolo možné vojsť, keďže bola zaprataná vecami, ktoré
zapĺňali i priestor pred ňou. Pri obhliadke konajúci súd tiež zistil, že na zadný pozemok bol možný prístup
i priamo zo susediaceho rodinného domu; žalovaný tento priestor však zablokoval, aby mu ním chované

psy nevbehli do domu.

7. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne K.. X. V. (ďalej len „A. Č.. XXX/XXXX“), vyplýva, že
táto stanovila všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/10 na spornej parcele č. XXXX/
XXX na sumu 440 eur, keď vychádzala aj z prieskumu trhových cien obdobných nehnuteľností.

8. Po takto vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
A., mal konajúci súd za preukázanú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. V konaní nebolo
sporné, že k uzavretiu mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi
stranami pred podaním žaloby nedošlo.

9.Následne,súcviazanýspôsobomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostivzmysle
§ 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), súd prvej
inštancie skúmal, či vyporiadavaný pozemok je reálne deliteľný a či jeho rozdelenie je dobre možné.
Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že parcela v teréne predstavuje jedinú prístupovú
cestu k pozemku a rodinnému domu v BSM žalobcov, je napojená i na verejnú komunikáciu a susedí

s parcelou č. XXXX/XX, ktorej podielovým spoluvlastníkom je tak žalobca v 1. rade, ako aj žalovaný,
obaja o veľkosti podielu 1/10; na tejto susednej parcele je umiestnená garáž, spojená s rodinným
domom, bezprostredne susediaca i s parcelou č. XXXX/XXX a nachádza sa asi v jej polovici, pričom
za ňou je menší pozemok. Vychádzajúc i z odborného stanoviska a J. Č.. XX/XXXX dospel konajúci
súd k záveru, že rozdelenie spornej parcely nie je dobre možné, keďže vzhľadom na jej povahu by

jediné účelné rozdelenie predstavovalo odčlenenie parcely o šírke 0,45 m a dĺžke 20 m, ktorá by bola
spojená s miestnou komunikáciou, a táto by pripadla žalovanému; takáto úzka parcela o šírke 0,45
m by však reálne nebola využiteľná vzhľadom na umiestnenie železnej bránky v jej strede. Zároveň,
takto reálne nevyužiteľnú parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovaného by nebolo možné pričleniť k
susediacej parcele č. XXXX/XX, keďže žalovaný na nej vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k

celku. Zdôrazňujúc, že reálne rozdelenie vyporiadanej parcely musí mať funkčné opodstatnenie tak, aby
sa v teréne nevytvoril úzky nevyužiteľný pás pozemku, súd prvej inštancie podotkol, že ani žalovaný s
týmto rozdelením pozemku nesúhlasil, keďže uviedol, že by takto vytvorená parcela nebola využiteľná.

10. Pokiaľ išlo o žalovaným navrhovaný spôsob riešenia podľa J. Č.. XX/XX, konajúci súd uviedol,

že podľa neho by sa sporná parcela rozdelila tak, že by žalovanému pripadla novovytvorená parcela
približne v strede vyporiadavanej, hneď vedľa stavby garáže v šírke 0,74 m, avšak bez prepojenia
na prístupovú cestu, ktorá by ani neumožňovala prechod z prednej časti parcely č. XXXX/XX na jej
zadnú časť, so začiatkom pri bráne. Žalovaný tento návrh odôvodňoval tým, že by si na danej, pomerne
úzkej parcele uskladňoval drevo a využíval by ju i na ochranu garáže, vo vlastníctve i žalobcu v 1.

