Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011419
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2117011419.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala
Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B. nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D., adresa na doručovanie: E. F. G. H. X, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na§ 139 písm. c) Trestného zákona v súbehu
s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona,

o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
10.03.2023 č. k. 34T/48/2017-955, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a ukladá sa okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 10.03.2023 č. k. 34T/48/2017-955 rozhodol o obžalobe, ktorú

podal prokurátor na Okresný súd Trnava na obv. A. B. dňa 24.7.2017 takto:
Podľa § 280 ods.2 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,
adresa na doručovanie: E. F. G. H. X, pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že
ako manžel sa D. B., nar. XX.XX.XXXX od bližšie nezisteného obdobia roku 2011 doteraz, v bližšie
nezistených dňoch na adrese jej trvalého bydliska E. F. G. H. XXX, F. I. J. XXX, J. K. K. aj na rôznych
iných doposiaľ nezistených miestach vyhrážal takým spôsobom, že ak nebude podľa neho, tak skočí

z mosta, že jej zoberie maloletú dcéru I. B., nar. XX.XX.XXXX a bábätko, ktoré sa v tom čase ešte
nenarodilo nakoľko D. B. bola v tom čase tehotná a deti už viac neuvidí, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu,
že svoje vyhrážky uskutoční, ďalej svoju manželku dlhodobo prenasledoval a to takým spôsobom, že v
období, keď bývali na adrese J. posielal svoju matku L. M. B., aby ju neustále po 20:00 hod. kontrolovala,
požadoval od nej, aby neustále počas celého dňa aj v noci na internete a písala si s ním, ďalej v období
od októbra 2012 do novembra 2012 ju obťažoval každý deň aj v noci telefonátmi, od jej kamarátov

zaobstaráva informácie týkajúce sa jej pohybu a tiež ju prenasledoval tým spôsobom, že stál pre ich
bytovkou v E. F. G. a sledoval ju, čím podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života,
ktorý obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 1 Pv 471/13/2207 zo dňa 21.07.2017 právne
kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na§ 139 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona,

postupuje Okresnému úradu Trnava, Odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože vo veci nejde o
trestný čin, ale žalovaný skutok by tento orgán mohol prejednať ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor. Podanú sťažnosť písomne
odôvodnil, pričom uviedol:

2.1. Samosudca prvostupňového súdu v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení sťažnosťou
napadnutého uznesenia okrem iného, ,,im meritum“ uviedol, že v prípade obžalovaného, u tohto ide (akokonštatoval aj znalec PhDr. Benkovič) o osobu nepremyslene reagujúcu, impulzívnu, s akcentovanou
osobnosťou, zameranou na svoju osobou, avšak bez tendencie páchať tzv. brachiálne násilie (pozn.
používať hrubú silu). U obžalovaného súd zistil tendenciu k iracionálnemu správaniu (inzerovanie

inzerátu na sex s jeho manželkou, napriek tomu, že je sám aj podľa vlastného vyjadrenia žiarlivý
a nechcel, aby jeho manželka túto „ponuku“ reálne využila, ponuka na spoločné bývanie s rodičmi
manželky, hoci uviedol snahu o osamostatnenie a pod.), ale nie cielenú snahu o páchanie trestnej
činností. V prípade osoby obžalovaného mal však súd za to, že cieľom obžalovaného bolo presadiť
si svoju vôľu, bez ohľadu na právne dôsledky a kvalifikáciu vlastného správania. Inými slovami, u

obžalovaného je napriek absencii snahy o cieľavedomé páchanie trestnej činnosti možno hovoriť o
priamom úmysle konať v zmysle objektívnej stránky, zrejme si neuvedomujúc trestnoprávne následky
vlastného konania, pričom platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje. Z hľadiska subjektu, ktorým
je páchateľ, tu súd nezistil žiadne pozoruhodné okolnosti, obžalovaný je plne zodpovedný za svoje
konanie aj v trestnoprávnej rovine.
2.2. Ďalej uviedol, že konajúci súd trestnú vec skúmal aj z hľadiska tzv. materiálneho korektívu, pričom

