Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236921
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4123236921.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: D. XXX/XX, XXX XX E. F., zastúpenej: AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom: Farská 1311/33,
949 01 Nitra, IČO: 55 534 619, proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX XX
G., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom: Staré Grunty 162, 841

04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 36 740 951, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2023 – 25 zo dňa 31.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2023 – 25 zo dňa 31.07.2023 m e n í tak,
že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni a k maloletému dieťaťu – B. C. na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi
činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky. Zároveň súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým,
že so žalovaným boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené, syn bol zverený do jej starostlivosti,
upravený bol styk otca s maloletým dieťaťom. Žalovaný sa správa agresívne, máva výbuchy zlosti,
bojí sa ho, je násilnej povahy, žalovaný má psychické problémy, bol hospitalizovaný vo E. F.. Správa
sa agresívne aj pred dieťaťom, napadol jej otca, maloletý sa ho bojí. Jeho agresívne správanie sa
stupňuje, bojí sa ho. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy a to sms

správy, potvrdenie o podaní oznámenia na žalovaného za fyzické napadnutie B. H. zo dňa 27.6.2023,
potvrdenie o podaní oznámenia na žalovaného za vulgárne vyjadrenia na žalobkyňu zo dňa 20.6.2023,
lekársku správu B. I. B. zo dňa 06.07.2023 so záverom fobicko úzkostná porucha, akútna reakcia na
stres, odporučené psychologické vyšetrenie, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol
žalovanému uložený dočasný zákaz vstupu do nehnuteľností – rodinného domu súp. č. XX J., trestné
rozkazy Okresného súdu Nitra, ktorými bol žalovaný uznaný vinným z neoprávneného vniknutia do

obydlia, z vyhrážania sa zabitím B. K., rozkazy Obvodného úradu Nitra a Obvodného úradu Bratislava o
uložení sankcie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra
o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania sa.
3. Súd prvej inštancie mal v danej veci za preukázané, že sú splnené zákonné dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia. Je podľa neho osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami. Potreba dočasnej úpravy vyplýva zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňa dostatočným spôsobom – listinnými dôkazmi
preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný jepodozrivý z násilia voči žalobkyni, nie je to len subjektívne presvedčenie žalobkyne, ale je aj objektívne
preukázanépotvrdenímovykázanízospoločnéhoobydliaanariadenímneodkladnéhoopatreniavtomto
zmysle súdom ako aj viacerými potvrdeniami o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch ako

aj začatím trestného stíhania a vydanými trestnými rozkazmi Okresným súdom Nitra. Preto súd prvej
inštancie dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie mal
teda za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni. Nariadením neodkladného opatrenia je
podľa neho možné dosiahnuť ochranu žalobkyne, ako aj maloletého dieťaťa; nariadením neodkladného
opatrenia chcel súd prvej inštancie zabrániť akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch a žalobkyni

poskytol okamžitú a efektívnu súdnu ochranu tým, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a to z dôvodu, že existujú závažné dôvody domnievať
sa, že je ohrozený jej život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť, telesná a duševná integrita. Účelom
neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010.
4. Súd prvej inštancie na predmetný návrh aplikoval ustanovenia § 324 až 329 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
5. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods.
1 CSP.
6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd návrh zamietne, resp. že napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.
7. Dôvod pre takýto postup vzhliadol žalovaný v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. g) CSP.
8. V odôvodnení odvolania žalovaný ďalej uviedol, že sa so žalobkyňou zoznámil v roku 2014 po tom, čo
úspešneabsolvovalprotialkoholickúliečbuapobytvresocializačnomzariadení.Žalovanýmáabstinovať
už11rokovbezrecidívy.Tútoskutočnosťpredžalobkyňounikdynezatajil,vedelapodľanehoodzačiatku

