Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200134
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v
právnej veci žalobcu 1/: EUROSENSE, s.r.o., Kutuzovova 13, 831 03 Bratislava, IČO: 34 109 323,
žalobcu 2/: GEODIS Slovakia, s.r.o., Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 595 537, obaja
zastúpení Advokátskou kanceláriou Majeriková & Partners s.r.o., Kupeckého 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 917 440, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 16/2017/ODK-2017/KH/R/2/035
zo dňa 27.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Rady žalovaného Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky č.16/2017/ODK-2017/KH/R/2/035 zo dňa 27.11.2017 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi1/ažalobcovi2/súd priznáva vočižalovanémuprávonaúplnúnáhradu trovkonania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný v správnom konaní č. 0020/OKT/2013 začatom dňa 16.12.2013 vydal dňa 13.11.2014
rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/038, ktorým rozhodol, že konanie žalobcov v čase najneskôr od 06.12.2005
do 02.08.2013 spočívajúce v dohode obsahujúcej činnosti uvedené vo výroku rozhodnutia je dohodou
obmedzujúcou súťaž, ktorá je zakázaná, za čo bola každému zo žalobcov uložená pokuta. Rada
žalovaného na základe rozkladu žalobcov zrušila rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/037 zo dňa 24.09.2015
a vec vrátila žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Vzhľadom na to, že v danom konaní

bolo potrebné podľa Rady žalovaného vyhodnotiť skutočnosti, ktorými sa prvostupňový orgán v konaní
nezaoberal, rozhodla o zrušení rozhodnutia a vrátení veci na opätovné konanie s tým, že formulovala
závery o potrebe vyhodnotenia dohody z roku 2004 ako súčasti posudzovaného konania podnikateľov-
žalobcov.

2.Povrátenívecižalovanývydalnovérozhodnutiezodňa23.08.2017č.16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023,
ktorým rozhodol tak, že:

I. Konanie podnikateľov – žalobcu 2/ a žalobcu 1/
v trvaní najneskôr od 06.12.2005 do 02.08.2013
spočívajúce v- priamom alebo nepriamom určení cien a ďalších obchodných, najmä licenčných podmienok výroby a
distribúcie/predaja produktov;
- rozdelení trhu prostredníctvom rozdelenia zákazníkov medzi podnikateľov – žalobcu 2/ a žalobcu

1/; rozdelení trhu prostredníctvom rozdelenia územia pre účely vykonania leteckého meračského
snímkovania v prípadoch, kedy bolo vykonávané letecké meračské snímkovanie mimo pravidelného
leteckého meračského snímkovania územia celej Slovenskej republiky;
- koluzívnom správaní, v dôsledku ktorého podnikatelia – žalobcovia koordinovali svoje správanie v
procese verejných obstarávaní, obchodných verejných súťaži, prieskumov trhov a iných obdobných

postupov,
je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu výroby,
distribúcie a predaja tovarov a služieb v oblasti leteckého meračského snímkovania a produktov leteckej
fotogrametrie na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods.
3 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2014 a čl.
101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakázaná.

II. V súlade s ustanovením § 32 ods. 2 písm. g) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a

ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov žalovaný zastavil správne konanie vo veci dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4
ods. 3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2014,

nakoľko nepreukázal, že došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o
ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2014.

III. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do
30.06.2014 žalovaný za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia uložil podnikateľovi
– žalobcovi 2/ pokutu vo výške 3 706 EUR a podnikateľovi – žalobcovi 1/ pokutu vo výške 124 947 EUR.

IV. Podľa § 38h ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 18.4.2016
žalovaný za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia v súvislosti s pokutou uloženou

v bode III. výrokovej časti tohto rozhodnutia uložil podnikateľovi – žalobcovi 2/ zákaz účasti vo verejnom
obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, podnikateľovi – žalobcovi 1/
zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia.

3. Žalobcovia spoločne zastúpení jedným právnym zástupcom podali rozklad proti rozhodnutiu

žalovaného č. 16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023 zo dňa 23.08.2017. Rada žalovaného rozhodujúc
o podanom rozklade rozhodnutím číslo 16/2017/ODK-2017/KH/R/2/035 zo dňa 27.11.2017 zmenila
napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023 z 23.08.2017 takto:
Bod I. výrokovej časti rozhodnutia znie:
Konanie podnikateľov – žalobcu 2/ a žalobcu 1/ spočívajúce v nastavení systému spolupráce najneskôr

od 22.11.2004 do súčasnosti, ktorý zahŕňa
- priame alebo nepriame určenie cien a ďalších obchodných, najmä licenčných podmienok výroby a
distribúcie/predaja produktov;
- rozdelenie trhu prostredníctvom rozdelenia zákazníkov medzi podnikateľov žalobcu 2/ a žalobcu
1/, rozdelenie trhu prostredníctvom rozdelenia územia pre účely vykonania leteckého meračského

snímkovania v prípadoch, kedy bolo vykonávané letecké meračské snímkovanie mimo pravidelného
leteckého meračského snímkovania územia celej Slovenskej republiky a- koluzívne správanie, v dôsledku ktorého podnikatelia – žalobcovia koordinovali svoje správanie v
procese verejných obstarávaní, obchodných verejných súťaži, prieskumov trhov a iných obdobných
postupov

je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na trhu výroby, distribúcie
a predaja tovarov a služieb v oblasti leteckého meračského snímkovania a produktov leteckej
fotogrametrie na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods.
4 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a čl. 101
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakázaná.

Bod II. výrokovej časti rozhodnutia ostal nezmenený.

Bod III. výrokovej časti rozhodnutia znie:

Podľa§38ods.1písm.a)zákonač.136/2001Z.z.oochranehospodárskejsúťažeaozmeneadoplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
žalovaný za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti rozhodnutia uložil podnikateľovi – žalobcovi 2/
pokutu vo výške X XXX A. a podnikateľovi – žalobcovi 1/ pokutu vo výške XXX XXX A..

Bod IV. výrokovej časti rozhodnutia ostal nezmenený.
Rozhodnutie Rady žalovaného č.16/2017/ODK-2017/KH/R/2/035 zo dňa 27.11.2017 bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcov dňa 14.12.2017.

II.
Žaloba

4. Žalobou zo dňa 29.01.2018 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.01.2018, sa

žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Rady žalovaného č.16/2017/ODK-2017/
KH/R/2/035 zo dňa 27.11.2017 pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy. Žalobcovia uzatvorili dňa 22.11.2004 Dohodu o spojení diel a poskytnutí licencií podľa
§ 9 a § 40 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „Licenčná zmluva"), ktorou spojili

dve diela, ortofotomapy časti územia Slovenskej republiky a zároveň si vzájomne poskytli licenčné
práva za účelom predaja licencií k takto spojenému dietu — ortofotomape SR. Podpisom Licenčnej
zmluvy začala spolupráca medzi žalobcami v tej oblasti relevantného trhu, ktorej sa Licenčná zmluva
týkala, s cieľom maximalizovať predaj spojeného diela. Licenčná zmluva sa neskôr stala predmetom
posudzovania v konaní pred žalovaným. Žalobcovia v konaní pred žalovaným preukázali povinnosť

aplikácie autorského zákona na ich vzájomný vzťah a rovnako preukázali, že v danom čase nebolo
objektívne v ich možnostiach realizovať dielo v rozsahu spojeného diela samostatne. Žalobcovia neboli
Licenčnou zmluvou obmedzení na žiadne iné aktivity na relevantnom trhu, ktoré nesúviseli s tvorbou,
aktualizáciou ani so spresňovaním spojeného diela, t.j. vždy boli konkurentmi v tej oblasti relevantného
trhu, ktorá nespadala pod Licenčnú zmluvu. Nakoľko žalobcovia uzatvorením Licenčnej zmluvy spojili

dve rôzne diela, konkurencia medzi nimi v posudzovanom segmente relevantného trhu (t.j. iba v
malej časti relevantného trhu) v čase podpisu Licenčnej zmluvy neexistovala z toho dôvodu, že každá
spoločnosť vlastnila iné dielo, a teda v tomto prípade si konkurovat' ani nemohli. V zmysle vyššie
uvedenej definície pojmu súťaž, tak medzi žalobcami v rámci posudzovaného segmentu relevantného
trhu chýbajú dve podstatné náležitosti - súperenie dvoch alebo viacerých hospodárskych subjektov a

vytváranie objektívnej možnosti voľby medzi rôznymi súťažnými ponukami. V ostatných segmentoch
relevantného trhu však žalobcovia vystupujú v pozícii konkurentov.

