Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011040
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123011040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a JUDr. Milána Straku, trestnej veci obžalovanej A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v
Handlovej, trvale bydliskom E., A. XXX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhanej pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 02. novembra 2023 prejednal
odvolanie obžalovanej a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. augusta 2023,
sp. zn. 1Tk/2/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j ú sa výroky napadnutého rozsudku

o uloženom treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a o uloženom ochrannom dohľade s tým, že
ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaná A. B., C. D., narodená X. XXXXXXXXX XXXX
v Handlovej, trvale bydliskom E., A. XXX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

s a o d s u d z u j e

podľa § 145 odsek 2, § 38 odsek 2, odsek 3, s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného
zákona a podľa analógie § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaná z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á ochranný dohľad
na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 2 a § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d
á počas trvania ochranného dohľadu zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. augusta 2023, sp. zn. 1Tk/2/2023, bola obžalovaná
A. B. uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2

písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že v čase medzi 22:15 hod. až 22:30 hod. dňa 26.01.2023, na prízemí v kuchyni
rodinného domu na ulici A. F. XXX/X, G. E., okres Prievidza, po predchádzajúcej slovnej hádke so
svojim manželom H. B., s ktorým obvinená žila v spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu fyzickyzaútočila na poškodeného H. B. takým spôsobom, že kuchynským nožom s čiernou rúčkou s celkovou
dĺžkou 33 cm a čepeľou dĺžky cca 21 cm, ho jediným úderom veľkej intenzity bodla do prednej steny
hrudnej vľavo, čím spôsobila H. B. v oblasti hrudníka 2,5 cm nad ľavou prsnou bradavkou bodnú ranu

orientovanú vertikálne, doširoka otvorenú s rozmermi 5,0 cm x 2,3 cm, ktorou bodnou ranou došlo k
prebodnutiu hrudnej steny, k prerušeniu kostených štruktúr skeletu hrudníka (kompletnému prerušeniu
IV. rebra) a následne k prebodnutiu ľavej komory srdca s prechodom cez osrdcovníkový vak, a nábodu
ľavých pľúc, čím došlo k nasledovnému masívnemu úniku krvi predovšetkým priamo do hrudnej dutiny
vľavo a tiež do osrdcovníkového vaku poškodeného, ktoré zranenia viedli k rýchlemu a nezvratnému

úrazovému a hemoragickému šoku s definitívnym zlyhaním činnosti krvného obehu a dýchania, čo v
priebehu niekoľkých minút viedlo k smrti poškodeného H. B., trvale bytom E., A. XXX/X, ktorej nebolo
možné zabrániť ani v prípade poskytnutia okamžitej laickej či odbornej pomoci.

Za to bola okresným súdom odsúdená podľa § 145 odsek 2, § 38 odsek 2, odsek 3, s prihliadnutím
na § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a podľa analógie § 39 odsek 2 písmeno b), odsek

4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov na výkon ktorého bola zaradená do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanej uložil ochranný dohľad
na 2 roky, pričom podľa § 77 odsek 2 a § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovanej uložil

počas trvania ochranného dohľadu zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona okresný súd obžalovanej uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil aj trest prepadnutia veci, a to:
- mobilný telefón Motorola, v modrom koženom obale
- pánske nohavice zn. Loshon, čierno šedé s bielym opaskom
- nôž modro-bielej farby s modrou čepeľou zn. Royal Line dĺžka 20 cm, čepeľ 9 cm
- nôž ružovo-bielej farby s modrou čepeľou zn. Royal Line, s odlomenou časťou čepele, dĺžka 23,5 cm,

čepeľ 12,1 cm
- nôž čierno-striebornej farby dĺžka 25,5 cm, čepeľ 11,5 cm, poškodená
- nôž čierno-striebornej farby dĺžka 33 cm, čepeľ 21 cm
- nôž čierno-striebornej farby so zúbkatým ostrím dĺžka 33 cm, čepeľ 20,5 cm
- nôž dĺžka 33 cm, čepeľ 21 cm

- tričko zelenej farby s bielym nápisom Abro, veľkosť "L"
- obrúčka z bielo žltého kovu (chirurgická oceľ)
- 1 pár ponožky tmavomodré
- tmavošedé tepláky
- tmavomodré slipy

- modré tričko s krátkym rukávom s nápisom Majartin bielej farby, veľkosť "L" -
- bavlnené legíny fialovej farby s hrubšou gumou v páse
- pravá krátka členková ponožka bielej farby s fialovými odtlačkami mačacej stopy
- ľavá krátka členková ponožka bielej farby s fialovými odtlačkami mačacej stopy.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku okresný súd poškodených A. B., narodeného XX.XX.XXXX,
trvale bydliskom Handlová, Sociálnu poisťovňu, pobočku Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10,
Prievidza a spoločnosť Arbitra s. r. o. so sídlom Sekurisova 3413/16, Bratislava s uplatneným nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná a prokurátor proti
výrokom o treste obžalovanej podali v zákonnej lehote odvolanie.

