Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517223348
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7517223348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: AGRO Komárovce s.r.o.,
so sídlom Komárovce 66, 044 55 Komárovce, IČO: 36206971, zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom,
advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému:
BOCÁNY, pozem. spol. Komárovce, so sídlom Komárovce 106, 044 55 Komárovce, IČO: 42326826,
zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice – mestská časť Staré
mesto, IČO: 36730564, o zaplatenie 13.569,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8Cb/197/2017-333 zo dňa 21.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8Cb/197/2017-333 zo dňa 21.11.2022.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice – okolie (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
13.569,85 eur a na náhradu trov konania, z titulu bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi ním a žalovaným (pod pôvodným obchodným menom
„Pozemkové spoločenstvo Urbariát Komárovce“) bola dňa 1.4.2008 uzatvorená nájomná zmluva, ktorou

žalovaný prenechal žalobcovi do užívania poľnohospodársku pôdu o výmere 109,5943 ha, zapísanú
na LV č. XXX a LV č. XXX - trvalé trávnaté porasty k.ú. A., a to za účelom poľnohospodárskej výroby.
Podľa nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na 12 rokov t.j. do r. 2020, nájomca riadne uhrádzal
dohodnuté nájomné, a to priamo členom žalovaného formou poštových poukážok, adresovaných na
ich trvalý pobyt. Nájomca mal tiež právo brať z prenajatých pozemkov úžitky. Predmetné prenajaté
nehnuteľnosti o výmere 109,5943 ha nachádzajúce sa v k.ú. A. žalobca riadne doteraz obhospodaruje
v súlade s uzatvorenou zmluvou, pričom v roku 2015 na 103,74 ha z prenajatých nehnuteľností

zasial a uskutočnil zber poľnohospodárskych plodín. Žalovaný nehnuteľnosti, ktoré prenajal žalobcovi
poľnohospodársky neobhospodaruje žiadnym spôsobom. U žalobcu teda vznikol jednoznačný nárok na
poskytnutie jednotnej platby na plochu, tzv. SAPS. Niekedy v r. 2016 sa žalobca dozvedel, že žalovaný
v roku 2015 podal na Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej len „PPA“) jednotnú žiadosť naposkytnutie dotácie - jednotnej platby na plochu o výmere 103,74 ha, t.j. presne na rovnakú plochu,
akú prenechal do nájmu žalobcovi. Podľa vedomostí žalobcu žalovaný na základe tejto žiadosti obdŕžal
od PPA jednotnú platbu za rok 2015 sumu 13.569,85 eur. Citoval § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 Nariadenia

vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb, v zmysle ktorých žiadosť o priamu platbu môže podať osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku
činnosť na území Slovenskej republiky a jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi,
ak poľnohospodárska pôda je obhospodarovaná. Akcentoval v súvislosti s citovanými ustanoveniami,
že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré mu prenajal nikdy reálne neobhospodaroval, tieto obhospodaroval

v predmetnom období vždy žalobca, čím v plnej miere splnil požiadavky na poskytnutie podpory
v poľnohospodárstve formou priamych platieb na základe žiadosti, avšak tieto boli poskytnuté bez
právneho dôvodu žalovanému. Na základe uvedených skutočností dotáciu vo výške 13.569,85 eur
poskytnutú PPA žalovanému právne kvalifikoval v súlade s § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako bezdôvodné obohatenie a žiadal, aby súd žalovaného
zaviazal vydať mu toto bezdôvodné obohatenie. V súlade s § 451 ods. 2 OZ tvrdil, že žalovaný zobral na

úkor žalobcu neoprávnený úžitok, a je preto povinný poskytnutú dotáciu ex lege v plnej výške žalobcovi
vydať.