dospel k záveru, že je potrebné závažnosť konania a následku posudzovať s ohľadom na obvyklý
následok v porovnateľných prípadoch. Je viac ako zrejmé, že pozíciu poškodenej definovala znalkyňa
PhDr. Demovičová ako chronifikovanú matrimoniálnu krízu, pričom PhDr. Benkovič u poškodenej
zistil precitlivenosť na podnety zo strany obžalovaného, najmä pri jeho styku s dcérou I.. Uvedené v
kombinácií so závermi o iracionálnom a katastrofizujúcom myslení, v spojitosti s nedôverou znalec

vyhodnotil ako jadrovejšiu charakteristiku poškodenej, ktorá nie je spojená (len) s jej skúsenosťami so
správaním obžalovaného. Čo sa týka vierohodnosti výpovedí, špecifická vierohodnosť je znížená iba u
obžalovaného, nakoľko ide o osobu s histriónskymi črtami osobnosti, pričom ale u oboch bola zistená
tendencia vykresľovať skutočnosti tak, aby vyzneli v ich prospech. Z tohto dôvodu súd objektívnu stránku
konania obžalovaného posudzoval tak, ako dané konanie vnímala poškodená, ktorá by nebola takouto

osobnostnou výbavou zaťažená. V kontexte tohto, možno správanie obžalovaného vyhodnotiť na strane
jednej ako manželské konflikty nefungujúceho manželstva a na druhej strane ako nátlakové domáhanie
sa pozornosti resp. styku s deťmi. Vzniknutý stav má prioritne súkromnoprávny resp. civilnoprávny
rozmer - konanie o rozvode, úprava práv a povinností k maloletým deťom a pod., ale aj verejnoprávny
rozmer,avšaktentopodľanázorusúdunepresiaholrovinuadministratívnoprávnu(tedaideopriestupky).

2.3. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu obsiahnutú v sťažnosťou napadnutom uznesení v
spojení s ustanoveniami Trestného zákona (§ 360, § 10 ods. 2), je na mieste deklarovať záver, že podľa
prokurátora, zo strany samosudcu Okresného súdu Trnava, ktorý rozhodol na hlavnom pojednávaní v
intenciách § 280 ods. 2 Trestného poriadku a teda postúpil trestnú vec na priestupok, prišlo k porušeniu
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku (s dôrazom na vetný konštrukt „jednotlivo i v ich súhrne“) a tým k

nadväzujúcemu porušeniu § 10 ods. 2 Trestného zákona, najmä čo do smeru vysporiadania sa so
spôsobom, následkami, okolnosťami, za ktorých bol prečin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou
páchateľa, pričom uvedené úvahy v danom kontexte absolútne absentujú v odôvodnení sťažnosťou
napadnutého uznesenia Okresného súdu Trnava a teda predmetné uznesenie je z daného pohľadu
nepreskúmateľné.

2.4. Čo sa týka porušenia § 10 ods. 2 Trestného zákona a s tým súvisiaceho dôvodu sťažnosti
podľa § 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je na mieste úvodom v súhrnne uviesť, že
samosudca opomenul v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia stranám konania vysvetliť,
ktoré materiálne ukazovatele tzv. ,,materiálneho korektívu“ (spôsob, následky, okolnosti, miera zavinenia
a pohnútka) a v akej miere vzal do úvahy, keď sa rozhodol predmetné protiprávne konanie vyhodnotiť

ako podozrenie z možného spáchania priestupku, nakoľko úvahy samosudcu smerovali „len“ k
vyhodnoteniu následku, okolností, miery zavinenia a pohnútky, pričom v odôvodnení uznesenia
absentuje detailnejšie rozobratie jedného elementu tzv. ,,materiálneho korektívu“ a jeho následného
zaradenia do súhrnného vyhodnotenia čo do existencie „nepatrnej závažnosti“, ktorým je spôsob
protiprávneho konania. Ohľadom spôsobu vykonania predmetného protiprávneho konania možno

