Uznesenie – Majetok – Poriadok vo verejných… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011177
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8117011177.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2023 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4T/63/2017 zo dňa 13.10.2022.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/63/2017 z 13.10.2022 bol obžalovaný A. B. C. uznaný
vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

- dňa 30.06.2014 ako riaditeľ Základnej školy vo B. vydal D. E. podľa § 5 ods. 15 zák. č. 596/2003

Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v spojení s § 36 ods. 6 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, rozhodnutie o úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania, napriek tomu, že jej adaptačné
vzdelávanie nebolo ukončené pred trojčlennou skúšobnou komisiou a skúšobnou komisiou nebolo

rozhodované o ukončení adaptačného vzdelávania a o ukončení adaptačného vzdelávania tak nebol
vyhotovený protokol podpísaný členmi skúšobnej komisie, čím tak konal v rozpore s § 36 zákona č.
317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tak konal v úmysle, aby D. E. zadovážil
neoprávnený prospech spočívajúci v dosiahnutí kariérneho stupňa samostatného pedagogického
zamestnanca, napriek tomu že tá sa nezúčastňovala priamej výchovnovzdelávacej činnosti a nebola

skúšobnou komisiou preskúšaná,

za čo mu bol podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j),
§ 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený peňažný trest vo výmere 500 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre
prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu riaditeľa
základnej školy a funkciu uvádzajúceho pedagogického zamestnanca 24 mesiacov.

Súčasne okresný súd rozhodol tak, že :

podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného A. B. C. oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať
tak, že

v období mesiacov september 2013 až jún 2014 si ako riaditeľ Základnej školy v obci B. v zmysle
zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení
neskorších predpisov, nechal vyplácať príspevok za uvádzacieho učiteľa mesačne vo výške 32,50 €
a od januára 2014 vo výške 34,50 €, o ktorý požiadal obec B. ako zriaďovateľa školy v súvislosti s
adaptačným vzdelávaním začínajúceho odborného zamestnanca D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré malo

prebiehať na Základnej škole vo B., napriek tomu, že D. E. adaptačné vzdelávanie riadne neabsolvovala
a ani obvinený A. B. C. žiadne úlohy uvádzacieho učiteľa v tomto období neplnil, čím tak obvinený konal
v rozpore so zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancoch pri výkone práce vo verejnom
záujmevzneníneskoršíchpredpisov,čímsitakýmtokonanímzadovážilneoprávnenýprospechvovýške
406,- €, a spôsobil tak obci B. škodu vo výške 406,- €,
pretože skutok nie je trestným činom;

podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného A. B. C. oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v období od decembra 2011 do decembra 2014 ako riaditeľ Základnej školy vo B. postupne predkladal

na Spoločný obecný úrad v Prešove písomné doklady o tom, že vedie futbalový krúžok na Základnej
škole vo B., a to za obdobie 10/2011-06/2012, 11/2012-06/2013, 11/2013-12/2013, 02/2014-06/2014 a
11/2014-12/2014, za čo si uplatňoval finančnú odmenu pričom následne na základe takto predložených
dokladovmubolaspolusomzdoumesačnevyplácanáajodmenazavedeniefutbalovéhokrúžkunapriek
tomu, že žiadny krúžok v skutočnosti na Základnej škole vo B. neviedol, čím tak uviedol príslušnú

pracovníčku na Spoločnom obecnom úrade v Prešove do omylu a obci B. tým spôsobil škodu vo výške
1.156,90 €,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný A. B. C. stíhaný;

a podľa 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného D. E. oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok

právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania povinností pri správe majetku podľa § 237
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v období od 02.09.2013 do 30.06.2014 ako starosta obce B. v rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb.

