Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200366
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M, v právnej veci žalobcu: RONCOR, a. s.,
sosídlomMoravskéLieskové26,91642MoravskéLieskové,IČO:36323608,zastúpenýspoločnosťou:
Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 za ktorú, koná advokát
a konateľ JUDr. Róbert Hronček, reg. č. SAK 6498, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrhu žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Správny súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.
101767479/2021 zo dňa 21.09.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo
Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov v sume 130.040,51 eur na dani vyberanej
zrážkou za zdaňovacie obdobie 2015.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu
dane vyberanej zrážkou v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZDP alebo zákon o dani z príjmov) za zdaňovacie obdobie 2015, ktorá začala dňa 23.09.2020

nazákladeoznámeniao výkonedaňovejkontrolyzodňa24.08.2020.Zjejvýsledkuvyhotovilprotokolzo
dňa 07.12.2020. Žalobca bol v roku 2015 držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych
pomôcok (ďalej len držiteľ) v zmysle § 8 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Správca
dane dospel k záveru, že žalobca v postavení držiteľa vyplácal peňažné plnenia poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti a tieto peňažné plnenia mali podliehať zrážkovej dani v zmysle § 43 ods. 3 písm.
o) ZDP. Podľa správcu dane nebolo možné považovať posudzované transakcie za bežný obchodný
styk, uvedenú otázku však súčasne považoval za irelevantnú pre posúdenie zrážkovej dane podľa §

43 ZDP. Žalobca ako držiteľ v priebehu roku 2015 poskytol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
(identifikovaným uvedením obchodného mena, IČO, čísla faktúry, variabilného symbolu platby, dátumu
úhrady, predmetu fakturácie, výšky peňažného plnenia, vrátane sumy DPH a výšky zrážkovej dane nastranách 5 až 8 prvostupňového rozhodnutia) peňažné plnenia v sume 684.419,61 eura, z ktorých bol
povinný zraziť daň zrážkou v sume 130.040,51 eura a následne ju odviesť správcovi dane.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie.

4. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.
100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske
subjekty č. 101767479/2021 zo dňa 21.09.2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z prvostupňového

rozhodnutia je zrejmé, z akých peňažných plnení pozostáva dorubený rozdiel dane a ako bola vyčíslená
táto suma, a to konkrétne od strany 5 po stranu 8, kde je uvedené, z akého účtu a v akej sume
žalobca ako daňový subjekt poskytol peňažné plnenia a tiež variabilný symbol peňažných plnení.
Taktiež je zrejmé, komu a na základe akej faktúry boli tieto peňažné plnenia poskytnuté a aj to,
že išlo o tovar – lieky. Taktiež je tu uvedená sadzba dane a suma (peňažné plnenie), ktorá bola
podkladom pre výpočet tejto dane. V protokole na stranách 37 až 49 sú uvedené všetky obstarané

lieky podľa jednotlivých faktúr. Daňovú kontrolu správca dane vykonal u žalobcu ako držiteľa, nie u
jeho dodávateľov. Preto správca dane zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo
dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov u žalobcu, a to bez ohľadu na to, ako postupovali jeho
dodávateliazdaňovéhohľadiska.Skutočnosť,čiinésubjektypostupovalialebonepostupovalipridaných
transakciách v medziach zákona, nezakladá dôvod na porušovanie zákona zo strany žalobcu. Žalovaný

dospel k záveru, že správca dane správne vyhodnotil, že zrážkovej dani podliehajú všetky peňažné
a nepeňažné plnenia podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, okrem týchto plnení, ak boli poskytnuté na klinické
skúšanie, čo jasne vyplýva zo zákona o dani z príjmov, z verejne dostupných stanovísk žalovaného
a tiež z dostupných informácií, ktoré mal žalobca prostredníctvom svojej komunikácie so žalovaným. Aj
z gramatického výkladu dotknutého ustanovenia vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň

zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia predstavujú jedine tie plnenia, ktoré sa vyplácajú
za klinické skúšanie podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len ZOL alebo zákon o liekoch).

II. Žaloba

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 v zákonnej lehote
správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia

spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101767479/2021 zo dňa 21.09.2021 a vrátenia veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je podľa názoru
žalobcu nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015

Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), teda z dôvodov,
že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá

oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní prd orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

7. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl predovšetkým v nesprávnom výklade ustanovení
§ 43 ods. 3 písm. o) ZDP a ďalších dotknutých ustanovení tohto zákona, ktoré upravovali v roku 2015

spôsob výberu dane zrážkou. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného o nedôvodnom extenzívnom
výklade pojmu peňažné a nepeňažné plnenia. Podľa názoru žalobcu sa mal odkaz 37ab odvolávajúci
sa na celý zákon o liekoch [uvedený na konci § 43 ods. 3 písm. o) ZDP] aplikovať aj na výklad pojmu
„peňažné a nepeňažné plnenia“ (t. j. vo vzťahu k celej vete daného ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o/
ZDP, nielen na pojem klinické skúšanie). Peňažné a nepeňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani

v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je potrebné vykladať v zmysle § 2 ods. 45 zákona o liekoch
tak, že peňažným a nepeňažným plnením nie je plnenie poskytované držiteľom voči poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti v rámci bežného obchodného styku, ako to negatívne vymedzuje uvedené
ustanovenie zákona o liekoch, a to s prihliadnutím na systematický, logický, teleologický a gramatickývýklad. Žalobca uviedol, že vo vzťahu k lekárňam vykonával výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu
v bežnom obchodnom styku, týkajúcu sa tzv. spätného predaja liekov od lekární, a na túto činnosť
sa nikdy neaplikovala zrážková daň a aplikovať sa nemala ani v roku 2015, pretože ide o bežnú

obchodnú činnosť. K usmerneniam a metodickým pokynom žalovaného žalobca uviedol, že im treba
prikladať metodický význam, nejde o záväzný právny predpis, preto nimi žalobca nebol právne viazaný.
Žalobca na podporu svojej argumentácie spochybňoval výklad daňových orgánov uvádzaním rôznych
modelovýchsituácií,štatistikami kzrážkovejdani,historickýmvývojompríslušnejprávnejúpravy,opieral
sa aj o závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021.

8. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa jeho názoru napadnuté
rozhodnutie neobsahuje relevantnú identifikáciu plnení, ktoré finančné orgány považovali za peňažné
plnenia podliehajúce zrážkovej dani, ani vyčíslenie daňovej povinnosti, a to nielen podľa mesiacov
a dodávateľov, ale jasne, určito podľa jednotlivých plnení priradených ku jednotlivým faktúram. Bez
tohto nemožno považovať rozhodnutie za určité a preskúmateľné. Prvostupňový orgán ani žalovaný

nijako neposudzoval podstatu poskytnutého plnenia, či ide o plnenie, ktoré je predmetom zrážkovej
dane. Z tohto dôvodu považoval obe napadnuté rozhodnutia a postup ich vydaniu predchádzajúci za
nepreskúmateľný a neurčitý. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí videl žalobca
v skutočnosti, že nie je dostatočne zrejmé z akých skutočností a dôkazov vychádzal žalovaný pri
svojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolacie argumenty žalobcu a relevantne nezdôvodnil, prečo

jednotlivé odvolacie námietky považuje za nesprávne. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s právnou
argumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na nezmyselnosť praktickej aplikácie dotknutých ustanovení
s podrobným poukazom na jednotlivé praktické situácie , kde v prípade ak by sa právne normy mali
vykladať a aplikovať ako tvrdí žalovaný, výber dane v týchto prípadoch by automaticky spôsoboval
stratovosť základných obchodných transakcií - dodávok liekov a zdravotníckych pomôcok medzi

distribútormi a lekárňami. Ďalší dôvod spôsobujúci nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalobca
videl v nevysporiadaní s jeho argumentmi týkajúcimi sa výročných správ finančnej správy za roky 2014
-2016.

9. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého

rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čo má vyplývať zo
skutočnosti, že žalovaný poukazoval na zákaz vývozu lieku CLEXANE od 2/2016, hoci vôbec neskúmal
ako žalobca s tovarom ďalej nakladal. Žalovaný a prvostupňový orgán nebrali relevantným spôsobom
do úvahy znalecký posudok č. 06/2020 vyhotovený A. B. C. a nevykonali žalobcom navrhnutý výsluch
znalca. Žalobca žiadal súd, aby predmetný znalecký posudok vyhodnotil ako riadny dôkaz a zohľadnil

skutkové závery v ňom zahrnuté.

10. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
tým, že nevykonal dokazovanie vo vzťahu k lekárňam, ktoré žalobcovi tovar v rámci bežného
obchodného styku poskytli, a prijaté finančné prostriedky ako úhrady zaň zaúčtovali vo svojom

účtovníctve na strane príjmov a príjmy zahrnuli pri tvorbe základu dane ako príjmy zvyšujúce základ
dane.

11. Procesné pochybenie žalobca videl aj v postupe prvostupňového orgánu tým, že ho počas daňovej
kontroly neupovedomil o vykonaní nahliadnutia do spisu z iného daňového konania a prevzal z neho dňa

09.10.2020 listiny – zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a už 12.10.2020 vyhotovil a zaslal
žalobcovi oboznámenie, v ktorom žalobcu o vykonaní uvedených úkonov neupovedomil, čím mu odňal
právo oboznámiť sa s týmto úkonom a dokladmi prevzatými do spisu, ich obsahom a vyjadriť sa k nemu
podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

12. Podľa názoru žalobcu žalovaný a prvostupňový orgán postupovali v správnom konaní účelovo
a koordinovane. Rozhodnutia oboch stupňov neboli nezávislé, prvostupňový orgán len aplikoval
pokyny zo strany žalovaného, čím došlo k porušeniu dvojinštančnosti daňového konania. Za účelom
preukázania pochybností navrhol vypočuť svedkov – zamestnancov žalovaného a správcu dane.

13. Súčasťou žaloby bol podľa jeho obsahu návrh na prerušenie súdneho konania a položenie
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie o výklad prepisov európskeho práva čl. 28,
34, 63, 56, 49, 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) a čl. 41 Charty základných
práv Európskej únie (ďalej len Charta ZP EÚ) v nadväznosti na dotknutú vnútroštátnu právnu úpravuo zrážkovej dani v tom zmysle, či nedochádza k nevýhodnému postaveniu subjektov zaťažených
touto daňou v Slovenskej republike pri obchodovaní v rámci celého vnútorného trhu Európskej
únie, či to nespôsobuje zamedzenie pohybu tovaru na iné trhy členských štátov Európskej únie

zdôvoduosobitnéhodaňovéhozaťaženia,resp.činedochádzakdiskrimináciijednejkategóriesubjektov
zaťaženej zrážkovou daňou.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 6.7.2022, zotrval na argumentoch uvedených
v napadnutých rozhodnutiach a uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, z akých peňažných
plnení pozostáva dorubený rozdiel dane. Keďže daňovú kontrolu vykonával správca dane u žalobcu,
skúmal dodržiavanie ustanovení dotknutých predpisov u žalobcu, bez ohľadu na to, ako postupovali jeho
dodávatelia. Žalobca ako držiteľ v priebehu roku 2015 poskytol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