o jeho zdravotnom stave. Počas celej doby ich spolužitia mal žalovaný riadne pracovať, riadne chodiť
do práce, starať sa o rodinu, finančne aj inak zabezpečovať chod domácnosti; postavili si spoločné
bývanie, so žalobkyňou sa v roku XXXX zosobášili a v roku XXXX, konkrétne XX.XX.XXXX sa im
narodil syn B.. Manželstvo bolo podľa neho spočiatku harmonické, avšak problémy nastali v období,
keď mal syn X roky. Syn zle spával, žalobkyňa bola vyčerpaná starostlivosťou o dieťa. Žalovaný nikdy

nevyvolával napätie a hádky pred maloletým. Častokrát to bola práve žalobkyňa, ktorá žalovaného
bezdôvodne napádala, že je lenivý a vyleží jamu na gauči, keď si na chvíľu chcel oddýchnuť. Neustále ho
komandovala,sekírovalaavytváralaveľmizlúatmosféruvdomácnosti,žalobkyňabolatá,ktoráakoprvá
stupňovala napätie, nenávisť a zlobu. Keď bolo toto jej správanie už neúnosné, žalovaný ju upozornil,
abybolaticho,avšakvosvojichútokochnajehoosobuneprestávala,následnenaňuzvýšilhlasaskríkol:

"Drž už hubu!" Nemalo to žiaden efekt, stále ho slovne napádala, čo vygradovalo do takej miery, až ju
žalovaný vulgárne urazil a použil pri tom expresívnejšie slová. Takáto vyhrotená situácia sa opakovala
maximálne trikrát, pričom so žalobkyňou žalovaný neriešil iné závažné problémy vo vzťahu. Žalovaný
uviedol, že podľa vyjadrenia psychologičky p. Mgr. Márie Jančiarovej, ktorú maloletý navštevuje a ktoré
má žalovaný od nej, sa jeho psychický stav zhoršil zmenou pomerov v domácnosti. Z uvedeného

ale podľa žalovaného nevyplýva, že by žalovaný a vyslovene jeho správanie malo mať negatívny
dopad na psychiku maloletého. Je podľa neho prirodzené, že maloleté dieťa, a to v takom útlom veku,
aký má maloletý B., citlivo vníma zmenu v rodinnom prostredí, rozvod rodičov, ich nedorozumenia,
uvedené je bohužiaľ bežným dopadom rozvodov rodičov na ich deti, avšak účelovo za to obviňovať
len žalovaného nie je podľa neho na mieste. Žalovaný sa ohradil voči tomu, že by sa prejavoval

voči žalobkyni agresívne, že by mával výbuchy zlosti, rozbíjal nábytok v dome a že by sa ho mala
odôvodnene báť. Uvedené nie je podľa neho pravda, sú to len účelovo vymyslené klamstvá zo strany
žalobkyne za účelom zamedziť styk žalovaného s jeho synom. K psychickým problémom, ktoré má
údajne žalovaný, žalovaný uviedol, že v minulosti mal problémy s alkoholom, o čom žalobkyňa vedela,
avšak sa úspešne podrobil protialkoholickej liečbe a absolvoval aj pobyt v resocializačnom zariadení,

pričom už XX rokov abstinuje, nepije ani hlt alkoholu a nedošlo u neho ani k žiadnej recidíve. Žalobkyňa
v podanom návrhu uviedla, že dňa 27.06.2023 si žalovaný prišiel prevziať syna, keď sa k nemu priblížil
jej otec za účelom odovzdania dieťaťa, žalovaný ho mal fyzicky napadnúť a spôsobiť mu zranenia, s
ktorými je už piaty týždeň práceneschopný. Maloletý mal byť svedkom tohto napadnutia a odvtedy sa
má žalovaného báť. Existuje podľa neho aj videozáznam, ktorý si nahrávali (žalobkyňa s jej otcom)