o majetku obci v znení neskorších predpisov nezabezpečil hospodárnosť, efektívnosť, a účelnosť pri
hospodárení s verejnými prostriedkami obce B. ato tým, že ako štatutárny zástupca obce B. uzavrel
dňa 30.08.2013 pracovnú zmluvu so svojou manželkou D. E., nar. XX.XX.XXXX na pracovnú pozíciu na
Základnej škole B. na dobu určitú od 02.09.2013 do 30.06.2014 s miestom výkonu práce pedagogického
asistentanatejtozákladnejškoleasfunkčnýmmesačnýmplatomvobdobíod02.09.2013do31.12.2013

vo výške 528,-€ a s funkčným mesačným platom v období od 01.01.2014 do 30.6.2014 vo výške 557,-
€, kde jej okrem tohto mesačného platu schválil na návrh riaditeľa Základnej školy B. odmeny za toto
obdobie spolu vo výške 1206,-€ napriek tomu, že D. E. práce pedagogickej asistentky na Základnej
škole B. nevykonávala, čím takýmto konaním spôsobil obci B. škodu spolu vo výške 6660,-€ a zároveň
zadovážil D. E. neoprávnený finančný prospech vo výške 5 023,39 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených
dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolanie bolo
podané proti tým častiam, ktorými okresný súd oslobodil obžalovaných spod obžaloby, voči časti, ktorou

bol obž. A. B. C. uznaný vinným, nemal výhrady. K napadnutým častiam rozsudku vyslovil, že súd
nedostatočne vyhodnotil ako podstatnú pre toto konanie výpoveď A. F. G., v tom čase novozvolenej
starostky obce, ktorá pri preberaní funkcie ako novovymenovaný štatutár obce B. zistila finančné
neporiadky, okrem iného i v tom smere, že napríklad D. E. je neustále na obecnom úrade, vypomáha
starostovi ako administratívna pracovníčka. Jej pracovné miesto teda bolo na obecnom úrade, nie na

základnej škole Keď nastúpila do funkcie starostky, tak za ňou boli niektorí rodičia a sťažovali sa na chod
školy, od rodičov dostávala takéto informácie, že deti sa posmievajú, že pán riaditeľ má vypité, že učitelia
odchádzajú skôr zo školy, že riaditeľ ZŠ pravidelne vynechával pondelky, nechodil do školy, poobedné
krúžky neviedol a namiesto neho viedla vyučovanie asistentka H. G.. Na základe týchto podnetov,zasadala rada školy a rada školy sa uzniesla na tom, že chce odvolať riaditeľa z pozície riaditeľa školy.
Keďže pán riaditeľ hneď po tomto zasadnutí rady školy bol práceneschopný, zatelefonovala mu, či táto
práceneschopnosť je krátkodobá alebo dlhodobá. Oznámil, že je to dlhodobá práceneschopnosť, tak

potrebovala poveriť niekoho riadením školy. Keď poverila pani A. I. riadením školy, ona prevzala všetku
agendu a tam našla aj rozhodnutie o adaptačnom vzdelávaní D. E.. Prišla za ňou, ukázala jej ho, zvolala
sa opätovne rada školy, kde sa pedagogických zamestnancov, ktorí boli v Rade školy, bola to pani J., pán
K., pani A., spýtala, či videli niekedy pani E. pracovať v škole ako asistentku učiteľa. Všetci jednohlasne
tvrdili, že nie. Potom dala riaditeľovi ZŠ výpoveď. Na E. B. B. v čase adaptačného vzdelávania pani E.

nebola, ale C. sa jej priznal, že nerobila adaptačné vzdelávanie. Rozhodnutie o ukončení adaptačného
vzdelávania bolo podpísané riaditeľom školy A. B. C.. Taktiež z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že
reálne v praxi asistent učiteľa znamená to, že asistuje učiteľovi pri vyučovaní, vykonáva činnosť podľa
jeho pokynov, napr. keď niektorý zo žiakov zaostáva, potrebuje pomoc asistenta, napr. pri písaní, že mu
podrží ruku, aby mal správny sklon rúčky alebo pokiaľ má problém s jazykom, že nerozumie, čo od neho
učiteľvyžaduje.Môžeriešiťajabsenciežiakovvškolesrodičmi,pokiaľmunatodáučiteľpokyn.Odmeny

boli vyplácané na základe návrhu riaditeľa školy a podpisoval, schvaľoval odmeny starosta, v tom čase v
školedovtedypôsobilitrajaasistentiučiteľa,štvrtýmbolapráveD.E.stým,žeE.bralanajvyššieodmeny,
jej odmenu schvaľoval práve starosta obce, ako jej manžel. Čo sa týka skutočnosti, či riaditeľ školy viedol
nejaký futbalový krúžok vie to síce len z počutia, a teda, že na základe vyplácaných finančných odmien
vie o tom, že riaditeľ ZŠ viedol iba formálne futbalový krúžok, takisto sa to prejednávalo na Rade školy,