peňažné plnenia v sume 684.419,61 eur, z ktorých bol povinný zraziť daň zrážkou v sume 130.040,51
eur a následne ju odviesť správcovi dane. Tvrdenie žalobcu, že zrážková daň by sa nemala aplikovať
na bežný obchodný styk pri predaji a kúpe tovaru na účely jeho ďalšej obchodnej distribúcie, nemá
oporu v ZDP. Žalobca ako držiteľ z predmetných platieb nevyplatil poskytovateľom plnenia za klinické
skúšanie, a preto bol povinný vybrať daň zrážkou vo výške 19% z peňažných plnení vyplatených

poskytovateľovi a zrazenú daň odviesť správcovi dane a predložiť mu oznámenie o zrazení. Správca
dane nemá povinnosť upovedomovať žalobcu o každom zabezpečenom dôkaze. Znalecký posudok č.
06/2020 vypracovaný A. C. B. bol riadne vyhodnotený. Správne zistenie základu dane a výšky dane je
úlohou správcu dane a postupy a zákonnosť môže v rámci odvolacieho konania hodnotiť iba žalovaný,
následne súd.

IV. Replika

15. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a zotrval na argumentoch uvedených
v správnej žalobe. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe
a podotkol, že daňové orgány sa so zásadnou právnou otázkou v merite veci vysporiadali len
formalisticky a vôbec sa nevysporiadali s početnými námietkami žalobcu, ktoré reálne popreli správnosť
tvrdení daňových orgánov.

V. Vyjadrenia žalobcu

16. Žalobca súdu predložil odpoveď ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo zdravotníctva“) zo dňa 27.05.2022, spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol, že cieľom
zavedenia právneho pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do slovenského právneho poriadku zákonom
o liekoch v roku 2011 bolo zaviesť úpravu zdaňovania tých peňažných a nepeňažných plnení, ktorých
úpravu poskytovania upravil zákon o liekoch. Žalobca sa dopytoval na ministerstve zdravotníctva z
dôvodu, že vôbec prvé zavedenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do zákona o dani z príjmov

a aj právneho poriadku ako také, bolo zavedené znením zákona o liekoch, t.j. zákonodarcom a teda
pôvodcom tejto legislatívy bolo v tomto prípade Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré odkázalo na
spoluprácu s Ministerstvom financií SR.

17. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa 14.11.2022, ktorý sa

zaoberal rovnakou právnou otázkou a prezentoval záver, že v obdobnom prípade sa zrážková daň
a zdaňovanie postupom podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP na plnenia poskytnuté žalobcom/ držiteľom
(peňažné platby vyplatené za dodaný tovar od lekární) aplikovať nemala a rozhodnutia daňových
orgánov posúdil súd ako nezákonné.

18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril

VI. Pojednávanie19. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/59/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-5S/59/2022.

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 18.10.2023 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie
pojednávania.

VII. Relevantná právna úprava

21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.32. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,

podľa ktorých sa rozhodovalo.

33. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2016,
daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a

nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi
alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické
skúšanie,37ab). Pod odkazom 37ab) je uvedený zákon o liekoch.

34. Podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP v znení účinnom od 01.01.2015, ostatnými príjmami, ak nejde o
príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie
lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej
spoločnosti, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej
osoby (ďalej len "držiteľ").

35. Podľa § 8 ods. 13 ZDP z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá
podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. Výšku nepeňažného plnenia je povinný
držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka,
v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.

36. Podľa § 17 ods. 31 ZDP v znení účinnom od 01.01.2015, z peňažných a nepeňažných plnení
poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého
bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je
povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho
štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods.

17.

37. Podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s
neobmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo
alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a

obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto
miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

38. Podľa § 2 písm. e) tretieho bodu ZDP na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s obmedzenou
daňovou povinnosťou právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode.

39.Podľa§43ods.4ZDP,základomdanepredaňvyberanúzrážkoupripríjmochuvedenýchvodsekoch
2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa
zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene,
a to bez zaokrúhlenia.

40. Podľa § 43 ods. 10 ZDP, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo
pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z
cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu
do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania

výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane
z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn
predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka
dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný
obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci

poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo
bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia
(vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennýmipapiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné
papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.

41. Podľa § 43 ods. 11 ZDP, platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do
pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť
platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v
prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej
lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor

určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje
o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa a) § 2 písm. d) , okrem
daňovníka podľa § 2 písm. x) , b) § 2 písm. e) , okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) ; ak tento daňovník
požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení
podľa písmena c), c) § 2 písm. x) ; pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v
členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 , sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu

zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o
1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

42. Podľa § 43 ods. 12 ZDP, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie,

bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane
nezrazí daň v správnej výške.

43. Podľa § 2 ods. 45 zákona o liekoch účinného od 01.01.2016, za peňažné alebo nepeňažné
plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu

liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci
bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že
podmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že
sa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného

obchodného styku.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia

(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

45. Z procesného aspektu správny súd nevidel dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm.
c) SSP, nakoľko považoval návrh žalobcu na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ za
neopodstatnený. Súdny dvor EÚ podáva výklad konkrétne označených ustanovení zmlúv alebo aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (čl. 267 ZFEU). V rámci konania podľa článku 267
ZFEÚSúdnydvorEÚnemáprávomocvyjadrovaťsakvýkladuvnútroštátnehopráva,pretožetátoúloha
prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu (rozsudky vo veciach C XX/XX - D. 54, C 250/09 a C XXX/XX -
D. 75, C-307/18 - bod 25, C-610/19 - body 68 až 70). Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho
konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba,

ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu (rozsudok vo veciach C 558/18 a C XXX/XX
- D. 44), nesmie ísť ani o otázku akademickú (C-428/93, C-286/88). Pre správny súd a jeho rozhodnutie
v predmetnej veci nebolo posúdenie nastolených predbežných otázok rozhodujúce, keďže nepovažoval
interpretáciu dotknutého ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP za nejednoznačnú. Podľa správneho
súdu právna úprava, ktorá vymedzuje určité kategórie subjektov tak, že ich v rámci ich pôsobenia

na príslušnom trhu zaťaží osobitnou zrážkovou daňou (bez možnosti odpočítať si súvisiace náklady)
a postihujúcou všetky plnenia - sama o sebe nezakazuje, resp. neobmedzuje pohyb kapitálu medzi
členskými štátmi navzájom, ani medzi členskými štátni a tretími krajinami (čl. 63 ZFEU). Tzv. zrážková
daň neobmedzuje slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov,ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb (čl. 56 ZFEU). Zrážková daň
rovnako neobmedzuje slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného
štátu členského štátu (čl. 49 ZFEU). Správny súd nevidel ani rozpor s čl. 110 ZFEU, ktorý sa týka

selektívneho zdaňovania výrobkov z iných členských štátov EÚ v komparácii s domácimi produktami
a ani rozpor s čl. 28 ZFEU, ktorý sa týka jednotného trhu a colnej únii medzi členskými štátmi so
stanoveným zákazom ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi.

46. Nakoľko aj v konaní pred správnym súdom sa pri aplikácii § 25 SSP použije § 162 ods. 3 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm.
c) SSP súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, zamietol správny súd návrhu žalobcu na
prerušenie konania v bode I. výroku tohto rozsudku.

47. K meritórnej stránke veci správny súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či
si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči

štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov
zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne
záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

48. Osobitným spôsobom zdaňovania príjmov v SR je zdanenie daňou vyberanou zrážkou (§ 43

ZDP). Pri tejto forme zdanenia sa uplatňuje 19% sadzba dane s výnimkou prípadov, ak v zmluvách
o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná, nie je dohodnutá iná sadzba dane. Ak sú
príjmy, pre ktoré je vymedzené, že sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, vyplatené, poukázané alebo
pripísané v prospech daňovníka nezmluvného štátu, daň sa vyberá z týchto zákonom ustanovených
zdaniteľných príjmov zrážkou, sadzbou vo výške 35%. Zdanenie daňou vyberanou zrážkou sa uplatňuje

pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb, ale aj pri zdaňovaní príjmov právnických osôb, či už ide o
daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo o daňovníkov s obmedzenou daňovou
povinnosťou, odlišuje sa od zdaňovania príjmov v spoločnom základe dane po uplynutí určitého
zdaňovacieho obdobia, keď z časového hľadiska bezprostredne nadväzuje na dosiahnutie určitého
zákonom vymedzeného príjmu, pričom povinnosť vysporiadať daň je na strane toho subjektu, ktorý

príslušný príjem daňovníkovi vypláca (s určitou výnimkou podľa ods. 15); nie je totožné so zdanením
príjmov zo závislej činnosti, hoci aj pri tomto zdanení je povinnosť vysporiadať daňovú povinnosť
daňovníka (zamestnanca) na strane toho subjektu, ktorý príjem vypláca (zamestnávateľa). V tomto
prípade však nejde o konečnú formu zdanenia, ale o zrážanie preddavkov na daňovú povinnosť, pričom
po skončení zdaňovacieho obdobia sa daňová povinnosť pri týchto príjmoch vysporiada formou ročného

zúčtovania, alebo podaním daňového priznania; je zdanením, pri ktorom vybraním zrážky sa považuje
daňová povinnosť za splnenú a vysporiadanú, a to u fyzických osôb, aj u právnických osôb, t.j. daň
vybranú zrážkou už nie je možné považovať za preddavok. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky
príjmov taxatívne uvedené v ods. 6, pri ktorých je možné považovať daň vybranú zrážkou za preddavok.
Vtedy podľa ods. 8 daňovník zahrnie príjem do svojho základu dane v podanom daňovom priznaní za

zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane; uplatňuje sa na hrubý príjem. Výnimky, kedy je
možné pred uplatnením dane vyberanej zrážkou znížiť príjem o prislúchajúci výdavok, sú uvedené v
ods. 5, 9 a 10. V ustanovení § 43 ods. 3 ZDP sú uvedené ďalšie príjmy, ktoré ak plynú daňovníkovi s
obmedzenou daňovou povinnosťou a sú vymedzené v § 16 ZDP sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou
podľa § 43 ZDP. Okrem toho sa daň vyberaná zrážkou uplatní, aj ak príjmy uvedené v tomto odseku

plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

49. Správny súd sa nestotožnil so žalobcovou interpretáciou ustanovenia § 43 ods. 3 písm.o) ZDP,
v zmysle ktorého daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s
obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide

o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
jehozamestnancovialebozdravotníckemupracovníkovioddržiteľaokremtýchtoplnení,aksúvyplácané
za klinické skúšanie. Následne sa uvádza odkaz pod čiarou 37ab). Odkaz 37ab) poukazuje na zákon o
liekoch. Podľa správneho súdu z gramatického výkladu citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva,že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia
poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti predstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú
za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch. Nie je pritom ani len možné uvažovať o nejasnosti, či

nezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia, kedy by prichádzal do úvahy napr. výklad e ratione legis
[Ústavný súd v zmysle konštantnej judikatúry (m. m. III. ÚS 72/2010) poukazuje na skutočnosť, že súd
nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho
(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných

právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať
svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V
prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade
rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet
pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)
výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a

bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom
a účelom zákona (III. ÚS 341/07)].