Prokurátor zdôvodnil podané odvolanie v neprospech obžalovanej nasledovne:

„V nadväznosti na podané odvolanie je potrebné okresnému súdu vytknúť, že v rozsudku sp. zn.
1Tk/2/2023 zo dňa 31.08.2023 došlo zjavne k pisárskej chybe, kedy súd pri ústnom vyhlásení
odsudzujúceho rozsudku pri ukladaní trestu obžalovanej použil ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno d),odsek 4 Trestného zákona per analogiam, napriek tomu v písomnom vyhotovení rozsudku je omylom
uvedený § 39 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona per analogiam.
Nestotožňujem sa však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu, ktoré som napadol v

zákonnej lehote, písomne dňa 05.09.2023 riadnym opravným prostriedkom, odvolaním v neprospech
obžalovanej A. B. a to z dôvodu neadekvátneho a najmä žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami
odôvodneného zníženia trestu odňatia slobody obžalovanej pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnejsadzby/20až25rokov/vrozsahupiatichrokovodňatiaslobodyavtejtosúvislostisnezaradením
obžalovanej pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia v súlade s

ustanovením § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.
Senát prvostupňového súdu svoje rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody obžalovanej pod
zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno
d), odsek 4 Trestného zákona v rozsahu piatich rokov odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že
obžalovaná na hlavnom pojednávaní vykonala vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Poukázal tiež na doterajšiu beztrestnosť obžalovanej, na dikciu

ustanovenia § 34 odsek 3 Trestného zákona, kedy trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, kedy podľa názoru prvostupňového súdu
by uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody rozhodne malo negatívny vplyv na jej deti, ktoré by tak
neprimerane dlho boli odlúčené od svojej matky, ktorá sa do spáchania skutku o deti riadne starala.

Rovnako súd pri ukladaní trestu prihliadol na resocializačnú prognózu obžalovanej, ktorá podľa záverov
znaleckého posudku z psychológie je priaznivá. Záverom poukázal súd aj na znaleckým posudkom z
psychiatrie u obžalovanej B. zistenú plnú závislosť na alkohole, pre ktorú nebola nikdy liečená a ktorá
sa nepochybne podpísala pod spáchanie žalovaného skutku. Na samotný záver odôvodnenia svojho
rozhodnutia o uložení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby prvostupňový súd poukázal na spôsob

spáchania trestného činu, ktorý sa nevyznačoval brutalitou, išlo o jedno bodnutie, ktoré spôsobilo smrť
poškodeného, ako aj poukázal na snahu obžalovanej nebohého poškodeného zachrániť na základe
inštrukcií linky 112.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovanej A. B. do ústavu s miernejším, so stredným stupňom stráženia
súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná u nej o prvý nepodmienečný trest, pričom v ústave

s miernejším stupňom stráženia bude lepšie zaručená náprava obžalovanej, kde sú dobré možnosti
vykonávania práce, teda zachovania si pracovných návykov z hľadiska zaradenia sa do spoločnosti
po vykonaní trestu. Rovnako v súlade s § 34 ods. 3 Tr. zák. je zaradenie do ústavu so stredným
stupňom stráženia vhodnejšie pre udržanie vzťahov s primárnou rodinou, najmä maloletými deťmi
obžalovanej. Napokon, zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom

stráženia k páchateľom prevažne opakovanej nezvratnej trestnej činnosti násilného charakteru by
nemuselo dosiahnuť sledovaný účel.
S uvedeným výrokom o treste ako aj s argumentáciou súdu v súvislosti s mimoriadnym znížením trestu
odňatia slobodu pod zákonom určenú dolnú hranicu trestnej sadzby v tak výraznom rozsahu piatich
rokov a následne tiež so zaradením obžalovanej A. B. do miernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia sa nestotožňujem a to z nasledovných dôvodov.
Obžalovaná A. B. sa dopustila tej najzávažnejšej a pre jednotlivca i spoločnosť najnebezpečnejšej
trestnej činnosti, obzvlášť závažného zločinu vraždy, kedy pre absolútnu malichernosť, pripravila o život
mladého nevinného človeka, jej najbližšiu osobu, manžela, ktorý aj podľa výpovedí svedkov vypočutých
v tejto trestnej veci a čo je zarážajúcejšie aj z osôb blízkych práve obžalovanej (najmä jej vlastnej

matky svedkyne I. D.) bol veľmi mierumilovnou osobou, ktorý sa príznačne staral o deti obžalovanej,
ktorých nebol biologickým otcom, nikdy nebol konfliktný, naopak on bol tým, ktorý bol neustále zo
strany obžalovanej napádaný, či verbálne, ale aj fyzicky, ktoré zranenia si na poškodenom všimli aj
svedkovia, najmä J. B., I. D., K. L., bol vyhadzovaný z domu aj v zimnom období, kedy bol nútený
prespávať vonku, často krát sa zľutovala jeho bývalá manželka J. B. a umožnila poškodenému prespať