kde členovia Rady školy potvrdili, že žiaden futbalový krúžok obžalovaný, ako riaditeľ ZŠ, neviedol. V
minulosti síce mali inšpekciu na škole, ale nezaoberala sa týmto, čiže žiadna kontrola nebola vo vzťahu
k oprávnenosti, či neoprávnenosti vyplácania uvedených financií.
V tomto smere poukázal aj na svedeckú výpoveď A. J. L., ktorá napríklad ako podstatné uviedla, že
čo sa týka krúžkov, tak to bolo zariadené tak, že každá triedna učiteľka mala na krúžku svoju vlastnú

triedu. Čiže mala svoje deti, svojich prvákov na krúžku a nemá vedomosť o tom, že by žiaci mali krúžok
zarovno s riaditeľom. To bolo v roku 2013, 2014. V roku 2014 to už boli druháci a ohľadne krúžkov
platilo to isté. Nemá vôbec vedomosť o tom, že by pán riaditeľ mal nejaký krúžok, ale čisto hypoteticky
by to bolo možné, keďže mala skrátený úväzok a v pondelky nechodila do školy, ale to by jej žiaci boli
povedali. Nikto na škole nemal krúžok, ktorý by sa vymykal z princípu, ktorý práve teraz popísala. Keď

nastúpila, v tom čase tam boli traja asistenti učiteľa najmä pre rómsku marginalizovanú komunitu, a to
A. M., N. K. a H. G.. Asistent učiteľa, v tom čase to bolo tak, že bol priradený k jednej triede, pomáhal
triednej učiteľke v jej práci. To znamená, mal napomôcť, aby ten výchovnovzdelávací proces mohol
prebiehať, aby deti, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, aby bol v týchto veciach nápomocný učiteľovi a
aj v bežných činnostiach, čiže počas prestávky, v hygienickej oblasti, sebaobslužnej činnosti a podobne.

Potvrdzuje aj táto svedkyňa, že nemá vedomosť o tom, žeby D. E. vôbec nebola asistentkou na škole,
na škole ju nevideli a nebola priradená k nijakému učiteľovi. Pán riaditeľ viedol pondelkové vyučovanie,
tam bola matematika, prvouka, slovenčina a telesná. A potom v utorok, stredu, štvrtok mal posledné
piate hodiny, to bola výtvarná a telesná. Vyučovanie sa striedalo doobeda a poobede. Iné triedy, iné
vyučovanie vtedy nemal. Svedkyňa viedla krúžok „Z každého rožku trošku". O účasti žiakov sa viedla

evidencia. Svoj krúžok vykonávala na piatych hodinách, kedy mal pán riaditeľ vyučovať, ale pán riaditeľ
v tom čase nevykonával vyučovanie a využívala ten priestor na vedenie krúžku. Riaditeľ nechodil na
vyučovanie piatych hodín takmer po celý čas školského roka. Bolo to tak, že na začiatku, keď nastúpila,
že občas prišiel na hodiny, ale potom povedal, že má púšťať deti domov po štvrtej hodine. Keďže to
bolo proti pracovnej morálke a ľudskej, si povedala, že deti nemôžu byť ukrátené, tak vykonávala ten

krúžok na týchto hodinách. Poobede bolo vyučovanie štvorhodinové. Ak bolo poobede vyučovanie, tak
ten týždeň nebol krúžok. V jej triede bolo 16 žiakov. Na krúžku bol plný počet žiakov. V tie dni, kedy
bola na vyučovaní od utorka do piatku vylučuje, že by mal obžalovaný C. futbalový krúžok. Pretože s
deťmi začínala vyučovanie a vyprevádzala ich domov, a teda odchádzali zo školy a viacej sa do školy
nevracali. A odchádzali s pánom riaditeľom na aute domov. Čo sa týka pondelkov je presvedčená, že

nemal žiadny krúžok, pretože, keď riaditeľovi školy ani nezáležalo na tom, aby svoje deti učil, prečo
by mu záležalo na tom, aby viedol iný športový krúžok. Keď sa deti pýtala, že čo robili v pondelok tak
povedali jej, že riaditeľ školy väčšinou ani nebol v škole a vyučovanie viedla asistentka H. G..
V tomto kontexte svedkyňa H. G. potvrdzuje, že na Základnej škole vo B. v školskom roku 2013/2014
pôsobilaakopedagogickáasistentka.Nemávedomosť,žebyD.E.naškolepracovalaakoasistentka,na