4. Obrana žalovaného vymedzená vo vyjadrení k žalobe spočívala v tvrdení, že žalobcovi nesvedčí
aktívna vecná legitimácia, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ani neuvádza, či vôbec podal žiadosť

na PPA na poskytnutie podpory a ak by aj došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu,
žalovaný sa mohol obohatiť maximálne na úkor štátu (PPA), nie však na úkor žalobcu. K svojej pasívne
vecnej legitimácii uviedol, že Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy uzatvorená dňa 1.4.2008 bola zo
strany prenajímateľa uzatváraná Pozemkovým spoločenstvom, Urbariátom Komárovce a nie Bocány,
pozem.spol. Komárovce, pričom žalovaný vznikol zápisom do registra pozemkových spoločenstiev až

dňa 10.3.2014 a nie je právnym nástupcom Pozemkového spoločenstva, Urbariát Komárovce. Ďalej
uviedol, že listom zo dňa 29.9.2012 prenajímateľ vypovedal Zmluvu o nájme výpoveďou doručenou
nájomcovi 2.10.2012, a hoci žalobca neplatnosť výpovede napadol žalobou vedenou na Okresnom súde
Košice - okolie pod sp.zn. 7C/133/2014, žalovaný nevidí dôvod neplatnosti predmetnej výpovede, preto
nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom bol ukončený ešte pred obdobím, ktoré je relevantné

zhľadiskavtomtokonaníuplatňovanéhonároku.Žalovanýtiežnamietalneplatnosťnájomnejzmluvypre
absenciu spôsobilého subjektu na strane prenajímateľa, ktorý v čase uzatvorenia tejto zmluvy nespĺňal
zákonné podmienky existencie podľa zákona NR SR č.181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách,
teda poukázal na absenciu právnej subjektivity pozemkového spoločenstva ako prenajímateľa, na
absenciuplatnéhopodpisunájomnejzmluvyzhľadiskaoprávnenejosoby,naabsenciuplatnéhopodpisu

nájomnejzmluvyzhľadiskapočtupodpísanýchosôbananeurčitýprejavvôle.Zuvedenýchdôvodovmal
žalovaný za to, že konajúci súd nie je oprávnený v predmetnom konaní posudzovať splnenie podmienok
na poskytnutie dotácie na poľnohospodársku pôdu zo strany žalovaného. Konajúci súd by konal nad
rámec svojich právomocí a zároveň by zasahoval do právomocí iného štátneho orgánu.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( najmä listinné dôkazy predložené stranami sporu ),
zistil skutkový stav, podľa ktorého:
5.1. Žalovaný bol zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev ku dňu 10.3.2014 pre katastrálne
územie A., v zmysle listov vlastníctva č. XXX, XXX B. XXX, parcely E KN číslo 523/1, 523/3, 523/4 a
523/2. Žalovaný uzavrel dňa 15.3.2014 Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy s nájomcom - C. D.,

Komárovce, IČO: 30 249 830, predmetom ktorej bol prenájom poľnohospodárskej pôdy, evidovanej na
liste vlastníctva č. XXX - parcela č. 523/1, na liste vlastníctva č. XXX - parcela č. 523/3 a 523/4 a na liste
vlastníctva č. XXX - parcela č. 523/2. Na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. A. sú evidované parcely registra
„E“, a to parcela č. 523/3 o výmere 321 m2 , trvalý trávny porast a parcela č. 253/4 o výmere 2030
m2 , trvalý trávny porast, pričom nájomca týchto nehnuteľností je evidovaný D. C., Komárovce. Na liste

vlastníctva č. XXX, k.ú. A. je evidovaná parcela registra „E“, a to parcela č. 523/1 o výmere 57 1863 m2,
trvalý trávny porast, pričom nájomca týchto nehnuteľností je evidovaný D. C., Komárovce.

5.2. Z odpovede Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 19.12.2019 vyplýva, že na diel pôdneho
bloku Čečejovce 3601/1 o celkovej výmere DPB 118,92 ha si v roku 2015 podali žiadosť žiadatelia

AGRO Komárovce (o výmere 14,92 ha) a BOCÁNY, pozem. spol. Komárovce (o výmere 103,74 ha). Na
diel pôdneho bloku Čečejovce 4602/1 o celkovej výmere DPB 52,54 ha si v roku 2015 podali žiadosť
žiadatelia AGRO Komárovce (o výmere 2,5 ha a 4,68 ha), E. B. (o výmere 6,50 ha a 12,14 ha), ATAGROCES, spol. s r.o. (o výmere 8,10 ha), BIOFARM-BUŽICKÝ (o výmere 11,98 ha), F. C. (o výmere
1 ha a 3,64 ha) a F. B. (o výmere 1,20 ha).