u nich doma. Z výpovede všetkých svedkov poznajúcich rodinné pomery obžalovanej a poškodeného
zhodne vyplynul problém závislosti obžalovanej od alkoholu, ktorý musela mať prakticky denne a ktorý
jej aj podľa doloženej komunikácie v znaleckom posudku z elektroniky často musel kupovať a nosiť
poškodený, pričom jej mama, ktorá žila s nimi v spoločnej domácnosti uviedla, že obžalovaná si vedela
vždy zadovážiť alkohol, aj od taxikárov a tento mávala pravidelne pri posteli. Rovnako z výpovedí

svedkov, ale aj z vyjadrenia samotnej obžalovanej je zrejmé, že obžalovaná nepriznávala svoju závislosť
a potrebu odbornej liečby. Z výpovedí svedkyne I. D., M. L. je zrejmé, že obžalovaná už v minulosti
zaútočila a napadla jej najbližšie osoby, konkrétne otca, ktorému zlomila nohu, fackami opakovane
zaútočila na vlastnú matku, rovnako nožom zaútočila počas vzájomného spolužitia na otca jej druhého,menšieho dieťaťa M. L., ktorý má dodnes jazvy po rezných ranách na hlave. Zo všetkých uvedených
skutočností je potom každému zrejmé, akou matkou dvoch maloletých detí obžalovaná potom bola, keď
alkohol bol u nej na prvom mieste a na dennom poriadku. V tejto súvislosti poukazujem na výpoveď

matky obžalovanej I. D., ktorá uviedla, že deti po skutku na matku zanevreli, nespomenú si na ňu, mladší
je u svojho biologického otca M. L., kde je o neho postarané a starší A. má od skutku psychické problémy,
stále mlčí, budú musieť s ním navštevovať psychológa. Už samotná skutočnosť, že obžalovaná volala
na pomoc svojho maloletého syna A. po tom, čo bodla nožom poškodeného, ktorého deti mali veľmi
radi vykresľuje jej povahu a sebeckosť, kedy maloletému synovi spôsobila traumu na celý život. Všetky

tieto povahové vlastnosti sú obžalovanej vlastné a popísané v záveroch znaleckých posudkov z odboru
zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie a psychológie.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie č. 89/2023 vyplýva, že osobnosť obvinenej A. B.
je alterovaná, emočne nestabilná, porucha osobnosti - impulzívny typ. Vnútorné zdroje na vyrovnávanie
sa so záťažami má narušené. Volí pôžitkársky spôsob života (abúzus alkoholu). Má zvýraznenú

emočnú impulzivitu, vznetlivosť, ktorá v situáciách požitia alkoholu môže byť ešte viac zvýraznená.
V záťažových situáciách sa môžu vyskytovať aj hostilné, až agresívne formy správania. Obvinená je
málo empatická, jej sociálne správanie je hrubé, anetické. Obvinená má snahu bagatelizovať, ku svojej
osobe je nekritická, vyviňuje sa, presúva svoju zodpovednosť na druhých. Z hľadiska resocializačnej
prognózy obvinenej je podstatná abstinencia obvinenej od alkoholu. V danom smere nie je potom

pravdivé konštatovanie prvostupňového súdu, že resocializačná prognóza obžalovanej je priaznivá.
Znalec túto podmieňuje abstinenciou obžalovanej od alkoholu, čo v prípade postoja obžalovanej k svojej
závislosti na alkohole popísaného vyššie je skôr menej pravdepodobné a realizovateľné iba nútenou
abstinenciou od alkoholu počas výkonu trestu odňatia slobody.

Taktiež mi nedá poukázať na závery znaleckého posudku z psychiatrie, v zmysle ktorých sa
u obžalovanej A. B. jedná o poruchu osobnosti dissociálnu, emočne instabilnú, impulzívny typ,
nezdržanlivú. Na báze takto štruktúrovanej osobnosti syndróm kompletnej psychosomatickej závislosti
s dominujúcou prakticky úplnou stratou kontroly a dezinhibíciou explozívneho agresívneho konania v
ebrietách, k čomu došlo i tempore criminis. Uvedené možno považovať za stav trvalý, vyžadujúci si

psychiatrickú starostlivosť. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obvinenej boli forenzne nepodstatne
zmenšené a to len v dôsledku prostej opitosti ťažšieho stupňa, ktorú si obvinená privodila sama. Nakoľko
vzhľadom k uvedeným záverom znalec považuje pobyt obvinenej A. B. na slobode nebezpečný pre
spoločnosť, navrhuje uložiť obvinenej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Skutočne závery predmetných posudkov, povaha a osobnosť obžalovanej, jej výrazná závislosť na
alkohole,ktorúonasamanekritickypopiera,predchádzajúceútokyobžalovanejnajejblízkeosobypodľa
môjho názoru nijakým spôsobom neodôvodňujú ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanej A. B. tak
výrazným spôsobom (5 rokov) pod dolnú hranicu trestnej sadzby, naopak, takýto postup negujú.