na mobilný telefón a je predložený na polícii a kde vidieť, že tento incident bol vyvolaný naschvál s
cieľom úplne odstrihnúť žalovaného od jeho syna. Otec žalobkyne použil slová, že žalovaného chcú za
každú cenu dostať do basy a urobiť z neho kriminálnika. Svedkom uvedeného bola aj matka žalovaného,
pričom otec žalobkyne sa pod ťarchou dôkazov priznal, že celý incident vyvolali a mali ho pripravený.Žalovaný má za to, že otec žalobkyne naďalej úmyselne naťahuje svoju práceneschopnosť, aby dokázal
ublíženie na zdraví, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o účelovú práceneschopnosť. Predmetná
vec – priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na zdraví bola podľa žalovaného z

Okresného úradu Nitra postúpená na OR PZ Nitra, obvodné oddelenie PZ Veľké Zálužie, čo preukázala
doloženým dôkazom žalobkyňa. Podľa posledných informácií žalovaného bola predmetná vec z polície
– OR PZ prekvalifikovaná opäť na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, číslo spisu: OU-NR-
OVVS2-2023/047543-004. Žalovaný sa vyslovene ohradil voči tomu, že by žalobkyňu sledoval, nebodaj
sa jej vyhrážal, bombardoval ju správami či jej želal smrť. Rovnako tak žalovaný nikdy žalobkyňu ani

ich syna fyzicky nenapadol (žalobkyňou uvádzané zaháňanie päsťami a pľutie na nich). Má za to,
že zámerom žalobkyne prostredníctvom jej návrhu a podávaných trestných oznámení je jednoznačná
diskreditácia osoby žalovaného za účelom ho vylúčiť zo života maloletého a zakázať mu styk s ním.
Žalobkyňa a jej otec chcú vyslovene žalovaného dostať do väzenia, čo mu potvrdil aj maloletý, ktorý
žalovanému viackrát oznámil, že nesmie u neho spať, lebo by podľa slov svojej matky/žalobkyne išiel
žalovaný do basy, na čo má aj doklad od polície. K trestnému oznámeniu žalobkyne na žalovaného zo

dňa 20.06.2023 za vulgárne vyjadrenia zo strany žalovaného na žalobkyňu uviedol, že sa jedná len o
potvrdenie o podaní trestného oznámenia, kde žalobkyňa uviedla, že sa na jej adresu žalovaný vulgárne
vyjadruje, uráža ju a maloletému o nej rozpráva rôzne nepekné veci. Je podľa žalovaného právom
každého podať trestné oznámenie, pričom sa jedná len o uvedenie skutočností zo strany žalobkyne,
rovnako tak môže na žalobkyňu hocičo uviesť aj žalovaný. Žalovaný nemá vedomosť o tom, ako bolo

uvedené trestné oznámenie napokon vybavené, avšak bez nejakého záveru príslušných orgánov to
nepovažuje za relevantný dôkaz, ide len o ničím nepreukázané tvrdenia žalobkyne. K lekárskej správe
od B. B. I. zo dňa 06.07.2023, prikladanej ako dôkaz k návrhu, uviedol, že v predmetnej lekárskej správe
sú opäť len tvrdenia žalobkyne o tom, ako ju údajne bývalý manžel psychicky týra, že sa o seba a
syna bojí, že nespí, že trpí úzkosťou a pod., aj v tomto prípade ide len o slová zo strany žalobkyne,

ničím nepodložené, jej subjektívne tvrdenia, s tým, že lekár ako záver uviedol fobicko-úzkostnú poruchu,
akútnu reakciu na stres. Má za to, že v tomto prípade bez nejakého hlbšieho skúmania a len na
základe subjektívnych tvrdení žalobkyne vyvodiť záver, že žalovaná má úzkosť (ktorú si už sama pri
popise jej stavu pred lekárom uviedla) a fóbiu priamo zo žalovaného, je predčasné. V tomto období
podľa žalovaného všeobecne veľa ľudí trpí úzkosťami, je to aktuálne veľmi častá diagnóza vyvolaná