5.3. Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 7C/133/2014 zo dňa 6.5.2019 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/76/2020 zo dňa 1.12.2021 vyplýva, že žalobca
sa proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy
z 1.4.2008. Súd prvej inštancie uviedol, že výpoveď z nájmu poľnohospodárskej pôdy je neplatná
vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy pre rozpor s § 18

Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku uviedol, že predpokladom
(podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 OZ)
smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 OZ, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku
ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre
rozpor so zákonom. Konštatoval, že zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy z 1.4.2008 bola uzavretá
na dobu 12 rokov počítanú od jej uzavretia, t.j. od 1.4.2008 do 31.3.2020, teda v čase rozhodovania

odvolacieho súdu (1.12.2021) nájomný vzťah medzi stranami podľa nej skončil. V danom prípade podľa
názoru odvolacieho súdu žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení
neplatnosti výpovede danej žalovaným za účelom ukončenia nájomného vzťahu, ak nájomný vzťah (v
čase rozhodovania odvolacieho súdu) už neexistuje, pretože zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu
ku dňu 1.4.2020.

5.4. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Cob/68/2021 zo dňa 28.07.2022 vyplýva, že
odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 8Cb/2/2019 zo dňa 7.9.2020,
ktorým tento žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie
uviedol, že aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za

bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ, ktoré určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutý a preto je oprávneným veriteľom. Je ním ten, v
kohomajetkovejsféredošlokstratemajetkovýchhodnôt,ktorémožnovyjadriťvpeniazoch.Vychádzajúc
zo skutočnosti, že plnenie neposkytol žalovanému žalobca, nestal sa preto veriteľom žalovaného, teda
nie je oprávneným subjektom, t.j. nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie žaloby o

zaplatenie plnenia, poskytnutého žalovanému treťou osobou. Odvolací súd doplnil, že to, že dotácia
nebolapridelenážalobcovineboloprimárnespôsobenétým,žebolapridelenážalovanému,alevýslovne
tým, že žalobca administratívne konanie vo vzťahu k nej neinicioval. Ak by aj PPA plnila žalovanému
bez právneho dôvodu neznamená to, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože
žalobca žiadosť nepodal, teda nebol v administratívnom procese znevýhodnený, t.j. žalovaný sa na jeho

„úkor“ neobohatil.

5.5. Z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 312/2022-30 zo dňa 4.8.2022 vyplýva, že ním
Ústavný súd SR vo výroku II. rozhodol, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/17/2021 z 30. marca 2021 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie. V sťažovateľkinej veci (v prebiehajúcom konaní - žalobca - poznámka súdu) sa najvyšší súd
zameral na dovolaciu argumentáciu založenú na judikatúre ústavného súdu a odmietol ju dôvodiac, že
pod pojem ustálenej praxe dovolacieho súdu nemožno zahrnúť rozhodnutia ústavného súdu, ktoré z
pohľadu prípustnosti dovolania môžu plniť nanajvýš úlohu podpornej argumentácie. Proti tomuto postoju
najvyššieho súdu ústavný súd nemá s ohľadom na dikciu § 421 ods. 1 CSP ústavne relevantné výhrady.