5. Záver Rady žalovaného, uvedený v bode 50) napadnutého rozhodnutia že „súlad s autorským
zákonom, resp. súlad s predpismi z iných právnych oblastí súkromného práva, konanie podnikateľov

zo súťažného hľadiska neospravedlňuje” nie je správny. Žalobcovia ani nemali inú možnosť ako so
spoločným dielom nakladať, nakoľko, ak by s dielom nakladal iba jeden zo spoluautorov, dopustil by
sa porušenia autorského zákona. V usmernení Komisie o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie je v bode 7 uvedené: Práva duševného vlastníctva podporujú dynamickú hospodárskusúťaž stimulovaním podnikov, aby investovali do rozvíjajúcich sa nových alebo zlepšených produktov a
procesov. To isté robí hospodárska súťaž vyvíjaním tlaku na podniky, aby inovovali. Práva duševného
vlastníctva, ako aj hospodárska súťaž sú preto potrebné na podporu inovácií a zabezpečenie ich

konkurencieschopného využívania. Akékoľvek právne posúdenie Licenčnej dohody medzi žalobcami
v napadnutom rozhodnutí absentuje. Keďže ide o spojené diela, čo Rada žalovaného vo svojom
rozhodnutí nijako nepopiera, vzhľadom k právnej úprave podľa § 9 autorského zákona, potom
spoločný postup žalobcov v prípade udelenia (sub)licencie k spojenému dielu, resp. jeho častiam,
tretím subjektom, je v súlade so zákonom, nemôže byť v rozpore so súťažnými pravidlami či inými

predpismi o ochrane hospodárskej súťaže, tzn. že ide o výlučne legitímne obmedzenia zmluvných
strán, ktoré vyplývajú z povahy autorského práva. Rada žalovaného nepreukázala, že ide o dohodu
zakázanú na základe cieľa. Správne zadefinovanie pojmu relevantný trh je podstatným východiskom
pre ďalšie závery Rady. Licenčná dohoda prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k
podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu,
ktorý z toho vyplýva, neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie

sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody, dohoda neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej
súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu. Nakoľko
Rada žalovaného v rozhodnutí nijakým spôsobom nekonkretizuje žiadne konanie žalobcov, ktorým
mali porušiť súťaž (a to ani odkazom na body prvostupňového rozhodnutia) a v celom napadnutom
rozhodnutísakonkrétnevenujeibasamotnejLicenčnejzmluveuzatvorenejmedzižalobcamivroku2004

(v napadnutom rozhodnutí nie je spomenuté iné konkrétne konanie žalobcov, ani komunikácia získaná
žalovaným), v zmysle ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže došlo k uplynutiu objektívnej
8-ročnej lehoty stanovenej zákonom na udelenie sankcie (§38c ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej
súťaže, resp. pôvodný § 38 ods. 8 tohto zákona),

6. Rada žalovaného v bode 37) rozhodnutia konštatuje, že v zmysle judikatúry SDEÚ je potrebné
posúdiť, či konanie žalobcov napĺňa znaky dohody obmedzujúcej súťaž, pričom zároveň konštatuje, že
uvedené spoločnosti v roku 2004 uzatvorili písomnú dohodu v zmysle autorského zákona, na základe
ktorejpostupovalipripredajispojenéhodielaalebojehočastispoločne.Následnevbode38)rozhodnutia
Rada žalovaného bez ďalšieho uvádza, že „predmetné konanie podnikateľov napĺňa znaky dohody v

zmysle súťažného práva”. Z uvedeného však nie je jasné, aké konkrétne konanie podnikateľov má
Rada na mysli a už vôbec neposkytuje vysvetlenie, ako dospela k uvedenému konštatovaniu. Rada
žalovaného v napadnutom rozhodnutí iba bez ďalšieho konštatuje, že medzi žalobcami došlo k dohode
podľa cieľa, nakoľko ich spolupráca obsahovala aj podmienky udeľovania licencií tretím subjektom,
čo zahŕňalo aj cenové podmienky. Rada žalovaného v tejto časti rozhodnutia nereagovala na žiadnu

z námietok žalobcov vznesenou v správnom konaní. Pokiaľ podľa Rady žalovaného je Licenčná dohoda
z roku 2004 v rozpore so súťažným právom, Rada neuvádza, ktoré jej ustanovenia takto vyhodnotila
a prečo. Pokiaľ sa jedná o emailovú komunikáciu medzi žalobcami, v napadnutom rozhodnutí nie je
vyjadrenie k jednotlivým porušeniam. Žalobcom nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé ani to, či
ich Rada považuje za konkurentov a prečo. Rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, prečo by malo ísť

o dohodu zakázanú na základe cieľa, neobsahuje zdôvodnenie odmietnutia aplikácie výnimky podľa
101 (3) Zmluvy o fungovaní EU a § 4 ods. 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a tiež neobsahuje
vysporiadanie sa s potencionálnou aplikáciou tzv. skupinových výnimiek vo vzťahu k posudzovanej
dohode žalobcov (§5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Z napadnutého rozhodnutia Rady
žalovaného nie je možné vyvodiť záver, prečo mal prvostupňový orgán na Licenčnú zmluvu uzavretú

medzi žalobcami odlišný názor ako Rada žalovaného.

7. Nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy spočíva v tom, že rozšírenie
posudzovanej doby až do súčasnosti nie je odôvodnené, keďže Rada žalovaného dokazovanie
nedopĺňala. Spolupráca medzi žalobcami na základe Licenčnej zmluvy netrvá, táto zanikla k 30.06.2014.

Posledný dôkaz o komunikácii žalobcov je podľa napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného ku dňu
02.08.2013.

III.
Vyjadrenie žalovaného8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.10.2018 navrhol žalobu zamietnuť. K námietkam
žalobcov,žedohodajevsúladesautorskýmzákonomuviedol,žeprávohospodárskejsúťaženevylučuje
spájanie diel podľa autorského zákona. Súčasne však autorský zákon nevylučuje uplatnenie pravidiel

hospodárskej súťaže (zákona o ochrane hospodárskej súťaže a čl. 101 a 102 zmluvy o fungovaní
Európskej únie). Dohodu z roku 2004 uzavretú medzi žalobcami žalovaný neskúmal z pohľadu
autorského zákona. Skutočnosť, či dohoda je v súlade s autorským zákonom, nie je v tomto prípade
pre posúdenie protiprávneho konania rozhodujúca. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobcovia
boli priamymi konkurentami. Svedčí o tom predovšetkým situácia v roku 2002, kde boli obe spoločnosti

schopné poskytnúť služby snímkovania celého územia Slovenskej republiky na žiadosť Ministerstva
pôdohospodárstva SR (ďalej len „MP SR“). Z dôvodov na strane orgánov verejnej moci, predovšetkým
kvôli časovému hľadisku, MP SR rozhodlo o rozdelení zákazky medzi oboch podnikateľov a obaja
podnikatelia tak vyhotovili ortofoto mapu každý na 1 územia Slovenskej republiky podľa zadania MP SR.
Zo spisového materiálu, predovšetkým z vyjadrení účastníkov konania, vyplývalo, že uvedenú činnosť
boli pripravené vykonávať obe spoločnosti. Diela, ktoré obe spoločnosti na základe objednávky MP

