Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Huszár
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/102/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202967
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1423202967.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: T. Y., rod.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, F., zastúpená: Mgr. Marek Hanic, advokát, so sídlom Majoránová
71, Bratislava, zapísaný v proti žalovaným: 1./ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXA, F., 2./ L.
Ň., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 3./ Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, L., 4./ V.Í. F.,
rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.J. XXX/X, F., 5./ Y. H., nar. XX.XX.XXXX bytom S. XXX/X, F., 6./ Y.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 7./ H. V., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 8./ N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 9./ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 10./ K. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X, F., 11./ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 12./ Y. T., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX/X, F., 13./ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, F., 14./ R. T., rod. U.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. X, F., 15./ J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F., 16./ R. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. L. XXX, Q. L., 17./ F. Y.Ä., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXXX/XXB, F., 18./ A. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. V. XX, T., 19./ Hlavné mesto SR Bratislava, , Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603
481, 20./ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, Y., 21./ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX,
Y., žalovaní spoločne zastúpení správcom bytového domu H-PROBYT, s.r.o., Račianska 153, Bratislava,
IČO: 35 722 924 o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k.
5C/7/2023-37 zo dňa 14. júla 2023, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. potvrdzuje.
Odvolanie žalobkyne proti výroku III. odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. III.
Súd ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 € za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to do 10 dní od doručenia tohto uznesenia.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa
domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by súd dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu (bližšie špecifikovaného nižšie), prijatého na
základe písomného hlasovania zo dňa 18.05.2023 až 02.06.2023 (ďalej len „ Písomné hlasovanie„) ,
a to vo vzťahu k otázke č. 4, a aby súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo
vchode č. I. X, bytového domu so súpis. č. XXX (ďalej len „Dom“), postavenom na pozemku parcely
registra "C", parcelné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, vedeného Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava I, obec: F.-L. Y., katastrálne územie L. Y.
(ďalej len „Byt č. X“). Okrem toho je vlastníčkou aj bytu č. XX (ďalej len „Byt č. XX“). Žalovaní sú aktuálni
vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v Dome. Od 18.05.2023 do 02.06.2023 sa v DomekonalopísomnéhlasovanievlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvDome.Ohlasovaníbolazostrany
správcu Domu vyhotovená zápisnica, ktorú žalobkyňa priložila k návrhu. Žalobkyňa nemala byť prítomná
pri tomto hlasovaní. Rozhodnutím prijatým týmto hlasovaním pri otázke č. 4 (ďalej len „Rozhodnutie“)
bolo bez prítomnosti žalobkyne odsúhlasené „výhradné užívanie kratšej časti balkóna pred Bytom č. X
formou nájmu 40,- €/rok, na dobu určitú na 99 rokov“. Žalobkyňa k uvedenému Rozhodnutiu uviedla, že
predmetná časť balkóna sa má nachádzať de facto priamo pod oknami Bytu č. X a osoba, ktoré budú
môcť na základe Rozhodnutia túto časť balkóna užívať, budú mať bezprostredný výhľad do Bytu č. 1 a
toto bude mať negatívny vplyv na možnosť pokojného a nerušeného užívania Bytu č. X, nehovoriac o
iných imisiach (hlasná hudba a pod.) a mal za to, že s poukazom na § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú dostatočne osvedčené
skutočnosti, že je naliehavé upraviť pomery a dočasne pozastaviť účinnosť Rozhodnutia.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 326 ods. 1 C.s.p., keď mal zato,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobkyňa
neosvedčila tvrdené skutočnosti, z ktorých má vyplývať naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery.
Prirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatreniasanevykonávaklasickédokazovanie,alepostačíaj
osvedčenie tvrdených skutočností. To však neznamená, že tvrdené skutočnosti netreba vôbec osvedčiť.