viacerými podnetmi, zároveň konkrétne v prípade žalobkyne môže ísť o osobu, ktorá je všeobecne
nachýlnejšia na úzkosti. Na základe jednej jedinej veľmi stručnej lekárskej správy nie je podľa neho
možné jednoznačne určiť žalobkyňou tvrdené ohrozenie jej osoby zo strany žalovaného. Žalobkyňa
okrem tejto jednej jedinej lekárskej správy nedoložila do konania žiadnu inú lekársku správu týkajúcu
sa napr. nejakého fyzického napadnutia či zranenia, žiadnu lekársku správu vo vzťahu k maloletému. K

ďalším dôkazom a to konkrétne k uzneseniu Okresného súdu Nitra o nariadení neodkladného opatrenia,
ktorým bol žalovanému uložený dočasný zákaz vstupu do nehnuteľností – rodinného domu súp. č. 11
Alekšince, uviedol, že návrh, na základe ktorého bolo vydané, je ešte z roku 2011, t. j. ide o 12 rokov
starú vec. K trestným rozkazom Okresného súdu Nitra a Rozkazu o uložení sankcie za priestupok opäť
uviedol, že ide o rok 2010, 2011, v jednom prípade o rok 2012. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva,

žalobkyňa ako dôkazy predložila rozhodnutia, trestné rozkazy z roku 2008, 2010 , prevažne dôkazy z
roku 2011 (problémové obdobie života žalovaného), pričom žalovaný už XX rokov úspešne bez recidívy
abstinuje, vedie riadny život, pracuje, riadne sa staral o rodinu, o maloletého syna. K predkladanej sms
komunikácii medzi stranami sporu uviedol, že nemožno považovať predkladanú sms komunikáciu za
nejaký dôležitý, relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval odôvodnený strach žalobkyne zo žalovaného.

Samozrejme, vzťahy medzi stranami sporu nie sú podľa neho aj vzhľadom na aktuálnu situáciu dobré,
aj komunikácia je horšia, takže je možné, že žalovaný vzhľadom na celkovú frustráciu prameniacu zo
správania sa žalobkyne používa expresívnejšie vyjadrovanie sa vo vzťahu k jej osobe, avšak uvedené
neodôvodňuje nariadené neodkladné opatrenie. Ďalej uviedol, že žalobkyňa vo vzťahu k maloletému
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, prečo by mal žalovaný mať zákaz priblíženia sa

aj k jeho synovi. Žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že by bol žalovaný pre
svojho syna nebezpečný, o uvedenom nepredložila jeden jediný dôkaz. Žalovaný na záver uviedol, že
žalobkyňa celkovo v návrhu uvádzala samé nezmysly a nepravdy, sú to len jej subjektívne ničím reálnym
nepodložené tvrdenia, jej snahou je žalovaného za každú cenu vykresliť ako agresora či nevyrovnaného
človeka. Jediným cieľom práve týmto účelovým návrhom a podávaním neopodstatnených trestných

oznámení je očierniť žalovaného a zamedziť mu resp. úplne zakázať stretávanie sa so synom.
Žalobkyňamaladokoncažalovanémutrikrátodmietnuťvydaťsynazaúčelomrealizáciestykunazáklade
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pre žalovaného je jeho syn všetkým, je pre neho
extrémne dôležité, aby sa s maloletým stretával, bol plnohodnotnou súčasťou jeho života, mal s nímpravidelný kontakt, keďže syn ho má rád a je s ním šťastný, žalovaného jediným prianím je, aby mal so
synom zachovaný tento výborný vzťah, ktorý medzi sebou majú a ktorý sa žalobkyňa aj prostredníctvom
tejto žaloby snaží za každú cenu zničiť. Aj na základe vyššie uvedeného, žalovaný nemôže súhlasiť