rade. Súd prvej inštancie mal však za to, že i v tomto prípade by vznikla parcela, reálne nevyužiteľná,
ktorá by naviac umiestnením v strede iných parciel, mohla spôsobovať ďalšie spory medzi stranami.
Žalovaný by sa síce stal výlučným vlastníkom úzkej parcely, na ktorej sa nachádzajú okrem iného
aj stromy, bez toho, aby bol i výlučným vlastníkom susednej parcely, a tak by nebolo možné jej
začlenenie k vedľajšej parcele. Naviac, takéto rozdelenie by ani nezodpovedalo účelu spornej parcely

ako jedinej prístupovej cesty k pozemku a rodinnému domu žalobcov. Žalovaným navrhované rozdelenie
by napokon nevyriešilo podstatu narušených vzťahov medzi stranami sporu, keď žalobcovia podali
žalobu primárne z dôvodu, aby mohli pozemok nerušene užívať na prístup k svojej nehnuteľnosti.
Vykonaná obhliadka nehnuteľnosti preukázala, že žalovaný pozemok zapratáva (čo ani nenamietal),
vytvoriac žalobcom len úzky priestor na prechod medzi naskladanými vecami. Súd prvej inštancie ako

problém označil i chov psov (približne 20) zo strany žalovaného na vedľajšom pozemku, ktoré i počas
obhliadky skákali do plotu a štekali a ktoré podľa nesporných vyjadrení strán vypúšťa na spornú parcelu.
Žalovaný tieto skutočnosti, nepoprel, uvádzajúc, že psy kŕmi pod dohľadom. Za tejto situácie by podľa
mienky konajúceho súdu museli žalobcovia vybudovať nové oplotenie na svojej parcele, ktoré by ešte
ich prístupovú cestu zúžilo, aby zamedzili vniknutiu svorky psov. S ohľadom na všetky takto zistené

skutočnosti potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani reálne rozdelenie parcely č. XXXX/XXX
navrhované žalovaným by nebolo v danom prípade dobre možné a účelné.11. So zreteľom na prijatý záver, posudzoval konajúci súd v poradí druhý spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu. Zohľadnil, že žalobcovia sú vlastníkmi prevažujúceho podielu o veľkosti 9/10 k celku (žalobca

v 1. rade vlastní výlučne podiel 1/10 a v BSM žalobcov sa nachádza podiel 8/10), pričom parcelu
využívajú ako jedinú prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti, určenej na bývanie, i keď táto nebola doposiaľ
skolaudovaná, ktorá okolnosť nebola pre rozhodnutie relevantná. Žalovaný má nesporne prístup k
zadnej časti pozemku za rodinným domom, ktorý obýva, z garáže, ako i priamo z rodinného domu,
a teda prikázaním parcely č. XXXX/XXX nedôjde k zamedzeniu jeho prístupu na tento pozemok,

naviac v spoluvlastníctve i žalobcu v 1. rade; žalovaný si teda bude môcť naďalej zabezpečiť prísun
drevnej hmoty na zadný pozemok. So zreteľom na tieto skutočnosti, za aplikácie § 142 ods. 1 až
3 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru o potrebe vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva k parcele č. 3392/380 jej prikázaním žalobcom.

12. Pokiaľ išlo o výšku náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaného, súd prvej inštancie pri

jeho určení vychádzal zo A. Č.. XXX/XXXX, v ktorom znalkyňa K.. X. V. odôvodnila výber ňou použitej
metódy ohodnotenia, riadne vysvetlila uplatnené postupy, pričom ňou vypracovaný znalecký posudok
obsahoval i všetky predpísané zákonné náležitosti. Keďže znalkyňa v bode 2. analyzovala polohu
nehnuteľnosti ako v obci A., jej využiteľnosť, vykonala i prieskum hodnoty obdobných nehnuteľností,
zohľadňujúc pritom ťarchu na pozemku zapísanú na liste vlastníctva, vyhodnotil konajúci súd námietky

žalovaného voči znaleckému posudku ako nedôvodné. Poznamenal pritom, že žalovaný v ich rámci
nenamietal stanovenie nízkej všeobecnej hodnoty jeho podielu na vyporiadavanej nehnuteľnosti. Na
uvedenom základe, keď A. Č.. XXX/XXXX súd prvej inštancie vyhodnotil ako smerodajný, zaviazal
žalobcov titulom peňažnej náhrady zaplatiť žalovanému sumu 440 eur, nemajúc pritom pochybnosti o
ich schopnosti túto uhradiť.