Som toho názoru, že akýkoľvek či už vzťahový, osobný spor, prípadne malichernosť typu, že poškodený
odmietol piť s obžalovanou, nemôže vyústiť do tak bezohľadného konania obžalovanej, ktorá síce
jednou ranou, ale ranou veľkej intenzity bodla priamo do srdca poškodeného, jednoznačne v úmysle
tohto usmrtiť, pričom následnú snahu obžalovanej, tak ako ju popisuje senát prvostupňového súdu ako
snahu o záchranu života poškodeného hodnotím vyslovene ako snahu účelovú, o čom svedčí aj prepis

komunikácie obžalovanej s linkou 112, čo znovu len zodpovedá záverom znalca z odboru psychológie,
ktorý zistil u obžalovanej A. B. snahu vyviňovať sa, bagatelizovať, prenášať zodpovednosť na druhých
(obžalovaná vtiahla do záchrany poškodeného aj jej maloletého syna A.).

Vzhľadom k hore uvedeným okolnostiam nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako mimoriadnu

okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu skutočnosť, že obžalovaná je matkou dvoch
maloletých detí. Z výpovedí svedkov vypočutých vo veci je zrejmé, že poškodený H. B., ktorý nebol ani
biologickým otcom detí obžalovanej sa o tieto náležite staral, deti ho mali radi, pričom to bolo často aj
na úkor jeho vlastných biologických detí, ktoré smrť ich otca znášajú veľmi zle. Obžalovaná sa dlhodobo
oddávala nekontrolovateľnému pitiu alkoholu a zvolila pôžitkársky spôsob života, ako konštatuje aj

znalec z psychológie, odmietala akúkoľvek odbornú pomoc titulom protialkoholického liečenia, ktorú jej
ponúkali aj jej blízke osoby, takže nemožno tu hovoriť o nejakom vrúcnom vzťahu detí k matke, tak ako
na to a odlúčenie detí od matky poukazuje prvostupňový súd. Maloletý N. je vychovávaný v rodine jeho
biologického otca M. L., starší A. žije u jeho starej mamy, I. D., pričom možno povedať, že obe deti mamuabsolútne nespomínajú a je im v novom prostredí lepšie, pričom najmä starší A. si hrôzy, do ktorých
ho vtiahla práve jeho matka, obžalovaná A. B. ponesie celý život. Pre zdravý vývin oboch detí bude do
budúcna priaznivejšie, keď budú vyrastať v rodinnom prostredí, kde sa momentálne nachádzajú, bez

akéhokoľvek styku s obžalovanou.

Zákonodarca tým, že určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, vyjadril škodlivosť, resp. typovú
závažnosť toho ktorého trestného činu. Preto porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno
zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba

zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K
stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že
i trestné činy toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho ktorého
prípadu. Trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby. Z uvedeného

vyplýva, že zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestný čin
spáchaný obžalovanými, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako činu pre spoločnosť vysoko
škodlivého.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu.

Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby

zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.

Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39
Trestného zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné

len v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v
prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych.

V tejto súvislosti poukazujem na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v otázke
ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi sa oveľa častejšie vyskytujú bežné

(nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 106/2011 z 28.
novembra 2012).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody odôvodnil v zásade bežnými okolnosťami, ako vyhlásením viny, beztrestnosťou, spôsobom

spáchania trestného činu, ktorý nevykazoval brutalitu, skutočnosťou, že obžalovaná je matkou dvoch
maloletých detí, k čomu som sa podrobne vyjadril vyššie, pričom absolútne odignoroval osobu
páchateľa trestného činu, ktorý predstavuje najzávažnejší zásah do života jedinca, najmä jej povahové
vlastnosti, osobnosť, nebezpečnosť pre spoločnosť a predovšetkým tiež následok trestného činu, ktorý
je nezvrátiteľný.

Skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, a teda viedla riadny život, súd správne
vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona, rovnako to, že sa
priznala k spáchaniu trestného činu vyhlásením viny, vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písmeno l) Trestného zákona, v žiadnom prípade však nejde o mimoriadne okolnosti odôvodňujúce

použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Trestného zákona u obžalovanej. Na predmetné
okolnosti bolo potrebné prihliadnuť ale výlučne v súlade s ustanovením § 36 Trestného zákona a
následne v spojení s ustanovením § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že uložením trestu odňatia slobody pod zákonom určenú

dolnú hranicu trestnej sadzby v tak výraznom rozsahu piatich rokov nie je naplnený individuálno-
preventívny účinok trestnej sankcie.Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na
ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu za tú
najzávažnejšiu trestnú činnosť nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie

a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Záverom namietam aj zaradenie obžalovanej A. B. za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku do ústavu so stredným stupňom stráženia, tak ako o tom rozhodol Okresný

súd Trenčín, nakoľko som toho názoru, že obžalovanú je na mieste zaradiť v súlade s ustanovením §
48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o
dôvody, pre ktoré navrhujem zaradenie obžalovanej do najprísnejšieho ústavu, poukazujem na totožné
dôvody, na ktoré som poukazoval vyššie, pokiaľ ide o vzťah obžalovanej k jej deťom, vzťah ako matky,
ktorá by mala mať v miernejšom ústave bližší prístup k deťom. Rovnako nesúhlasím s odôvodnením
prvostupňového súdu, že obžalovaná bude mať v strednom stupni stráženia bližšie k práci, k možnosti