s vydaným uznesením a tvrdeniami súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení. Konkrétne
nesúhlasí ani s argumentami súdu prvej inštancie uvedenými v bode 6. odôvodnenia, kde súd prvej
inštancie uvádza, že mal za preukázané, že sú splnené zákonné dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia, je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalovaný nesúhlasí ani
so záverom súdu prvej inštancie, že mal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni a že

existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť,
telesná a duševná integrita. Pri nariadení tohto druhu neodkladného opatrenia musia existovať závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda
alebo bezpečnosť, v tomto prípade žalobkyne a aj maloletého, pričom súd musí mať uvedené za
osvedčené aj na základe relevantných dôkazov. Žalobkyňa do konania predložila cez 10 rokov staré
dôkazy, účelové trestné oznámenia, sms komunikáciu a jednu lekársku správu.

9. Na odvolanie žalovaného reagovala žalobkyňa svojím vyjadrením, v ktorom uviedla, že napadnuté
uznesenie zo dňa 31.07.2023 považuje za správne a tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní označila
za nepravdivé. Žalovaný sa ku nej mal počas manželstva správať agresívne. Jeho neprístojné chovanie
si mal opakovane priznať, potvrdiť jej ho v osobnom rozhovore a aj v správach, z ktorých časť predkladá
súdu ako dôkaz. Keď mu v správe napísala, že sa ho bojí, že jej pľul do tváre a vulgárne jej nadával,

tak jej mal odpísal: „Ja som idiot, mal som strach a schoval som ho za agresiu.“ V správach jej mal
písať, že má obrovské výčitky za to, čo im spôsobil. Písal, že synovi B. nikdy nechcel ublížiť a stále to
ľutuje. Priznal aj to, že synovi ubližoval a že si to vyčíta. Žalovaný mal podľa žalobkyne pravidelne počas
manželstva výbuchy zlosti, nadával aj jej aj synovi, ohrozoval ich, rozbíjal zariadenie. Ich manželstvo
nebolo harmonické ani zďaleka. Po sobáši sa jeho správanie postupne menilo. Začalo to už tým, že ju

nechcel zaviesť ani do pôrodnice so slovami, že on ide do roboty a kedy to chce vlastne rodiť. Neskôr,
keď mal syn asi X mesiacov, bol žalovaný chorý a žalobkyňa sa ho mala spýtať dva krát, či nejde radšej
k lekárovi, načo nijako nereagoval a na tretí krát vybuchol a hodil mobil do notebooku, čo zobudilo
aj syna, zobrala ho do náručia a utešovala. Na to žalovaný vyletel z postele, vulgárne jej nadával a
zaháňal sa päsťami, zo strachu si kľakla aj s dieťaťom na rukách a prosila ho, aby prestal. Od tej

doby sa to zhoršovalo a neskôr stupňovalo. Jej otec nikdy podľa žalovanej nepovedal, že žalovaného
chcú za každú cenu dostať do basy a urobiť z neho kriminálnika. Kontakt medzi žalovaným a jej otcom
bol obmedzený iba na odovzdanie a prevzatie dieťaťa. Tvrdenie, že ich syn žalovanému hovoril, že
pôjde do basy, považuje za vymyslenú výhovorku, ktorá má ospravedlniť útok na jej otca. Nepravdivé
je podľa nej aj vyjadrenie žalovaného, že “Pri vrátení syna žalobkyni, žalovaného čakal aj jej otec,

ktorý prevzal syna a odovzdal ho žalobkyni a vzápätí na žalovaného slovne zaútočil, následne otvoril
dvere na žalovaného aute a kričal na jeho mamu "Čo si to za k....a vychovala?“ Audiovizuálny záznam
incidentu preukazuje, že tieto tvrdenia žalovaného sú lživé. Incident sa odohral tak, že jej otec požiadal
slušne žalovaného, aby naďalej neosočoval a neobťažoval žalobkyňu a jej mamu, vzhľadom na to,
že tieto útoky trvali rok po rozvode formou sms, vykrikovania a pod. a naďalej sa stupňovali. Na to