13. Súd prvej inštancie podotkol, že sa zaoberal i tým, či (ne)existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom také nezistil, nepovažujúc za
relevantné tvrdenie žalovaného, že vyporiadavaný priestor potrebuje na venčenie psov a údržbu
priestranstva. Podľa jeho názoru by práve ďalšie zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve bolo neúnosné

a viedlo k sporom medzi stranami, čomu napokon nasvedčovalo i to, že v minulosti nariadil Okresný
súd Malacky uznesením zo dňa 15.02.2018, č.k. 32C/69/2018-13, neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady všetky prekážky brániace výkonu práva
prechodu žalobcov cez vyporiadavaný pozemok. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný, ktorý
naďalej pokračuje v zapratávaní parcely č. XXXX/XXX, má nesporne prístup na pozemok za rodinným

domom, ktorý obýva z garáže (viď fotografia na č.l. 65 spisu), ako aj priamo z rodinného domu (fotografia
na č.l. 70 spisu), a preto prikázaním spornej parcely žalobcom mu vo vstupe naň nebude nijako bránené;
prísun drevnej hmoty na zadný pozemok si tak dokáže zabezpečiť aj inak ako cez vyporiadavanú
nehnuteľnosť.

14. Ako neopodstatnenú vyhodnotil konajúci súd námietku žalovaného, že stavba rodinného domu
žalobcov, ku ktorej vedie parcela č. XXXX/XXX, doposiaľ nebola skolaudovaná; táto otázka totiž spadala
pod oblasť správneho práva, ktorú v tomto konaní neposudzoval. V tejto súvislosti tiež podotkol, že
žalobcovia tvrdili, že skolaudovaniu ich nehnuteľnosti bráni práve stav prístupovej cesty, zapratanej
vecami žalovaného. Za bez relevancie hodnotil i výhrady žalovaného ohľadne platnosti kúpnej zmluvy,

ktorou žalobcovia nadobudli spornú parcelu, keď porušenie predkupného práva žiadnym spôsobom
nepreukázal; nepreukázal pritom ani to, že by si voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva
uplatnil námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poznamenal, že v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania, avšak významným
je i to, na ktorej strane existoval dôvod neúspechu pokusu alebo viacerých pokusov o mimosúdne
riešenie predmetu sporu (pokiaľ takýto pokus vôbec bol vykonaný) a do akej miery sa spôsob
vyporiadania ustálený vydaným rozsudkom prekrýval so spôsobom vyporiadania navrhovaným žalobou.

16. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade pred podaním žaloby listom zo dňa
23.10.2017 vyzvali žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyjadrujúc záujem o kúpu
jeho spoluvlastníckeho podielu za sumu 500 eur, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval; v písomnomvyjadrení k žalobe pritom žiadal žalobu zamietnuť, popierajúc existenciu vlastníckeho práva žalobcov.
V priebehu konania žalovaný zmenil svoj postoj, súhlasiac s vyporiadaním spoluvlastníctva rozdelením
nehnuteľnosti podľa jeho návrhu. Žalobcovia, ktorí prejavili ďalšiu snahu o zmierlivé vyriešenie sporu i v

priebehu súdneho konania a vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 07.08.2019 na mimosúdne urovnanie,
dosiahli plný úspech, nakoľko spor sa skončil v plnom rozsahu v súlade s ich žalobným návrhom.
Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom prináleží nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktorú im prisúdil spoločne a nerozdielne (§ 139
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), f) a h) C.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za výsledok
nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu, ktorý mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Konajúci súd sa totiž riadne nevysporiadal

s tvrdeniami žalobcov a nimi predkladanými dôkazmi, a napokon ani s jeho argumentáciou vo vzťahu k
širšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní navrhol, aby sa konajúci súd oboznámil s J. Č.. XX/XX na
oddelenie parcely č. XXXX/XXX, zdôrazňujúc, že existuje viacero spôsobov na oddelenie jeho podielu k