SR vytvorili každá samostatne, sa rozhodli v roku 2004 na základe vlastnej iniciatívy spojiť. Dohodou
o spojení diela z roku 2004 diela spojili, ďalej aktualizovali a predávali spoločne, resp. samostatne s
predchádzajúcim vzájomným súhlasom. V zmysle ustanovení dohody z roku 2004 každý z podnikateľov
aktualizoval „vlastnú“ časť územia, t.j. územia, ktorého snímky už mal vyhotovené, keď realizoval
dodávku pre MP SR. Pozícia žalobcov sa nezmenila. Každý z nich mal naďalej predpoklady na

vykonávanie činnosti samostatne, len z dôvodu dohody o spojení diela ju samostatne nevykonával. Aj
po roku 2004 boli žalobcovia v pozícii minimálne potenciálnych konkurentov, keďže z dôvodu zmluvy
o spolupráci z roku 2004 už nemali dôvod reálne súťažiť, ale za základe tejto zmluvy spolupracovali.
V prípad absencie zmluvy by však každý z nich samostatne dokázal vykonávať činnosť, ktorá bola
predmetom spolupráce, samostatne, a na základe vlastných obchodných rozhodnutí.

9. Dohodnuté správanie a spolupráca oboch podnikateľov viedli k tomu, že akýkoľvek odberateľ už
nemal možnosť výberu medzi produktami jedného z podnikateľov, ale bol odkázaný len na produkt, na
ktorom sa uvedení podnikatelia dohodli, a to za podmienok, ktoré si taktiež títo podnikatelia vzájomne
odsúhlasili. Spolupráca na základe uzatvorenia predmetnej dohody z roku 2004 nahradila pôvodný stav

na trhu, kde pred posudzovanou dohodou obaja podnikatelia pôsobili v pozícii vzájomných konkurentov
a odberatelia mali reálnu možnosť rozhodnúť sa, u ktorej spoločnosti si tovary a služby objednajú
a za akých cenových a iných zmluvných podmienok. Výsledkom konania uvedených podnikateľov
bola skutočnosť, že odberatelia stratili možnosť výberu konkurenčnej alternatívy medzi uvedenými
podnikateľmi, nakoľko v dôsledku dohody títo dvaja odstránili medzi sebou akúkoľvek súťaž. Hoci

žalobcovia tvrdili, že výsledkom dohody bolo stanovenie „rozumnej“ ceny za licenciu, je potrebné uviesť,
že pri absencii dohody pod tlakom konkurencie sa tieto ceny mohli vyvíjať pre odberateľov priaznivejšie.
Ak na trhu existuje konkurenčný tlak, sú ceny výrazne nižšie, ako keď ich výška resp. zníženie je
výsledkom dohody konkurentov.

10. V správnom konaní bolo preukázané, že nejde o podnikateľov, ktorí by vykonávali povinnosti vo
verejnom záujme a podliehali by regulácii v tom zmysle, že by im štát ukladal zákonom alebo iným
opatrením zabezpečovať povinnosť kontinuálneho snímkovania celého územia Slovenskej republiky.
Táto činnosť je ich vlastným obchodným rozhodnutím, pričom z neho prirodzene očakávajú tvorbu
ziskov. Ako už bolo uvedené, základným predpokladom je, že ak podnikatelia medzi sebou súťažia,

podmienky pre spotrebiteľov sú vždy priaznivejšie, lebo podnikatelia čelia vzájomným konkurenčným
tlakom. Nie je vylúčené, že v určitých konkrétnych projektoch by sa výnimka na základe starostlivého
posúdenia všetkých požadovaných okolností uplatnila, čo však nebolo v tomto prípade preukázané.
Pozícia žalobcov na trhu bola silná. Hoci žalobcovia v priebehu správneho konania tvrdili, že na daný
trh patria aj iné technológie, ako je satelitné snímkovanie, tieto argumenty nebolo možné akceptovať.

Z informácií dostupných v administratívnom spise vyplývalo že letecké meračské snímky (LMS) sú
považované minimálne pre orgány verejnej moci za nenahraditeľné inými technológiami. Navyše letecké
meračské snímkovanie v Slovenskej republike vykonávajú okrem žalobcov len 4 subjekty najmä pre
vlastné potreby. Dohoda obmedzujúca súťaž sa preto týkala podstatnej časti trhu. Spolupráca žalobcov
na základe dohody z roku 2004 teda nespĺňa podmienky na vyňatie.

11. Rada žalovaného nedopĺňala dokazovanie. Vychádzala z podkladov, ktoré boli obstarané
prvostupňovým orgánom a skúmala, či závery z nich vyvodené sú správne. Rada žalovaného
posudzovala ten istý skutok, ktorý bol predmetom prvostupňového konania, t.j. dohodu uzavretúúčastníkmi konania v roku 2004 a reálnu spoluprácu účastníkov konania na trhu. Prvostupňový orgán
dospel k záveru, že nenašiel dosť dôkazov o tom, že dohoda je zakázaná, a za zakázanú považoval len
faktickú spoluprácu účastníkov konania, ktorá bola podľa jeho názoru nad rámec predmetnej dohody.

Rada žalovaného, ako odvolací orgán, vyhodnotiac o.i. aj námietky žalobcov, dospela k záveru, že
dohodu účastníkov konania z roku 2004 a ich faktickú spoluprácu nie je možné posudzovať izolovane,
a že tento systém spolupráce ako celok predstavuje dohodu obmedzujúcu súťaž podľa zákona.
Prvostupňový orgán aj Rada teda posudzovali ten istý skutok, ale dospeli k odlišnému záveru, pokiaľ
ide o jeho právne posúdenie. Z napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného jednoznačne vyplýva, ktoré

konanie Rada žalovaného považovala za protiprávne a z akých dôvodov a rovnako sa vyjadrila ku
všetkým podstatným námietkam žalobcov.

12. Hoci správne konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou, ako je zrejmé z vyššie uvedeného,
žalobcovia počas správneho konania nesplnili svoju základnú povinnosť uviesť skutočnosti ktoré im
boli známe a ktoré sa mali týkať predmetu konania; nemožno na žalovaného prenášať povinnosť

dotazovať sa účastníkov konania, či určitý zmluvný vzťah stále trvá, ak o jeho ukončení nielenže majú
vedomosť, ale sú aj jeho pôvodcami, a to za situácie, keď z výzvy pred vydaním rozhodnutia obsahujúcej
predbežné závery správneho orgánu vyplýva, že aj samotná takáto dohoda sa považuje za protiprávnu.
Predloženie ukončenia tejto dohody až v čase súdneho konania, po právoplatnom skončení správneho
konania, sa preto javí ako nedôveryhodné a túto námietku žalobcov, ako aj predloženie dohody v čase

súdneho konania považoval žalovaný za neprípustné.