školejunevidela.Mávedomosť,žeD.E.naobecnomúradevykonávalapráceakosociálnapracovníčka,
resp. ako terénna sociálna pracovníčka. Keď svedkyňa chodievala na úrad podpísať nejaké papiere,
tak ju tam videla, nevie čo konkrétne robila. Tiež ju videla pri vykonávaní verejnoprospešných prác a
pri voľbách. Na obecnom úrade sedela v kancelárii spolu s pracovníčkou obecného úradu. Napokon ajtáto svedkyňa uvádza, že nevie žeby obžalovaný C. viedol futbalový krúžok. Deti asi ani nechodili na
futbalový krúžok.
Z prehľadu o krúžkovej činnosti vypracovaného A. A. I. riaditeľkou školy dňa 19.09.2016 vyplýva, že

v školských rokoch viedli krúžky triedni učitelia B. J. a M. M. v školskom roku 2011/2012 a to krúžok
Šikovný žiačik a nápadníček, F. K. a O. A. v školskom roku 2012/2013 a to krúžok výtvarný a z každého
rožka troška, B. J. a J. L. v školskom roku 2013/2014 a to krúžok šikovný žiačik a z každého rožka troška.
Ďalej uvádza, že zo zákona platí, že 1 žiak má 1 krúžok platený. Riaditeľ základnej školy nebol triednym
učiteľom a preto krúžok ani mať nemohol. K tomuto tvrdeniu boli doložené kópie záznamov z krúžkov za

dané roky, avšak, nakoľko na škole absentoval archív, nenašli sa všetky záznamy z krúžkovej činnosti.
Záznamové hárky o vedení futbalového krúžku A. B. C. sa nenašli.
Napokon odvolateľ poukázal i na to, že aj svedkyňa A. A. M. uviedla, že v rozhodnom období rokov 2011
- 2014 bola učiteľkou Základnej školy B.. D. E., ako manželku bývalého starostu bežne stretávala na
dedine pred obecným úradom, tam robila aktivačné práce na malých obecných službách, tam ju reálne
vídavala s ľuďmi, ktorí boli zamestnaní na malých obecných službách. D. E., ako pedagogický asistent

nepracovala, lebo vždy na začiatku školského roka boli oboznámení riaditeľom, kto bude robiť asistentov
a ona tam uvedená nebola vôbec.
V tomto smere obžaloba teda považuje výrok o oslobodení podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
a výrok o oslobodení podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku vo vzťahu k obžalovanému A. B.
C. za nesprávny, ako aj výrok o oslobodení podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku vo vzťahu

k obžalovanému D. E. vyhodnotila ako nesprávny. Okresný súd sa totiž riadne, zákonne a náležíte
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a rovnako vznikli pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutého výroku súdu, lebo v konečnom dôsledku súd vyhodnotil
jednosmerne všetky dôkazy v tejto trestnej veci, a to len v prospech oboch obžalovaných.
Z takto naznačených dôvodov preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok u oboch obžalovaných v časti výrokov
o oslobodení spod obžaloby, pretože prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia
§ 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a tiež vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutého výroku súdu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a, aby

postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu, aby
predmetnú vec znova prejednal a rozhodol.

Na podklade takto riadne a v čas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa

§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého rozsudku, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Aj napriek tomu, že odvolateľ nevytýkal žiadne procesné chyby v postupe konajúceho súdu, odvolací

súd v rámci prieskumu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, posudzoval správnosť
procesného postupu, keďže ten má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V rámci toho zistil, že konajúci
súd umožnil obom obžalovaným vyjadriť sa ku skutkom kladeným im obžalobou za vinu, umožnil
im predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k nim po ich vykonaní, a tiež im umožnil predložiť v rámci
záverečnej reči argumentáciu ohľadne ich neviny. Obaja obžalovaní boli zastúpení v tomto trestnom

konaní obhajcami, ktorí reálne uplatňovali práva na obhajobu, preto v tomto rozsahu niet čo konajúcemu
súdu vytknúť.