pozemku o veľkosti 1/10 k celku, s ohľadom na účelnosť jeho ďalšieho využitia, pri alternatíve postupu
podľa J. Č.. XX/XXXX. Súd prvej inštancie však v bode 19. odôvodnenia bezdôvodne argumentoval
možným vznikom sporov v budúcnosti, čomu podľa žalovaného nenasvedčoval ním predložený nový
dôkaz, ktorý nemohol predložiť v pôvodnom konaní; podľa neho sa stal väčšinovým spoluvlastníkom
susednej parcely č. XXXX/XX, v podiele 21/40 k celku. V konaní žalovaný tiež argumentoval tým,

že časť spornej nehnuteľnosti pripadajúca na jeho podiel o veľkosti 1/10, ktorá by vznikla reálnym
rozdelením, mala slúžiť na vytvorenie bezpečnej zóny, i priestoru na sanáciu garáže, na uskladnenie
drevnej hmoty na vykurovanie alebo na materiál na údržbu budovy; vo vzťahu k tomuto pozemku
by pritom na vlastné náklady zabezpečil oplotenie, čím by nijako neobmedzil žalobcov Súd prvej
inštancie sa s jeho argumentáciou nijako nezaoberal, a to napriek tomu, že jeho návrh by spravodlivo

usporiadal vzťahy procesných strán. Pochybil tiež, keď nepreskúmal tvrdenia žalobcov, že na susednom
pozemku chová psy ohrozujúce ich deti, ako i, že uskladnený materiál spôsoboval nepriechodnosť
pozemku; žalovaný pritom uvedené tvrdenia poprel zdôrazňujúc, že žalobcom vo vstupe a prechode
cez vyporiadavanú parcelu nijako nebráni(l). Žalovaný nesúhlasil s konajúcim súdom, pokiaľ tento
konštatoval jeho nezáujem o mimosúdne vyriešenie sporu, poukazujúc na to, že výzvu žalobcov v tomto

smere neprevzal počas odbernej lehoty, a preto sa ani nezúčastnil stretnutia s geodetom; iniciatívne
však žalobcov oslovil s jeho návrhom riešenia, ktorý však títo odmietli.

19.Vďalšomžalovanýkonajúcemusúduvytýkal,žetým,žesanezaoberalanevysporiadalsmožnosťou
reálneho a možného rozdelenia parcely č. XXXX/XXX tak, ako vyplývala z ním predloženého J. Č.. XX/

XX,opomenulskúmaťprimárnyspôsobzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvastanovený
v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka; odklonil sa tak od ustálenej rozhodovacej praxe bez toho,
aby svoje rozhodnutie objektívne a konkrétne zdôvodnil, a preto porušil jeho základné práva. Podľa
jeho mienky bolo pritom reálne rozdelenie pozemku podľa návrhu v J. Č.. XX/XX možné, i účelné, a
došlo by tým i k spravodlivému vyporiadaniu vzťahov spoluvlastníkov; až v prípade, keby tento postup

nebol preukázateľne možný, mal konajúci súd pristúpiť k prikázaniu pozemku do vlastníctva žalobcov.
Konajúci súd tak evidentne nemal právny základ na rozhodnutie o vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva prikázaním jeho podielu do spoluvlastníctva žalobcov. V rámci rozhodovania sa pritom
nevysporiadal ani s účelom, na ktorý sporná parcela slúži; táto totiž nepredstavuje len prístupovú cestu
k domu žalobcov, ale tvorí i jedinú prístupovú cestu k jeho nehnuteľnosti - garáži, vo vzťahu ku ktorej tak

stratí možnosť ju obhospodarovať. Keďže táto garáž hraničí s vyporiadavanou parcelou, s ohľadom i na
napäté vzťahy sporových strán, bude konajúcim súdom prijaté usporiadanie vyvolávať ďalšie konflikty,
najmä pri jej údržbe. V tomto smere preto žalovaný označil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nelogické, nespravodlivé a neúčelné, zdôrazňujúc, že reálnou deľbou pozemku podľa jeho návrhu
by získal prístup ku garáži, ako i možnosť ju obhospodarovať a sanovať, bez obťažovania žalobcov.