uviesť,žeútokyobžalovanéhobolirealizovanévobdobíodroku2011ažminimálnedomomentupodania
obžaloby v danej trestnej veci dňa 24.07.2017, čo predstavuje obdobie cca šiestich rokov.
2.5. V danom smere možno konštatovať, že toto obdobie niekoľkých rokov samo o sebe indikuje
existenciu vyššej miery závažnosti, ako „nepatrnej“ v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona. Možno
uviesť, že sa samotné protiprávne konanie obžalovaného nebolo po vykonaní dokazovania na hlavnom

pojednávaní spochybnené, resp. bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážok a útokov voči svedkyni-
poškodenej dopustil, pričom v kontexte času od kedy tieto útoky trvali možno zaujať názor, že svedkyňa
poškodená bola niekoľko rokov v „ťažkom príkorí“, t. j. pod psychickým tlakom, stresom, spôsobeným
vyhrážkami zo strany obžalovaného typu, že príde o kontakt s deťmi, alebo že si siahne na život, pričomtakéto konanie sa významnou mierou „podpísalo“ pod kvalitu jej života, ktorá by za iných okolností bola
výrazne vyššia. V danom kontexte možno dať do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napríklad s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 27.01.2021, sp. zn. 1Tdo/48/2020: ,,Jednou z podmienok, ktorá musí splnená na to, aby určité
protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska
napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu
má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti: a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a § 37 Trestného zákona), c/
miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú
konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej
stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť

stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom
nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.“,
v spojení s ustálenou rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad s poukazom
na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci J. I. vs. Chorvátsko zo dv a 08.03.2022, č.
35898/16, bod 99: ,, Navyše, podľa názoru Súdu, orgány sa nikdy vážne nepokúsili o komplexný pohľad

na prípad sťažovateľky ako celku, vrátane domáceho násilia, ktorému bola predtým vystavená, čo sa
v tomto type prípadov vyžaduje“ (mutatis mutandis: Tunikova a spol. vs. Rusko, č. 55974/16, bod 116,
Eremia vs. Moldavská republika, č. 3564/11 , bod 56 etc.)
2.6. Vzhľadom na spochybnené závery samosudcu Okresného súdu Trnava ohľadom naplnenia
materiálnych podmienok uvedených v § 1 O ods. 2 Trestného zákona navrhujem, aby Krajský súd v

Trnave podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa
10.03.2023, sp. zn. 34T/48/2017 a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s

výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §

446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená

osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
5. Skutok tak, ako je uvedený v podanej obžalobe a následne aj v napadnutom uznesení, je príliš
všeobecný nato, aby bolo možné z neho vyvodiť relevantnú právnu kvalifikáciu.

6.Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdoobžalobepodanejprepodozreniezospáchania
skutku, ktorého obsah modifikoval takto:
- „ako manžel sa D. B., nar. XX.XX.XXXX (aktuálne N.) minimálne od 09.07.2011 až do 02.03.2017, v
bližšie nezistených dňoch opakovane na adrese jej trvalého bydliska E. F. G. H. XXX, F. I. J. XXX, J. K.

K. aj na rôznych iných miestach vyhrážal takým spôsobom, že ak nebude podľa neho, tak skočí z mosta,
že jej zoberie maloletú dcéru I. B., nar. XX.XX.XXXX a syna L. L. B., nar.: XX.XX.XXXX, aj v čase, keď
sa tento ešte nenarodil a deti už viac neuvidí (prvá časť skutku),- taktiež v období že v období, keď od decembra 2011 do júna 2013 minimálne požiadal svoju matku L.
M. B., aby ju neustále vo večerných hodinách kontrolovala, požadoval od nej, aby bola neustále počas
celého dňa aj v noci na internete a písala si s ním (druhá časť skutku),

- ďalej v období od októbra 2012 do novembra 2012 ju obťažoval každý deň aj v noci telefonátmi a to aj
proti jej vôli, od jej kamarátov si zaobstarával informácie týkajúce sa jej pohybu a tiež ju prenasledoval
tým spôsobom, že stál pre ich bytovkou v E. F. G. a sledoval ju, čím dlhodobým prenasledovaním
podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života.“ (tretia časť skutku)
7. V skutkovej vete sú popísané tri jednotlivé obsahovo podstatne odlišné konania obžalovaného.

