Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/171/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201093
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej (spravodajca), LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v
právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania Námestie Biely Kríž 1110/5, 831
02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Námestie Biely Kríž
3, 831 02 Bratislava, IČO: 30 853 290, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava,
IČO: 17 331 927, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa
20.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. SK/0482/99/2018 zo
dňa 20.06.2019 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, č. P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v ažalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 bola na adrese B. X, D. inšpektormi Slovenskej obchodnej
inšpekcie (ďalej len „SOI“) vykonaná kontrola žalobcu, zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa
p. A. E. D., evidovaného pod č. 1182/2016 a na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Výsledok vykonanej
kontroly je popísaný v inšpekčnom zázname z kontroly zo dňa 31.08.2017 v spojení s inšpekčným
záznamom z kontroly zo dňa 08.03.2018 a zo dňa 16.03.2018. Pri výkone kontroly bolo zistené, že
žalobca ako správca bytového domu na ulici F. X, D. (Zmluva o výkone správy č. 2008021 zo dňa
17.10.2008) nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. A. E. D., bytom F. X, D., uplatnenú prostredníctvom
e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej adresy E. s predmetom „Faktury, schodza“,
zameranú na preverenie úhrad faktúr z FPÚaO, najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. SOI,

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, rozhodnutím
číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 uložil žalobcovi na vyššie uvedenom skutkovom základe za
porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovejlehote od jej uplatnenia podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 500,00 EUR za
porušenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.

2. Proti rozhodnutiu SOI, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre
Bratislavský kraj, rozhodnutím číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.08.2019 doručenou dňa 07.08.2019 Krajskému súdu v Bratislave
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 v spojení

s rozhodnutím SOI, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský
kraj, rozhodnutím číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 resp. zmeny rozhodnutí tak, že sa upúšťa
od uloženia sankcie alternatívne, aby súd rozhodol o znížení výšky uloženej sankcie. Tiež sa domáhal
náhrady trov konania.

4. SOI Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, mal za
to, že sa žalobca previnil tým, že nevybavil reklamáciu sťažovateľa A. E. D. uplatnenú prostredníctvom
emailuzodňa09.06.2016,čímporušil§18ods.4zákonač.250/2007Z.z.Žalobcapočasceléhokonania
pred správnymi orgánmi tvrdil, že email A. E. D. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou v
zmysle § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca osobitne poukázal na nasledovné skutočnosti, ktoré

SOI, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, pri svojom
rozhodovaní nereflektoval žiadnym spôsobom, ktoré však zároveň majú pre posúdenie skutkového a
právneho stavu podstatný význam:

- žalobca riadne predložil vlastníkom bytov bytového domu „Správu o činnosti správcu a vyúčtovaní

použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty v dome za rok
2015“ zo dňa 03.03.2016. Žiadny z vlastníkov, a to ani A. E. D., nevzniesol v stanovenej lehote námietku
ani reklamáciu týkajúcu sa predloženej správy.

- následne sa A. E. D. u žalobcu telefonicky dotazoval na niektoré položky čerpané z fondu opráv, kedy

čerpanie prostriedkov mu bolo pri telefonickom rozhovore objasnené.

- Emailom zo dňa 03.04.2016 A. E. D. požiadal o nahliadnutie do dokladov Bytového domu a po
telefonickej dohode so žalobcom dňa 12.4.2016 A. E. D. osobne nahliadal do dokladov čerpania fondu
opráv, kedy mu boli objasnené dôvody čerpania jednotlivých položiek a kedy námietky A. E. D. boli

objasnené ako nedôvodné.

- Emailom zo dňa 09.06.2016 A. E. D. oznámil žalobcovi všeobecný právny názor jeho právnika na
postup správcu, a oznámil že žiada vrátiť peniaze do fondu opráv a to bez bližšej špecifikácie faktúr a
súm, vrátenie ktorých súm požaduje.

- Dňa 14.06.2016 žalobca telefonicky kontaktoval A. E. D., objasnili si vzájomne o aké faktúry sa má
jednať, vysvetlil mu opätovne dôvodnosť faktúr a mal za to, že A. E. D. pochopil a akceptoval dôvody
čerpania prostriedkov z fondu opráv.

- Napriek vyššie uvedenému sa A. E. D. opätovne k veci vrátil a dňa 03.08.2016 doručil žalobcovi
„Reklamáciu neoprávneného odúčtovania finančných prostriedkov z FOU Krížna 6“. A. E. D. reklamáciu
predložil ako zástupca vlastníkov, žalobca však mal vedomosť, že je to nepravdivé tvrdenie, nakoľko
nebol zvolený za zástupcu vlastníkov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z..