IV.
Replika žalobcu

13. Žalobcovia v replike zo dňa 24.10.2018 uviedli, že nezastávajú názor, že uzavretie Licenčnej zmluvy

vylúčilouplatňovaniepravidielhospodárskejsúťaženaichkonanie,právenaopak,vytýkajúžalovanému,
že s existenciou Licenčnej zmluvy sa tento vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda tento prípad
neposudzoval z pohľadu vzájomného stretu a prelínania sa oblastí autorského a súťažného práva.
Súťaž ako taká medzi žalobcami nebola nikdy vylúčená, a rovnako ako existovala pred uzatvorením
Licenčnej zmluvy existovala aj po jej uzavretí. Žalovaný začal konanie voči žalobcom v roku 2013,

pričompredmetomskúmaniaboloobdobieod06.12.2005do02.08.2013.Začatiekonaniavočižalobcom
bolo jedným z dôvodov, pre ktorý sa žalobcovia rozhodli spoluprácu na základe Licenčnej zmluvy
najprv iba v praxi a následne aj formálne ukončiť, podpísaním Dohody o ukončení Dohody o spojení
diel a udelení licencie. Formálne podpísanie dohody o ukončení bolo nevyhnutné najmä z hľadiska
usporiadania autorských práv a z toho plynúcich nárokov. Nakoľko bola Dohody o ukončení podpísaná

v období, ktoré nespadalo pod predmet skúmania t.j. 27.06.2014, žalobcovia nemali dôvod tento
dokumentpredkladaťžalovanému,resp.formálneukončenieLicenčnejzmluvynemalidôvodoznamovať
žalovanému. Žalovaný zároveň nerozširoval získané dôkazy o dokumentáciu z obdobia presahujúceho
rok 2013 s výnimkou účtovných dokumentov, najmä účtovných závierok oboch spoločností. Bez ohľadu
na predloženú dohodu, zmeny v obratoch spoločností jednoznačne preukazovali ukončenie spolupráce,

nakoľko kým obrat v spoločnosti EUROSENSE, s.r.o. stúpal, resp. nepreukazoval markantné zmeny,
obraty spoločnosti GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. od uvedeného obdobia prudko klesali a v spoločnosti
došlo aj k viacerým personálnym zmenám. Predloženie Dohody o ukončení zo dňa 27.06.2014 je iba
formálnym preukázaním, že spolupráca medzi žalobcami nepokračovala, čo bolo zrejmé aj z ďalšej
predloženej dokumentácie (najmä účtovnej). Navrhli, aby súd doplnil dokazovanie ohľadom dohody

o ukončení Licenčnej zmluvy.

V.

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným aúčinnýmrozvrhomprácesprávnehosúdubolavecvzmysle§51ods.1zákonač.757/2004Z.z.osúdoch
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave

bola vec prejednávaná pod sp. zn. 5S/17/2018. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená
pod sp. zn. BA-5S/17/2018.

VI.
Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie.

18. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e)
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f)

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Podľa článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“), nasledujúce sa
zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení
podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za
cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie
hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;
b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;
c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;
d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím
ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;

e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré
svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

21. Podľa článku 101 ods. 2 ZFEU všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú
automaticky neplatné.

22. Podľa článku 101 ods. 3 ZFEU ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na:
— dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikmi,
— rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikov,— zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,
ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo
hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho

vyplývajúcich, a ktoré:
a)neukladajúpríslušnýmpodnikomobmedzenia,ktoréniesúnevyhnutnépredosiahnutietýchtocieľova
b)neumožňujútýmtopodnikomvylúčiťhospodárskusúťažvovzťahukpodstatnejčastidanýchvýrobkov.

23. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.07.2014
(ďalej len „ZOHS“) účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž“) pred jej
obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava
právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri dohľade nad
dodržiavaním ustanovení tohto zákona.

24. Podľa §44d ods. 3 ZOHS konania začaté a neukončené do 30. júna 2014 sa dokončia podľa
ustanovení tohto zákona účinných od 1. júla 2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré sa dokončia
podľa predpisov účinných do 30. júna 2014.

25. Podľa § 4 ods. 1 ZOHS dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia
podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda
obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 4 ods. 2 ZOHS dohodou obmedzujúcou súťaž nie je dohoda medzi podnikateľmi,

zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak ich účinok na súťaž
je zanedbateľný. Dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie
združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na súťaž, ak trhové podiely podnikateľov, ktorí
sú účastníkmi dohody medzi podnikateľmi, zosúladeného postupu podnikateľov, alebo rozhodnutia
združenia podnikateľov, neprekračujú prahové hodnoty, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným

právnym predpisom. Zanedbateľný účinok na súťaž nemá dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený
postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak má za cieľ obmedzovanie súťaže.

27. Podľa § 4 ods. 3 ZOHS na účely tohto zákona
a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný

súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody
podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného
podnikateľa,
c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu

združenia.

28. Podľa § 4 ods. 4 ZOHS zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v
a) priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,

b) záväzku obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
c) rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania,
d) záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo
porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia
znevýhodňovaní v súťaži,

e) podmienení uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo
podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo
f) koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní (Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v obchodnej verejnej súťaži
(Napríklad § 281 až 288 Obchodného zákonníka) alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným

obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.

29. Podľa § 4 ods. 5 ZOHS zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá
súčasnea) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo
hospodárskehorozvoja,pričomposkytujespotrebiteľomprimeranúčasťprospechu,ktorýztohovyplýva,
b) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na

dosiahnutie cieľov podľa písmena a), a
c) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti
dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

30. Podľa § 5 ods. 1 ZOHS zákaz podľa § 4 ods. 1 sa nevzťahuje na skupinu dohôd obmedzujúcich

súťaž, ktorá nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom má za cieľ
alebo môže mať za následok obmedzovanie súťaže na tuzemskom trhu a spĺňa podmienky na vyňatie
zo zákazu podľa osobitného predpisu. [Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 772/2004 zo 7. apríla
2004 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na kategórie dohôd o transfere technológií (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 3; Ú. v. EÚ L 123, 27. 04. 2004), nariadenie Komisie (ES) č. 906/2009 z
28. septembra 2009 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a

zosúladených postupov medzi spoločnosťami linkovej námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 256, 29. 9. 2009),
nariadenie Komisie (EÚ) č. 267/2010 z 24. marca 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov v odvetví
poisťovníctva (Ú. v. EÚ L 083, 30. 3. 2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o
uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a

zosúladených postupov (Ú. v. EÚ L 102, 23. 4. 2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. mája
2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych
dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (Ú. v. EÚ L 129, 28. 5. 2010), nariadenie
Komisie (EÚ) č. 1217/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o výskume a vývoji (Ú. v. EÚ L 335, 18. 12. 2010), nariadenie

Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii (Ú. v. EÚ L 335, 18. 12. 2010).

31. Podľa § 6 ods. 1 ZOHS, ak účastník konania tvrdí, že sa na jeho konanie alebo činnosť vzťahuje §
4 ods. 2 alebo ods. 5 alebo § 5, je povinný túto skutočnosť úradu preukázať.

32. Podľa § 6 ods. 2 ZOHS, ak sa dôvod zákazu podľa § 4 ods. 1 vzťahuje len na časť dohody
podnikateľov alebo časť rozhodnutia združenia podnikateľov, zakázaná je len táto časť, ak z obsahu
tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu.

33. Podľa § 37 ods. 1 ZOHS, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, postupuje sa v konaní na úrade
podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb.).

34. Podľa § 38 ods. 1 písm. a) ZOHS úrad za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, uloží
podnikateľovi pokutu do 10 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, ak § 38d

neustanovuje inak.

VII.
Právne posúdenie správnym súdom

35. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného,
vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny
súd o žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 14.09.2023 a dňa 05.10.2023.

36. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia Rady
žalovaného číslo 16/2017/ODK-2017/KH/R/2/035 zo dňa 27.11.2017, ktorým zmenila rozhodnutie
žalovaného č. 16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023 z 23.08.2017 tak, že:
Bod I. výrokovej časti rozhodnutia znie:
Konanie podnikateľov – žalobcu 2/ a žalobcu 1/ spočívajúce v nastavení systému spolupráce najneskôr

od 22.11.2004 do súčasnosti, ktorý zahŕňa
- priame alebo nepriame určenie cien a ďalších obchodných, najmä licenčných podmienok výroby a
distribúcie/predaja produktov;- rozdelenie trhu prostredníctvom rozdelenia zákazníkov medzi podnikateľov žalobcu 2/ a žalobcu
1/, rozdelenie trhu prostredníctvom rozdelenia územia pre účely vykonania leteckého meračského
snímkovania v prípadoch, kedy bolo vykonávané letecké meračské snímkovanie mimo pravidelného

leteckého meračského snímkovania územia celej Slovenskej republiky a
- koluzívne správanie, v dôsledku ktorého podnikatelia – žalobcovia koordinovali svoje správanie v
procese verejných obstarávaní, obchodných verejných súťaži, prieskumov trhov a iných obdobných
postupov
je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na trhu výroby, distribúcie

a predaja tovarov a služieb v oblasti leteckého meračského snímkovania a produktov leteckej
fotogrametrie na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods.
4 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a čl. 101
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakázaná.

Bod II. výrokovej časti rozhodnutia ostal nezmenený.
Bod III. výrokovej časti rozhodnutia znie:
Podľa§38ods.1písm.a)zákonač.136/2001Z.z.oochranehospodárskejsúťažeaozmeneadoplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

žalovaný za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti rozhodnutia uložil podnikateľovi – žalobcovi 2/
pokutu vo výške 3 706 EUR a podnikateľovi – žalobcovi 1/ pokutu vo výške 124 947 EUR.

Bod IV. výrokovej časti rozhodnutia ostal nezmenený.

37. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že žalovaný
v správnom konaní č. 0020/OKT/2013 vydal dňa 13.11.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/038. Proti
tomuto rozhodnutiu podali rozklad obaja žalobcovia, pričom na základe podaného rozkladu Rada
žalovaného rozkladom napadnuté rozhodnutie žalovaného rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/037 zo dňa
24.09.2015 zrušila a vec žalovanému vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie (ďalej len „zrušujúce

rozhodnutie Rady žalovaného“). V zrušujúcom rozhodnutí Rada žalovaného čiastočne akceptovala
námietku žalobcov k legalite ich komunikácie, resp. týkajúcu sa existencie dôvodov ich spolupráce na
základe „Dohody o spojení diel a udelení licencie podľa § 9 a § 40 a nasl. autorského zákona“, uzavretej
22.11.2004 (ďalej len „dohoda z roku 2004“ alebo „dohoda o spojení diel“). Žalobcovia totiž namietali, že
všetka ich komunikácia, o ktorú sa žalovaný opieral vo svojom rozhodnutí, sa uskutočňovala a súvisela

s plnením dohody z roku 2004. Podľa Rady žalovaného z rozhodnutia a ani zo spisového materiálu
nebolo možné jednoznačne uzavrieť, či žalovaným posudzovaná komunikácia súvisí s touto dohodou.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný od počiatku vyšetrovania právne inak nahliadal na konanie
žalobcov, dohodu z roku 2004 nepovažoval za relevantnú pre svoje závery a ani ju neposudzoval.

38. Podľa zrušujúceho rozhodnutia Rady žalovaného bolo potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní
vysporiadal v prvom rade s existenciou dohody z roku 2004 alebo jej časťami, a teda posúdil, či táto
dohoda ako celok, alebo jej časti zakladajú dovolenú spoluprácu medzi konkurentmi a až následne
hodnotil komunikáciu žalobcov. Podľa Rady žalovaného nebolo vylúčené, že ak by aj žalovaný dospel k
záveru, že dohoda nie je porušením zákona, žalovaný môže stále dospieť k záveru, že časť komunikácie

je nad rámec dohody, a teda zakázaná. Túto komunikáciu bude však potrebné identifikovať a zdôvodniť,
prečo ju žalovaný považuje za komunikáciu nad rámec dohody z roku 2004.

39. Rada žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí uviedla, že vzájomná dohoda žalobcov z roku 2004
neliberuje ich prípadné protisúťažné konanie. Rada žalovaného považovala dohodu žalobcov z roku

2004 sa relevantnú v tom zmysle, že z dohody, správania žalobcov, ktoré vyplýva z podkladov
zhromaždených v administratívnom spise, ako aj z vyjadrení samotných žalobcov vyplýva, že si medzi
sebou vytvorili systém úzkej spolupráce, ktorý sa začal najneskôr dohodou z roku 2004, a to spojením
diela a súčasnou výmenou licencií a vytvorením systému vyplácania rozdielov z predaných licencií. Z
ich správania je zrejmé, že pristupovali po vzájomnej výmene licencií nielen k svojim spojeným dielam,

ale aj k ich častiam ako k produktom, z ktorých chceli vzájomne maximalizovať zisky. Žalobcovia sa
teda správali tak, ako by šlo o ich spoločný produkt, a to bez ohľadu na skutočnosť, či išlo o diela v ich
vzájomnom spojení, alebo časti z nich (a to pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi nimi).40. Podľa zrušujúceho rozhodnutia Rady žalovaného v danom prípade ide o formu spolupráce,
kedy konanie podnikateľov, pokiaľ súvisí s plnením ich dohody (ktorú žalovaný nevyhodnotil ako
zakázanú ani nevyvrátil, že nejde o jej plnenie, resp. nerozlišoval medzi komunikáciou na základe

dohody a komunikáciou nad rámec dohody, ale posudzoval túto komunikáciu ako celok), nemožno ďalej
vyhodnotiť bez prvotného vyhodnotenia základov ich spolupráce a vysporiadaním sa s otázkou legality
tejto dohody/spolupráce z pohľadu práva ochrany hospodárskej súťaže.

41. Podľa zrušujúceho rozhodnutia Rady žalovaného bolo ďalej potrebné, aby sa žalovaný vzhľadom

na námietky žalobcov zaoberal aj definíciou relevantného trhu a vysporiadal sa s otázkou postavenia
žalobcov ako vzájomných konkurentov, skutočných či potenciálnych.

42. Vzhľadom na to, že v danom konaní bolo potrebné podľa Rady žalovaného vyhodnotiť skutočnosti,
ktorými sa prvostupňový orgán v konaní nezaoberal, vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania
Rada žalovaného rozhodla o zrušení rozhodnutia a vrátení veci na opätovné konanie s tým, že

formulovala závery o potrebe vyhodnotenia dohody z roku 2004 ako súčasti posudzovaného konania
žalobcov.

43. Po vrátení veci na nové konanie žalovaný vydal rozhodnutie číslo č. 16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023
zo dňa 23.08.2017, v ktorom dospel k záveru, že dohoda z roku 2004 nie je zakázaná na základe

protisúťažného cieľa. Posudzoval teda, či môže mať protisúťažné účinky, avšak pre nedostatok dôkazov
sa mu tento záver nepodarilo preukázať.
Následne sa zaoberal zhromaždenou komunikáciou žalobcov a dospel k záveru, že predstavuje dôkaz
o tom, že žalobcovia nedefinovali nezávisle svoju hospodársku politiku, ale vzájomne ju koordinovali na
základe vopred dohodnutých spoločných princípov prostredníctvom rozsiahlej schémy protisúťažných

praktík:
-určenia cien a obchodných podmienok tovarov, za týmto účelom mali účastníci konania vypracovaný
aj spoločný cenník,
- podávania krycích ponúk,
- výmeny citlivých informácií (podnikatelia sa pravidelne informovali o skutočnostiach týkajúcich sa

pripravovaných ako aj realizovaných zákaziek),
- rozdelenia zákaziek a zákazníkov,
- rozdelenia územia pre účely výkonu leteckého meračského snímkovania pre potreby aktualizácie 3-
ročných cyklov a tiež v prípadoch, kedy bol výkon leteckého meračského snímkovania realizovaný
za účelom lokálneho spresnenia podľa individuálnych požiadaviek zákazníka, mimo pravidelného 3-

ročného intervalu, nešlo teda o snímkovanie celého územia SR,
- koordinácie postupu v procese verejného obstarávania, či obchodnej verejnej súťaži alebo iného
obdobného postupu v prípadoch, ak zákazníci realizovali nákup tovarov na základe takéhoto postupu.

