Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200747
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej
veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Študentský servis, spol. s r.o., Košice, so sídlom Rooseveltova 6,
Košice - Staré Mesto, IČO: 31 730 663, právne zastúpeného: advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
so sídlom Gelnická 33, Košice-Staré Mesto, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017089/2017 z 21.
septembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/87/2020-28 z 26. augusta 2021, ECLI:SK:KSPO:2021:8020200747.1, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej „správca dane“ či „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.
100970513/2017 z 18.05.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 6.134,- € na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. V tom istom čase boli správcom dane vydané
rozhodnutia aj k ostatným zdaňovacím obdobiam roku 2014. ktorých sa daňová kontrola týkala.
Sťažovateľ podal proti každému z rozhodnutí správcu dane stručné odvolanie zo dňa 12.06.2017 s
totožným obsahom.
2. Podané odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu obsahovalo všeobecne formulované nedostatky
v postupe a rozhodovaní správcu dane v rozsahu v podstate dvoch viet bez ďalších úvah a poukazov.

Sťažovateľ v tomto, okrem iného, uviedol, cit.: „Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo
na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa CANUS, s. r. o., CASPER, s. r. o., DALKON, s. r. o. a
GAJJA PRODUCTION HOUSE, s. r. o. (ďalej len „GAJJA, s. r. o.“). Podľa daňového subjektu uvedené
rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a
ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane nepostupoval podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového
stavu,nemajúoporuvobsahuspisovanevychádzajúzostavuvecizistenéhovdaňovomkonaní.Zistený

skutkový stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014 v celkovej sume 75.343,13 €.“
3. Žalovaný rozhodnutím č. 102017089/2017 z 21.09.2017 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ či
„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol.II. Konanie pred správnym súdom

4.Vsprávnejžalobesťažovateľargumentoval,žežalovanýmalsodvolanímnaložiťtak,žehomalvyzvať
na jeho doplnenie, nakoľko v tom znení, ako bolo podané, nebolo spôsobilé na meritórne vybavenie.
Odvolanie neobsahovalo podstatné náležitosti, a to dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a ani
navrhovanú zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, t. j. petit.
5. Pôvodne bola správna žaloba zaevidovaná pod sp. zn. 5S/55/2017. Krajský súd ju zamietol

rozsudkom zo 7. februára 2019, č. k. 5S/53/2017-53 v spojených veciach sp. zn. 5S/53-56/2017. Tento
bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) z 2.
júla 2020, sp. zn. 4Sžfk/32,43,44,45/2019 v podstate pre jeho nepreskúmateľnosť zrušený a vec bola
vrátená na ďalšie konanie krajskému súdu. Najvyšší súd správnemu súdu odporučil vylúčiť spojené veci
na samostatné konania.
6. Krajský súd po vrátení veci vylúčil žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného na samostatné

konanie a v ďalšom konaní, prejednávajúc už iba žalobu smerujúcu proti onomu rozhodnutiu týkajúcemu
sa zdaňovacieho obdobia február 2014, túto zamietol napadnutým rozsudkom. Odkázal na obdobnú vec
podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“), konkrétne na rozsudok toho istého správneho súdu z 26. augusta 2020, č. k. 1S/76/2020-49
[kasačná sťažnosť žalobcu v tej veci je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 2Sfk/38/2021 a Najvyšší

správny súd SR dňa 26.09.2023 rozhodol rozsudkom o jej zamietnutí].
7. Sťažovateľ namietal procesný postup žalovaného vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia. K
tomuto jedinému žalobnému bodu krajský súd uviedol, že argumentačný rozsah podaného odvolania
je plne v rukách odvolateľa. Z podaného odvolania bolo zrejmé, že sa v podstate (i keď nie
explicitne) domáhal zrušenia rozhodnutia správcu dane. Sťažovateľ v odvolaní vznášal aj popri

právnych námietkach nevyžadujúcich podporu dôkazmi i skutkové námietky, keď však tieto nepodoprel
dôkazmi, tak oslabil svoju pozíciu, neaktivoval však povinnosť správcu dane vyzývať ho na odstránenie
nedostatkov podaného odvolania.
8. Krajský súd poukázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt a tiež na rozsudky NS SR sp. zn.
1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 a sp. zn. 8Sžfk/55/2019 zo dňa 28.05.2020, ktorými boli zamietnuté

kasačné sťažnosti v identických veciach.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť, uplatňujúc dôvod podľa §

