Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-8T/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723010085
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2723010085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Ivanom Šimkom na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Senica dňa 8. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. Q., nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom H., U. XXX/X

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15.01.2022 v čase okolo 13:30 hod. na ceste prvej triedy č. 1/51 na 76,7 km v úseku v smere od
obce Lopašov - Radošovce, viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, EČV: I.-XXXCK,
VIN: L., pričom porušil dôležité povinnosti vodiča vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods.
1) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a súčasne nedodržal povinnosť
jazdiť v jazdnom pruhu vpravo pri pravom okraji vozovky, v dôsledku čoho na rovnom úseku cesty

prešiel plynulo do protismerného jazdného pruhu, kde tým spôsobil čelnú zrážku s osobným motorovým
vozidlom zn. Volkswagen Golf, EČV: I.-XXXCD, VIN: L. a spôsobil tak posádke tohto vozidla nasledujúce
zranenia:
- vodičovi F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. XXXX/XX, H., pomliaždenie pľúc vpravo, zlomeninu
strednej časti ľavej stehennej kosti, trieštivého charakteru s posunom kostných úlomkov s laceráciou
svalstva ľavého stehna, ľahké zranenia tržne zmliaždenú ranu v temennej oblasti hlavy vľavo, zlomeninu

kľúčnej kosti vľavo, bez výraznejšieho posunu kostných úlomkov a ľahký otras mozgu, ktoré si vyžiadali
celkovú dĺžku liečenia najmenej v trvaní 42 kalendárnych dní, počas ktorých tieto zranenia závažne
ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného F. I., a to najmenej v jeho zníženej schopnosti
vykonávať psychickú a fyzickú aktivitu a manuálnu prácu a v zníženej schopnosti pohybu a chôdze,
- spolujazdkyni K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. K. XXX, polytraumu, nestabilnú kompresívnu
zlomeninu 5. driekového stavca, zlomeninu dolnej tretiny ľavej lýtkovej kosti a ľahké zranenia otvorenú
zlomeninu bázy I. záprstnej kosti prvej hornej končatiny, s posunom kostných úlomkov a pomliaždenie

mäkkých tkanív brušnej steny, ktoré si vyžiadali celkovú dĺžku liečenia najmenej v trvaní 42 kalendárnych
dní, počas ktorých tieto zranenia závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodenej K. R., a to
najmenej v jej zníženej schopnosti vykonávať fyzickú aktivitu a manuálnu prácu a v zníženej schopnosti
pohybu a chôdze,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h) Trestného zákona.Z a t o m u u k l a d á

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j),
písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených:

- F. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom N. XXXX/XX, H.,
- K. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom N. XXXX/XX, H.,
- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874
- Sociálnu poisťovňu, pobočku Senica, Sotinská 1577/1A, Senica, IČO: 30807484
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 10.3.2023 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku a zisťoval, či obžalovaný

c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
Obžalovaný odpovedal: Áno.
d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedal:
Áno.

f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu
Obžalovaný odpovedal: Áno.
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu
Obžalovaný odpovedal: Áno.
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin

Obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ako aj po následnom vyjadrení sa prokurátora a obhajcu prijal
toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného

poriadku vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa
nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

S poukazom na vyššie uvedené, súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého

sa dopustil na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich
okolností a poľahčujúcich okolností a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje

medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s odňatím slobody, alebo
povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, pohnútku, osobu, jeho pomery, možnosti jeho nápravy a pomer a mieru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby
(personalita trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností
spáchania skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný z nedbanlivosti
spôsobil poškodeným ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1 citovaného
zákona. Zhľadiskazavineniaobžalovanýspáchaltrestnýčinznedbanlivosti.Obžalovanýporušilzáujem
spoločnosti na ochrane života a zdravia.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného zo

spisu vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený, čo mal preukázané odpisom z registra trestov
GP SR. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR a výpisu CESDAP je zrejmé, že obžalovaný sa
doposiaľ dopustil celkom štyroch priestupkov, všetko len drobné priestupky na úseku cestnej premávky,
za čo mu boli uložené blokové pokuty.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, ktorú by mu bolo možné pripočítať na ťarchu.
Obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu, tento úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom
na § 36 písm. l) Trestného zákona. Ďalej súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko doposiaľ

nebol odsúdený za žiadny trestný čin. Obžalovaný má zaznamenané len štyri priestupky, všetko sú
drobné priestupky na úseku cestnej premávky, vyriešené v blokovom konaní, čo je akceptovateľné.
Naproti tomu súd nevzhliadol u obžalovaného ani na jednu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného teda
prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, čím sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Trestná sadzba pri tomto trestnom čine je stanovená v rozmedzí 1 až 5 rokov. S poukazom na vyššie
uvedenéasprihliadnutímnapomeramieruzávažnostipoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíjezrejmé,
že horná hranica sa znížila o jednu tretinu. Trestná sadzba je po jej úprave v rozmedzí 1 rok až 3 roky
a 8 mesiacov.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia podľa § 157 ods.
2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného
zákona vo výmere 1 (jeden) rok. Výkon tohto trestu bol obžalovanému podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 2 (dva) roky, pričom podmienečný odklad výkonu trestu bol obžalovanému povolený v

tom predpoklade, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
(doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný), ako aj na vyššie uvedené okolnosti prípadu, možno dôvodne
očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody
nie je nevyhnutný. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, inaksúd rozhodne, že trest vykoná. Súd má za to, že uložený trest je primeraný, splní funkciu ochrany
spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Súd súčasne obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok podľa
§ 61 ods. 1 , ods. 2
Trestného zákona ,
keďžesaobžalovanýtrestnejčinnostidopustilvsúvislostisvedenímmotorovéhovozidlaauloženietohto

druhu trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky
pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti.

Poškodených F. I., K. I., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. a Sociálnu poisťovňu, pobočku Senica
súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
nakoľko by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré

presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného
súdu Senica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.