44. Na námietku žalobcov o tom, že ide o komunikáciu na základe dohody z roku 2004 žalovaný

v rozhodnutí č. 16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023 zo dňa 23.08.2017 uviedol, že komunikácia medzi
zmluvnými stranami neprebiehala v súvislosti so žiadosťou jedného z podnikateľov o udelenie súhlasu
na poskytnutie sublicencie druhým podnikateľom. Obsahom tejto komunikácie boli najmä dohoda o
cenách a iných obchodných podmienkach (ako aj o ďalších obmedzeniach: rozdelenia zákazníkov
a koordinácie v procese verejných obstarávaní, resp. iných obdobných súťaží), za ktorých majú byť

poskytnuté produkty zákazníkom. Nešlo pritom o komunikáciu, ktorá mala za cieľ poskytnutie súhlasu
so sublicenčnými podmienkami, ale ktorá mala za ciel dosiahnuť zhodu zmluvných strán na cenách
produktov (prípadne na zhode o rozdelení zákazníkov, podávaní krycích ponúk a pod.), a to bez ohľadu
na to, ktorá zmluvná strana bola nositeľom autorských práv ku konkrétnej časti územia SR. Obsah
predmetnej komunikácie medzi podnikateľmi bol teda zjavne nad rámec predmetnej dohody a toho,

čo bolo nevyhnutné pre ochranu autorských práv dotknutého podnikateľa a naplnil skutkovú podstatu
dohody, ktorá je v zmysle § 4 ods. 1 ZOHS a čl. 101 ods. 1 ZFEU zakázaná.

45. Na základe podaného rozkladu proti rozhodnutiu žalovaného č. 16/2017/OKT-2017/KH/1/1/023 zo

dňa 23.08.2017 rozhodla Rada žalovaného rozhodnutím číslo č.16/2017/ODK-2017/KH/R/2/035 zo dňa
27.11.2017, ktorého prieskum zákonnosti je predmetom tohto konania, v ktorom dospela k záveru, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je skutočne protirečivé. Na jednej strane žalovaný konštatuje, že
dohoda z roku 2004, ktorá zakladá spoluprácu žalobcov, spoločný predaj diela aj jeho častí a v rámcitoho dohodu o cenách a ďalších podmienkach predaja diela a jeho častí, nemá za cieľ obmedzenie
súťaže a žalovanému sa nepodarilo preukázať ani takýto následok, na druhej strane vytýka žalobcom,
že mali vypracované spoločné cenníky na predaj diela a jeho častí, dohadovali sa o postupe pri predaji

diela a jeho častí jednotlivým zákazníkom, resp. komunikovali o postupe vo verejnom obstarávaní pri
predaji diela touto formou. Rada žalovaného preto preskúmala, či prvostupňový orgán správne zistil a
posúdil skutkový stav.

46. Podľa touto žalobou napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného nemožno dohodu žalobcov z roku

2004 a ich konanie na trhu posudzovať oddelene. V tomto prípade posudzované konanie žalobcov
spočívalo v uzatvorení dohody z roku 2004 a správania sa na trhu, čo spoločne viedlo k zosúladeniu
cenovej,resp.celkovejobchodnejpolitikyžalobcov,ktoríbolivpozíciikonkurentov.Uvedenénepopierajú
ani žalobcovia. Bolo preto potrebné komplexne posúdiť, či toto konanie podnikateľov možno vyhodnotiť
ako dohodu obmedzujúcu súťaž.

47. Podľa napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného žalovaný správne vyhodnotil, že žalobcovia boli
priamymi konkurentami. Svedčí o tom predovšetkým situácia v roku 2002, kde boli obe spoločnosti
schopné poskytnúť služby snímkovania celého územia SR na žiadosť Ministerstva pôdohospodárstva
SR (ďalej len „MP SR“) Z dôvodov na strane orgánov verejnej moci, predovšetkým kvôli časovému
hľadisku, MP SR rozhodlo o rozdelení zákazky medzi oboch podnikateľov a obaja podnikatelia tak

vyhotovili OFM každý na 1 územia SR podľa zadania MP SR. Diela, ktoré žalobcovia na základe
objednávky MP SR vytvorili každá samostatne, sa rozhodli v roku 2004 na základe vlastnej iniciatívy
spojiť. Dohodou o spojení diela z roku 2004 diela spojili, ďalej aktualizovali a predávali spoločne, resp.
samostatne s predchádzajúcim vzájomným súhlasom. V zmysle ustanovení dohody z roku 2004 každý
z podnikateľov aktualizoval „vlastnú“ časť územia, t.j. územia, ktorého snímky už mal vyhotovené, keď

realizoval dodávku pre MP SR. Možno konštatovať, že pozícia podnikateľov- žalobcov na trhu sa z
pohľadu vyhodnotenia, či ide o konkurentov, nezmenila. Každý z nich mal naďalej predpoklady na
vykonávanie činnosti samostatne, len z dôvodu dohody o spojení diela ju samostatne nevykonával.
Podľa napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného aj po roku 2004 boli podnikatelia-žalobcovia v pozícii
minimálne potenciálnych konkurentov, keďže z dôvodu zmluvy o spolupráci z roku 2004 už nemali dôvod

reálne súťažiť, ale za základe tejto zmluvy spolupracovali. V prípad absencie zmluvy by však každý
z nich samostatne dokázal vykonávať činnosť, ktorá bola predmetom spolupráce, samostatne, a na
základe vlastných obchodných rozhodnutí.

48. Podľa napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného žalobcovia nerozporujú, že v roku 2004 uzavreli

dohodu o spojení diela podľa autorského zákona, na základe ktorej postupovali pri predaji spojeného
diela alebo jeho častí spoločne, vrátane dohody o podmienkach predaja, t.j. najmä o tom, komu a za
akú cenu bude dielo alebo jeho časť predávaná. V zmysle tejto písomnej dohody žalobcovia v praxi aj
postupovali, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, ktorú žalovaný zaistil pri inšpekciách a podrobne
opísal v prvostupňovom rozhodnutí. Predmetné konanie žalobcovi podľa napadnutého rozhodnutia

napĺňa znaky dohody v zmysle súťažného práva.

49. Z napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného vyplýva, že v posudzovanom prípade sa preukázalo,
že pôvodne individuálne dojednávané zmluvné vzťahy medzi oboma konkurentami boli nahradené ich

spoluprácou a spoločne stanovenými zmluvnými podmienkami, vrátane cenových. Túto skutočnosť
žalobcovia ani nepopreli, avšak tvrdili, že ich cieľom nebolo obmedzenie súťaže, ale lepšie ekonomické
využitie spojeného diela. Podľa žalobcov takéto konanie je v súlade s autorským právom a prináša
prospech spotrebiteľov v podobe „rozumných“ cien za licencie a rýchlej dostupnosti tovarov a služieb.