- Dňa 03.08.2016 žalobca zaslal A. E. D. odpoveď na jeho reklamáciu.

5. Žalobca bol v čase doručenia emailu A. E. D. z 09.06.2016 úprimne presvedčený, že sa nejedná
o reklamáciu, a že nie je jeho povinnosťou písomne vybaviť uvedený email. Žalobca práve v dobrejviere mal za to, že je vhodnejšie A. E. D. telefonicky opätovne objasniť, čo mu bolo v predchádzajúcom
už pri osobnom jednaní objasňované. Žalobca, ktorý dlhoročne podniká v oblasti správy bytového
fondu, pozná svoje zákonné povinnosti a snaží sa ich riadne plniť. Žalobca vie, že je jeho zákonnou

povinnosťou vybaviť každú reklamáciu a túto povinnosť si aj riadne plní. Podanie A. E. D. z 26.07.2016,
doručené 03.08.2016, ktoré je nesporne reklamáciou, bezodkladne písomne vybavil. V predmetnej veci
správny orgán pochybil. Email A. E. D. z 09.06.2016 nie je možné kvalifikovať ako reklamáciu. Žalobca
sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že protiprávny skutkový stav bol v prvostupňovom konaní
spoľahlivo preukázaný a že z jeho strany došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z..

6. V prípade, že sa konajúci súd nestotožní s tvrdením žalobcu, že nespáchal správny delikt, tak
namieta výšku udelenej pokuty. Žalobca poukazuje na viaceré podstatné skutočnosti, ktoré vyplývajú z
vykonaného dokazovania v administratívnom konaní, a ktorých správne vyhodnotenie je nevyhnutným
predpokladom na určenie správnej a zákonnej výšky ukladanej sankcie. V napadnutých rozhodnutiach
na tieto skutočnosti však nebolo riadne prihliadnuté, čo malo za následok uloženie pokuty vo výške

nezodpovedajúcejzákonnýmkritériám,kedyvšakpriurčenívýškysankciemusísprávnyorgánprihliadať
najmä na „charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky
porušenia povinnosti“, a teda z tohto dôvodu bola uložená pokuta v nezákonnej výške, čo robí
napadnuté rozhodnutia nezákonnými. V prejednávanom prípade išlo o ojedinelé a neúmyselné konanie,
čo je potrebné brať pri rozhodovaní o výške pokuty do úvahy. Je potrebné zohľadniť, že konaním

žalobcu nebola ani jedinému spotrebiteľovi spôsobená žiadna škoda a že išlo o absolútne ojedinelé
a neúmyselné konanie žalobcu, ktorý vyvíja podnikateľskú činnosť od r. 1999 bez toho, aby mu bolo
akékoľvek iné porušenie zákonných noriem na ochranu spotrebiteľa vytýkané alebo aby bola za takéto
porušenie sankcionovaná.

7. Žalovaný a správny orgán v prvom stupni v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí ohľadne
žalobcom namietanej neprimeranej výšky ukladanej sankcie argumentovali, že pokuta bola uložená
v sume XXX EUR pri dolnej hranici zákonnej sadzby, kedy správny orgán môže uložiť v prípadoch
porušenia zákona č. 250/2007 Z.z. v zmysle § 24 ods. 1 pokutu až do výšky 66 400 EUR, čím zrejme
považovali už len vzhľadom na túto skutočnosť výšku uloženej sankcie za primeranú a dostatočne

odôvodnenú. Žalobca sa s takýmto postupom nestotožňuje a považuje ho za neprimeraný a nezákonný.
Je pravdou, že zákon č. 250/2007 Z.z. umožňuje ukladať v zmysle § 24 ods. 1 pokutu až do výšky 66
400 EUR, avšak treba mať na zreteli, pre aký chránený záujem je táto vysoká zákonná sadzba pokuty
ustanovená.