Napriek tomu ich súd spojil a posúdil ako jeden skutok. Uviedol, že žiaden z aspektov konania
obžalovaného samostatne nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného
činu, tento aspekt naberá až konanie obsiahnuté v skutkovej vete ako celok. Pokiaľ ide o
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného
zákona, toto konanie obžalovaného, spočívajúce vo vyslovených vyhrážkach, považoval súd za
súčasť prečinu nebezpečného prenasledovania v zmysle § 360a ods. 1 Trestného zákona, resp. za

fakticky konzumované týmto ustanovením ako ustanovením špeciálnym. V tomto konkrétnom prípade
boli vyhrážky súčasťou nátlakového konania obžalovaného, spočívajúceho aj v ďalších aspektoch
prenasledovania, tzv. stalkingu. Z tohto dôvodu súd kvalifikoval konanie obžalovaného po formálnej
stránke ako jeden trestný čin - prečin nebezpečného prenasledovania a nie ako súbeh trestných činov.
8. Závery prvostupňového skutku, uvedené v predchádzajúcom bode, považuje sťažnostný súd za

nesprávne.
9. Konanie obžalovaného uvedené v prvej časti skutku nemožno právne kvalifikovať ako konanie ktorým
sa páchateľ vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe v zmysle
ustanovenia § 360a ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Toto konanie popisuje, ako si obžalovaný
vynucuje určité správanie sa poškodenej (aby „bolo podľa neho“) a to prostredníctvom hrozby, že jej

spôsobí inú ťažkú ujmu, ktorou by mohlo byť, že jej ako matke zoberie deti, ktoré už viac neuvidí.
Popis tejto časti skutkovej vety tak nenapĺňa zákonné znaky prečinu podľa ustanovenia § 360a ods. 1
písm. a - e) Trestného zákona. Nedostatkom tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia je, že súd
nevysvetlil, ktoré časti konania obžalovaného mali naplniť konkrétnu skutkovú podstatu prečinu podľa
§ 360a ods. 1 Trestného zákona.

10. Konanie obžalovaného popísané v druhej časti skutku, nemožno podradiť pod skutkovú podstatu
prečinu podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona. Požiadanie niekoho (matky obžalovaného), aby iného
(poškodenú) neustále kontroloval, nie je trestnoprávne relevantným konaním, ktoré by bolo možné
subsumovať pod niektoré z ustanovení § 360a ods. 1 písm. a - e) Trestného zákona. Rovnako
nie je trestnoprávne relevantné ani konanie, ktorým obžalovaný „požaduje od poškodenej, aby bola

neustále počas celého dňa aj v noci na internete a písala si s ním“. V takto formulovanej požiadavke
nie je vyjadrený prvok protiprávneho konania vyjadrený v skutkovej podstate trestného činu, teda
kontaktovanie prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli (§ 360a ods. 1 písm. c)
Trestného zákona).
11. Uvedené chyby napadnutého uznesenia majú za následok, že ďalšie právne úvahy prvostupňového

súdu ohľadne posúdenia skutku podľa kritérií uvedených v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona,
nie sú rovnako vecne správne a použiteľné.
12. Nejednoznačne a z pohľadu prieskumu sťažnostného súdu nedostatočne, sa prvostupňový súd
vyjadril k otázke naplnenia toho znaku trestného činu uvedeného v ustanovení § 360a Trestného
zákona, ktorý spočíva v tom, že konanie páchateľa skutku, musí mať kvalitu, že je spôsobilé – môže

vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, život alebo zdravie blízkej osoby alebo podstatným
spôsobom zhoršiť kvalitu života. Či je dlhodobé prenasledovanie spôsobilé privodiť tento škodlivý
následok (t. j. vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, život alebo zdravie blízkej osoby alebo
podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života), je treba posudzovať individuálne, so zreteľom ku všetkým
okolnostiam prípadu, teda aj k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými

a charakterovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomnému vzťahu a pod. Ak konania páchateľa
takúto kvalitu nemá, nemôže takéto konanie byť posúdené ako prečin uvedený v ustanovení § 360a
Trestného zákona.
13. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho uznesenia, sa o tejto otázke vyjadril v zásade na dvoch
miestach.