50. Z hľadiska interpretácie ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je tak evidentné, že všetky plnenia

sa považujú na účely citovaného ustanovenia, pravda s výnimkou plnení vyplácaných za klinické
skúšanie podľa zákona o liekoch. Orgány verejnej správy postupovali správne pri interpretácii sporného
ustanovenia, keď prijali záver, že odkaz 37ab) sa vzťahuje k pojmu „klinické skúšanie“, ktorý upravuje
zákon o liekoch. Otázka chápania odkazu na „pojem“, resp. na „celý zákon“ je vzhľadom na formuláciu
„okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“ irelevantná. Z doslovného znenia

ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) vôbec nevyplýva zámer zákonodarcu odkaz použiť aj na iné plnenia
definované podľa zákona o liekoch. Konštrukcia interpretácie, ktorú vytvoril žalobca nedáva zmysel ani
pri použití logického výkladu, pretože v takom prípade by zákonodarca vôbec neuvádzal pri citovanom
ustanovení formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“, ale doslova
by uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného zákona 37ab, a teda ak by

mal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom - neexistovalo by akékoľvek logické opodstatnenie
uvádzať v predmetnom ustanovení pojem „klinické štúdie“.

51. Správny súd sa nestotožnil ani s úvahou prezentovanou v odbornom stanovisku E. B. F., E., ktorý
uvádzal, že „keby zákonodarca chcel odkazom 37ab) odkazovať iba na pojem „klinické skúšanie“, bolo

by predsa v poznámke na konci zákona uvedené konkrétne ustanovenie, a to ustanovenie § 2 ods. 33
a 38 ZOL.

52. Správny súd sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že existoval zámer zákonodarcu o prepojení
celého znenia ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, teda aj „peňažné a nepeňažné plnenia“ so zákonom o

liekoch. Tvrdenia žalobcu o úmysle zákonodarcu odkázať na celé znenie zákona o liekoch vyvracia
aj dôvodová správa k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval
ZDP. V dôvodovej správe sa výslovne uvádza, že „zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa
za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo
zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa o liekoch. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania

činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú
od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8
ods.1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe [§
6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického

skúšania“. Na uvedené nadväzuje aj text k novelizácii § 8 ods. 1 písm. l), kedy „z dôvodu právnej istoty
sa dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť,
pričom sa zároveň zavádza aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa
predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom“. Modelové situácie, ktoré žalobca načrtol v

žalobe pri tzv. jednostranných záväzkoch pri poskytovaní plnenia zo strany držiteľa poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti a vzájomných záväzkoch, kedy dochádza k vzájomnému poskytovaniu plnení
medzi držiteľom a lekárňou v rámci bežného obchodného styku argumentačne neboli spôsobilé vyvrátiť
evidentnú zákonnú povinnosť žalobcu ako držiteľa sledovať, od akého subjektu prijíma a nakupuje tovar,resp. služby. Ustanovenia § 43 ods. 10 až ods.12 ZDP vymedzujú povinnosti žalobcu ako držiteľa, ktorý
bol platiteľom dane v takom prípade. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný vykonať zrážku
dane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a oznámenie o zrazení

a odvedení dane na predpísanom tlačive.

53. Podľa § 43 ods. 1 ZDP v znení účinnom v roku 2015 sa z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP
vyberala daň zrážkou so sadzbou 19%. Základom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o
výdavky. Zákon o dani z príjmov zároveň vymedzoval aj právny následok v podobe sankcie pri porušení

zákonných povinnosti držiteľa pri nevykonaní zrážky dane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej
včasného neodvedenia stým, že sa bude od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.

54. Zákonom č. 253/2015 Z. z. z účinnosťou od 01.01.2016 sa novelizoval ZDP a podľa § 2 písm. y)
ZDP bol držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia
na distribúciu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a

distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje plnenia od týchto osôb.

55. Nie je možné súhlasiť so žalobcovým názorom, že lekáreň okrem poskytovania zdravotnej
starostlivosti vystupuje aj ako subjekt, ktorý je v zmysle zákona o liekoch oprávnený aj lieky predávať
a nakupovať vo vzťahu k držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, alebo medzi poskytovateľmi

lekárenskej starostlivosti navzájom. Podľa žalobcových záverov bolo nevyhnutné považovať lekárne pri
obchodovaní na účely nákupu a predaja liekov za držiteľov podľa ZDP.

56. Je nevyhnutné uviesť, že s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k spresneniu a systematickému
premiestneniu definície pojmov z § 8 ods. 1 písm. l) ZDP do § 2 písm. y) a z) zákona. Za držiteľa

sa do 01.01.2016 považoval držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ
povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť37ab (ZOL), výrobca a distribútor zdravotníckej
pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac (zákon č. 577/2004 Z. z.) alebo tretia osoba,
ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb a za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti37aa (zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), jeho

zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,37aa. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti definuje v § 4 pís. a) bod. 1 poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým je fyzická osoba-
podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (§ 11)
alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu9a (§ 3 ods. 1
ZOL).

57. Na uvedenej analýze a interpretácii príslušných ustanovení zo strany správneho súdu nemení
nič ani novela ZDP účinná od 01.01.2017, kedy došlo k ďalšej redefinícii pojmu držiteľ, ktorým je
aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa § 20 ods. 1 písm. i) zákona
o liekoch. Správny súd je toho názoru, že iba v prípade takto vymedzenej zdravotnej starostlivosti

(spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov držiteľovi povolenia
na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, a predaj humánnych liekov
zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo

v nemocničnej lekárni) môže byť poskytovateľ v pozícii držiteľa.