20. A napokon sa žalovaný nestotožnil ani s hodnotou náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý
konajúci súd určil podľa A. Č.. XXX/XXXX; znalkyňa v ňom totiž vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti v
obci V., a nie v obci A., kde sa sporná parcela č. XXXX/XXX nachádza, čo malo následne podstatnývplyv i na jej cenu. Hoci na uvedené poukázal v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku, konajúci
súd sa s jeho argumentáciou nezaoberal. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali napadnutý rozsudok v celom rozsahu za vecne
správny, nakoľko sa v ňom súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a na
ich základe prijaté závery dostatočne a presvedčivo odôvodnil; nijako tak neporušil právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces, keďže prerokoval vec v jeho prítomnosti, umožňujúc mu navrhovať dôkazy

a k týmto sa i vyjadriť.

22. Žalobcovia označili žalovaného za osobu, ktorá neprejavila ochotu v spôsobe vyporiadania spornej
nehnuteľnosti, keďže na ich výzvu na mimosúdne riešenie sporu nereagoval a nezúčastnil sa ani
stretnutia s geodetom. Naproti tomu, boli to oni, ktorí na urovnanie sporu urobili, čo bolo v ich silách a
finančných možnostiach. V tejto súvislosti tiež podotkli, že pokiaľ by sa žalovaný nesprával nevhodne,

neužíval spornú nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu, neohrozoval svojim správaním zdravie a život
nielen ich, ale i ďalších osôb, nemuseli by vôbec pristúpiť k podaniu žaloby, keďže im neprekážalo, že si
na spornej parcele odkladal svoje veci; žalovaný však odmietol akúkoľvek komunikáciu, nerešpektujúc
pritom ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

23. Žalobcovia sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého reálne rozdelenie
nehnuteľnosti nebolo dobre možné, účelné, ani vhodné. Pri vyslovení tohto názoru pritom vychádzal
z obhliadky nehnuteľnosti, vyjadrení geodeta, berúc do úvahy i geometrické plány strán sporu. Za
správne pritom pokladali i konajúcim súdom prijaté úvahy, že reálnym rozdelením spornej parcely by
vznikli pozemky, ktoré by neboli reálne využiteľné, čo by mohlo v budúcnosti spôsobovať ďalšie spory;

na uvedené pritom nemal vplyv ani nový dôkaz predložený žalovaným. Na uvedenom základe preto
žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.06.2022 zotrval na námietke, že napadnutým rozsudkom sa
konajúci súd svojvoľne odklonil od záväzného poradia, v akom mohol v zmysle zákona pristúpiť

k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, benevolentne „prekrútil“ dôkazy v jeho
neprospech, ignorujúc pritom odborné stanovisko, i J. Č.. XX/XX. Súd prvej inštancie opomenul posúdiť
primárny účel využitia spornej parcely č. XXXX/XXX ako prechodového pozemku, dospejúc k záveru,
že len prikázaním jemu patriacemu podielu o veľkosti 1/10 do vlastníctva žalobcov sa naplní ochrana
zdravia ich detí, ktoré ani neboli účastné sporu; pritom to boli práve žalobcovia, ktorí ich ohrozovali

užívaním neskolaudovanej stavby rodinného domu.

25. Podľa mienky žalovaného súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva, keď ho riadne nepoučil,
nevykonal jeho výsluch, po vykonanej obhliadke určil termín pojednávania až po 15 mesiacoch na
18.01.2021, a pochybil i v ďalších prípadoch.

26. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov o tom, že zapratáva parcelu č. XXXX/XXX odpadom,
nerešpektujúc pritom nariadené neodkladné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 32C/69/2018, ako i to,
že polícia nemohla a nemôže do toho zasahovať. Pokiaľ sa v tomto smere žalobcovia odvolávali na
informácie v bulvárnych médiách, tieto boli založené na ohováraní. Podľa jeho mienky by vec nemusela

skončiť na súde, pokiaľ by žalobcovia využili možnosť jej riešenia formou mediácie.