Nedostatky neboli zistené ani pri vykonávaní dôkazov, hoci konajúci súd čítal výpovede svedkov, urobil
tak v súlade s procesným predpisom. Vo veci boli totiž osobne vypočutí svedkovia a hoci po zmene

obsadenia súdu v dôsledku odchodu zákonného sudcu obaja obžalovaní nesúhlasili so zmenou v osobe
samosudcu, prečítať výpovede skôr vypočutých svedkov v konaní pred súdom práve z dôvodu zmeny
vosobesamosudcumuumožňovalprocesnýpredpisv§277aods.3Tr.poriadku. Napodkladezákonne
vykonaného dokazovania konajúci súd mal tak dostatočný podklad na rozhodnutie vo veci samej.

Pri ustálení skutkového stavu sa konajúci súd opieral o výpovede nielen obžalovaných, ale aj vypočutých
svedkov, či o listinné dôkazy, ktorými bolo preukázané tvrdenie obžaloby, že D. E. bola na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.2013 uzavretej medzi ňou a obcou B. ako zamestnávateľom, za ktorú
konal starosta obž. D. E., dňom 02.09.2013 prijatá do pracovného pomeru na dobu určitú na pozíciupedagogický asistent s tým, že miesto výkonu práce bola ZŠ B.. Uvedené vyplýva z pracovnej zmluvy
a tiež z výpovedí obžalovaných a D. E.. Dňa 30.06.2014 obž. A. B. C. ako riaditeľ školy rozhodol
o úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania D. E. a vystavil jej doklad o úspešnom ukončení

adaptačného vzdelávania bez toho, aby bola preskúšaná trojčlennou komisiou. Konanie obžalovaného,
ktorý vydal rozhodnutie o ukončení adaptačného vzdelávania u D. E., hoci táto zákonom predpísanú
skúšku neabsolvovala, vyhodnotil konajúci súd ako výkon právomoci obžalovaného na pozícii riaditeľa
školy v rozpore s § 36 os. 4 zák. č. 317/2009 o pedagogických a odborných zamestnancoch, účinnom
v čase spáchania skutku. Úmysel zadovážiť inému prospech takýmto konaním vzhliadol konajúci súd

v tom, že D. E. týmto rozhodnutím dosiahla postavenie samostatného pedagogického zamestnanca.

Právne posúdenie tohto skutku zodpovedá zákonu a obvinený A. B. C. naplnil popísaným konaním
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a ) Tr. zákona. Tento výrok,
ktorým bol obž. A. B. C. uznaný vinným bol právoplatný, preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

Odvolací súd preskúmal ďalšie výroky rozsudku, ktoré odvolateľ napádal. Tieto súvisia i s konaním,
z ktorého bol obž. A. B. C. uznaný vinným.

Podľa názoru odvolateľa je trestným aj konanie obž. A. B. C. spočívajúce vo vyplácaní príspevku za
uvádzacieho učiteľa mesačne vo výške 32,50 eur a od januára 2014 vo výške 34,50 eur, o ktorý

požiadalobecB.akozriaďovateľaškolyvsúvislostisadaptačnýmvzdelávanímzačínajúcehoodborného
zamestnanca D. E.. Týmto konaním si obžalovaný zadovážil neoprávnený prospech vo výške 406,- eur.
Vo vzťahu k tomuto výroku odvolateľ poukázal na obsah výpovedí svedkov A. F. G., A. J.. L., či H. G.
a A. A. I., z ktorých možno vyvodiť, že D. E. ako pedagogický asistent nepracovala.