58. Námietka, že odkaz 37ab by sa mal aplikovať aj na výklad pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia“
v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a teda v zmysle § 2 ods. 45 zákona o liekoch by sa mal vykladať v tom
zmysle, že peňažným a nepeňažným plnením pre účely zrážkovej dane nie je plnenie poskytované

držiteľom voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v rámci bežného obchodného styku, neobstojí
už z dôvodu, že negatívne vymedzenie daných plnení bolo do 2 § ods. 45 zákona o liekoch zavedené až
s účinnosťou od 01.01.2016, t.j. v predmetnom prípade však bola žalobcovi dorubená daň za zdaňovacie
obdobie 2015. Bez ohľadu na uvedené, je však potrebné poznamenať, že ak by bolo zámerom
zákonodarcu od 01.01.2016 zo skupiny predmetných plnení vylúčiť plnenia v zmysle zákona o liekoch,

neuvádzal by pri citovanom ustanovení formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické
skúšanie,37ab)“, ale doslova by uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného
zákona 37ab“, čo sa nestalo. Ak by mal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom, neexistovalo
by akékoľvek logické opodstatnenie uvádzať v predmetnom ustanovení negatívne vymedzenie vovzťahu práve k pojmu „klinické štúdie“. Aj v dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa
s účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval zákon o dani z príjmov a zaviedla sa predmetná zrážková daň,
sa výslovne uvádza jedna výnimka, že zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie

klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym
pracovníkom vykonaným podľa zákona o liekoch.

59. Pokiaľ zákon o dani z príjmov ako lex specialis v daňovej oblasti zadefinuje jednak držiteľa,
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, peňažné a nepeňažné plnenie v § 8 ods. 1 písm. l), daňovú

povinnosťv§43ods.3písm.o)aurčíexplicitnejedinúvýnimku,naktorúsanevzťahujevdanomprípade
zdanenie zrážkou, čo sú plnenia vyplácané za klinické skúšania v zmysle zákona o liekoch, tak definíciu
daňovej povinnosti platiť daň v tejto právnej norme nemožno rozširovať alebo zužovať mimo rámec
zákonaodanizpríjmovprostredníctvomdefinícienegatívnehovymedzeniaurčitýchpojmov-peňažných
a nepeňažných plnení - v zákone o liekoch relevantných pre obchodovanie v rámci farmaceutického
priemyslu. A teda ani od 01.01.2016, nebolo možné novelou zákona o liekoch rozšíriť alebo zúžiť

daňovúpovinnosť,ktorúurčujeZDP;totojemožnépredovšetkýmpriamoualebonepriamounovelizáciou
dotknutých ustanovení ZDP, čo sa však nestalo. Z uvedených dôvodov považuje správny súd dodatočné
dorubenie dane vyberanej zrážkou za preskúmavané zdaňovacie obdobie za zákonné.

60. Pre úplnosť súd uvádza, že ustanovenia § 43 ods. 10 až 12 ZDP vymedzujú povinnosti žalobcu ako

držiteľa, ktorý bol v danom prípade platiteľom dane. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný
vykonať zrážku dane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a
oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Podľa § 43 ods. 1 ZDP v znení účinnom
v roku 2016 sa z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vyberala daň zrážkou so sadzbou dane 19%.
Základom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o výdavky. ZDP zároveň vymedzoval aj

právny následok v podobe sankcie pri porušení zákonných povinností držiteľa pri nevykonaní zrážky
dane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej včasného neodvedenia, s tým, že sa bude od neho
vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.

61. K námietke žalobcu, že vykonával výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu v bežnom obchodnom

styku, týkajúcu sa tzv. spätného predaja prebytočných liekov od lekární, ktoré sa týmto lekárňam
nepodarilo vydať pacientom, a preto táto činnosť nepodlieha zrážkovej dani, správny súd uvádza,
že nakoľko v zmysle vyššie uvedeného výnimku z peňažných a nepeňažných plnení nepredstavuje
negatívne vymedzenie týchto plnení podľa zákona o liekoch v § 2 ods. 45, teda zo zrážkovej dane nie
sú vyňaté plnenia medzi vymedzenými subjektami v rámci bežného obchodného styku, je toto tvrdenie

žalobcu irelevantné pre posúdenie zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Teda aj keby išlo
o bežný obchodný styk, tento tak isto podliehal zrážkovej dani v zmysle uvedeného ustanovenia zákona
o dani z príjmov.

62. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o absencii relevantnej identifikácie plnení, ktoré

daňové orgány považovali za peňažné plnenia, keďže negatívnu enumeráciu peňažných plnení zo
zákona o liekoch nie je možné aplikovať na zrážkovú daň podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a preto nebolo
potrebné skúmať nič iné, ako to, či ide o výnimku podľa tohto ustanovenia, čo daňové orgány vyhodnotili
a keďže o takúto výnimku nešlo, postupovali v súlade s daňovými predpismi a za ostatné peňažné
plnenia v zmysle uvedeného ustanovenia vyrubili rozdiel dane. V preskúmavaných rozhodnutia je každé

jedno plnenie riadne identifikované vo vzťahu ku všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
(identifikovanými uvedením obchodného mena, IČO, čísla faktúry, variabilného symbolu platby, dátumu
úhrady, predmetu fakturácie, výšky peňažného plnenia, vrátane sumy DPH, a výšky zrážkovej dane na
stranách číslo 5 až 8 prvostupňového rozhodnutia). Taktiež je zrejmé, komu a na základe akej faktúry
boli tieto peňažné plnenia poskytnuté a aj to, že išlo o tovar – lieky, pričom v protokole z daňovej kontroly

sú uvedené všetky lieky podľa jednotlivých faktúr.