8. Zo Zmluvy o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008, vyplýva, že v bytovom dome je 12 bytov
a žiadny nebytový priestor, kedy za každý byt patrila žalobcovi mesačná odmena za výkon správy
vo výške X,XX Eur, čo predstavuje celkovú sumu XX,XX Eur mesačne. V predmetnej veci je tak
zrejmé, že sa jednalo o dom s nezvyklo malým počtom bytov, kedy aj odmena správcu bola za celkový
bytový dom nezvyklo nízka, pričom väčšinu úkonov pri správe každého bytového domu je potrebné

vykonávať v rovnakom rozsahu bez ohľadu na počet bytov a nebytových priestorov. Žalobca má za
to, že uloženie pokuty vo výške XXX EUR je aj s ohľadom na túto skutočnosť neprimerane tvrdým
postihom. Ohľadne ďalšieho odôvodnenia výšky ukladanej sankcie napadnuté rozhodnutia uvádzajú
prevažne už len vágne, všeobecné, bližšie neodôvodnené a nijakými konkrétnymi skutočnosťami
viažucimi sa k prejednávanému správnemu deliktu. Dané všeobecné tvrdenia nemožno považovať za

dostatočne odôvodňujúce výšku ukladanej sankcie, keďže z nich nemožno nijako ustáliť, na základe
akých konkrétnych skutočností týkajúcich sa prejednávaného správneho deliktu mala byť uložená
sankcia zodpovedajúca charakteru prejednávaného deliktu. Toto samotné robí napádané rozhodnutia
nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný

zotrval na svojom stanovisku a rozhodnutí, ktorým konštatoval porušenie povinnosti žalobcu, keď ten
preukázateľne nereagoval na emailovú správu A. E. D. zo dňa 09.06.2016, tak ako to vyžaduje zákon
o ochrane spotrebiteľa v prípade uplatnenia reklamácie spotrebiteľom. Žalovaný preskúmal predmetný
email spotrebiteľa A. E. D. zo dňa 09.06.2016, v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z FPÚaO– spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu uviedol: „nakoľko ste mi do dnešného dna neodpovedali,
ako ideme riešiť neoznámené fakturovanie vašich prác, požiadali sme právnika, aby sa vyjadril k
oprávnenosti fakturovania schôdzi a podania žiadosti na stavebný úrad. “ a v závere e-mailu uviedol:

„...trváme na tom, že faktúry nemali byť z fondu opráv uhradené a žiadame vrátenie peňazí do fondu
opráv.“ Z obsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom hore uvedeného e-mailu uplatnil
reklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu,
a preto bol žalobca povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom.

10. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie
reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny
výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo
jej odôvodnené zamietnutie. Reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie
preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa
nemožno považovať za vybavenie reklamácie v zmysle § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa. V

tejto súvislosti poukázal aj na názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozsudku č. k. 6S/61/2016
zo dňa 31.05.2017: „... súd navyše poukazuje na § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý
upravujespôsobyvybaveniareklamácieaktorýžalobcompoukazovanýspôsobtelefonickéhovybavenia
reklamácie nepozná. Jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie je písomná výzva na prevzatie
plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Práve upravením týchto spôsobov vybavenia reklamácie

zákonodarca pamätal aj na situácie, kedy je spotrebiteľ pasívny. To znamená, že ak by žalobca v rámci
30 dňovej lehoty zaslal spotrebiteľovi písomnú výzvu na prevzatie plnenia (navyše adresa spotrebiteľa
v tomto prípade bola žalobcovi známa), došlo by k vybaveniu reklamácie aj v prípade žalobcom
zdôrazňovanej pasivity spotrebiteľa. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bol žalobca
o vybavení reklamácie povinný v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vydať spotrebiteľovi

písomný doklad. Súd sa na tomto mieste taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by reklamáciu spotrebiteľa vybavil v zákonnej lehote.“ Poukazovanie žalobcu
na reklamáciu spotrebiteľa zo dňa 25.07.2016 považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko táto nebola
predmetom správneho konania.

11. K výške pokuty žalovaný uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán
povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia
povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa odôvodňujú uloženie pokuty
vo výške určenej v rozhodnutí inšpektorátu SOI. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný zobral do úvahy,
že nevybavením reklamácie v zákonnej lehote 30 dní došlo k právnej neistote na strane spotrebiteľa,

keď sa spotrebiteľ dostal do situácie, v ktorej nevedel akým spôsobom bola jeho reklamácia vybavená
a či vôbec došlo k vybaveniu jeho reklamácie. Následne bol spotrebiteľ touto situáciou nútený opätovne
za účelom uplatnenia svojich práv, ktoré mu vplývajú zo zodpovednosti žalobcu za vady poskytnutej
služby, uplatniť ďalšiu reklamáciu zo dňa 25.07.2016, pričom mu nebol do tejto chvíle poskytnutý nijaký
relevantný písomný záver zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného je takýto písomný podklad

dôležitý práve pre uplatňovanie svojich práv spotrebiteľa, predstavuje dôkaz o tom akým spôsobom
pristupoval žalobca k reklamačným dôvodom spotrebiteľa, či sa nimi zaoberal a v akej miere pripustil
ich opodstatnenosť. Vzhľadom na § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na
ukončenie reklamačného konania spôsobom a v lehote podľa tohto zákona. Žalovaný v tomto prípade
nemal možnosť pri ukladaní pokuty zohľadniť predchádzajúce plnenie zákonných povinností žalobcom.