zamestnať sa a pripraviť sa tak na návrat do spoločnosti, kedy poukazujem na naozaj veľké množstvo
správ od posledných zamestnávateľov obžalovanej, z ktorých je zrejmé, že obžalovaná si nevedela
udržať prácu, vystriedala množstvo zamestnaní, ktoré ukončila z rôznych dôvodov, aj pre alkohol, Často
bola práceneschopná, čo korešponduje aj s výpoveďou jej matky, I. D., ale aj iných svedkov.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným okolnostiam, vzhľadom na neodstrániteľný následok, ktorý obvinená
A. B. svojím bezohľadným konaním spôsobila som toho názoru, že na naplnenie účelu trestu v zmysle
§ 34 Trestného zákona po uznaní jeho viny v zmysle obžaloby je nevyhnutné pre ochranu spoločnosti
pred osobou obžalovanej uložiť jej podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36
písmeno j), písmeno l) a § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek

4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody v trvaní minimálne 17 rokov so zaradením
pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. V ostatnej časti výroku
o treste napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí, ochranné protialkoholické liečenie
ústavnouformou,ochrannýdohľadavýrokonáhradeškodynavrhujemrozhodnúťrovnako,akorozhodol
v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem,aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1
písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3
Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanej A. B. uloží podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona
za použitia ustanovenia § 36 písmeno j), písmeno l) a § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 39

odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody v trvaní minimálne
17 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
V ostatnej časti výroku o treste napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí, ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou, ochranný dohľad a výrok o náhrade škody navrhujem
rozhodnúť rovnako, ako rozhodol v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.“

Obhajoba zdôvodnila podané odvolanie v prospech obžalovanej nasledovne:

„Na začiatku hlavného pojednávania v mojej trestnej veci som sa priznala k spáchaniu trestného činu a
jeho spáchanie som oľutovala. Súd moje vyhlásenie o priznaní viny prijal.

Počas celého konania som súdu preukázala, že svoje konanie úprimne ľutujem a svojho manžela som
milovala a stále ho milujem. Mali sme medzi sebou manželské nezhody, ale nechcela som, aby to takto
dopadlo. Vopred som nemala úmysel ho usmrtiť. Konala som skratovo, obaja sme boli pod vplyvom
alkoholu. Keď som videla zranenie nebohého manžela, tak som volala záchrannú službu a poskytovala
som mu prvú pomoc. V telefonickom rozhovore so záchranármi som ich žiadala, aby sa ponáhľali, prišli

námrýchlonapomocarobilasomvšetkoprezáchranuživotamôjhomanžela.Počasceléhoprípravného
konania, ako aj konania na súde som svoje konanie ľutovala, už nevládzem ani plakať, som taká strašne
nešťastná. Jedna nešťastná udalosť v osudný večer nám zmenila celý život. Manžel prišiel o život a
mne sa zrútil celý môj svet. Doma som musela nechať dve maloleté deti. Pričom mladší syn má iba 6
rokov, od jeho narodenia som sa o neho starala a bol mi po rozvode s bývalým manželom zverený do

mojej osobnej starostlivosti. Ja som sa mu venovala a učila som sa s ním do školy. Robila som všetko
preto, aby deti mali navarené, boli čisto oblečené a nič im nechýbalo. Teraz som od nich odlúčená a som
bez nich veľmi nešťastná. Starší syn je v puberte, zostal bývať u mojej matky a uzatvoril sa do seba.
S oboma deťmi udržujem kontakt, ale bolí ma odlúčenie od nich. Pred spáchaním skutku som viedlariadny život, aj hodnotenia od mojich bývalých zamestnávateľov sú také, že v prevažnej väčšine boli so
mnou v práci spokojní. Nikdy som nebola súdne trestaná a nespáchala som ani žiadny priestupok.
V mojej trestnej veci súd zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že

pred spáchaním skutku viedla riadny život a § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že som sa k spáchanému
skutku priznala s tento som úprimne oľutovala. Mám za to, že som svojim konaním aj napomáhala pri
objasňovaní trestného činu § 36 písm. n) Tr. zákona. Súd správne konštatoval, že žiadne priťažujúce
okolnosti zistené neboli.

Som názoru, že po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery
trestu a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj vzhľadom na moje vyhlásenie o vine na hlavnom
pojednávaní,somnázoru,žesúdmaldospieťkzáveru,žejemožnévmojomprípadepoužiťustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu.
Uvedomujem si, že svojim skratovým konaním som siahla na najcennejšiu hodnotu akou je ľudský život
a napraviť tento následok už nie je možné. Manžela som bodla iba jedenkrát a nechcela som, aby sa

stalo niečo takéto. Robila som všetko na záchranu jeho života. Bude ma to ťažiť po celý môj život. Doma
sú však moje maloleté deti, ktoré ma potrebujú, bez ohľadu na to, čo som spáchala, vždy budem ich
matka, ktorá ich porodila a vychovávala. Čas, ktorý budem bez detí a nebudem s nimi môcť zdieľať
radosti bežného života sa mi už nikdy nevráti. Moje odsúdenie bude mať dopad aj na ich vývoj, nakoľko
musia vyrastať bez matky. Veľmi na mrzí moje konanie a ľutujem ho. Som názoru, že na moju nápravu

by postačoval aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, ako mi bol uložený v napadnutom rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom
výroku o treste a pri nezmenenom výroku o vine mi uložil menej prísny trest, ako mi bol uložený v
napadnutom rozsudku, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.“