50. Rada žalovaného napadnutým rozhodnutím uzavrela, že vylúčením základného aspektu súťaže,
ktorým je cena, ako aj ďalších obchodných podmienok, ktoré si vo fungujúcom konkurenčnom prostredí
majú podnikatelia stanovovať samostatne bez kontaktov a vplyvu konkurentov, došlo k dohode, pri ktorej
je už na prvý pohľad zrejmý škodlivý účinok na súťaž a možno ju považovať za dohodu zakázanú
už na základe cieľa. Pri tomto type dohôd nie je potrebné v zmysle v rozhodnutí citovanej judikatúry

SDEÚ skúmať jej účinok na trh, ani presne definovať relevantný trh, pretože takáto dohoda je zakázaná
bez ohľadu na trhové podiely a silu účastníkov dohody. Súlad s autorským zákonom, resp. súlad s
predpismi z iných právnych oblastí súkromného práva, konanie podnikateľov zo súťažného hľadiska
neospravedlňuje.51. Podľa záverov napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného bolo v konaní preukázané, že nejde
o podnikateľov, ktorí by vykonávali povinnosti vo verejnom záujme a podliehali by regulácii v tom

zmysle, že by im štát ukladal zákonom alebo iným opatrením zabezpečovať povinnosť kontinuálneho
snímkovania celého územia SR. Táto činnosť je ich vlastným obchodným rozhodnutím, pričom z neho
prirodzene očakávajú tvorbu ziskov. Rada žalovaného nevylúčila, že v určitých konkrétnych projektoch
by sa výnimka na základe starostlivého posúdenia všetkých požadovaných okolností uplatnila, čo
však nie je v tomto prípade preukázané. Akokoľvek, ani prípadne udelená výnimka na spoluprácu

v konkrétnom projekte nemôže legitimizovať trvalú spoluprácu žalobcov a úplné dlhodobé vylúčenie
súťaže. V danom prípade, najmä na základe porovnania situácie pred a po roku 2004, sa nepreukázalo,
že by dohoda žalobcov prinášala spotrebiteľom výhody, ktoré by prevažovali nad úplným vylúčením
súťaže, vrátane cenovej.

52.Správnysúdzistil,žeRadažalovanéhovykonalavnapadnutomrozhodnutívyhodnoteniepostavenia

žalobcov tak, že ich pozícia na trhu bola silná. Hoci žalobcovia tvrdili, že na daný trh patria aj
iné technológie, ako je satelitné snímkovanie, Rada žalovaného tieto argumenty neakceptovala. V
prípade cieľových dohôd nie je potrebné presne definovať relevantné trhy. Letecké meračské snímky
(LMS) sú považované minimálne pre orgány verejnej moci za nenahraditeľné inými technológiami.
Letecké meračské snímkovanie v SR vykonávajú okrem žalobcov len 4 subjekty – Národné lesnícke

centrum Zvolen, Topografický ústav v Banskej Bystrici, Žilinská univerzita v Žiline a spoločnosť
GEODETICCA, s.r.o., pričom prvé tri spomenuté subjekty ho vykonávajú najmä pre vlastné potreby.
Dohoda obmedzujúca súťaž sa preto podľa Rady žalovaného týkala podstatnej časti trhu. Spolupráca
žalobcov na základe dohody z roku 2004 nespĺňala podmienky na vyňatie.

53. Čo sa týka výšky pokuty, ktorú uložil prvostupňový orgán, Rada žalovaného sa s ňou stotožnila.
Relevantný obrat, ktorý prvostupňový orgán zistil, bol stanovený správne. Odlišné posúdenie Radou
žalovaného má za následok predĺženie času porušovania, čo by mohlo mať za následok zvýšenie
uloženej pokuty. Avšak vzhľadom na to, že aj prvostupňovým orgánom vyčíslená pokuta prekračovala
zákonné maximum 10% z obratu, prepočet sumy pokuty Radou žalovaného po zohľadnení dlhšieho

času porušovania by reálne nemal za následok zvýšenie sumy uloženej pokuty. Rada žalovaného sa
zároveň stotožnila so záverom prvostupňového orgánu, že v tomto prípade je dôvod na uloženie zákazu
účasti vo verejnom obstarávaní obom podnikateľom na dobu 3 rokov.

54. Rada žalovaného dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, že prvostupňový orgán nesprávne

posúdil dohodu z roku 2004, keď ju posudzoval izolovane od správania žalobcov na trhu a prijal
nesprávne závery o tom, že nepredstavuje zakázané konanie. Prvostupňový orgán konštatoval, že
protiprávne konanie bolo ukončené ku dňu 02.08.2013, z ktorého pochádzal posledný dôkaz o
komunikácii (bod 289 prvostupňového rozhodnutia). Rada žalovaného však na základe posúdenia
dospela k záveru, že protiprávne konanie nemožno považovať za ukončené. Rada žalovaného v konaní

o rozklade nedopĺňala dokazovanie. Vychádzala z podkladov, ktoré boli obstarané prvostupňovým
orgánom a skúmala, či závery z nich vyvodené sú správne. Podľa napadnutého rozhodnutia
posudzovala ten istý skutok, ktorý bol predmetom prvostupňového konania, t.j. dohodu uzavretú medzi
žalobcami v roku 2004 a reálnu spoluprácu žalobcov na trhu. Rada žalovaného vychádzala z toho istého
spisového materiálu, ako žalovaný, a vyhodnocovala tie isté skutočnosti a dôkazy, ako žalovaný.

55. Správny súd sa na základe obsahu administratívneho spisu oboznámil s Dohodou o spojení diel
a udelení licencie uzavretej medzi žalobcami dňa 22.11.2004 podľa § 9 a § 40 a nasl. zákona č.
618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení
neskorších predpisov. Z obsahu uvedenej dohody vyplýva, že žalobca 2/ je autorom diela: letecké

meračské snímky a z nich fotogrametricky spracované databázy digitálneho modelu terénu, digitálnej
ortofotomapyadigitálneho3D/2Dmodelubudov/terénprecca50%územiaSR,vymedzenéhorozsahom
spracovania digitálnych farebných ortofotomáp v zmysle Zmluvy o dielo č. 2002-091, podpísanej medzi
žalobcom 2/ a Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany prírody (Dielo 1). Žalobca 1/ je autorom
diela: letecké meračské snímky z nich fotogrametricky spracované databázy digitálneho modelu terénu,

digitálnej ortofotomapy a digitálneho 3D/2D modelu budov/terén pre cca 50% územia SR vymedzeného
rozsahom spracovania digitálnych farebných ortofotomáp v zmysle Zmluvy o dielo č. SK0056 podpísanej
medzi žalobcom 1/ a Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany prírody (Dielo 2). Zmluvné strany
– žalobca 1/ a žalobca 2/, sa dohodli, že spojením Diela 1 a Diela 2 vytvoria spojené diela v zmysle§ 9 autorského zákona, a to výlučne na účely uvedené v článku II. tejto zmluvy. K spojeniu diel
zmluvných strán podľa tejto zmluvy dochádza s cieľom lepšieho ekonomického využitia spojených
diel, efektívnejšieho využitia investovaných prostriedkov na aktualizáciu a spresňovanie spojených diel,

prípadne tvorby odvodených databáz zo spojených diel. Podľa čl. II ods. 1 dohody spojené diela budú
využívané výlučne na nasledovné účely - predaj licencií zo strany žalobcu 2/ a žalobcu 1/ samostatne
alebo spoločne zákazníkom vo verejnej správe, samospráve a súkromným subjektom (právnickým
aj fyzickým osobám) v rozsahu celého Slovenska alebo v rozsahu plošne limitovaných zadaní podľa
potrieb jednotlivých zákazníkov. Akékoľvek iné použitie diel mimo dohodnutého účelu naďalej ostáva v

samostatnej dispozičnej právomoci jednotlivých autorov. Správny súd konštatuje, že dohoda o spojení
diel má 5 článkov – úvodné ustanovenia, predmet zmluvy a doba platnosti, práva a povinnosti zmluvných
strán, rozdelenie odmeny, záverečné ustanovenia.

56. Správny súd sa s ako prvými žalobnými námietkami vysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

57. Správny súd konštatuje, že Rada žalovaného pristúpila v konaní o rozklade k zmene časového
rámca definovania posudzovaného konania, a to bez toho, aby tento postup riadne odôvodnila
a bez toho, aby sama vykonala ďalšie dokazovanie. Rada žalovaného v napadnutom rozhodnutí
namiesto pôvodne v prvostupňovom konaní stanoveného časového rámca posudzovaného konania

žalobcov vymedzeného „najneskôr od 06.12.2005 do 02.08.2013“ zmenila toto časové vymedzenie
posudzovaného konania žalobcov na „najneskôr od 22.11.2004 do súčasnosti“, pričom túto zmenu
časového vymedzenia nijak nevysvetlila.

