Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/184/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012229
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123012229.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.08.2023, č. k.
105Nt/22/2023-30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v A. C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. o
výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov u odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v A. C. mení spôsob výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému

uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/52/2014 zo dňa 28.06.2019, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/139/2019 zo dňa 23.06.2020, so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia tak, že odsúdeného preraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zákonné podmienky pre preradenie odsúdeného

z ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia sú splnené. Je to odôvodnené tým, že správanie a vystupovanie odsúdeného nie je
na požadovanej úrovni. Počas jeho umiestnenia na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“ totiž opakovane
nemal poriadok v osobných veciach, neplnil si povinnosti odsúdeného v súvislosti s udržiavaním
hygienického štandardu na izbe, odmietol nastúpiť na výdaj stravy, nedodržiaval protiepidemiologické
opatrenia, nerešpektoval pokyn príslušníka a vykrikoval počas presunu na výdaj stravy, nedodržiaval

ústrojovú disciplínu, nenahlásil stratu povolenej veci, užil marihuanu za účelom intoxikácie a pokúsil
sa užiť liek inak ako určil lekár, čím dôsledne neplnil ciele programu zaobchádzania. Po následnom
premiestnení odsúdeného na oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ rovnako správanie a vystupovanie
nie je na požadovanej úrovni. Je zaevidované, že počas vychádzky nadväzoval nepovolené kontakty
a užil jemu nepredpísané psychoaktívne lieky, za účelom intoxikácie organizmu. Príkazy a nariadenia
príslušníkovnievždyplnilarešpektoval.Vosobnýchveciachsiodsúdenýnievždyudržiavalpožadovaný

poriadok a nie vždy chodil riadne upravený a ustrojený. V hodnotení bolo súčasne konštatované,
že disciplína odsúdeného sa darí čiastočne regulovať len hrozbou disciplinárnych sankcii, ale len s
krátkodobým efektom. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený disciplinárne potrestaný
celkovo šesťkrát. Disciplinárne odmenený počas výkonu trestu odňatia slobody nebol. V rámci vnútornej
diferenciácie je v súčasnosti umiestnený do diferenciačnej skupiny „C.“ Okresný súd taktiež poukázal
na závery vyplývajúce z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad

Parnou, podľa ktorých odsúdený neplní ciele stanovené programom zaobchádzania.Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť odsúdený (č.l. 28 spisu), ktorú
do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie odôvodnil osobitným podaním (č.l. 32-33 spisu).

V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol (skrátene), že sa necíti byť taký nebezpečný, aby
ho preradili do stredného stupňa stráženia. V ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je skoro 40 mesiacov. Bol
disciplinárne potrestaný za to, že 1. mu bratranec na vychádzkový dvor vyhodil tabak na fajčene, 2. na
súde v Dunajskej Strede, kde je spoločná cela, sa rozprával s jedným známym odsúdeným, 3. niekto mu
do kávy hodil tabletku na bolesť a druhý deň šiel na moč, 4. na izbe, kde bol umiestnený, spolubývajúci

malmobilnýtelefónaonztohovolalsvojmuotcovi,5.razfajčilmarihuanuazobralimumoč.Spoukazom
na uvedené je potom toho názoru, že nie je nebezpečný väzeň a chce, aby ho súd pochopil. Ďalej
dodal, že pol roka robil rajón na oddiely 301, aby vymazali disciplinárne tresty, ale nedostal pochvalu.
8 mesiacov robil výmenu (menil špinavé veci) za 70 ľudí každý týždeň, ani za to nedostal pochvalu.
Potom ho dali do skupiny ,,C“, snažil sa 6 mesiacov, robil rajóny, ani tam nedostal pochvalu a ešte robil 8
mesiacov na D.. Ďalej uviedol, že chce podať trestné oznámenie na človeka, ktorý urobil vyhodnotenie,

pretože sú tam nepravdivé informácie. Poukázal na to, že nikdy nebol potrestaný za to, že mu chýbajú
nejaké veci ani za to, že je nehygienický alebo špinavý. Nebol potrestaný ani za to, že má neporiadok.
Preto žiadal súd o pochopenie.

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí sa vzdala práva na podanie sťažnosti (č.l. 28 spisu).

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným,
preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, aj konanie,
ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd v prvom rade zistil, že okresný súd postupoval v danej veci v súlade so zákonom
a správne, keď na podklade návrhu riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o zmenu spôsobu výkonu
trestu odňatia slobody určil termín verejného zasadnutia na deň 07.08.2023, zabezpečil prítomnosť
všetkých procesných strán na tomto úkone a tento procesne správne zrealizoval a dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom, keď odsúdeného preradil na ďalší výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 176 odsek 2 Trestného poriadku uznesenie musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom treba, ak to
prichádzapodľapovahyvecidoúvahy,uviesťnajmäskutočnosti,ktorésapovažujúzadokázané,dôkazy

o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona
posudzoval dokázané skutočnosti.