K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Vo
vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedla nasledovné:

„Z výsluchov svedkov v prípravnom konaní vyplynulo okrem toho, že nebohý mal byť mierumilovný
človek aj to, že nie len obžalovaná, ale aj nebohý denne požívali alkoholické nápoje a potom medzi nimi
dochádzalo k hádkam. Svedkyňa I. D. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní na otázku, ako to bolo
s popíjaním alkoholu u nebohého Juraja a ako u jej dcéry - obžalovanej počas jedného týždňa uviedla,
že to bolo každý deň, keď prišiel nebohý z roboty. Ďalej uviedla, že obaja často pili. Nebohý pil pivo, do

ktorého si nalieval dvojdecku tvrdeného alkoholu, že všade nachádzali dvojdecové fľaše od alkoholu.
Pod vplyvom alkoholu dochádzalo medzi nimi ku hádkam. Keď obžalovaná zistila, že je manžel pod
vplyvom alkoholu, tak mnohokrát nechcela, aby išiel domov. Chcela, aby prestal piť. V sms komunikácii
mu vyčítala denné pitie alkoholu a videla ho ako príčinu ich manželských nezhôd.

Z výpovede I. D. ďalej vyplynulo, že aj otec obžalovanej mal problémy s nadmerným požívaním alkoholu,
kedy uviedla, že jej manžel pil a aj obžalovaná A. pila a potom mali medzi sebou nezhody. Obžalovaná
nikdy nepripustila, že by svojmu otcovi mala zlomiť nohu. Jej otec bol alkoholik a nohu si zlomil pri páde
pod vplyvom alkoholu. Rovnako aj údajné napadnutie bývalého manžela M. L. zo strany obžalovanej
nebolo v konaní preukázané. V predmetnej veci bola privolaná hliadka polície aj RZP, kde bolo šetrením

zistené, že bývalý manžel M. L. si zranenie spôsobil sám, keď pod vplyvom alkoholu prepadol cez
sklenenú výplň dverí. Už v prípravnom konaní sme namietali pravdivosť výpovede M. L. a podali sme
podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie z trestného činu krivého obvinenia, resp. krivej
výpovede, ktorého sa mal dopustiť bývalý manžel obžalovanej v úmysle ju vykresliť v negatívnom svetle
pred OČTK.

Nesúhlasíme s tvrdením prokurátora, že by z výpovede I. D., matky obžalovanej, malo vyplynúť, že obe
deti po skutku zanevreli na svoju matku. Obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, pričom mal. A.
pochádza z nemanželského vzťahu obžalovanej s mužom, ktorý sa k otcovstvu dieťaťa postavil tak, že
nebol ani uvedený v rodnom liste maloletého A.. Obžalovaná teda od jeho narodenia musela prevziať na

seba zodpovednosť za jeho výchovu aj výživu sama. Pomáhala jej s opatrovaním dieťaťa iba jej matka.
Hlavne v čase, keď musela ísť od dieťaťa do práce, keďže biologický otec dieťaťa jej na jeho výživu
neprispieval. Mal. A. teda vyrastal iba s matkou.Mal. Alex pochádza z manželského zväzku obžalovanej a M. L., kedy bolo výpoveďou svedkyne A. O.
preukázané, že M. L. si tiež rád vypil alkohol a s obžalovanou sa hádali často aj z dôvodu, že hrával
hracie automaty. Obžalovanej to prekážalo, že potom nemala dostatok peňazí na vedenie domácnosti.

Uvedené potvrdila aj svedkyňa I. D., že sa jej obžalovaná sťažovala, že nemajú čo jesť, že jej Oto nerobí
nákupy.

Obžalovaná túto situáciu riešila podaním žiadosti o rozvod manželstva. S konaním o rozvod manželstva
bolo spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, kde bol deťom

ustanovený kolízny opatrovník- sociálny úrad, ktorý preveroval, aké majú rodičia predpoklady na
výchovu detí a zverenie jednému z nich do osobnej starostlivosti. Obe maloleté deti boli odporučené
zveriť obžalovanej. Pri kontrolách zo sociálneho úradu neboli na strane matky, t.j. obžalovanej zistené
žiadne pochybenia v starostlivosti o maloleté deti, tak ako uvádza prokurátor v odôvodnení podaného
odvolania v neprospech obžalovanej.
Nesúhlasíme teda ani s tvrdením prokurátora, že údajne maloleté deti si nespomenú na svoju matku-

obžalovanú. Obe maloleté deti boli v ÚVV Ilava na návšteve za matkou, pričom na návštevu ich vodí A.
O., čo vyplynulo aj z jej výsluchu. Obe maloleté deti chodia do ÚVV Ilava za obžalovanou na pravidelné
návštevy a s oboma deťmi obžalovaná udržuje aj telefonický kontakt. Deti sa na návštevu za matkou
vždy tešia.