sa ho žalovaný pohŕdavo a výsmešne spýtal: „Čo chceš ty kokot starý?“ Na to jej otec otvoril dvere
na aute, aby zobral autosedačku, ktorú dávala žalovanému ráno pri rannom odovzdávaní a spýtal sa
jej bývalej svokry, čo to vychovala za syna. Na to žalovaný chytil jej otca pod krk, začal mu vulgárne
nadávať slovami: „Ty čo vyprávaš kokot skurvený“, začal do neho sácať a jej otec sa začal brániť.
Jeho matka vykrikovala, aby ho nechal, žebráka, pričom vstúpila medzi žalovaného a jej otca. To, že

žalovaný mal prekážku v tom, aby mohol dobiť jej otca, ho ešte viac vyprovokovalo a preto udieral jej
otca čo najväčšou silou päsťami do tváre. Nadával mu do „buzerantských kokotov a zkurvysynov, hajzlov
vyjebaných skurvených“. Následne začal veľmi vulgárne nadávať. Keď jej otec požiadal jej matku, aby
zavolala políciu, žalovaný sa začal rozčuľovať, že na koho chce volať políciu, že on je „kokot“ a že udrel
prvý a udieral jej otca päsťami naďalej. Po tom jej matke začal nadávať, že je „prijebaná, že má držať

piču“. Žalobkyni začal nadávať, že je „kurva“ a že klame, že ich žiadni policajti nezavrú. Nakoniec jej
bývalá svokra povedala, že sú špinavci, a žalovaný posmešne povedal jej otcovi, že príde aj zajtra a
že ho „rozjebe“. Všetko sa to stalo pred očami syna, aj keď sa žalobkyňa snažila ho čo najrýchlejšie
zobrať na rukách preč, ale pri preberaní mu spadla legová hračka a prosil ju aby mu to pozbierala. Kým
to urobila a zobrala syna, už prišlo k napadnutiu. Odvtedy sa syn na to často pýta, slovami aj gestami

jej opisuje ako to videl a čo si pamätá a hovorí jej, že sa bojí, aby aj jeho otec nezbil. Syn odvtedy
začal opakovane odmietať stretnutia s otcom. Túto situáciu riešila aj prostredníctvom sociálnej kurately s
pánom PhDr. Vojtechom Ružičkom, PhD. Pre úplnosť dodala, že PN jej otca naďalej trvá, keďže ďalšími
vyšetreniami sa zistilo, že otec má zlomenú sánku. Žalovaný je momentálne hrozbou pre ňu aj svojhosyna pre jeho nevyspytateľné, neovládateľné a agresívne správanie. Syna žalovanému dávala v súlade
s rozhodnutím súdu až do dňa 24.06.2023, kedy došlo k predmetnému napadnutiu. Dieťa sa správalo
vulgárne a agresívne iba po stretnutí s jeho otcom. Po pojednávaní o úprave styku sa syn od otca vrátil

so slovami, že mama je odpad a patrí do smetí a nadával jej, že je „hovno“. Povedal, že tak to hovorí
tato. Pri druhom styku, prišlo už k spomínanému napadnutiu. Žalobkyňa sa ohradila voči tvrdeniam
žalovaného, že je narcistický manipulátor, lebo to nie je pravda. Vždy mala synovi pekne rozprávať o
otcovi, žalovaný však nechápe, že malý ho začal odmietať po tom, ako bol svedkom jeho správania a
napadnutia. Tvrdenia žalovaného, že mňa ani syna fyzicky nenapadol, popiera aj on sám v správe z