V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného

poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, na základe akých právnych úvah návrhu riaditeľa ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou vyhovel a odsúdeného preradil na ďalší výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom

ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo
pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

Podľa § 9 ods. 4 veta prvá zákona č. 475/2005 Z. z. o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do
iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo

aj bez takéhoto návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia ako i po preskúmaní obsahu spisového materiálu má krajský
súd za to, že okresný súd rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom a preto správne rozhodolo zmene spôsobu výkonu trestu preradením odsúdeného A. B. pre ďalší výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a to s poukazom na
správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý opakovane porušil ústavný poriadok

(5-krát disciplinárne potrestaný), nie vždy plnil a rešpektoval príkazy a nariadenia príslušníkov, nie vždy
udržiaval požadovaný poriadok v osobných veciach a nie vždy chodil riadne upravený a ustrojený
ako i to, že stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený neplní. Prezentované závery nie je
možné hodnotiť inak ako tak, že výkon trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia
u odsúdeného neplní svoj účel a je potrebné vykonať zmenu väzenského režimu, ktorá odsúdenému

vytvorí lepšie podmienky na naplnenie resocializačného účelu trestu a to už počas jeho výkonu. Krajský
súd tiež prihliadol na správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré
nie je na požadovanej úrovni a v prípade ponechania odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom
stráženia by negatívne pôsobilo aj na ostatných odsúdených v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Čo sa týka sťažnostných námietok odsúdeného, k týmto je v prvom rade potrebné uviesť, že odsúdený

v rámci sťažnosti neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a
zákonné rozhodnutie okresného súdu. V podstate odsúdený žiadal len o prehodnotenie záverov
rozhodnutia prvostupňového súdu a v dôvodoch sťažnosti zľahčil závery okresného súdu ohľadom
jeho disciplinárnych previnení. K tomu je potrebné zopakovať, že odsúdený bol až 5-krát disciplinárne
potrestaný, pričom z obsahu týchto previnení je zrejmé, že niektoré disciplinárne previnenia boli

odsúdenému uložené opakovane, i keď už za ne bol predtým postihovaný. Navyše, odsúdenému boli
ukladané najprísnejšie disciplinárne tresty v podobe celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu,
vzhľadom na stupňujúcu a opakovanú závažnosť previnení. Nemožno tiež opomenúť ani skutočnosti
rezultujúce z návrhu riaditeľa ústavu, podľa ktorého disciplína odsúdeného sa darí čiastočne regulovať
len hrozbou disciplinárnych sankcii, avšak len s krátkodobým efektom. Preto sa krajský súd stotožňuje

s názorom okresného súdu, že odsúdený neplní program zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít
zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami
apovinnosťamiustanovenýmivzák.č.475/2005Z.z.ovýkonetrestuodňatiaslobodyvzneníneskorších
predpisov a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje cieľavedomé,
komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných

vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, v ktorej uvádza, že sa necíti byť taký nebezpečný, aby ho preradili
do stredného stupňa stráženia, k tejto sťažnostný súd pripomína, že súd má možnosť rozhodnúť o
zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody aj v neprospech odsúdeného, ak odsúdený vo výkone

trestu odňatia slobody opakovane (teda minimálne dvakrát) alebo závažným spôsobom (hoci aj raz, no
závažnýmspôsobom)porušujeústavnýporiadokapravidlánímurčenéprevýkontrestuodňatiaslobody.
Vzhľadom na opakované porušenie ústavného poriadku zo strany odsúdeného (5-krát disciplinárne
potrestaný) počas výkonu trestu odňatia slobody, preto aj podľa názoru krajského súdu typ ústavu
a stupeň jeho stráženia v súčasnosti nezodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam

jeho resocializácie. Okrem toho odsúdený v rámci vnútornej diferenciácie v ústave na výkon trestu
odňatia slobody bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, pričom pre neplnenie cieľov
stanovených programom zaobchádzania bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „C“, avšak
zrejme ani táto skutočnosť nebola dostatočná na to, aby ho motivovala prehodnotiť svoje správanie
a vystupovanie vo výkone trestu odňatia slobody, keďže jeho správanie bolo naďalej neadekvátne.

Navyše aj skutočnosť, že odsúdený v sťažnosti bagatelizuje spáchanie disciplinárnych trestov, ktorých
sa dopustil počas doterajšieho výkonu trestu, vyvoláva zásadné pochybnosti o tom, že si závažnosť
a následky svojho konania v plnej miere neuvedomuje, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť
záver, že zmena stupňa stráženia pri výkone trestu odňatia slobody je u neho potrebná a žiadúca, aby
u odsúdeného nastolila pozitívne zmeny v jeho správaní a zabezpečila jeho nápravu.

Pokiaľ ide o samotné hodnotenie riaditeľa ústavu, ktorého objektívnosť odsúdený spochybňuje, krajský
súd v tomto smere len zdôrazňuje, že neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom mohli spochybniť objektívnosť hodnotenia a záverov riaditeľa ústavu.

Možno preto uzavrieť, že ak sa odsúdený dosiaľ neprispôsobil podmienkam výkonu trestu v ústave
s minimálnym stupňom stráženia, ak na odsúdeného nezaberá žiadna intervencia zo strany ZVJS,
akékoľvek metódy výchovného pôsobenia sa míňajú účinku, ľahostajne pristupuje k akémukoľvek
napredovaniu vo vlastnom resocializačnom procese, pokiaľ sa nepoužije hrozba disciplinárnymisankciami, ktorá má aj tak len krátkodobý efekt, a pokiaľ požadovaný účinok nepriniesli ani samotné
disciplinárne sankcie, ktoré vykonal, tak je zrejmé, že výkon trestu odňatia slobody v minimálnom
stupni stráženia u odsúdeného neplní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, tu najmä

výchovný a individuálne preventívny, a teda je jednoznačne daný dôvod pre zmenu režimu výkonu
trestu v zmysle jeho sprísnenia podľa § 9 ods. 3, ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody v znení neskorších predpisov, t. j. na zmenu spôsobu výkonu trestu tak, že v ďalšom
jeho priebehu bude vykonávať trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, v ktorom existuje predpoklad vyššej miery spôsobilosti nastoliť v správaní

odsúdeného pozitívne zmeny a zabezpečiť jeho nápravu.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech

odsúdeného, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 193
odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.