Ďalej poukazujeme aj na to, že z výpovede matky obžalovanej- I. D. vyplynulo aj to, že obžalovaná sa
o deti starala, nič im nechýbalo a mali všetko.

Starší syn A. je momentálne u svojej 70. ročne starej matky I. D. a je otázne, dokedy bude stará matka
vládať zabezpečovať jeho výchovu. Samozrejme bude potrebné, aby obaja rodičia prispievali starej

matke na jeho výživu. Stará matka z dôchodku nemôže hradiť všetky jeho potreby. Je teda potrebné,
aby matka vo výkone trestu začala pracovať a mohla tak prispievať na jeho výživu.
To, že obžalovaná si zavolala na pomoc pri záchrane života nebohého svojho staršieho syna A.,
nepovažujeme za sebeckosť, ako je uvedené v odôvodnení odvolania prokurátora. Obžalovaná bola v
silnom citovom rozrušení, chcela urobiť všetko pre záchranu života nebohého. Bola v obrovskom strese

a panike. Musela zranenému dávať prvú pomoc a bolo potrebné volať RZP. Nemohla teda sama urobiť
všetky život zachraňujúce úkony, tak volala na syna A.. Keď sa jej podarilo spojiť s operátorom tiesňovej
linky, tak syna poslala von, aby išiel čakať na privolanú RZP a v oživovaní pokračovala sama. Nemožno
hovoriť o žiadnom úmysle obžalovanej spôsobiť synovi traumu.

S tvrdením, ktoré uviedol prokurátor v odôvodnení podaného odvolania, že údajne pre zdravý vývoj
oboch detí bude do budúcna priaznivejšie, keď budú vyrastať v rodinnom prostredí, kde sa momentálne
nachádzajú, bez akéhokoľvek styku s obžalovanou, absolútne nesúhlasíme. Bez ohľadu na spáchaný
trestný čin je ich matkou, ktorá ich porodila, od narodenia vychovávala a robila všetko pre to, aby im
nič nechýbalo. Obžalovaná svoje deti ľúbi a o svoje deti sa starala. Nikdy nebolo zo strany žiadneho

úradu riešené akékoľvek jej pochybenie ohľadne starostlivosti o deti. Naviac, aj v deň, kedy došlo ku
spáchaniu trestného činu, bola na rodičovskom združení. Nemožno teda hovoriť o tom, že by alkohol
bol v jej živote na prvom mieste, ako to uviedol prokurátor v odôvodnení odvolania.

V súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v pácham ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Sme názoru, že prokurátorom navrhovaný trest odňatia
slobody minimálne 17 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym
stupňom stráženia by nevytvoril pre obžalovanú žiadne podmienky na jej výchovu, rep. nápravu a mal
by nepriaznivý dopad aj na výchovu a výživu jej maloletých detí.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme Krajskému súdu Trenčín, aby odvolanie
Krajskej prokuratúry Trenčín proti výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 1Tk/2/2023
zo dňa 31.08.2023, ktoré bolo podané v neprospech obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej a prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodnézamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovanej
vyhovieť a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej
len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovanej a prokurátora na verejnom zasadnutí
preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovanej a odvolanie prokurátora sú čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
a obžalovaného napadnutého výroku o vine a treste rozsudku okresného súdu, z obsahov oboch

odvolaní a ich dôvodov vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného
charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných
chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci obžalovaná urobila na hlavnom

pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o
vine obžalovanej, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť
odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výrok o vine obžalovanej, ale predmetom
posudzovania správnosti a zákonnosti mohol byť len odvolaním napadnutý výrok o uloženom treste

obžalovanej.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu sa len čiastočne stotožnil
s dôvodnosťou argumentácie obžalovanej a prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaných odvolaniach.

Z podaného odvolania obžalovanej a jej dôvodov vyplýva, že obžalovaná namieta neprimeranú prísnosť
uloženého trestu odňatia slobody aj napriek tomu, že u nej bol ukladaný trest pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“). Z dôvodov
podaného odvolania obžalovanej preto odvolací súd vyvodil, že obžalovaná namieta neprimeranú

prísnosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Z dôvodov podaného odvolania zo strany prokuratúry vyplýva, že prokurátor namietal neprimeranú
miernosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie obžalovanej a prokurátora dôvodné v zmysle § 321 ods. 1
písm. d) Tr. por., keďže odvolací súd zistil porušenie ustanovenia Tr. zák., ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu právny záver okresného súdu podľa ktorého obžalovanej priznal