Najvyšší súd však bol povinný postupovať ďalej a skúmať svoju referenčnú judikatúru, pretože jej
presnáidentifikácianaúčelposúdeniaprípustnostidovolanianiejepovinnosťoudovolateľa.Ústavnýsúd
neakceptuje rezignáciu najvyššieho súdu na jeho povinnosť prieskumu vlastnej referenčnej judikatúry
pri § 421 ods. 1 CSP, ako to už uviedol (napr. nález sp. zn. I. ÚS XX/XXXX - G. 54, uznesenie sp. zn.
III. ÚS XX/XXXX - G. 57, obe rozhodnutia aprobované rozhodnutím veľkého senátu obchodnoprávneho

kolégia z 27. apríla 2021 vo veci sp. zn. 1VObdo/2/2020 - bod 36). Odmietnutie dovolania tak nemožno
založiť na tvrdení, že dovolateľ odkazoval na judikatúru ústavného súdu. Dovolateľ totiž nie je povinný
uvádzať akúkoľvek judikatúru na účel prípustnosti jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Tú si má
vyhľadať najvyšší súd a skúmať, či niektorý z dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP
je daný. Ústavný súd už taktiež judikoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov
účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre
ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS 1/02, I. ÚS
120/09).6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 149, § 150, § 151 a §
153 CSP, právna úprava prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej úpravy a koncentrácia

konania, § 1 ods. 1 a § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, právna úprava nájom pozemku na
poľnohospodárske účely, § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., právna úprava nájom pozemku na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 488/2010
Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve, právna úprava predmet úpravy

a jednotná platba na plochu, § 451 a § 456 prvá veta OZ, právna úprava bezdôvodné obohatenie
ažalobuzamietolkeď,okreminéhokonštatovalito,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenopreukázania
existencie právneho úkonu spôsobujúceho vznik právneho vzťahu medzi ním a žalovaným a zároveň,
že nehnuteľnosti uvádzané žalobcom, teda pozemky vedené na LV č. XXX B. H. XXX k.ú. A., nemajú
žalobcom tvrdenú výmeru 109,5943 ha, ale len 57,4214 ha.

7. Dôvod,prektorýsúdprvejinštanciežalobuzamietolvšakbolnedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu.
V tomto smere uviedol, že žalobca odvodzoval svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z titulu vyplatenia dotácie - jednotnej platby na plochu od PPA žalovanému bez právneho dôvodu.
Žalobca však žiadosť o dotáciu-jednotnú platbu na plochu nepodal, nakoľko, ako uviedol, v prípade,
ak by takúto žiadosť podal, tak by mu nebola vyplatená zo strany PPA podpora vo vzťahu k iným

nehnuteľnostiam, čím by bola ohrozená existencia žalobcu a výplata miezd pre cca 20 osôb.

7.1. Zároveň súd prvej inštancie nedôvodnosť žaloby z hľadiska bezdôvodného obohatenia vyvodil
i z tvrdení žalobcu, že aj v prípade, ak by žalovaný nepodal žiadosť o jednotnú platbu na plochu o
výmere 103,74 ha na rok 2015, žalobca by túto žiadosť nepodal. Za uvedených okolností sa žalovaný

nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, pretože jeho žiadosť o jednotnú platbu na plochu o
výmere 103,74 ha na rok 2015 nemala žiaden vplyv na nevyplatenie jednotnej platby na plochu o výmere
103,74 ha na rok 2015 v prospech žalobcu. Je nesporné, že žalobca by uvedenú jednotnú platbu na
plochu o výmere 103,74 ha na rok 2015 nezískal z dôvodu nepodania príslušnej žiadosti bez ohľadu
na konanie žalovaného.

7.2. Nakoniec súd prvej inštancie, konštatujúc nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, uviedol, že
subjektmi záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt
bezdôvodne obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu
prišlo. Subjekt bezdôvodne obohatený mal byť žalovaný, nakoľko on bol adresátom priamej podpory

- jednotnej platby na plochu - diel pôdneho bloku Čečejovce 3601/1 o výmere 103,74 ha na rok
2015 od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Subjektom, na úkor ktorého malo k bezdôvodnému
obohateniu dôjsť, je osoba, z ktorej majetkovej sféry došlo k odčerpaniu hodnôt v prospech subjektu
bezdôvodne obohatenému, teda Pôdohospodárka platobná agentúra, ktorá vyššie uvedenú priamo
podporu žalovanému poskytla. Aktívne vecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia z

uvedenej priamej podpory, jednotnej platby na plochu - diel pôdneho bloku Čečejovce 3601/1 o výmere
103,74 ha na rok 2015 v prospech žalovaného teda nemôže byť žalobca.