Súd prvej inštancie nemal za osvedčenú (aspoň v miere, ktorá sa vyžaduje pre konanie o neodkladnom
opatrení) skutočnosť, že užívaním „časti balkóna pred Bytom č. 1“ by došlo k zásahu do vlastníckeho
práva žalobkyne k bytu. Žalobkyňa v návrhu uvádza: „predmetná časť balkóna (...) sa nachádza de facto
priamo pod oknami Bytu č. X“ ale súd nemal túto skutočnosť za dostatočne osvedčenú. Súd v tomto
smeremôževychádzaťlenztejtojednejvetynávrhu,čovšakostávalenvrovinetvrdeniažalobkyneatak
nevie hodnoverne posúdiť to, či sa táto časť balkóna naozaj nachádza v takej bezprostrednej blízkosti,
že je potrebné bezodkladne pozastaviť účinnosť Rozhodnutia. Žalobkyňa nepriložila k návrhu žiadny
dôkaz, ktorý by uvedené aspoň v minimálnej miere osvedčil. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa
nemôže trpieť dôkaznou núdzou, že by uvedené nevedela hodnoverným spôsobom osvedčiť. Ak sa táto
časť balkóna naozaj nachádza v bezprostrednej blízkosti jej bytu, mohla produkovať také dôkazy, ktoré
by toto osvedčili (napr. fotodokumentácia, výkres skutočného umiestnenia balkóna vo vzťahu k bytu,
atď). Na uvedenom nemení nič ani fakt, že v samotnom namietanom Rozhodnutí sa uvádza: „kratšej
časti balkóna pred Bytom č. X...“., keďže súd nemá ako posúdiť, čo to znamená „pred“ bytom. Inými
slovami, nestačí len tvrdiť, ale je potrebné uvedené tvrdené skutočnosti hodnoverne (aspoň) osvedčiť.
1.3. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrh v celom
rozsahu zamietol, pričom ide o návrh konzumujúci vec samu a tak žalovaní mali vo veci plný úspech.
V takom prípade by mali nárok na náhradu trov konania, ale keďže im žiadne v konaní o neodkladnom
opatrenínevznikli,avzhľadomnacharaktertohtokonaniaanivzniknúťnemohli,súdimnároknanáhradu
trov konania proti žalobkyni nepriznal.
1.4. Rozhodnutie v časti zaplatenie súdneho poplatku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa v
rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatila
súdny poplatok, súd jej v zmysle položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6
ods. 3 preto uložil povinnosť, aby najneskôr do 10 dní zaplatila poplatok vo výške 16,50 €.
2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) ,f) a h) C.s.p. a žiadala aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania rozhodnutie a priznal
jej náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní zhrnula priebeh doterajšieho konania, poukázala na
odôvodnenie napadnutého uznesenia a záver súdu prvej inštancie, ktorý bol dôvodom na zamietnutie
jej návrhu, s ktorým nesúhlasila a mala zato, že súd v tomto prípade dospel na základe predložených
tvrdení a dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil.
Nesprávne právne posúdenie súdu videla v tom, že súd prvej inštancie ustanovenie § 326 ods.
1 C.s.p. nesprávne interpretoval, respektíve ho nesprávne aplikoval, pretože v tomto prípade použil
príliš extenzívny výklad v otázke osvedčovania skutkových tvrdení relevantných pre návrh, ktorý má
paradoxne charakter dokazovania a nie osvedčovania. Trvala na tom, že dokazovanie má v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Žalobkyňa preto nemá v tomto
konaní povinnosť dokazovať ňou prezentované skutočnosti, ale len ich osvedčiť. Príslušné ustanovenia
C.s.p. pritom žiadnym spôsobom neurčujú, akým spôsobom sa má toto osvedčenie vykonať. Nemožnopreto vylúčiť ani osvedčenie skutkových tvrdení výlučne formou opísania relevantných skutočností. V
návrhu dostatočne jasne a zrozumiteľne vymedzila skutkové tvrdenia, pričom tieto podložila jediným
možným pre súd relevantným a objektívnym dôkazom, a to Rozhodnutím, ktorým bolo bez prítomnosti
žalobkyne a teda bez jej konsenzu odsúhlasené „výhradné užívanie kratšej časti balkóna pred Bytom
č. 1 formou nájmu za 40,- € / rok, na dobu určitú na 99 rokov“. Iné dôkazy nemajú v tomto prípade
požadovanú relevanciu, keďže nedokážu objektívne preukázať ňou prezentované skutočnosti.