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním stíhaného skutku viedla
riadny život, nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Okresnému súdu možno dať za
pravdu, že obžalovaná nebola súdne trestaná a dokonca sa nedopustila ani žiadneho priestupku. Na
druhej strane však vedenie riadneho života v sebe zahŕňa aj správanie sa podľa určitých morálnych
noriem. Z vykonaného dokazovania je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že obžalovaná

dlhodobo nadmerne konzumovala alkohol, následkom čoho bolo jej správanie konfliktné, arogantné,
neúctivé až agresívne, preto bola či už v pracovnom kolektíve ale aj v spoločnosti neobľúbená. Na
základetakéhotosprávaniasaobžalovanejnemožnopotomdospieťkzáveruovedeníriadnehoživota.Z
uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval
ustanovenie § 36 písm. j) Tr. zák., keď v prejednávanom prípade priznal obžalovanej aj túto poľahčujúcu

okolnosť, čím je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nedostatočne vyhodnotil aj prístup obžalovanej k trestnému
stíhaniu, keď napriek všemožnej súčinnosti obžalovanej, vrátane vyhlásenia svojej viny na hlavnompojednávaní, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal, nepriznal obžalovanej aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák., teda že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej

ustálenej rozhodovacej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia naďalej zotrváva na právnom
názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že
páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie
jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu

platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní
na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú
byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní
pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaná v konaní pred súdom podľa
zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba a súd podľa §

257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovanej príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom
stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať
a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe,
z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje

dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého
uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom
prípade nepriznal obžalovanej aj túto poľahčujúcu okolnosť, čím je opäť daný dôvod pre rozhodnutie

podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Z výrokovej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že u obžalovanej okresný súd analogicky aplikoval
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pričom z jeho odôvodnenia už vyplýva použitie ustanovenia §
39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. ) Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b) Tr. zák. je možné

použiť v prípadoch, kde obžalovaný významnou mierou prispel k objasneniu trestnej činnosti spáchanej
v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny. V prejednávanom prípade sa však nejedná
o trestnú činnosť spáchanou zločineckou, teroristickou skupinou, ale o vraždu manžela manželkou, ktorá
bola pod vplyvom alkoholu.

Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výrokom napadnutého rozsudku o
uloženom treste odňatia slobody obžalovanej vo výmere 15 rokov boli porušené ustanovenia Trestného
zákona, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil odvolaním obžalovanej a prokurátora
napadnutý výrok o uloženom treste odňatia slobody, ako aj všetky ďalšie výroky napadnutého rozsudku,
nadväzujúce na zrušený výrok.

S poukazom na okresným súdom správne zistené skutočností, významné pre uloženie trestu, odvolací
súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o výmere trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a to
tak, že u obžalovanej z dôvodu jej vyhlásenia je daná prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami, v dôsledku čoho sa obžalovanej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. má ukladať trest v trestnej

sadzbe so zníženou hornou hranicou o jednu tretinu, t.j. 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace. Z hľadiska
aplikácie ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. (materiálne hodnotenie závažnosti činu) odvolací súd dospel k
záveru, že vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná, po spáchaní skutku
sa snažila poskytnúť prvú pomoc svojmu zosnulému manželovi, ako aj jej samotné vyhlásenie o tom, že
je vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná

aj aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., pričom trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov
je podľa názoru odvolacieho súdu primeraný a spravodlivý.

Pokiaľ ide o dôvodnosť argumentácie obhajoby obžalovanej v prospech aplikácie ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zák. s touto sa odvolací súd nestotožnil. V prejednávanej veci sa obžalovaná dopustila závažnej

trestnej činnosti na základe svojej slobodnej vôle napriek hrozbe vysokého trestu za takúto trestnú
činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky okolnosti a skutočnosti, na ktoré obhajoba poukazovala
v dôvodoch odvolania, tieto sú v plnej miere zohľadnené pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 Tr. zák.Pokiaľ ide o dôvodnosť argumentácie prokurátora, v ktorých namieta nemožnosť aplikácie § 39 ods. 2
písm. d) Tr. zák. (per analogiam) ako aj ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., odvolací súd sa nestotožnil
ani s jej dôvodnosťou.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre
analogickú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v intenciách publikovaného stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017,
na ktoré okresný súd aj poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd nevidí rozumný

dôvod odkloniť sa od záverov, vyslovených v tomto stanovisku. Pokiaľ prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania odôvodňoval nemožnosť zákonnej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
absenciou okolnosti, ktoré sa bežne nevyskytujú, odvolací súd pripomína, že aplikácia ustanovenia §
39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obsahuje jedinú zákonnú podmienku, a to je konanie o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu, ktorú zákonnú podmienku je podľa vyššie uvedeného stanoviska možné analogicky
aplikovať aj na prijatie vyhlásenia obžalovanej o svojej vine.

Rovnako pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., podľa názoru odvolacieho súdu je
rozhodné, že sa u obžalovanej jedná o jej prvý nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa názoru
odvolacieho súdu bude aj náprava obžalovanej lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, kde sú dobré možnosti vykonávania práce, teda zachovania si pracovných návykov

z hľadiska zaradenia sa do spoločnosti po vykonaní trestu. Rovnako v súlade s § 34 ods. 3 Tr. zák.
je zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia vhodnejšie pre udržanie vzťahov s primárnou
rodinou, najmä maloletými deťmi obžalovanej.

Na základe vyššie rozvinutých úvah odvolacieho súdu, tento rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku, pričom musel rozhodnúť aj o nadväzujúcich výrokoch, ktorými okresný súd správne
obžalovanej uložil ochranný dohľad počas ktorého jej uložil zákaz požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.