Ten nesie objektívnu zodpovednosť za zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež nebolo
možné zohľadniť tvrdenie žalobcu ohľadom nízkej odmeny, ktorú poberá za svoje služby. Uvedené
nemôže byť dôvodom pre nižší štandard vybavovania reklamácií ako vyžaduje zákon o ochrane
spotrebiteľa. Po porovnaní výšky pokút uložených iným podnikateľom za obdobné porušenia zákona,
odvolací orgán zistil, že pokuta uložená žalobcovi nevykazuje neodôvodnené rozdiely v porovnaní s

prípadmi iných podnikateľských subjektov.

12. Nedodržaním zákonného postupu žalobca neoprávnene porušil práva spotrebiteľa na ochranu
ekonomických záujmov podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má vždy v prípade
uplatnenia reklamácie záujem na riadnom a včasnom vybavení reklamácie z hľadiska ďalšej

súvisiacej realizácie a uspokojovania svojich ekonomických potrieb. Nedodržiavaním lehoty na
vybavenie reklamácie dochádza k nezákonnému porušeniu práva spotrebiteľa na uplatnenie nároku
zo zodpovednosti za vadu dodaných služieb. Žalovaný zároveň považuje odôvodnenie výšky pokuty
vo svojom rozhodnutí č. SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 za dostatočné vzhľadom k skutkovémustavu a kritériám pre ukladanie pokút podľa zákona o ochrane spotrebiteľa za súčasného rešpektovania
zmyslu a účelu zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 zákon o ochrane spotrebiteľa).

IV.
Replika žalobcu

13. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2019 uviedol, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri
zisťovaní skutkového stavu úplne odignorovali skutkové okolnosti danej veci, a to najmä skutočnosť, že

sťažovateľ A. E. D. mal právo v stanovenej lehote vzniesť námietky a uplatniť reklamáciu voči „Správe
o činnosti správcu a vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty v dome za rok 2015“ zo dňa 03.03.2016 a že v zákonnej lehote nereklamoval
použitie finančných prostriedkov, ako aj to, že napriek neuplatneniu reklamácie v reklamačnej lehote
žalobca sťažovateľovi A. E. D. jeho výhrady voči nakladaniu s finančnými prostriedkami riadne vysvetlil,
objasnil ich neopodstatnenosť, a to aj pri nahliadaní A. E. D. do dokladov týkajúcich sa správy bytového

domu dňa 12.04.2016. Práve v kontexte uvedeného je potrebné posudzovať následný email A.
E. D.. Keby žalovaný a správny orgán prvého stupňa posudzovali sporný email A. E. D. v kontexte
všetkých zistených skutočností, tak by nemohli dospieť k tak formalistickému výkladu ako učinili, keď
z hľadiska osamoteného obsahu emailu bez ďalších súvislosti tento považovali za reklamáciu podľa §
2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z.z., a keď dospeli k záveru, že žalobca porušil § 18 ods. 4 zákona č.

250/2007 Z.z. Pokiaľ žalovaný poukazuje na názory Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku
sp.zn. 6S/61/2016, v danej veci sa jednalo o písomnú reklamáciu k tovaru – hodinkám, zakúpeným v
neoznačenej prevádzkarní – predajnom ostrovčeku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 2S/14/2017-41 zo dňa 29.05.2019, v ktorom mal súd za to, že vysvetlenie žalobcu a okolnosti
celého prípadu je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti výšky uloženej sankcie, že

takisto treba vziať do úvahy majetkové pomery žalobcu, že treba brať do úvahy aj závažnosť porušenia
zákona a jeho následky (akým spôsobom bol zákon porušený, charakter ohrozeného práva, či následok
bol trvalý a v akom rozsahu) a tiež že treba zohľadniť aj to, že ide o prvé konanie tohto druhu voči
žalobcovi.

V.
Relevantné právne predpisy

14.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení do 26.09.2018

(ďalej len „zákona o ochrane spotrebiteľa“) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a
poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s
podnikaním na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou

uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.

