Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010120
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6222010120.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 8. novembra 2023, v
trestnej veci obžalovaného A. B. C. D. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 6. marca 2023, sp. zn. 10T/39/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. D. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. B. C. D. uznaný za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

akovlastníkrodinnéhodomuvobciA.,zapísanéhonaLVč.XXX,vedenéhoSprávoukatastra,E.F.,G.A.
XX, evidovanom na par. č. XXXX, ktorý rodinný dom prenechal na základe ústnej dohody v mesiaci apríl
2019 do prenájmu B. H. I., dňa 07. 11. 2020 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách bez
predchádzajúceho súhlasu B. H. I. vošiel cez neuzamknutú bráničku na riadne oplotený dvor uvedeného
rodinného domu, kde dvorom prešiel až ku riadne uzamknutým vchodovým dverám vedúcim do domu,
potom pomocou klieští a hasáka na týchto dverách rozlomil zámok s vložkou FAB, následne si uvedené

dvere otvoril a vošiel do domu, ktorý prehľadal a vyniesol z neho osobné veci B. H. I., ktoré potom zložil
na dvore v šope, následne založil do vchodových dverí svoj nový zámok s vložkou FAB, čím B. H. I.
znemožnil dostať sa k svojmu majetku, ktorý ostal vo vnútri domu a to 1 (jeden) ks sklenené terárium
o rozmere l x 0,4 x 0,4 m, 1 (jeden) ks železný regál o rozmere 1,2 x 2 m a l (jeden) ks drevený regál
o rozmere 2 x 2 m a následne z priestorov pozemku - z dvora z voľne prístupnej šopy boli odcudzené
4 (štyri) ks 12 litrové prázdne plastové vedrá a 3 (tri) ks 12 litrové prázdne plechové vedrá, 1 (jeden)

ks 30 metrová hadica, 1 (jeden) ks elektrická brúska zn. HECHT priemer kotúča 115 m a konský pluh
s kolesami celokovový čím B. H. I., trvale bytom A. XX, t. č. bytom J. K. XXX vznikla škoda vo výške
138,10 Eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 400 Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu
bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená B. H. I. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 21.03.2023 odvolanie s tým, že z obsahu odvolania je zrejmé, že
toto smeruje voči výroku o vine a o treste. Výrok o náhrade škody teda obžalovaný svojím odvolaním

nenapadol. Úvodom popísal výrokovú časť rozsudku a následne namietal, že závažnosť predmetného
skutkujenepatrnáatedamalbyťaplikovanýmateriálnykorektívazásadaultimaratio.Rovnakonamietol
aj výšku uloženého peňažného trestu. Zdôraznil, že cez okná predmetného rodinného domu videl, že
tento je opustený, steny sú plesnivé a vo vnútri je neporiadok. Keby vedel, že rodinný dom je naďalej
obývaný nájomníkmi, nikdy by do nehnuteľnosti svojvoľne nevstúpil. Poukázal na to, že s poškodenou

ako nájomníčkou sa dohodol, že v lete bude dom vyprataný. Mal preto dostatok dôvodov sa domnievať,
že nájomný vzťah bol ukončený. Samotná poškodená už nebola v čase november 2020 oprávnenou
užívateľkou predmetného rodinného domu. V prípade pochybností, kedy bol nájomný vzťah ukončený
mal okresný súd aplikovať zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného.
Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a na vec aplikovať materiálny korektív, eventuálne
uložiť obžalovanému nižší peňažný trest.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodenej, prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s odôvodnením, že považuje
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za zákonný a trest za primeraný.

Naproti tomu, obhajkyňa obžalovaného navrhla, aby krajský súd podanému odvolaniu vyhovel.

V argumentácii sa pridržiavala skutočností, uvádzaných v písomných podaniach a v odvolaní, s tým, že
je toho názoru, že ide práve o prípad, kedy je potrebné podľa § 10 Tr. zák. aplikovať materiálny korektív.