8. Súd prvej inštancie zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré zamietol návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania na pojednávaní konanom dňa 21.11.2022 a síce, že v zmysle § 153

CSP uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a to vzhľadom na dĺžku konania, hospodárnosť konania
a procesnú zodpovednosť strán za vedenie sporu.
9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovaný má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % a o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10.1. Žalobca považoval za najzávažnejší odvolací dôvod postup súdu, keď na pojednávaní konanom

dňa 21.11.2022 zamietol jeho návrh na predloženie nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 a po odmietnutí
vykonanie tohto dôkazu vyslovil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce existenciu
právneho úkonu spôsobujúceho vznik právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, hoci existencia
uvedenej zmluvy nebola podľa odvolateľa, medzi účastníkmi konania sporná. Uviedol, že procesnýpostup, ktorým súd na jednej strane odmietne vykonať dôkaz a vzápätí zamietne žalobu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena jeho nevykonania, zakladá naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písmeno e) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj § 365 ods. 1 písmeno b) CSP, v zmysle ktorého došlo k
znemožneniu, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

10.2. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a to v
nadväznosti na druhý súdom nevykonaný dôkaz – nevyžiadanie si kompletného spisového materiálu
z PPA za rok 2015. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru uvedenému v
bode 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde konštatoval, že „žalobca však žiadosť o dotáciu
-jednotnú platbu na plochu nepodal...“ O nesprávnom skutkovom zistení – nepravdivosti záveru súdu

prvej inštancie svedčí podľa odvolateľa už samotná výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa
21.11.2022, z ktorej vyplýva presný opak, a to že žalobca žiadosť o poskytnutie platby podal, ale z
dôvodu kríženia platby žalovaným bol nútený túto žiadosť stiahnuť. Tieto skutočnosti by mal súd za
preukázané, ak by návrhu na vykonanie dokazovania žalobcu vyžiadaním si kompletného spisového
materiálu z PPA vyhovel.

10.3. Zároveň žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom druhá nesprávnosť skutkových zistení je súdom prvej
inštancie uvádzaná v bode 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd procesný neúspech
žalobcu stavia na nesúlade výmeru poľnohospodárskych pozemkov vedených na listoch vlastníctva č.

XXX B. H. XXX a žalobcom tvrdenej výmere 109,5943 ha. K tomuto nesprávnemu skutkovému zisteniu
dospel podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie z dôvodu odmietnutia vykonania dôkazu v podobe
predloženianájomnejzmluvyzodňa1.4.2008,jednakpreto,ževosvojomrozhodnutíporovnávalvýmeru
na listoch vlastníctva č. XXX B. H. XXX predložených žalovaným na pojednávaní dňa 21.11.2022 a
nie výmeru na uvedených listoch vlastníctva v roku 2015 ( teda z časového rozostupu a neaktuálnych

údajov) a zároveň z toho dôvodu, že v zmysle § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej
pôdy žalobca na uvedených pozemkoch hospodáril ako na ucelených pôdnych blokoch, ktoré vznikli
zámenami iných podielov na poľnohospodárskej pôde tak, aby výsledok bolo možné obhospodarovať
ako jeden funkčný celok.

10.4. Nakoniec odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia právneho
predpisu, avšak nesprávne. Ako uviedol žalobca, podstatou veci totiž nie je uplatnenie dotácie z PPA,
ale vydanie obohatenia o úžitok vo výške, o ktorú sa žalovaný obohatil, nakoľko hoci nebol skutočným
obhospodarovateľom predmetnej poľnohospodárskej pôdy v roku 2015, v konaní s PPA tak na úkor