440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci.
10. Sťažovateľ v texte podanej kasačnej sťažnosti v zásade opakuje argumentáciu, ktorá bola obsahom
správnej žaloby. Uvádza, že jeho odvolanie nemalo predpísané náležitosti, a teda nebolo spôsobilé
na prerokovanie žalovaným. Malo sa preto postupovať podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8
Daňového poriadku a nedostatky jeho podaného odvolania mal správca dane odstraňovať v spolupráci

so sťažovateľom. Cituje z komentára k daňovému poriadku, podľa ktorého ak odvolanie má nedostatky,
ktoré bránia jeho prerokovaniu, je povinnosťou správcu dane vyzvať odvolateľa na odstránenie
nedostatkov odvolania. I keď sťažovateľ uplatňoval skutkové námietky a k týmto neoznačil žiadne
dôkazy, krajský súd podľa neho chybne uzavrel, že tieto dôkazy nemusia byť v odvolaní uvedené.
Rozhodnutím žalovaného a rozsudkom správneho súdu, ktorý nesprávnym právnym posúdením spornej

otázky odobril postup žalovaného, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na účinnú a efektívnu obhajobu.
Petitom kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ domáha zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd
zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec žalovanému vráti na ďalšie konanie.
11. Žalovaný navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uvádza, že sťažovateľ v podanom odvolaní
uplatňoval iba právne námietky, nie skutkové, teda povinnosť vyzývať ho na odstraňovanie nedostatkov

podaného odvolania tu na strane správcu dane nebola. Odvolací návrh je zrejmý z podstaty
argumentácia uplatnenej sťažovateľom v podanom odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti pripomína aj
svoju povinnosť podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku prihliadať aj na námietky neuplatnené v odvolaní
podanom daňovým subjektom.

IV. Právne závery kasačného súdu

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná
(§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu

jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto po predchádzajúcom
zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26. októbra 2023 tento rozsudok, ktorým podľa § 461 S.s.p.
kasačnú sťažnosť zamietol.
13. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj
právne totožné veci identických účastníkov konania. S kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými

námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere
predovšetkým upriamuje pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 a
rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/38/2021 zo dňa 30.06.2022 a sp. zn. 2Sfk/38/2021
zodňa26.09.2023.Kasačnýsúdpostupompodľa§464ods.1SSPvďalšompoukazujenaodôvodnenie
rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a
uvádza z neho nasledovné:

„18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd
postupoval v súlade so zákonom, keď sa stotožnil so závermi žalovaného, že odvolanie sťažovateľa
proti rozhodnutiu správcu dane bolo spôsobilé na prerokovanie, ďalej či vzhľadom na jeho obsah bol
správca dane povinný odstraňovať nedostatky tohto podania a či rozhodnutím žalovaného o odvolaní

boli porušené práva sťažovateľa do tej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
19. [...] Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byťzrejmé,ktohopodáva,vakejveci,čosanavrhuje,aaktozpovahypodaniavyplýva,dôvodypodania.
Podľa ods. 8 ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný
orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o

následkoch spojených s ich neodstránením.
Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) dôvody podania odvolania,

d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi
predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa ods. 5 ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje

podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako
15 dní.
21. Odvolanie sťažovateľa v prejednávanom prípade obsahovalo okrem uvedených všeobecných
náležitostí podania aj označenie prvostupňového orgánu, odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
dôvody odvolania. Senát kasačného súdu zastáva názor, že je plným právom odvolateľa oprieť svoje