18. Podľa § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie vybavením
reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku,
vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie

plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.19. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci
alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach
podľa všeobecného predpisu

(§ 622 a 623 Občianskeho zákonníka.); na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv
spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých
prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch,
najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní
odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď,

v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie
trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má
spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

20.Podľa§18ods.5zákonaoochranespotrebiteľapredávajúcijepovinnýnapožiadanieorgánudozoru
preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe

vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu
vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení
reklamácie.

21. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať

písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

22. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených
týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon
dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.

23. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Napríklad
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a

pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov
a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17. 2. 2004), nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva
týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci
Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého

dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 344, 27. 12. 2005), čl. 4 až 17
a čl. 19 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o
názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a
iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a
Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18. 10. 2011) v platnom znení, čl. 4 až 6 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík
vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22. 12. 2009) v platnom
znení.) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a
alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu
do 166 000 eur.

24. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti.

25. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje
inak
(§ 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje
vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (Napríklad Občiansky zákonník, zákon č. 281/2001Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene
a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách
na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových
miestachaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)

v znení neskorších predpisov, zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z., zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č.
142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.,
zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 217/2003 Z. z. o

podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických
zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon), zákon č. 78/2012 Z. z. o
bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.).

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

27. Na základe ust. § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňom 01. júna 2023
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd
v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
Vec bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/171/2019. Vec bola vedená na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/171/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, ktorým je vedená pod sp. zn. BA-5S/171/2019.

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 09. novembra 2023.

29. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134

ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.
2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy

bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

30. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa
20.06.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej
inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,

číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým bola žalobcovi na základe kontroly vykonanej dňa
31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 na adrese B. X, D., pre porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť
reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia – pri výkone kontroly
na základe predložených dokladov bolo zistené, že žalobca ako správca bytového domu na ulici F. X,D. (Zmluva o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008), nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. A.
E. D., bytom F. X, D., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej
adresy E. s predmetom „Faktury, schodza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z FPÚaO, najneskôr

do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, za čo bola žalobcovi uložená podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov
pokuta vo výške XXX EUR.

31. Žalobca v žalobe namietal, že email zo dňa 09.06.2016, odoslaný z e-mailovej adresy E. s
predmetom „Faktury, schodza“ nie je reklamáciou podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako
aj to, že výška pokuty nie je primeraná a tiež nebola riadne zdôvodnená.

32. V prvom rade sa správny súd vysporiadal s tým, či žalovaný a orgán verejnej správy prvého
stupňa vyhodnotili riadne skutkový stav a na tento správne aplikovali príslušnú právnu úpravu vo

vzťahu k identifikovaniu toho, či emailová správa zo dňa 09.06.2016, odoslaná z e-mailovej adresy E. s
predmetom „Faktury, schodza“ je reklamáciou podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa.

33. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, v ktorom je založená mailová správa
p. D. zo dňa 09.06.2016 odoslaná o 20.50 hod z mailovej adresy E. s predmetom „Faktury, schodza“

adresovaná žalobcovi, z ktorej obsahu vyplýva nasledovné, citácia: „Dobrý deň p. C., nakolko ste mi
dnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich prac, poziadali sme
pravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti na stavebny urad. Tu je
stanoviskopravnika:....Navysestemivkancelariislubila,zevblizkejdobezvolatevyuctovaciuschodzu,
ktora je zo zakona povinna, od p. D. som sa dozvedel, ze ziadnu schodzu neplanujete. Prosim o Vase

vyjadrenie k celej situacii, kedze trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav uhradene a ziadame
vratenie penazi do fondu oprav.“

34. Z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 vyplýva, že zo

strany žalobcu nebol predložený žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal vybavenie predmetnej
reklamácie spotrebiteľa do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, a teda žalobca a ani jeho právny zástupca
žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnili zistené protiprávne konanie. Spotrebiteľ p. A. E.
D. v e-maile zo dňa 09.06.2016 (odoslanom z e-mailovej adresy E. s predmetom „Faktury, schodza“)
žiadal preverenie úhrad faktúr z FPÚaO - spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu namietal: „nakolko

ste mi do dnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich prac, poziadali
sme pravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti na stavebny urad.“
a v závere e-mailu uviedol: „...trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav uhradene a ziadame
vratenie penazi do fondu oprav“. S prihliadnutím na obsah predmetného e-mailu má orgán dozoru za
to, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016 uplatnil reklamáciu zameranú na vady

poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol účastník konania
povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Orgán dozoru zároveň dodal, že reklamáciu možno
považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené.
Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa nemožno považovať za vybavenie reklamácie v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vybavenie

reklamácie spotrebiteľa p. A. E. D. v lehote 30 dní odo dňa jej uplatnenia v zmysle § 18 ods. 4 zákona
o ochrane spotrebiteľa.

35. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odvolací orgán vo vzťahu k námietke žalobcu,
v ktorej uviedol, že e-mail p. A. E. D. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou preskúmal

predmetný e-mail spotrebiteľa p. A. E. D. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy E. s
predmetom „Faktury, schôdza“), v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z FPÚaO a zistil, že z
obsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu uplatnil reklamáciu zameranú na vady
poskytovanej služby – t.j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol žalobca povinný
vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Námietke žalobcu, že z predmetného e-mailu spotrebiteľa nie

je zrejmé, ktoré konkrétne položky použité z fondu opráv naďalej napriek predchádzajúcim objasneniam
považuje za nedôvodné a čoho konkrétne sa domáha žalovaný uviedol, že v prípade, ak pre riadne
vybavenie reklamácie bolo potrebné doplnenie, resp. bližšie špecifikovanie vytýkaných nedostatkov,
bolo v záujme žalobcu ako predávajúceho tieto od spotrebiteľa vyžiadať a následne preukázateľnevybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zmysle zákona. Žalovaný zároveň zdôraznil, že dôkazné bremeno
ohľadom vybavenia reklamácie v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade nesie práve
predávajúci. Žalovaný dodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie

preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené.

36. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že tak žalovaný, ako
aj prvostupňový orgán verejnej správy riadne vyhodnotili skutkový stav, keď uzavreli, že predmetný
email je reklamáciou spotrebiteľa p. A. E. D. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy E. s

predmetom „Faktury, schôdza“) podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže ním spotrebiteľ
preukázateľne voči žalobcovi uplatnil zodpovednosť za vady služby, a to aj s požiadavkou na vrátenie
peňazí do fondu opráv.

37. Správny súd nemohol prisvedčiť argumentácii žalobcu, že bol úprimne presvedčený o tom, že
sa nejedná o reklamáciu, a že nebolo jeho povinnosťou písomne vybaviť uvedený email. Subjektívne

okolnosti majúce pôvod v presvedčení žalobcu sú irelevantné vo vzťahu k zákonnej definícii pojmu
reklamácia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a k povinnostiam žalobcu podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa.

38. V prejednávanej veci nebolo žalobcom popreté, že na predmetný email neodpovedal písomne; táto

skutočnosť teda nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná.

39. Správny súd poukazuje na to, že bolo povinnosťou žalobcu podľa § 18 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu dokladu o vybavení reklamácie, čo však
žalobca neurobil a takýto doklad nepredložil.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil právnemu záveru žalovaného, že žalobca
porušil § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania toho, že reklamáciu spotrebiteľa vybavil v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote
od jej uplatnenia.

41. Vo vzťahu k výške a primeranosti uloženej pokuty správny súd však prisvedčil dôvodnosti žalobnej
námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti odôvodnenia o výške uloženej pokuty.

42. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu

verejnej správy neobsahujú správnu úvahu vzťahujúcu sa konkrétne na žalobcu, ktorou bol orgán
verejnej správy vedený pri rozhodovaní o výške pokuty.

43.Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoaprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyvčasti
určenia výšky pokuty je abstraktné a všeobecné, bez toho, aby sa zohľadnila individualita žalobcu

a okolností konkrétneho prípadu.

44. Správnemu súdu z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako pri výške pokuty orgán verejnej
správy zohľadnil charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky
porušenia povinnosti.

45. Správny súd poznamenáva, že predmetom žalobných bodov a tohto konania nie je tvrdené
nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom, ale otázka, či je odôvodnenie výšky pokuty riadne, majúce
oporu a pôvod v okolnostiach konkrétneho prípadu.

46. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa§191ods.1písm.d)SSPprenepreskúmateľnosťprenedostatokdôvodovnapadnutérozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom orgán verejnej správy opätovne rozhodne o výške pokuty a svoje rozhodnutie v súlade so
zákonom riadne odôvodní.

47. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnejsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
podľa § 175 ods. 2 SSP.

49. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.