63. Samotná skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na odvolaciu námietku
žalobcu týkajúcu sa výkladu § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a s tým spojeným názorom žalobcu o likvidačnom
dopade na lekárne, argumentoval aj priemernou dobou expirácie liekov a od februára 2016 zavedeným

zákazom vývozu konkrétneho lieku, ktorý žalobca vykupoval vo väčšom rozsahu, nie je v rozpore
s obsahom administratívneho spisu. Ako žalobca s jednotlivým tovarom – liekmi ďalej nakladal,
žalovaný a správca dane neboli povinní skúmať, výklad dotknutých ustanovení ZDP a ani rozhodnutie
v predmetnej veci takýmito zisteniami nemohol byť dotknutý.64. Súd podotýka, že žalobca mal už v roku 2015 k dispozícii usmernenia a metodické pokyny
žalovaného. Už v roku 2015 k danej problematike zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP,

viedol komunikáciu so žalovaným (úradný záznam č. 100407323/2021 zo dňa 10.03.2021), ktorý mu od
začiatku prezentoval totožný výklad, že predmetné plnenia podliehajú zrážkovej dani.

65. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že štatistiky a historický vývoj právnej úpravy nebol
relevantný pre určenie, či žalobcovi vznikla povinnosť podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v roku 2015,

a pokiaľ by aj existovali daňové subjekty, ktoré takúto daň neodvádzali, čo sa nepotvrdilo, neznamená
to, že tieto daňové subjekty postupovali správne prípadne že by takýto stav legitimizoval neodvádzanie
dane žalobcom.

66. Žalobca na podporu svojho výkladu v priebehu konania poukazoval na rozsudok Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021, v ktorom išlo o daň vyberanú zrážkou za rok

2015 podľa totožného zákonného ustanovenia, a v ktorom boli rozhodnutia daňových orgánov zrušené
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, otázkou nesprávneho právneho posúdenia veci sa
z uvedeného dôvodu súd nezaoberal. V rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa
14.11.2022, išlo tiež o daň vyberanú zrážkou za rok 2015 podľa totožného zákonného ustanovenia,
pričom rozhodnutia daňových orgánov boli zrušené pre nesprávne právne posúdenie, s názorom, že

z obsahu dôvodovej správy k zákonu zavádzajúcemu predmetnú zrážkovú daň pre držiteľov vyplýva,
že úmysel zákonodarcu nebol zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia, ale len plnenia poskytnuté
lekárom. Krajský súd v Žiline týmto obhajoval potrebu aplikovania teleologického výkladu, ktorý je
potrebné vychádzajúc z dôvodovej správy pridať ku gramatickému a systematickému výkladu. Správny
súd s uvedenými rozsudkami nestotožnil, keďže v prvom prípade nebola otázka právneho posúdenia

vôbec riešená a v druhom sa súd oprel výlučne o dôvodovú správu, ktorá nie je právne záväzná,
a nepostačuje preto na výklad proti jasnému a určitému gramatickému a systematickému výkladu
dotknutých ustanovení.

67. Na proti tomu v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/287/2020-386 zo dňa 22.09.2021

sa riešila obdobná otázka, týkajúca sa dane vyberanej zrážkou za rok 2016 podľa totožného
zákonného ustanovenia, pričom správna žaloba bola zamietnutá. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcu v predmetnom konaní, a vyslovil názor, že z gramatického výkladu § 43
ods. 3 písm. o) ZDP jednoznačne vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou
v prípade peňažného a nepeňažného plnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

predstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch. Nie je pritom
ani len možné uvažovať o nejasnosti, či nezrozumiteľnostipredmetného ustanovenia, kedy by prichádzal
do úvahy napr. výklad e ratione legis. Otázka chápania odkazu na „pojem“ resp. na „celý zákon“ je,
vzhľadom na formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“, irelevantná.
Z doslovného znenia ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vôbec nevyplýva zámer zákonodarcu

odkaz použiť aj na iné plnenia definované podľa zákona o liekoch. Správny súd sa s uvedeným právnym
posúdením Krajského súdu v Bratislave stotožňuje a nemá dôvod sa od neho odchýliť. Rovnako správny
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021 zo dňa 27.10.2022,
v ktorom dospel k totožným záverom, týkajúcim sa interpretácie ustanovení zákona o dani z príjmov,
a žalobu zamietol

68. Neobstojí ani námietka žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia.

69. Žalobcova námietka vyčítajúca daňovým orgánom, že nevykonali navrhnutý výsluch znalca ani

zástupcov jednotlivých lekární (dodávateľov), je nedôvodná, nakoľko daňová kontrola sa vykonáva
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu a správca dane preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1, § 24 ods. 3 DP), pričom v danom prípade správca
dane podľa súdu presvedčivo odôvodnil ich nevykonanie tým, že daňové povinnosti iných daňových
subjektov boli pre komplexné posúdenie nepodstatné. Čo sa týka výsluchu znalca, daňové orgány

vyhodnotili znalecký posudok ako subjektívny názor znalca, ktorý sa nad rámec svojich kompetencií
vyjadruje k právnym otázkam, ku ktorým by sa nemal vyjadrovať (výklad hmotnoprávnych ustanovení
zákona o dani z príjmov, hodnotenie postupu správcu dane). Správny súd dospel po oboznámení sa
s obsahom znaleckého posudku k totožnému názoru ako daňové orgány, a teda že pri posudzovaníprávnych otázok súvisiacich s vyhodnotením skutkového stavu a prijatie hmotnoprávnych záverov pre
účely určenia dane v rámci daného predmetu dane vo vzťahu k zákonom definovaným subjektom,
nemôžu daňové orgány ani súd vychádzať z právneho posúdenia, ktoré im predloží znalec, ktorý konal

nad rámec svojej kompetencie. Posúdenie právnej stránky veci patrí do kompetencie súdu a orgánu
verejnej správy.