S uvedenou úvahou odvolateľa by bolo možné sa stotožniť, keďže ním uvádzané dôkazy preukazujú,
že D. E. naozaj na škole ako asistent učiteľa nepôsobila, avšak konajúci súd jasne a zrozumiteľne
vysvetlil, že hoci menovaná po prijatí do pracovného pomeru na pozíciu pedagogický asistent s miestom
výkonu práce na ZŠ B. sa priamo nezúčastňovala výchovno-vzdelávacej činnosti na vyučovaní v triede,
na pokyn nadriadeného plnila úlohy podraditeľné pod činnosť pedagogického asistenta konkrétne

úlohy uvedené v metodickom pokyne MŠ SR č. 1631/2002-sekr. zo dňa 26.08.2002 podľa bodu 1.1
písm. a), f), 1.2 písm. c), d), e), 1.3 písm. a) c). To vyplýva aj z výsluchov nielen obž. A. B. C.,
ale aj ďalších svedkov A. O., A. A., A. C., či L. J., ktorými bolo preukázané, že menovaná plnila
úlohy podraditeľné pod činnosť pedagogického asistenta, vo výchovno-vzdelávacom procese to bola
bezprostredná spolupráca s učiteľom v triede a s pedagogickými zamestnancami školy, pomáhanie pri

príprave učebných pomôcok; v práci so žiakmi vo voľnočasových aktivitách išlo o zabezpečovanie účasti
na spoločenských aktivitách na úrovni obce a regiónu, organizovanie spoločenských podujatí s rodičmi,
spoluprácasoškolskýmizariadeniami,zabezpečujúcichvýchovuavzdelávanievčasemimovyučovania
a v čase školských prázdnin; v spolupráci s rodinou vykonávala návštevy rodiny a komunity v obciach
svysokoukoncentráciouobyvateľstvazosociálneznevýhodnenéhoprostrediaaspoznávanierodinného

prostredia, sociálnych pomerov, záujmov rodičov a zdravotného stavu dieťaťa.

Odvolateľ nespochybnil žiadnym spôsobom uvedené úvahy konajúceho súdu a nevyslovil ani, aby tieto
boli nelogické alebo aby boli v rozpore s výsledkami procesu dokazovania. Odvolací súd prezentované
úvahy považuje za správne a hoci je faktom, že D. E. sa nezúčastňovala priamo na vyučovacom

procese, nemožno spochybniť, že pracovnú náplň asistenta plnila podľa pokynov riaditeľa a to v teréne,
keďže škola má vysoký podiel rómskych detí a práca aj s rodičmi bola dôležitou pre zníženie absencií
v dochádzke a záškoláctva. Za daných zistení potom pozícia pedagogického asistenta obsadená
pracovníčkou, ktorá nemala prax, si vyžadovala aj uvádzajúceho odborného zamestnanca, ktorú funkciu
plnil obž. A. B. C., a tomu prislúchalo aj priznanie príspevku za túto funkciu. Poberanie príspevku tak

bolo dôvodné. Neplnenie si časti svojich pracovných povinností priamou účasťou v triede zo strany D.
E. je potrebné podradiť pod pracovnoprávnu zodpovednosť, nie trestnú. Odlišná situácia by nastala, ak
by D. E. bola prijatá do fiktívneho pracovného pomeru, čo ale zistené nebolo.

Preto správne postupoval konajúci súd ak z prvej v poradí skutkovej vety uvedenej v obžalobe vyňal

konanie obžalovaného A. B. C. týkajúce sa vydania rozhodnutia o úspešnom absolvovaní adaptačného
vzdelávania a toto samostatne posúdil ako prečin, a tiež konanie o poberaní príspevku za uvádzacieho
učiteľa posúdil ako samostatné konanie, ktoré nenaplnilo znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zákona, teda uzavrel, že toto konanie nie je trestným činom.Okrem toho sa obž. A. B. C. kládlo za vinu aj ďalšie konanie, ktorým mal naplniť znaky prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a to spočívalo v uplatnení si finančnej odmeny za vedenie futbalového

krúžku na ZŠ v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 a za mesiace 11/2014 a 12/2014.