2.1. V tomto smere príkladmo žalobkyňa poukázala na súdom avizovanú fotodokumentáciu, ktorú
pokiaľ by aj predložila spolu s návrhom, z tejto (fotodokumentácie) by žiadnym spôsobom nebolo
možné zistiť, že sa skutočne jedná o fotodokumentáciu zachytávajúcu relevantnú časť balkóna a
zároveň Bytu č. X (pozn. na balkóne a ani na fasáde Bytového domu sa na žiadnom mieste
nenachádza číselne a ani iné označenie bytov, ktoré by dokázalo preukázať, že daná časť balkóna
je skutočne relevantná časť balkóna pred Bytom č. X). Inými slovami, by mohla predložiť výlučne nič
nevypovedajúcu fotodokumentáciu neurčitej časti balkóna pred neurčitým bytom, ktorá by vo vzťahu
k nami prezentovaným skutočnostiam nič neosvedčila. Napriek presvedčeniu o irelevantnosti súdom
avizovanej fotodokumentácie vo vzťahu k osvedčeniu ňou prezentovaných skutočností z dôvodu právnej
istoty túto fotodokumentáciu k odvolaniu predložila a poukázala na možnosť doplnenia dokazovania
v rámci odvolacieho konania, pričom s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p. zdôraznila, že v
tomtoprípadenedošlokžiadnejzmeneskutkovéhoaaniprávnehostavuveci.Napodporuargumentácie
poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/65/2010, 1Cdo/147/2011, ustanovenie § 329 ods. 2
C.s.p. a nato, že pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže odvolací súd zopakovať alebo doplniť dokazovanie v
zmysle ustanovenia § 384 C.s.p.. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach,
ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.
2.2. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky žalobkyňa trvala na tom, že vo svojom návrhu a v jeho prílohách (pozn. najmä Rozhodnutie)
dostatočne osvedčila ňou prezentované skutočnosti, pričom zároveň preukázala aj dôsledky, ktoré
sú späté s účinnosťou schváleného Rozhodnutia, najmä zásah do jej ústavných práv, garantovaných
jej Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V kontexte
uvedeného mal teda súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov (pozn. Rozhodnutie) zisťovať
len najvýznamnejšie skutočnosti, t. j. najmä prítomnosť naliehavosti potreby upraviť pomery sporových
strán nariadením neodkladného opatrenia. Vyjadrila presvedčenie, že výlučne samotné Rozhodnutie a v
ňomexplicitnevyjadrenáformulácia„užívaniakratšejčastibalkónapredBytomč.X“,predstavujevtomto
konaní vyššie zmienené „najvýznamnejšie skutočnosti“, pričom toto (pozn. Rozhodnutie) zároveň podľa
nášho názoru dostatočne osvedčuje aj naliehavosť potreby upraviť pomery sporových strán nariadením
neodkladného opatrenia, pričom v tomto smere opätovne odkázala na vyššie zmienené dôsledky,
ktoré sú späté s účinnosťou schváleného Rozhodnutia. Súd nesprávnou aplikáciou / interpretáciou
citovaného ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., vykonal v rozpore a nad rámec zákona skôr dokazovanie
ako osvedčovanie žalobkyňou prezentovaných skutočností, keď sa snažil zisťovať všetky rozhodujúce
skutočnosti (napr. súdom avizovanou fotodokumentáciou, výkresom skutočného umiestnenia balkóna
vo vzťahu k bytu), ktoré však z objektívneho pohľadu nemajú relevantnú výpovednú hodnotu, keď
iné dôkazy nemajú podľa nášho názoru v tomto prípade požadovanú relevanciu. Vo vzťahu k súdom
avizovanému situačnému výkresu balkóna upozornila , že takýto dôkaz nemala v čase podania návrhu
k dispozícii. Ak by však aj disponovala takýmto výkresom, tento opätovne nebude predstavovať
najvýznamnejšiu skutočnosť, ktorú má súd v tomto prípade skúmať. Za najvýznamnejšiu skutočnosť
treba v tomto prípade považovať samotné Rozhodnutie. Záverom vo svojom odvolaní uviedla, že súd
navyše neprimerane extenzívnym výkladom v otázke osvedčovania skutkových tvrdení relevantných
pre návrh porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, t. j. odoprel jej právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenia v rozsahu podaného odvolania (v celom
rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku III. uznesenia je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. c/ C.s.p.)