žalobcu vystupoval a tento úžitok získal, pričom z hľadiska právneho posúdenia tohto nároku, či už ako
bezdôvodného obohatenia alebo ušlého zisku, sa žalobca podaným návrhom domáhal spravodlivého
rozhodnutia, ktoré by tento nečestný postup žalovaného eliminovalo.
V uvedenom smere poukázal žalobca na svoj výklad § 451 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa sankčná
povinnosťvydaniabezdôvodnéhoobohateniavzťahujenasubjekt,naúkorktoréhosaniektoobohatil,nie

na toho kto plnil. Uviedol, že normatívny text citovaného ustanovenia preto vylučuje správnosť právneho
výkladu súdu prvej inštancie, podľa ktorého je v danom prípade aktívne legitimovaným účastníkom ten,
kto plnil (v danom prípade PPA), pretože v takom prípade by ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka
znelo –kto sa bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, kto plnil. Právny názor súdu prvej
inštancie, ktorým považuje za aktívne legitimovaného účastníka iba toho, kto v danom prípade plnil (v

danom prípade PPA) je preto nesprávny, pretože k obohateniu nedošlo na úkor platobnej agentúry, tá
plnenie poskytla za obhospodárenú pôdu žiadateľovi, ale žalobcu, ktorý v čase uplatnenia žiadosti na
tejtopôderiadnehospodárilaakožiadateľnemoholvočiPPAvystupovaťzdôvoduobdŕžaniavýpovedez
nájmu. Ak by totiž žalobca na podanej žiadosti s PPA zotrval, ohrozil by ostatnú časť svojho uplatneného
nároku a zároveň by spôsobil, že by dotačné prostriedky na predmetnú poľnohospodársku pôdu neboli

napriek splneniu podmienok poskytnuté.
Z uvedeného je preto podľa odvolateľa zrejmé, že ten „na koho úkor“ žalovaný získal priamu platbu
nebola PPA, hoci v danom prípade plnila, ale žalobca, ktorý mal ako oprávnený nájomca právo na všetky
úžitky vyplývajúce z oprávnenia s predmetným pozemkom disponovať.11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny, zákonný, náležite odôvodnený a za spravodlivý.

K nevykonaniu dôkazov, namietanému v odvolaní žalobcom, žalovaný uviedol, že s nájomnou zmluvou
z 1.4.2008 sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal, keď v bodoch 7. a 22. odôvodnenia poukázal
na právne názory prejavené v rozhodnutí Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn. 7C/1334/2014
zo dňa 6.5.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/76/2020 zo dňa
1.12.2021, v ktorom konajúce súdy dospeli k názoru, že nájomná zmluva z 1.4.2008 je absolútne

neplatný právny úkon. S poukazom na tieto rozhodnutia tak považoval zamietnutie návrhu žalobcu na
predloženie absolútne neplatnej nájomnej zmluvy za konanie so zreteľom na procesnú diligenciu strán
sporu, hospodárnosť konania, pri správnej aplikácii sudcovskej koncentrácie konania.
K nevyžiadaniu kompletného spisového materiálu z PPA za rok 2015 žalovaný uviedol, že skutková
okolnosť, podľa ktorej žalobca nepodal žiadosť o agrodotáciu, alebo žiadosť podal ale neskôr ju stiahol,
vedie k rovnakej relevantnej konklúzii, a síce že nespĺňa zákonné podmienky na pridelenie agrodotácii.

Nakoniec žalovaný vo vyjadrení k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z hľadiska agrodotácie,
ako úžitku veci, poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach, v jeho rozsudku sp. zn.
3Cob/68/2021, v ktorom bolo vyslovené, že agrodotácia nie je úžitkom vecí.

12. V odvolacej replike žalobca, resp. v odvolacej duplike žalovaný, títo v podstatnom zotrvali na obsahu

ich vyjadrení v odvolaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu.

13. Krajský súdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobcu,ktorébolopodanévzákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené;
písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaníuspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

17. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky

procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

19. Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSPjedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov

v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkovýstavazozistenýchskutočnostívyvodilsprávnyprávnyzáver.Odvolacísúdsiosvojildostatočné
a riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( § 387 ods.2 CSP ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho
súdu, nepovažuje za naplnené.