27. Žalobcovia v reakcii v podaní zo dňa 09.09.2022 zotrvali na tom, že napadnutý rozsudok je
vecne správny, dostatočne a presvedčivo odôvodnený, pričom pred jeho vydaním konajúci súd nijakým
spôsobom neopomenul žiadne z procesných ustanovení, neporušil procesné práva žalovaného, a preto

považovali celé jeho vyjadrenie len na úrovni ničím nepreukázaných tvrdení; na pravde sa napokon
nezakladali ani tvrdenia žalovaného, ktorými napádal geodeta. V ostatnom sa žalobcovia pridržali
predchádzajúcich vyjadrení.

28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného

beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario),bezviazanostijehorozsahom
(§379písm.c)C.s.p.)avychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie(§383C.s.p.)
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny. Odvolací
súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.10.2023 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).29. V prvom rade odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere

a v potrebnom rozsahu vyjadril ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, na ktorých založil svoje
rozhodnutie a svoju myšlienkovú úvahu, vedúcu tak ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva k spornej
parcele č. XXXX/XXX a následne i k ním zvolenému spôsobu jej vyporiadania, uviedol v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia presvedčivým spôsobom, vysporiadavajúc sa so všetkými vykonanými
dôkazmi, rozhodujúcimi argumentami procesných strán, ako i so všetkými okolnosťami významnými pre

meritórne rozhodnutie; odôvodnenie jeho rozhodnutia, rozhodnutie samotné, ako i jemu predchádzajúci
procesný postup, nemožno považovať za svojvoľné, arbitrárne alebo nezákonné.

30. So zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd osobitne udáva, že konajúci
súd vykonal tak dôkazy predložené žalobcami, ako aj žalovaným, ktoré sa vzťahovali k reálnej deľbe
sporného pozemku, konkrétne išlo o J. Č.. XX/XXXX, ako i J. Č.. XX/XX, tieto podrobne vyhodnotil,

ustáliac, že na ich základe by síce po technickej stránke bola možná reálna deľba parcely č. XXXX/XXX
na dve nové, avšak v oboch prípadoch by novovzniknuté pozemky, najmä so zreteľom na ich veľkosť,
charakter a účel, nebolo možné funkčne využiť, čo mal napokon preukázané i vykonanou obhliadkou.
Pokiaľ žalovaný namietal odôvodnením v bode 19. rozsudku, vychádzajúc z jeho obsahu je zrejmé, že
do neho konajúci súd len zakomponoval tú rozhodujúcu argumentáciu žalobcov, ktorou brojili proti J.

Č.. XX/XXXX; na podklade tohto geometrického plánu by pritom rozdelením sporného pozemku mala
vzniknúť parcela č. XXXX/XXX, o veľkosti 9 m2, avšak bez prístupovej cesty, keďže by sa nachádzala v
strede inej parcely v spoluvlastníctve viacerých osôb, čo by podľa mienky žalobcov mohlo spôsobovať
ďalšie problémy do budúcna; je teda zrejmé, že v bode 19. odôvodnenia rozsudku konajúci súd vyjadril
zistenia vyplývajúce z tvrdení žalobcov; nešlo teda o jeho závery.

31. Súd prvej inštancie nemal dôvod sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberať tzv. širším
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nakoľko takú požiadavku v priebehu konania žiadna z
procesných strán, vrátane žalovaného, neuplatnila. Vzhľadom na to, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle zahŕňa otázky investícií do spoločnej veci, ktoré vynaložil niektorý z

podielových spoluvlastníkov, nárok na zaplatenie primeranej náhrady si môže uplatniť tento investujúci
spoluvlastník, a to za podmienky, že v tomto smere predloží návrh spĺňajúci všetky náležitosti. Možno
prisvedčiť, že žalovaný v podaní zo dňa 11.10.2021 (č.l. 151) žiadal pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zohľadniť, že jeho t.č. už nebohá matka E. Y. poskytla žalobcom príspevok v sume 600
eur na stavbu železnej bránky, nachádzajúcu sa v polovici sporného pozemku; tento návrh však nemohol

spĺňať požiadavku na vykonanie tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva; sám žalovaný
totiž konštatoval, že sumou 600 eur neprispel on, prípadne žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci
pozemku, ale jeho nebohá matka. Je teda zrejmé, že predmetnú sumu neinvestoval niektorý z
podielových spoluvlastníkov; nebol preto naplnený predpoklad navrhovaného spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