58. Začiatok konania vymedzila Rada žalovaného dátumom uzavretia Dohody o spojení diel, ktorá

bola uzavretá v písomnej podobe medzi žalobcami, pričom posudzovaným konaním rozumela nielen
samotnú dohodu, ale aj existenciu komunikácie medzi žalobcami, ktorú zabezpečil prvostupňový orgán
vykonaným dokazovaním.

59. Správny súd poukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného (bod 61)

vyplýva, že posledný dôkaz o komunikácii zaobstaraný prvostupňovým orgánom nachádzajúcim sa
v administratívnom spise je ku dňu 02.08.2013. Z napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného nie je
správnemu súdu zrejmé, na základe čoho, akých dôkazov, Rada žalovaného uzavrela, že posudzovaný
stav, t.j. existencia Dohody o spojení diel a vzájomnej komunikácie medzi žalobcami, trvá až do
súčasnosti, t.j. ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného. Správny súd vytýka Rade

žalovaného absenciu akejkoľvek správnej úvahy v uvedenom smere, nakoľko skutkový záver, že
posudzované konanie trvá do súčasnosti resp. presnejšie v deň vydania napadnutého rozhodnutia Rady
žalovaného, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

60. Ku konštatovaniu Rady žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „Avšak vzhľadom na to, že aj

prvostupňovým orgánom vyčíslená pokuta prekračovala zákonné maximum 10% z obratu, prepočet
sumy pokuty Radou žalovaného po zohľadnení dlhšieho času porušovania by reálne nemal za následok
zvýšenie sumy uloženej pokuty..“ je potrebné dodať, že uvedeným tvrdením Rada žalovaného potvrdila
nezákonnosť výšky pokuty uloženej žalovaným, avšak túto ponechala v nezmenenej výške tvrdiac,
a to bez akejkoľvek správnej úvahy k odôvodneniu výšky pokuty, že hoci pôvodne uložená pokuta

prekračovala zákonné maximum, Rada žalovaného túto nezákonnosť „sanovala“ dlhším časovým
obdobím vymedzenia skutku.

61. Správny súd uvádza, že Rada žalovaného v napadnutom rozhodnutí tiež riadne nezdôvodnila (bod
48), na základe čoho, akých konkrétnych ustanovení Dohody o spojení diel uzavretej medzi žalobcami,

dospela k záveru, že už na prvý pohľad je zrejmý škodlivý účinok na súťaž a možno ju považovať za
dohodu zakázanú už na základe cieľa. Rada žalovaného právne posúdila uvedenú dohodu z roku 2004
inak ako prvostupňový orgán, a preto bolo jej povinnosťou takéto právne posúdenie podporiť riadnou
štruktúrovanou správnou úvahou, čo však neurobila.

62. Správny súd uzavrel, že v napadnutom rozhodnutí Rada žalovaného neuviedla, ktoré presne
ustanoveniedohodyzroku2004analyzovalavovzťahukzáveru,žeužnaprvýpohľadjezrejmýškodlivý
účinok na súťaž.63. V napadnutom rozhodnutí Rady žalovaného tiež absentuje správna úvaha a záver o tom, či
celá vzájomná komunikácia žalobcov sa týka dohody z roku 2004 alebo len časť, ktorú je potrebné
identifikovať, rovnako ako je potrebné identifikovať časť vzájomnej komunikácie nad rámec dohody z

roku 2004.

64. Napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného je v bode 53 protirečivé a zmätočné, pokiaľ Rada bez
riadneho zdôvodnenia na jednej strane uvádza, že v prípade cieľových dohôd nie je potrebné presne

definovať relevantné trhy, no na tom istom mieste poskytuje len letmé, veľmi všeobecné hodnotenie trhu
sozáverom,žedohodaobmedzujúcasúťažsatýkalapodstatnejčastitrhu,atobeztoho,abyuviedla,aký
presne trh má na mysli. Definíciou relevantného trhu sa mal žalovaný zaoberať aj v zmysle rozhodnutia
Rady č. 2015/KH/R/2/037 zo dňa 24.09.2015, k čomu však neprišlo. V uvedenom kontexte správny súd
dáva do pozornosti záver Rady žalovaného, že pozícia žalobcov na trhu bola silná, ktorý bol uvedený
bez toho, aby z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, o aký trh sa jedná, a teda, či v konečnom dôsledku

bolo ambíciou Rady žalovaného definovať relevantný trh alebo nie.

65. Rada žalovaného v napadnutom rozhodnutí citovala rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-32/11
zo 14.marca 2013, Allianz Hungária Biztosító Zrt. a i., A.:A.:B.:XXXX:XXX, bod 35 a 36 v znení:
„Rozdiel medzi „porušeniami z hľadiska cieľa“ a „porušeniami z hľadiska následku“ spočíva v tom, že

určité formy zosúladených konaní medzi podnikmi možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie
hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy (pozri rozsudky z 20. novembra 2008, Beef
Industry Development Society a Barry Brothers, C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 17; T-Mobile Netherlands
a i., už citovaný, bod 29, a z 13. decembra 2012, Expedia, C-226/11, bod 36). Na účely posúdenia,
či dohoda obsahuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, sa treba zamerať na obsah

jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého
je zasadená (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., už citovaný, bod 58; Football
Association Premier League a i., už citovaný, bod 136, ako aj C. D. Dermo-Cosmétique, už citovaný,
bod 35). V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých
tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo

relevantných trhov (pozri rozsudok Expedia, už citovaný, bod 21).“ Správny súd však konštatuje, že
Rada žalovaného napriek citácii vyššie uvedeného rozsudku sa v napadnutom rozhodnutí nevenovala
skutočným podmienkam fungovania a štruktúry relevantného trhu.

66. Rada žalovaného podľa názoru správneho súdu v napadnutom rozhodnutí jednoznačne

nedefinovala, či sú žalobcovia skutočnými alebo potencionálnymi konkurentami vo vzťahu k zmene
časového ohraničenia posudzovaného konania, najmä vo vzťahu k záveru, že sa jedná o trvajúci alebo
pokračujúci delikt, k čomu nebolo Radou žalovaného vykonané žiadne dokazovanie.

67. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie

Radyžalovanéhojenepreskúmateľnéazistenieskutkovéhostavujenedostačujúcenariadneposúdenie
veci.

XX. Správny súd dodáva, že zaoberať sa žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia
považoval v tomto štádiu za predčasné, a to najmä so zreteľom na to, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

69. Na základe uvedeného správny súd postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil
napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v
ktorom tento odstráni vady, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené. V ďalšom konaní žalovaný vymedzí

časové ohraničenie posudzovaného konania žalobcov v súlade s vykonaným dokazovaním a obsahom
administratívneho spisu tak, aby jeho zistenia mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný sa bude
v konaní zaoberať tým, či dohoda o spojení diel uzavretá dňa 22.11.2004 medzi žalobcami a následná
vzájomná komunikácia ako celok alebo len niektoré ich časti - uvedúc ich presnú špecifikáciu, tvoria
dohodu obmedzujúcu súťaž s uvedením skutkových zistení a správnej úvahy o aplikácii príslušnej

právnej normy. Žalovaný bude povinný podrobne sa vysporiadať a zdôvodniť všetky svoje závery, ku
ktorýmdospeje,abybolozrejmé,akýmimyšlienkovýmipochodmisaprisvojichsprávnychúvaháchriadil.70. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešným žalobcom priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne

správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.