23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza:

24. Za najzávažnejší odvolací dôvod považoval odvolateľ postup súdu prvej inštancie, ktorým na
pojednávaní konanom dňa 21.11.2022 zamietol návrh na vykonanie dokazovania a to predloženie

nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 a zabezpečenie úplného spisového materiálu z PPA za rok 2015. Z
hľadiska tejto námietky, vzťahujúcej sa na inštitút koncentrácie konania, odvolací súd najskôr všeobecne
uvádza, že z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne
sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila
procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je
všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

24.1. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu
(procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne
však aj iné právne následky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný

včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne
hľadisko).Totopravidlojelexgeneralis.Neaplikujesa,akosobitnáprávnaúpravaposkytujestranesporu
lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu.

24.2. Vychádzajúc z obsahu odvolania, v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,

súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, okrem iného, predložením nájomnej zmluvy z 1.4.2008
a zabezpečením úplného spisového materiálu z PPA za rok 2015. V tomto smere poukazuje odvolací
súd na všeobecné zásady inštitútu koncentrácie konania uvedené v bode 24 a 24.1. tohto rozhodnutia
a to najmä na zásady vyjadrené v článkoch 5 a 8 CSP, ako aj na konkrétne okolnosti, podľa ktorých
bola žalobcovi správa PPA doručená súdom už 3.1.2020, avšak o zabezpečenie úplného spisového

materiálu z PPA za rok 2015, žalobca žiadal až na pojednávaní konanom dňa 21.11.2022, teda takmer
po troch rokoch. Aj vzhľadom na charakter dôkazu, má rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd
za to, že tento procesný úkon mohol žalobca nepochybne navrhnúť skôr, ak by konal starostlivo a teda z
hľadiska objektívneho aj subjektívneho nebol vykonaný včas, čo viedlo súd prvej inštancie k správnemu
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania v uvedenom smere. Na dôvažok odvolací

súd uvádza, že týmto dôkazom mal žalobca vyvrátiť svoje vlastné tvrdenie učinené v písomnej forme
v priebehu konania, vo vyjadrení k podaniu žalovaného, doručené súdu dňa 2.5.2018, v ktorom doslova
uviedol, že „nepodal v predmetnom prípade žiadosť o poskytnutie podpory od PPA z toho dôvodu,
že, ak by takúto žiadosť podal, tak by mu nebola vyplatená zo strany PPA podpora vo vzťahu k iným
nehnuteľnostiam, čím by bola ohrozená existencia žalobcu a výplata miezd pre cca 20 osôb“.

25. Vo vzťahu k predloženiu, či nepredloženiu nájomnej zmluvy z 1.4.2008, však odvolací súd zistil, že
záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie právneho
úkonu spôsobujúceho vznik právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, nie je správny. Z obsahu spisu,
oboznamovaných rozhodnutí Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn. 7C/133/2014 zo dňa 6.5.2019

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/76/2020 zo dňa 1.12.2021, ako aj
vyjadrení strán sporu v priebehu konania, ktoré sa premietli i do odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku, vyplýva, že existencia nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 nebola medzi stranami sporu sporná.

26. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, však bolo

podstatné zistenie, či v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie, súd zistil skutkový stav a či zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver, v smere akcentovaného dôvodu, pre ktorý žalobu zamietol -
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, v kontexte s vyššie namietanými odvolacími dôvodmi žalobcom.26.1. Základným tvrdením žalobcu v priebehu konania, ako aj v samotnej žalobe bolo, že žalovaný
získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, argumentujúc, že na úkor žalobcu boli žalovanému
od PPA za obdobie 2015 vyplatené dotácie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalobca užíval v súlade

s uzatvorenou nájomnou zmluvou a teda žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu zobral na úkor žalobcu
neoprávnený úžitok. Ten, kto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil (t. j. získal priamu platbu),
tak nebola PPA, hoci priamo plnila, ale žalobca ako oprávnený nájomca, ktorý má právo na úžitky
vyplývajúce z nájomného vzťahu.