a vo zvyšku odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5.3. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
5.4. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
5.5. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5.6. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
5.7. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len „ zákon č. 182/1993 Z.z.“) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má
právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania,
inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže
zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina
podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome súd.
6. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú
osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon
exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva,
resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, pričom
uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany,
ktorú požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov
by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu,
jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom
na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný
rozsah.Prirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatreniajesúd viazanýnávrhom,dôkaznébremeno
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
6.1. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie len vtedy, ak návrh podáva osoba,
ktorá osvedčí, že je nositeľom subjektívneho práva, a keď návrh smeruje proti osobe, ktorej svedčí
subjektívna povinnosť. Je nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčila aktívnu a pasívnu legitimáciu, potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia
exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aktívna legitimácia
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy ajbez návrhu a aj v prípade, že ju žiadne z účastníkov nenapáda (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn.
2Cdo/205/2009, 8Cdo/28/2019). Opomenutie vyriešenia kardinálnej otázky, akou je otázka existencie
vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného
práva na súdu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne
konanie garantované čl. 6 ods.1 dohovoru (Nálezu ÚS SR zo dňa 12.12.2017 sp. zn. I.ÚS 407/2016).
7. Zákon č. 182/1993 Z.z. zakotvuje ochranu prehlasovaných vlastníkov v dome ako aj vlastníkov,
ktorí sa nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť a to domáhaním neplatnosti hlasovania ako právneho
úkonu, t. j. právneho úkonu urobeného v rozpore so zákonom, ktorý je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný. Na súd sa s návrhom na rozhodnutie o veci môže obrátiť ktorýkoľvek vlastník v
domeazároveňs„obrátenímsa“nasúdvmeritevecijepreprehlasovanéhovlastníkavdomestanovená
možnosť na príslušnom súde domáhať sa aj dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v súlade s § 324 až § 340 C.s.p. s poukazom na Poznámku č. 15a pod
čiarou. Hoci takáto možnosť nie je stanovená pre vlastníkov, ktorí sa nemohli o výsledku hlasovania
dozvedieť, v prípade splnenia podmienok daných C.s.p. (inštitút neodkladného opatrenia) je oprávnený
domáhať sa dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
aj takýto vlastník.
7.1. Z citovaného zákonného ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je už na prvý pohľad
zrejmé, že právo podať žalobu na súde resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia de lege lata
nemali všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, s výnimkou prípadov rovnosti hlasov alebo
nedosiahnutia väčšiny hlasov. Z dikcie i gramatického výkladu tohto ustanovenia je rovnako zrejmé,
že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome („prehlasovaný vlastník ... má
právo obrátiť sa ... na súd“). V dôsledku toho a contrario platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú
tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi (zhromaždení) vlastníkov, hoci o nej boli riadne
a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia.
Použitím argumentu per eliminationem potom nevyhnutne platí, že oprávnenie podať žalobu resp.