Konajúci súd vo vzťahu k tomuto skutku vyhodnotil dokazovanie so záverom, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný A. B. C. stíhaný, a tento založil na dokázanej skutočnosti,
že obžalovaný bol so žiakmi na futbalovom ihrisku, kde hrali futbal, čo vyplýva z výsluchov (svedkov

C., J., A., A., Žigu). Nebolo preukázané, aby sa jednalo o hodiny telesnej výchovy, a ani vyvrátené
tvrdenie obžalovaného, že sa jednalo o záujmovú činnosť, krúžok. Samotné vyjadrenie, že len triedny
učiteľ mohol viesť krúžok, nemá oporu v právnych predpisoch, preto nie je vylúčené ani vedenie krúžku
obžalovaným. Ani absencia záznamov o vedení krúžkovej činnosti podľa názoru konajúceho súdu
nepreukazuje tvrdenia obžaloby, keďže z vyjadrenia obce vyplýva, že tie neabsentujú výlučne len
u obžalovaného, ale aj u iných osôb.

Aj s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil, pretože z dôkaznej situácie plynie, že časť svedkov
vypovedala v prospech obžalovaného o tom, že ho vídavali ako hrával so žiakmi futbal, prípadne sa
vyjadrili, že mal krúžok, a časť svedkov vypovedala, že nemohol mať krúžok, pretože krúžok viedli iba
triedni učitelia. Okolnosť vedenia krúžkovej činnosti obž. A. B. C. sa podľa názoru odvolacieho súdu

nedá v tomto štádiu konania už žiadnym spôsobom overiť, keďže boli vypočutí zamestnanci školy a boli
prečítané listinné dôkazy, pričom nemožno bez pochybností konštatovať, že skutok sa stal.

Pravidlo „v pochybnostiach v prospech obžalovaného - in dubio pro reo“ je v tomto posudzovanom
prípade aplikovateľné, keďže vyvstali pochybnosti o dokazovaných skutočnostiach. Jeho obsahom je

požiadavka, že ak nie je v procese dokazovania dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných
skutkových okolnostiach a sú o ich existencii dôvodné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť ani
vykonaním ďalších dôkazov, tak je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného, hoci podozrenie
zo spáchania skutku na vyššom stupni pretrváva, ale takéto podozrenie nemôže vytvoriť zákonný
podklad pre odsudzujúci rozsudok. Pre uznanie viny z trestného činu sa vyžaduje ten najvyšší možný

stupeň istoty ohľadne preukázania skutkových zistení vykazujúcich jeho znaky. Ak takýto stupeň istoty
nie je a dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného pretrvávajú, musí byť obžalovaný oslobodený spod
obžaloby.

Na uvedené poukazuje odvolací súd z toho dôvodu, že výsledky dokazovania preukazujú dve

možné verzie skutkového deja a ďalším dokazovaním už nie je možné overiť skutkovú okolnosť
významnú pre rozhodnutie a tou je vedenie krúžku obž. A. C.. Preto postup konajúceho súdu v zmysle
uplatnenia pravidla v pochybnostiach v prospech obžalovaného považuje odvolací súd za správny, čomu
zodpovedá aj napadnutý výrok, ktorým bol obžalovaný A. C. oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že
nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý je stíhaný.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka spočívajúca len v hodnotení
dôkazovsvedčiacichvneprospechobžalovaného,naktorépoukazovalodvolateľ,ato výpovedísvedkov
A. I., H. G., či A. L., ktorí usvedčovali obž. A. C. zo spáchania skutku, nemôže obstáť. Konajúci súd
zreteľne v odôvodnení rozsudku na strane 26 a 27 rozviedol podstatu výpovedí svedkov svedčiacich

v prospech aj v neprospech obžalovaného, preto pokiaľ odvolateľ nepredložil argumentáciu, z akých
dôvodov nemožno veriť tým svedkom, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, nemožno jeho
hodnotenie považovať za súladné so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, keďže k namietanej
okolnosti si vyberá iba časť dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku a vôbec sa nezaoberá dôkazmi,
z ktorých plynie, že obžalovaný mal krúžkovú činnosť, resp. vykonával činnosť, ktorá zodpovedala ním

prezentovanému futbalovému krúžku.