70. Výsluch znalca A. B. C. žalobca navrhol vykonať aj v konaní pred správnym súdom, ktorý
však súd nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené za nevyhnutný pre preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia. Žalobca pritom ani neuviedol, aké nejasnosti zo znaleckého posudku by
mal znalec objasniť, resp. v čom by mal daný znalecký posudok doplniť. Správny súd vyhodnotil
ako nedôvodný aj návrh žalobcu na výsluch zamestnancov žalovaného resp. správcu dane „za
účelom preukázania pochybností“ z ktorých malo vyplývať porušenie princípu dvojinštančnosti konania
žalovaným a správcom dane. Žalobca podľa názoru súdu formuloval tvrdenia vo vzťahu k predmetnej
námietke všeobecne a neurčito, nie je z nej vôbec zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti by

sa mali výsluchmi jednotlivých svedkov preukazovať. Takéto dôkazné návrhy majú skôr charakter
vyšetrovacích úkonov, keď o tom čo svedok videl a vnímal vlastnými zmyslami, nemá súd ktorý, má
rozhodnúť či takýto dôkaz vykoná predstavu ani len vo forme nepreukázaného skutkového tvrdenia.
Z administratívneho spisu pritom vyplýva, len že v priebehu daňového konania zamestnanec správcu
dane dňa 09.03.2021 požiadal e-mailom žalovaného o informáciu, či bolo v roku 2015 vypracované

stanovisko k uplatňovaniu dane vyberanej zrážkou za roky 2015 a 2016 týkajúce sa § 43 ods. 3 písm.
o) ZDP a či by mu takéto stanovisko bolo možné zaslať. Dňa 09.03.2021 bolo správcovi dane zaslané
e-mailom anonymizované stanovisko s upozornením, že bolo vydané k inému prípadu a nenahrádza
dôkazné bremeno správcu dane v daňovej kontrole. Anonymizované stanovisko sa vo všeobecnosti
týka zadefinovania držiteľa v ZDP na účely osobitného spôsobu zdaňovania plnení poskytnutých

držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a vymedzením príjmov, ktoré sa zdaňujú osobitným
spôsobom. Z obsahu administratívneho spisu teda vôbec nevyplývajú pochybnosti o porušení princípu
dvojinštančnosti konania, tým, že by zamestnanec správcu dane konzultoval svoje konkrétne budúce
rozhodnutie v predmetnej veci so zamestnancom žalovaného, ktorý by mal rozhodovať o odvolaní
žalobcu proti takémuto rozhodnutiu.

71. Žalobca taktiež namietal, že ho správca dane počas daňovej kontroly neupovedomil o obstaraní
zoznamu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a odňal mu tak právo vyjadriť sa k nemu podľa § 45
ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane prevzal
zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dňa 9.10.2020. Skutočnosti zistené z uvedeného

zoznamu boli zachytené v oboznámení so zisteniami v priebehu daňovej kontroly z 12.10.2020,
doručenom právnemu zástupcovi žalobcu 14.10.2020, čím nepochybne došlo k naplneniu práva žalobcu
ako daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) DP a to môcť sa vyjadriť k skutočnostiam zisteným
v priebehu daňovej kontroly. S predmetným dôkazom sa mal žalobca súčasne možnosť oboznámiť aj
v protokole z daňovej kontroly a vyjadriť sa k nemu. Právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f)

Daňového poriadku postupom správcu dane porušené nebolo.

72. Žalobca v priebehu súdneho konania predložil nový dôkaz - odpoveď ministerstva zdravotníctva
zo dňa 27.05.2022 s novými tvrdeniami o tzv. autentickom výklade zákonodarcu k zavádzanému
pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do zákona o dani z príjmov práve znením zákona o liekoch. Na

pojednávaní dňa 18.10.2023 žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane v zdaňovacom období
2015 neprihliadal na peňažné plnenia poskytnuté žalobcom za reklamné predmety.

73. Súd vo vzťahu k uvedeným námietkam žalobcu predovšetkým poukazuje na koncentráciu vo vzťahu
k žalobným bodom, pričom tieto neboli žalobcom uplatnené v zmysle § 134 ods. 1 a § 183 SSP v lehote

ustanovenej na podanie žaloby, preto na ne správny súd nemôže prihliadať. Nad rámec uvedeného
súd dodáva, že nejde o námietky, ktoré by mali relevanciu vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom.
Vyjadrenie ministerstva k zákonu je bez právnej záväznosti a v tomto prípade nejde ani o ministerstvo, do
ktorého pôsobnosti patria príslušné daňové predpisy. Právne záväzné je znenie právneho predpisu, do
ktoréhosanemusíautomatickypreniesťprípadnýzámerjednotlivýchministerstiev.Samotnáskutočnosť,

že správca dane dospel k záveru, že peňažné plnenia poskytnuté žalobcom spoločnosti EMA, spol.
s r.o., za reklamné predmety nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mohli byť realizované aj
bez toho by bol žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, z ktorého dôvodu predmetné plnenia
v protokole vyňal, nemôže ovplyvniť správnosť právnych záverov správcu dane - žalovaného pri výkladeust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a predovšetkým, že všetky plnenia za ktoré v danom prípade vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 130.040,51 eur za zdaňovacie obdobie 2015, podliehajú dani vyberanej
zrážkou.

74. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania,
daňové orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav
veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.
Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené.

Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu,
podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom
na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu.

76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).