14. Na strane 28 uznesenia uvádza, že ... „súdu sa javí ako nesporné, že v rámci agresívnych
hádok, ktoré opäť nik zo zúčastnených nerozporuje, obžalovaný nepovedal (asi malo byť správne
napísané „povedal“, inak to nedáva logiku, pozn. sťažnostného súdu) (a s vysokou pravdepodobnosťouopakovane) takéto slová, ktoré poškodená nie bezdôvodne vzhľadom na kontext chápala ako vyhrážku
a ohrozenie.“
15. Toto vyjadrenie súdu naznačuje – čo je už samo osebe nedostatočné a je podstatnou vadou

uznesenia – že vyhrážky obžalovaného majú kvalitu trestnoprávne relevantného konania (bod 12
tohto uznesenia), ktorú súd posudzoval vzhľadom na individuálne charakteristiky prípadu, teda kontext,
v ktorom sa obžalovaný vyjadroval.
16. Na inom mieste napadnutého uznesenia, na konci strany 29 a začiatku strany 30, však súd uvádza,
že:

„Konajúci súd trestnú vec skúmal aj z hľadiska tzv. materiálneho korektívu, pričom dospel k záveru, že je
potrebné závažnosť konania a následku posudzovať s ohľadom na obvyklý následok v porovnateľných
prípadoch. ... súd objektívnu stránku konania obžalovaného posudzoval tak, ako dané konanie vnímala
poškodená, ktorá by nebola takouto (negatívnou, pozn. sťažnostného súdu) osobnostnou výbavou
zaťažená. V kontexte tohto, možno správanie obžalovaného vyhodnotiť na strane jednej ako manželské
konflikty nefungujúceho manželstva a na druhej strane ako nátlakové domáhanie sa pozornosti resp.

styku s deťmi. Vzniknutý stav má prioritne súkromnoprávny resp. civilnoprávny rozmer - konanie o
rozvode, úprava práv a povinností k maloletým deťom a pod., ale aj verejnoprávny rozmer, avšak tento
podľa názoru súdu nepresiahol rovinu administratívnoprávnu (teda ide o priestupky).
17. Vyjadrenie súdu k tej istej otázke, citované v predchádzajúcom bode tak (opäť iba) naznačuje, že
hrozby obžalovaného by sa nemali posudzovať tak, ako ich vnímala poškodená, ale podľa akýchsi iných,

objektívnych, no bližšie nedefinovaných, kritérií. Ak tieto hrozby neboli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu
o život alebo zdravie, život alebo zdravie blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
života, nie sú naplnené všetky zákonné znaky uvedeného prečinu a potom niet prečo u nich uplatňovať
aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona. Tzv. materiálny korektív sa skúma iba v prípadoch ak súdený
skutok napĺňa všetky formálne znaky prečinu.

18. Súd si tak na rôznym miestach svojho rozsiahleho rozhodnutia odporuje, resp. sa vyjadruje
spôsobom, ktorý je mätúci a robí odôvodnenie uznesenia nezrozumiteľné.
19. Uvedené chyby napadnutého uznesenia majú za následok potrebu zrušenia napadnutého
uznesenia.Povinnosťousúdubudeopätovnevovecirozhodnúťspôsobom,priktoromsavyvarujevyššie
uvedených pochybení, ktoré zistil v opravnom konaní tunajší súd. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť

nielen formálne v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku,
ale malo by byť obsahovo koncipované tak, aby sa jeho čitateľ nestrácal v rozsiahlo uvádzaných
teoretických východiskách, ktorých previazanosť s konkrétnymi skutkovými a právnymi zisteniami súdu,
je len málo zrozumiteľná. Väčší dôraz odporúča tunajší súd klásť na to, aby boli jednotlivé argumenty
súdu (napr. zistenie skutkového stavu, úvahy o právnej kvalifikácii, vysporiadanie sa obhajobou a pod.)

koncentrované na jednom mieste. Prispieva to k lepšej prehľadnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.