32. V ďalšom odvolací súd udáva, že konajúci súd nijako nepochybil ani pri prejednaní sporu, keď,
neviazaný návrhom žalobcov, sa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka primárne
zameral na zistenie reálnej deliteľnosti vyporiadavaného pozemku. Zistiac, že jeho deľbu je síce možné
technicky vykonať, skúmal v ďalšom i to, či táto deľba je aj dobre možná. Podmienka rozdelenia

nehnuteľnosti nie je totiž naplnená len púhou faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou
takého rozdelenia, ale aj jeho funkčnou opodstatnenosťou. Ustálená súdna prax pritom dovodila, že
reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli deľbou vzniknúť
samostatné veci, ktoré by nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, čo v
prípade pozemkov závisí od ich rozlohy, celkovej plochy, tvaru, ako aj od prístupu na nich (k tomu

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2163/2006). So zreteľom na uvedené
súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu vychádzal nielen zo zákonom stanovených spôsobov zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzného poradia, pričom vyhodnotením
vykonaného dokazovania, ktoré zahŕňalo i obhliadku na mieste samom, dospel k správnemu záveru, že
reálna deľba parcely č. 3392/380 nie je dobre možná.

33. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozsiahle a podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku
v bodoch 32. a 33. odôvodnenia. Konajúci súd v nich vysvetlil, že rozdelenie spornej parcely na dve
menšie by síce podľa J. Č.. XX/XXXX, ako i J. Č.. XX/XX, z matematickej (technickej) stránky bolomožné, avšak výsledkom takej deľby by bola úzka parcela o šírke 0,45 m a dĺžke 20 m, príp. o rozmeroch
0,74 m x 11,5 m, v strede inej parcely; v oboch prípadoch by teda reálna deľba mala za následok vznik
absolútne nevyužiteľného pozemku, naviac podľa J. Č.. XX/XX bez prístupu z verejnej komunikácie,

ktorá okolnosť patrí medzi rozhodujúce kritériá posudzovania reálnej deliteľnosti pozemku (k tomu
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2437/2012). V tomto smere pritom
neobstojí argumentácia žalovaného, že v prípade novovzniknutej parcely č. XXXX/XXX, o veľkosti 9
m2, by si na tejto mohol uskladňovať drevný materiál, príp. z nej mohol asanovať garáž, a teda, že by
naplnila sledovaný účel. Je totiž nepochybné, že prístup na takto vzniknutú parcelu by musel viesť zo

susediaceho pozemku parcela č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve aj iných
osôb. Žalovaný síce v tejto súvislosti tvrdil a predložil nový dôkaz, podľa ktorého sa jeho spoluvlastnícky
podiel na predmetnej parcele č. XXXX/XX zmenil z pôvodnej veľkosti 1/10 na súčasnú výšku 21/40 k
celku, avšak ani táto okolnosť nemala signifikantný význam, keď ako bolo uvedené vyššie, pozemok
parcela č. XXXX/XX, rovnako ako aj rodinný dom na ňom stojaci, patrí do podielového spoluvlastníctva
viacerých (iných) osôb, a teda je predpoklad, že v súvislosti s týmto pozemkom a jeho užívaním by

mohli vzniknúť do budúcnosti ďalšie spory, ako napokon konštatoval i súd prvej inštancie.