odvolanie o také dôvody, ktoré sám uzná za vhodné. Môže ísť aj o dôvody všeobecné, ako to bolo
v prípade sťažovateľa, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane namietal, že správca dane
nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej že rozhodnutia boli vydané na
základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo
stavu veci zisteného v daňovom konaní. Tvrdil, že zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane. Odvolateľ označil aj ustanovenia Daňového
poriadku, ktoré boli podľa jeho názoru rozhodnutím a postupom správcu dane porušené.
22. S ohľadom na obsah odvolania je zrejmé, že odvolateľ namietal proti celému obsahu rozhodnutia, tak
proti zisteniu skutkového stavu, ako aj proti jeho právnemu posúdeniu. Podľa mienky kasačného súdu
z odvolania bez najmenších pochybností vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani čiastočne s vyrubením

rozdielu dane a že jeho úmysel smeroval k tomu, aby bolo uznané odpočítanie dane v plnom uplatnenom
rozsahu. Odvolanie teda nepochybne obsahuje prejav vôle odvolateľa nebyť zaviazaný vyrubenou
daňovou povinnosťou, inými slovami implicitne obsahuje i návrh na zrušenie rozhodnutia správcu dane
(§ 72 ods. 4 písm. e/ Daňového poriadku).
23. V súvislosti s povinnosťou odvolateľa označiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa

v odvolaní nenamieta iba rozpor s právnymi predpismi, súhlasí kasačný súd so sťažovateľom v tom, že
s ohľadom na rozsah a všeobecnosť namietaných skutočností nie je možné jednoznačne konštatovať,
že by sťažovateľ v postavení odvolateľa nesúhlasil len s právnym posúdením veci, teda že by namietal
len rozpor s právnymi predpismi. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani so skutkovýmizisteniami správcu dane, avšak bez toho, aby uviedol v odvolaní svoje konkrétne výhrady. To však
neznamená, že by bolo odvolanie pre neúplnosť nespôsobilé na prejednanie.
24. Kasačný súd je toho názoru, že predpísaná obsahová náležitosť odvolania smerujúca k označeniu

dôkazov preukazujúcich jeho odôvodnenosť podľa § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku je
síce formulovaná ako povinnosť („odvolanie musí obsahovať ...“), jej nesplnenie však nemá bez
ďalšieho za následok nespôsobilosť odvolania na vecné prerokovanie odvolacím orgánom, pokiaľ je z
odvolania zrejmé, čoho sa odvolateľ domáha. Neoznačenie dôkazov preukazujúcich dôvody odvolania
či nepredloženie listinných dôkazov len oslabuje dôkaznú pozíciu odvolateľa a môže viesť k prípadnému

nepreukázaniu jeho tvrdení o skutkových okolnostiach, nezakladá však nutne povinnosť správcu dane
vyzývať odvolateľa na odstránenie nedostatkov podania postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového
poriadku, ak je odvolanie inak spôsobilé na prerokovanie.“

14. Na doplnenie citovanej argumentácie Najvyšší správny súd, tak ako to učinil už vo veciach sp. zn.
5Sfk/38/2021 zo dňa 30.06.2022 a sp. zn. 2Sfk/38/2021 zo dňa 26.09.2023, uvádza, že akceptáciou

argumentácie sťažovateľa by sa umožnilo odvolateľom podávať odvolania v daňovom konaní v podstate
bez odôvodnenia a vyčkávaním na príslušnú výzvu zo strany správcu dane v konečnom dôsledku
fakticky predlžovať lehotu na podanie odvolania predpísanú v § 72 ods. 3 Daňového poriadku.
Rovnako Najvyšší správny súd odkazuje na ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku, umožňujúce
žalovanému prihliadnuť aj na skutkové alebo právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré

majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Žalovaný nie je striktne viazaný dôvodmi odvolania (k tomu
pozri bod 43 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo dňa
27.10.2021). Uvedené znamená, že pokiaľ by sa takéto okolnosti objavili v prípade sťažovateľa, nemohli
by byť zo strany žalovaného opomenuté, tak ako v prípade posudzovanom v uvedenom rozsudku
Najvyššieho správneho súdu.

15. S poukazom na vyššie uvedené a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne
také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu Najvyšší
správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.
1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania

prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených
podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd
účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok