Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010383
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4622010383.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej vec obžalovaného A. B., pre prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značkypodľa§352odsek1Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhoA.B.protirozsudkuOkresného
súdu Topoľčany z 18.04.2023, sp. zn. 1T/87/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 9. novembra

2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany, konajúci samosudkyňou (ďalej len „súd prvého stupňa“), rozsudkom z
18.04.2023 sp. zn. 1T/87/2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,

úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase dňa 19.08.2021, pred obytným domom na C. D. E. XXXX/X F. G., predložil
kupujúcemu H. I. J. zmluvu v zmysle ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a Splátkovú
zmluvu s uvedením dátumu dňa 20.08.2021, uzatvorenú medzi predávajúcim A. B. a kupujúcim H.
I., predmetom ktorej bol predaj vozidla zn. K. L. X.X M., N.: O., na ktorej sa nachádzal overený

podpis predávajúceho, obžalovaného A. B., kde v časti názvu Kúpna zmluva na prvej strane, ako aj
v časti podpisovej doložky kúpnej zmluvy na poslednej, tretej strane, boli použité sfalšované odtlačky
úradnej pečate – notára A. P. Q., súčasne s kúpnou zmluvou bolo pripojené aj Osvedčenie o pravosti
podpisu osoby – obžalovaného A. B. zo dňa 20.08.2021 podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov č.
01120816/2021, kde bola sfalšovaná pečať notára A. P. Q. použitá ako pravý odtlačok uvedenej úradnej
pečatevčastiprinečitateľnompodpisepracovníkapoverenéhonotárom,uvedenáúradnápečaťjepodľa

§ 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 324/2015 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre notárov,
v znení neskorších predpisov, považovaná a úradnú pečať, takto konal napriek tomu, že podpis si nebol
dať overiť v notárskom úrade notára A. P. Q. a vedel, že odtlačok úradnej pečate na predložených
listinách nie je pravý
a bol mu podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, s použitím

§ 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu,
voči výroku o treste napadnutého rozsudku.

V písomnom odôvodnení odvolania, prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v rámci otázky k výroku
o treste by chcel poukázať na jeho postoj k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, kde svojímpostojom v konaní pred súdom, a to tým, že uskutočnil vyhlásenie o vine, napomáhal objasniť danú
vec a z toho pohľadu mal za to, že je naplnená aj ďalšia poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/
Trestného zákona. Poukázal na súdnu prax Krajského súdu v Nitre, ako aj na judikatúru Najvyššieho

súdu SR, pričom uskutočnenie vyhlásenia o vine je dôvodom aj na mimoriadne zníženie trestu. I keď
u neho nie je možné hovoriť o mimoriadnom znížení trestu, avšak s ohľadom na všetky okolnosti, jeho
postoj ku skutku a povahu prejednávaného skutku je názoru, že z hľadiska spravodlivosti a primeranosti
trestu prichádza do úvahy aj uloženie alternatívneho trestu bez potreby uloženia trestu odňatia slobody.
Keďže svoj skutok úprimne oľutoval, či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom a ide

o trestný čin, ktorý je kvalifikovaný ako prečin, kde je horná hranica trestnej sadzby do 3 rokov, v takomto
prípade by sa mala zohľadňovať aj výška trestu a má preto za to, že trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nie
je adekvátny.
Na základe uvedených skutočností preto žiadal odvolací súd, aby vyhovel jeho odvolaniu a aby zrušil
rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil na nové rozhodnutie, prípadne, aby vo veci rozhodol sám a to

tak, že mu uloží podmienečný trest odňatia slobody alebo alternatívny trest.

Obžalovaný odvolanie doplnil písomným zaslaním krajskému súdu, kde uviedol, že jeho prítomnosťou
na slobode spláca svoje záväzky, ktoré mu boli udelené v predchádzajúcom súhrnnom treste a odkedy
bol prepustený z výkonu väzby, vedie riadny život, pracuje a nakoľko spáchal v minulosti ekonomickú

trestnú činnosť, nie je pre spoločnosť nebezpečný a pravidelným splácaním poškodeným, napravuje
svoje konanie z minulosti, prípadným nariadením výkonu trestu odňatia slobody by nevedel pokračovať
v splácaní počas trestu, preto by chcel požiadať, ak by to bolo možné, o trest s nespojením s výkonom
trestu odňatia slobody. Opakovane poukázal na nepriznanú poľahčujúcu okolnosť a mal za to, že svojím
konaním napomáhal pri objasnení skutku.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil, pričom mal doručenie predvolania
vykázané riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil z pracovných dôvodov a zároveň žiadal, aby sa
pojednávanie konalo bez jeho účasti, za prítomnosti jeho obhajcu JUDr. Pavla Gráčika.

Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku sa preto verejné
zasadnutie odvolacieho súdu konalo v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu udával zhodne, ako v písomných
dôvodoch odvolania za obžalovaného a apeloval na to, že v treste uloženom súdom prvého stupňa sa

neodzrkadľuje skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine.
Navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, zrušiť napadnutý výrok o treste a rozhodnúť meritórne vo
výroku o treste tak, aby bol uložený adekvátny trest.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že odvolanie

obžalovaného nepovažuje za dôvodné, keďže k uloženiu iného, ako nepodmienečného trestu odňatia
slobody bránilo ustanovenie § 48 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný predmetného
skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Taktiež uviedol, že vzhľadom na
predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, nepovažuje trest uložený v polovici zákonnej trestnej sadzby
za neprimerane prísny. Pre úplnosť poukázal na to, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany

dňa 03.07.2023 podala na obžalovaného obžalobu pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 3 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s tým, že jeden zo šiestich čiastkových skutkov
priamo súvisí s dnes prejednávaným trestným činom a Okresný súd Nitra predmetnú obžalobu prijal.
Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Trestného poriadku, zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie, plnením svojej,
z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti preskúmal
výrok o treste, proti ktorému odvolanie obžalovaného smerovalo.Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými
v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené

všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek
1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku, a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1

písmeno b/, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a splnení všetkých procesných
podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku, prijal vyhlásenie obžalovaného
postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a pri vykonávaní dôkazov súvisiacich s výrokom
o treste, postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení
upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, a preto krajský súd z dôvodov uvedených
v § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste zistiac,

že súd prvého stupňa sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súdprvéhostupňasvojerozhodnutieprimeraneodôvodniltak,akomutoukladajúpríslušnéustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonávaných dôkazov,

stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je totiž zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi
úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania o otázke viny a pri ukladaní trestu, s ktorým sa
krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, a na ktoré poukazuje.

Krajský súd, ako súd odvolací, rovnako ako súd prvého stupňa, mal za nepochybne preukázané,
že obžalovaný sa skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku dopustil a medzi konaním
obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na samotné
vyhlásenie obžalovaného.

Súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého
rozsudku. V napadnutom rozsudku náležite odôvodnil tak skutkové zistenia, ako i právnu kvalifikáciu

konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu osvojil.

K námietkam obžalovaného ohľadne nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/
Trestného zákona a uloženia neadekvátneho trestu súdom prvého stupňa odvolací súd zdôrazňuje, že

možnosti zohľadnenia tejto poľahčujúcej okolnosti bránila skutočnosť, tak ako uviedol už súd prvého
stupňa, že obžalovaný, i keď urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, v prípravnom konaní
využil svoje práva nevypovedať. Aby bolo možné zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
n/ Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú
vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade

aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch. Takáto súčinnosť musí
byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin a to procesným
dokazovaním vedeným v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“ do tej miery, aby
mohla byť podaná obžaloba, čo však u obžalovaného absentovalo.
Taktiež u obžalovaného nešlo o prvé protiprávne konanie, v registri trestov má 3 záznamy, opakovane

sa dopustil totožnej trestnej činnosti, skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody a odvolací súd len okrajove podotýka, že v súčasnosti prebieha na
Okresnom súde Nitra, pracovisko Topoľčany konanie vedené pod sp. zn. TO-2T/12/2020, pre obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, kde bolo doposiaľ
neprávoplatnerozhodnuté05.10.2023akonanievedenépodsp.zn.37T/13/2023prepokračovanízločin

podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno j/ Trestného zákona, § 127 odsek 12 Trestného zákona (konajú sa hlavné pojednávania).Odvolací súd preto s poukazom na frekvenciu páchania trestnej činnosti, na pomery obžalovaného, na
okolnosti prípadu, opakovanie protiprávnych konaní obžalovaného konštatuje, že ani doposiaľ uložený
nepodmienečný trest z predchádzajúceho odsúdenia nemal u obžalovaného žiaden výchovný účinok,

preto uloženie iného alternatívneho trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, nebolo možné
obžalovanému uložiť, i s poukazom na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznajúc napadnutým rozsudkom
obžalovaného vinným zo spáchania už z vyššie označeného trestného činu, vykonaným dôkazom

opodstatnene a aj zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu,
uviedol všetky relevantné skutočnosti a úvahy, ktorými sa v tomto smere spravoval, u obžalovaného
prihliadol na všetky kritériá ustanovené v § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona
a správne mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti uvedené v § 34 odsek 4 Trestného zákona. Súd prvého stupňa tiež správne aplikoval
ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest, ktorý uložil obžalovanému je trestom zákonným

a primeraným v rámci zákonnej trestnej sadzby uvedenej v § 352 odsek 1 Trestného zákona (až 3 roky),
uložený v dolnej hranici trestnej sadzby.
Keďže sa odvolací súd aj s týmito súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade
s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku stotožňuje, na ne predovšetkým poukazuje s tým, že
obžalovanému napadnutým rozsudkom uložený trest tak pokiaľ ide o jeho druh (nepodmienečný trest),

ako aj jeho výmera (18 mesiacov), možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za primeraný
spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavineniu obžalovaného, zistenej poľahčujúcej okolnosti
azistenejpriťažujúcejokolnosti,osobeobžalovaného,jehopomeromamožnostiamnápravy(§34odsek
4 Trestného zákona) a následne tiež za dostatočný a spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu,
a to tak v oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie (§ 34 odsek 1 Trestného zákona).

Odvolací súd opakovane uvádza, že vzhľadom na vyššie rozpísané okolnosti prípadu sa nestotožnil
s návrhom obžalovaného na uloženie alternatívneho trestu a vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho
pomery a hlavne možnosť nápravy, je pre obžalovanému trest odňatia slobody, uložený mu súdom
prvého stupňa, v trvaní 18 mesiacov, preto trestom primeraným.

Odvolací súd sa plne stotožňuje i s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zaradení obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek
2 písmeno b/ Trestného zákona, pretože je správne a zákonné, keďže obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ažpísmenoe/Trestnéhoporiadku,ktorébyodôvodňovaliakúkoľvekzmenuvýrokuotreste odvolaním

obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, odvolanie ním podané podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).