34.Vychádzajúczriadnevykonanéhodokazovaniaajehozhodnoteniakonajúcisúddospelksprávnemu
záveru, že reálna deľba spornej parcely č. XXXX/XXX nie je dobre možná, s ktorým záverom sa
plne stotožnil i odvolací súd. Rozdelením vzniknuté nové pozemky by nemohli slúžiť zodpovedajúcim

spôsobom vlastníkovi, keď v prospech žalovaného by vznikol evidentne pozemok s nevhodnou plochou,
tvarom, resp. i bez reálneho prístupu na verejnú komunikáciu. Pri ustálení tohto názoru bral konajúci
súd, v súlade s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
7Cdo 305/2019), zreteľ nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, ale i na samotnú
účelnosťtechnickéhospôsobunavrhovanéhoriešeniaavjehorámcinajmänaúčelnévyužitiepozemkov

vzniknutých rozdelením (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo
305/2019).

35. Následne, skúmajúc v poradí druhý do úvahy prichádzajúci spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky

kritériá pre prikázanie nehnuteľnosti vyzneli v prospech žalobcov. Žalobcovia disponovali prevažujúcim,
t.j. majoritným podielom o veľkosti 9/10 k celku, kým žalovaný podielom o veľkosti 1/10 k celku. Sporný
pozemok predstavoval pre žalobcov jedinú prístupovú cestu k ich rozostavanému domu na pozemku
parcela č. XXXX/XXX, a teda nemali inú možnosť sa k nemu dostať, na rozdiel od žalovaného, ktorý mal
zabezpečený vchod na zadný susediaci pozemok (za garážou) a na tento mohol vstupovať buď z garáže

alebo priamo z rodinného domu na parcele č. XXXX/XX. Vychádzajúc z tohto zistenia, podporeného
i obhliadkou konajúceho súdu, potom žalovaný nedôvodne namietal, že prikázaním jemu patriaceho
podielu na parcele č. XXXX/XXX do BSM žalobcov stratil jediný prístup k pozemku za rodinným domom.
Zohľadniac zákonom stanovené kritériá vymedzené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dospel konajúci súd k správnemu záveru o splnení predpokladov na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v poradí druhým spôsobom, a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného k
pozemku žalobcom za primeranú náhradu.

36. Pokiaľ išlo o výšku tejto náhrady, konajúci súd pri jej ustálení vychádzal správne zo A. Č.. XXX/
XXXX predloženého žalobcami. V odôvodnení rozhodnutia sa pritom vysporiadal, i keď stručnejšie, i so

vznesenými námietkami žalovaného. Poukázal na to, že znalkyňa odôvodnila výber použitej metódy,
analyzovala polohu nehnuteľnosti, zaradiac ju do obce A.U., a teda nie do obce V., ako chybne namietal
žalovaný. Je síce pravdou, že znalkyňa zrejme chybou v písaní uviedla na strane 8 posudku, že
východiskovú hodnotu pozemku stanovila pre obec V., avšak z celého obsahu znaleckého posudku je
zrejmé, že túto určila, zaradiac spornú parcelu do obce A.. Napokon, žalovaný ňou určenú sumu 440

eur ako všeobecnú hodnotu jeho podielu na vyporiadavanej nehnuteľnosti nijako a ničím nespochybnil.

37. So zreteľom na uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v odvolaní
použitou odvolacou argumentáciou nespochybnil skutkové a právne závery, ku ktorým dospel konajúci
súd v napadnutom rozhodnutí a ktoré by odôvodnili zmenu alebo zrušenie tohto rozsudku, vrátane

výroku o náhrade trov konania. Vo vzťahu k tomuto výroku pritom konajúci súd správne zohľadnil nielen
meritórny úspech žalobcov, ktorí dosiahli autoritatívne rozhodnutie súdu súladné s nimi navrhovaným
spôsobom, ale i postoj žalovaného tak pred podaním žaloby, ako i v priebehu sporu, keď na ich výzvyna vyriešenie sporu nereagoval; opak žalovaný nepreukázal. Na uvedenom základe preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej ako vo výrokoch vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

38. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí mali v
odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, spoločne a nerozdielne plný
nárok na ich náhradu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).