Obžalovaný uviedol, že je toho názoru, že v celom prípade je poškodeným on. H. I. mu už 4 až 5 rokov
neplatila nájom, dlží mu 14 000 až 15 000 euro, dokonca na predmetných nehnuteľnostiach vznikol

nedoplatok na elektrine a na vode, pričom on musí platiť ešte daň z pozemkov. Dodal, že je dôchodcom,
otcom troch študujúcich detí. Navrhol rozhodnúť tak, ako uviedla jeho obhajkyňa.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal

v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a o
treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,byprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia

zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový

súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zák.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného
súdu na strane č. 4 a 5. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd považoval za
potrebné na tieto reagovať. Nebolo možné ich však akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému
meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine. Ako správne ustálil okresný súd, v čase spáchania

skutku, teda 7. novembra 2020 nájomný vzťah medzi poškodenou ako nájomníčkou a obžalovaným ako
prenajímateľom trval. V konaní totiž nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by takýto záver spochybnil.
Sám obžalovaný uviedol, že výpoveď z nájmu poškodenej nezasielal a samotná skutočnosť, že sa
poškodená v predmetnom dome nezdržiavala nie je zákonným dôvodom, na základe ktorého by nájomzanikol. Pokiaľ potom pri takomto stave obžalovaný vnikol do rodinného domu, ktorý bol predmetom
nájmu spôsobom, že vylomil zámku a túto následne vymenil zámkou novou, dopustil sa tak jednoznačne
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Krajský súd sa

zaoberal i otázkou, či v danom prípade je možné aplikovať materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.
adospelkzáveru,žeaplikáciamateriálnehokorektívuzadanéhostavuniejeopodstatnená.Obžalovaný
totiž závažným a neakceptovateľným spôsobom zasiahol do domovej slobody poškodenej. Ako správne
poukázal aj okresný súd, nájomný vzťah je vzťahom chráneným a požíva obdobnú ochranu ako vzťah
vlastnícky. Pokiaľ aj boli medzi obžalovaným ako prenajímateľom a poškodenou ako nájomníčkou dlhšie

nezrovnalosti majúce pôvod v neplnení si povinností zo strany poškodenej ako nájomníčky riadne
a včas uhrádzať nájomné a riadne sa starať a obhospodarovať prenajatý dom a pozemky, nezakladá to
obžalovanému právo svojpomocne poškodenú ako nájomníčku z predmetných nehnuteľností vypratať.
Obžalovaný mal v zmysle práva najskôr preukázateľným spôsobom ukončiť nájomný vzťah a v prípade,
žebypoškodenápredmetnénehnuteľnostiodmietlaopustiť,malsaobžalovanýobrátiťnavšeobecnýsúd
a po získaní exekučného titulu vypratanie realizovať prostredníctvom štátom zmocnenej osoby na takúto

činnosť, a to prostredníctvom exekútora. Taktiež obžalovanému nič nebránilo v prípade, že poškodená
užívala jeho nehnuteľnosti neoprávnene, oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil.
Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd sa stotožnil aj s týmto výrokom okresného

súdu, keď tento pri ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný
podľa Trestného zákona prihliadnuť. Okresný súd správne u obžalovaného pri neexistencii žiadnej
priťažujúcej okolnosti vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, správne okresný súd prihliadol i na konkrétne okolnosti prípadu,
keď vzájomné nezhody medzi obžalovaným a poškodenou vyvolala svojím správaním a konaním

isamotnápoškodená,ktorádohodnuténájomnéneplatilariadneavčasaanisariadnenestaralaariadne
neobhospodarovala prenajaté nehnuteľnosti a taktiež, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
potom správne z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia považoval
okresný súd za dostatočný alternatívny trest vo forme peňažného trestu vo výške 400 euro a krajský
súd má za to, že takto uložený trest je zákonný a primeraný rovnako ako aj stanovený náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Z týchto dôvodov potom krajský súdw rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319
Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.