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze (zhromaždenia)
síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá má byť napadnutá žalobou nehlasovali, resp. sa zdržali
hlasovania; títo vlastníci dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo a tak nemohli byť logicky ani
prehlasovaní. Keďže zákon č. 182/1993 Z.z. pozná dva spôsoby výkonu hlasovacích práv (priamym
aklamačným hlasovaním alebo hlasovaním písomnou formou), rovnaké právo, aké priznáva vlastníkom
v prípade rozhodovania na schôdzach, priznáva okruhu prehlasovaných vlastníkov aj pri písomnom
hlasovaní, kde platí rovnaký logický záver ohľadom okruhu legitimovaných osôb na podanie žaloby,
resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto právne závery podporuje aj judikatúra súdov a
odborná literatúra (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/196/2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 13Co/109/2007, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/172/2009, Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 5Co/184/2013, sp. zn. 9Co/470/2013; Cirák, J., Grausová, K., Valachovič, M.: Zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Komentár. C. H. Beck, s. r. o., Praha, 2012, s. 880-881).
8. Z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj podaného odvolania
vyplýva skutočnosť, ktorú tvrdila samotná žalobkyňa, že ona nebola prítomná pre Písomnom hlasovaní
a tohto sa nezúčastnila. Uvedené vyplýva aj so samotnej Zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu na I. X v F. konaného dňa 18.05.2023 až 02.06.2023
(č.l. 25 spisu), kde pri Rozhodnutím k otázke č. 4 sú uvedené výsledky hlasovania a to hlasovalo : 14
hlasov, súhlasilo : 14 hlasov, nesúhlasilo : 0 hlasov, nehlasovalo : 8 hlasov. V prípade žalobkyne, ktorá
sa na súd obrátila a domáhala sa nariadenie neodkladného opatrenia nešlo o prehlasovaného vlastníka
bytu, pretože sa písomného hlasovania nezúčastnila. V jej prípade, keďže nehlasovala, nemohla byť
splnená zákonná podmienka „prehlasovaného vlastníka“, určujúca v okolnostiach danej veci nositeľa
hmotno-právnehooprávnenia.Žalobkyňatedanemáaktívnuvecnúlegitimáciudomáhaniasanariadenia
neodkladného opatrenia, ktorá skutočnosť je dôvodom prečo jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenie nie je možné vyhovieť a toto nariadiť.
9. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancia vo výroku,
ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) zmysle § 387 ods. 1,2
C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správne aj keď z iných dôvodov. Rovnako ako vecne správny potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) o ktorých súd prvej inštanciesprávne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 vzhľadom na celkový úspech žalovaných v konaní
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným trovy konania nevznikli.
10. Vzhľadom na právne závery v odsekoch 6. až 8. sa odvolací súd nezaoberal námietkami žalobkyne
uvedenými v odvolaní pretože tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a nemajú
žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
11. K odmietnutiu odvolania žalobkyne proti výroku, ktorým jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 16,50 € (výrok III.) odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 386 písm. c/ C.s.p. podľa
ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné.
11.1. Civilný sporový poriadok priniesol oproti Občianskemu súdnemu poriadku zmenu v koncepcii
objektívnej prípustnosti odvolania voči uzneseniu. C.s.p. odvolanie voči tomuto druhu súdneho
rozhodnutia nepripúšťa s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov uvedených v § 357 C.s.p.. Nad
rámec § 357 C.s.p. je prípustnosti odvolania voči uzneseniu vydanému v civilnom mimosporovom
konaní, exekučnom konaní a konkurznom konaní, upravená tiež v príslušných osobitných predpisoch.
Nakoľko odvolateľ svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v civilnom
sporovom konaní majúce formu uznesenia, odvolací súd skúmal objektívnu prípustnosť odvolania v
tomto prípade s ohľadom na § 357 C.s.p.. V citovanom ustanovení sa medzi taxatívne vypočítanými
uzneseniami, voči ktorým je prípustné odvolanie, nenachádza uznesenie súdu o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok. Iba v prípade, že by takéto uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník, bolo by
možnéprotinemupodaťsťažnosť,vzmysle§239anasl.C.s.p.,čovšakniejeprípadposudzovanejveci.
11.2. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku III. napadnutého
uznesenia proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.
12. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s neodkladným opatrením odvolací súd
nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne odvolací v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396
ods.1, § 262 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p..).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.