Odvolateľ aj vo vzťahu ku skutku, z ktorého bol obž. D. E. uznaný vinným, poukázal iba na obsah
výpovedí svedkýň A. M., A. I., H. G., A. L., či A. G., ktoré vypovedali v neprospech obžalovaného A. B.
C., a skonštatoval, že záver súdu je nesprávny, pretože sa riadne a zákonne nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie a rovnako vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutého výroku súdu, lebo v konečnom dôsledku súd vyhodnotil jednosmerne všetky dôkazy a to
v prospech obžalovaných.Obž. D. E. sa kládlo za vinu, že ako starosta obce nezabezpečil hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť
pri hospodárení s verejnými prostriedkami obce B., pretože uzavrel so svojou manželkou D. E. pracovnú
zmluvu na pracovnú pozíciu pedagogický asistent na ZŠ v školskom roku 2013/2014, hoci tieto práce

D. E. nevykonávala, a na základe uvedeného jej boli vyplácané plat a odmeny na návrh obž. A. B. C.
v celkovej výške 5203,- eur.

Ako to už z vyššie spomenutého plynie, D. E. vykonávala činnosť podraditeľnú pozícii pedagogický
asistent, a preto konajúci súd uzavrel, že na plat mala nárok a aj odmeny jej mohli byť vyplácané. Výkon

práceD.E.taknebolfiktívny,ikeďnevykonávala23hodíntýždennevsúvislostisvýchovno-vzdelávacím
procesom priamo v triede. Dokazovaním nebolo preukázané, aby s D. E. bol uzavretý aj iný pracovný
pomer, preto konajúci súd vyhodnotil, že nedošlo ani k uzavretiu dvoch pomerov na tú istú pracovnú
činnosť, čo preukazuje, že zamestnanie D. E. nemalo za cieľ podvodne odčerpať peňažné prostriedky zo
zdrojov obce. Uvedené preto konajúci súd vyhodnotil so záverom, že konanie obž. D. E. nie je trestným
činom, pričom súčasne dal do pozornosti, že priamym nadriadeným D. E. bol A. C., na ktorom bola

zodpovednosť za výkon aj výchovno-vzdelávacej činnosti D. E..

Predložená argumentácia konajúceho súdu zohľadňuje výsledky vykonaného dokazovania a opiera sa
o dôkazy, ktoré konajúci súd vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom ide
o logickú konštrukciu postavenú na konkrétnych skutočnostiach navzájom na seba nadväzujúcich.

Odvolací súd sa s predloženou argumentáciou vedúcou k záveru, že skutok, ktorý mal spáchať obž. D.
E., nie je trestným činom, stotožnil a považuje ju za správnu.

Kodvolacímdôvodomjepotrebnéuviesť,žeznichnemožnovyvodiť,sktorýmiokolnosťamivýznamnými

pre rozhodnutie sa nevysporiadal konajúci súd a prečo na tomto podklade mali vzniknúť pochybnosti
o správnosti skutkových zistení. Konajúci súd uzavrel, že pracovný pomer bol uzatvorený v súlade so
zákonníkom práce, priamym nadriadeným D. E. nebol obž. D. E. ale A. B. C. ako riaditeľ školy, keďže
D. E. nastúpila na pedagogickú pozíciu. Výpoveďami svedkov, a to aj vypovedajúcich v neprospech
obžalovaných bolo preukázané, že D. E. pracovala pre obec, chodila aj do ZŠ, kde zabezpečovala

rôzne spoločenské a školské podujatia, chodila okrem iného aj medzi Rómov, čo je v príkrom rozpore
s hodnotením, že D. E. nepracovala a preto nemala nárok na mzdu a ďalšie finančné ohodnotenie.
K výkonu práce na pozícii asistent učiteľa odvolací súd už zaujal stanovisko, preto ho neopakuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie neobsahuje konkrétne námietky, ktoré by spochybňovali závery

konajúceho súdu, je všeobecného charakteru bez vyhodnotenia dokazovania s odkazom iba na obsah
výpovedí svedkýň vypovedajúcich v neprospech obžalovaného, odvolací súd ho vyhodnotil nielen ako
nedôvodné, ale aj ako nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože na podklade
takto podaného odvolania síce preskúmal napadnuté výroky, avšak nemohol ich konfrontovať s iným
náhľadom na hodnotenie dokazovania, pretože v dôvodoch odvolania takýto náhľad predložený nebol.

Za daného stavu, keďže neboli odvolaním spochybnené závery konajúceho súdu, ktoré aj odvolací
súd považoval za vecne správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania, odvolanie
prokurátora bolo posúdené ako nedôvodné a ako také bolo postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuté.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.