26.2. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, odvolací súd uvádza, že uňho
nedošlo k odklonu od právneho názoru Krajského súdu v Košiciach, vysloveného v jeho odôvodnení
rozsudku, č.k. 3Cob/68/2021-162 zo dňa 28.7.2022, pri tých istých stranách sporu, rovnakom právnom
titule a obdobnom skutkovom stave, kde žalobca viazal neoprávnený majetkový prospech žalovaného
na vyplatenie platby od PPA za rok 2017.

26.3. Odvolací súd konštatuje, že všeobecne sa na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 OZ vyžaduje kumulatívne splnenie troch zákonných predpokladov a to:
existencia vzniku majetkovej výhody či prospechu vyjadriteľná peňažným ekvivalentom; bezdôvodnosť
tohto stavu majetkovej výhody; obohatenie „na úkor“ iného subjektu, t. j. majetkový prírastok sa musí
prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu a teda musí existovať kauzálna väzba medzi obohatením

jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) druhého subjektu. Majetkovým prospechom
(t. j. tým, čo sa má vydať) sú majetkové hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, t. j. to, o čo sa majetok
obohateného rozmnoží, resp. nezmenší, hoci sa zmenšiť mal.

26.4. Je nesporné, že suma, ktorú žalobca žiada ako bezdôvodné obohatenie vydať, je sumou tzv.

agrodotácie. Samotný proces posudzovania a schvaľovania žiadostí na podporu je upravený v zák. č.
543/2007 Z.z. a to podľa pravidiel upravených v nariadení č. 342/2014 Z.z. Žiadosti posudzuje a podporu
poskytuje PPA. Žalovaný prešiel administratívnym procesom a keďže splnil všetky zákonné podmienky,
dotácia mu bola vyplatená. To, že dotácia nebola pridelená žalobcovi nebolo primárne spôsobené
tým, že bola pridelená žalovanému, ale výslovne tým, že žalobca administratívne konanie vo vzťahu

k nej neinicioval, keď svoju žiadosť zobral späť dňa 29.5.2015. Ak by aj žalovaný neinicioval úspešné
administratívne konanie, neznamená to, že majetková sféra žalobcu by sa zväčšila, pretože žiadosť
žalobca vzal späť (chýba teda kauzálna väzba medzi obohatením žalovaného a úbytkom žalobcu). Len
pre úplnosť odvolací súd udáva, že „plnenie bez právneho dôvodu“ sa v prejednávanom spore musí
viazať na vzťah žalobca - žalovaný, nie žalovaný - PPA, ako to v odvolaní tvrdí žalobca. Zároveň platí,

že ak by aj PPA plnila žalovanému bez právneho dôvodu (čo v konaní preukázané nebolo) neznamená
to, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) žalobca
žiadosť vzal späť, teda nebol v administratívnom procese znevýhodnený, t. j. žalovaný sa na jeho „úkor“
neobohatil.

26.5. Zároveň na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že
poskytnutá agrodotácia nie je úžitkom veci (tvrdenie žalobcu v žalobe, že ako nájomca má nárok na to,
abyzprenajatejvecibralajúžitky§2zák.č.504/2003Z.z.).Úžitkomvecijetotižvpodstateprisvojovanie
si „úžitkových vlastností veci“ bez toho, aby na to bolo potrebné akékoľvek rozhodnutie príslušného
orgánu, pričom táto skutočnosť sama o sebe vylučuje agrodotáciu ako úžitok majúci základ v prenájme

poľnohospodárskej pôdy.

27. Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na závery vymedzené v bodoch 24 až 25 a 26 až 26.5 tohto
rozhodnutia, teda nemožno vyvodiť, že procesný postup súdu prvej inštancie, kedy návrhy na vykonanie
dokazovania na pojednávaní konanom 21.11.2022 zamietol, bol taký, ktorým by žalobcovi znemožnil

realizáciu tých jeho procesných práv ( z vyššie uvedeného hľadiska ), ktoré mu CSP priznáva, a to v
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolaciehokonania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).