2. júla 2022, kde jej napísal: „Vychutnal som si pľuvanec do tvojho opičieho ksichtu, ale malý to videl.
Raz ti to urobí tiež.“ Žalovaný pľul na ňu aj na dieťa, zaháňal sa opakovane päsťami, porozbíjal dom
pred očami syna. Teraz to síce popiera, ale potvrdil to sám aj v konaní vedenom na Okresnom súde
Nitra, sp. zn. 24P/13/2023 a sp. zn. 24P/46/2023. Relevantným dôkazom o nevhodnosti styku ich syna
so žalovaným je aj audiovizuálny záznam o napadnutí jej otca žalovaným, ktorý dala k dispozícii polícii.
Jej bývalá švagriná K. G. a J. C. údajne popisujú vzťah medzi žalovaným a ich synom ako láskyplný, že

sa s mím stále hral a podobne. Uviedla, že obe boli v ich spoločnej domácnosti asi 3 krát na návšteve.
Žalovaný sa vie podľa nej dobre pretvarovať. Psychologičku vyhľadala iba kvôli synovi, aby jej pomohla
spracovať traumy dieťaťa. Psychologička Mgr. Mária Jančiarova PhD. robila emočné testy dieťaťa po
tom, ako bol syn svedkom napadnutia jeho dedka. Testy robila bez prítomnosti žalobkyne a po skončení
ju informovala ako dopadli. Syn mal ku kartičkám, na ktorých boli pandy s emóciami prideliť kto je to.

Pandu s úsmevom pridelil k matke, smutnú k dedkovi, lebo ho bolí hlavička, a kričiacu pandu odhodil
na zem. Po otázke prečo ju odhodil, syn povedal, lebo kričí a jemu sa to nepáči. Spýtala sa ho, kto
kričí a povedal, že tato doma kričal. Potom už nechcel pokračovať a chcel si kresliť srdiečka. Nakreslil
celej rodine a psychologička sa spýtala či nakreslí ocinovi, povedal že nie. Ďalší test robila o mesiac
neskôr kde na kartičkách boli tie isté pandy jedna skupina sa usmievala a druhá kričala. Vybral si tú,

čo sa usmieva a na otázku prečo si nevybral druhú, odpovedal lebo kričia a aj tato kričal a rozbíjal.
K psychickým problémom, ktoré má údajne žalovaný, žalovaný uvádza, že v minulosti mal problémy
s alkoholom, o čom mala žalobkyňa vedieť. O bývalom manželovi vedela podľa nej len to, že bol na
protialkoholickom liečení. Nevedela o jeho ďalších psychických ochoreniach. Žalovaný je aj dodnes
poberateľom invalidného dôchodku aj z dôvodu psychiatrických diagnóz. V súčasnosti má vedomosť

o tom, že mal diagnostikovanú depresiu, alkoholizmus a emocionálnu poruchu osobnosti. O trestnej
minulosti žalovaného nemala žiadnu vedomosť.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)], bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

16. V zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred
rozhodnutím súdu je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a obava, že exekúcia
bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí
byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná.
Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje

neodkladné opatrenie učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd
vyvodí záver o prípustnosti resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie
je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jehonariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti
postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
17. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých

osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná integrita, dušená
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia v blízkych vzťahoch.
Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných
slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná

integrita žalobcu mohla byť ohrozená.
18. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným
súdu prvej inštancie dňa 26.07.2023 domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni
a k maloletému dieťaťu (B. C., nar. XX.XX.XXXX) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne
orgánu prejednávajúcimi priestupky. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa správa agresívne, máva

výbuchy zlosti, je násilnej povahy a navyše má aj psychické problémy. Agresívne sa správa aj pred
dieťaťom, pred ktorým napadol jej otca. Dieťa sa ho bojí a agresivita žalovaného sa stupňuje.
Žalobkyňa k návrhu pripojila trestné rozkazy Okresného súdu Nitra, SMS komunikáciu žalovaného,
potvrdenie o podaní oznámenia na žalovaného, lekársku správu, uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia a pod.

19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrhu žalobkyne vyhovel z dôvodov uvedených vyššie.
20. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu ako aj z predložených dôkazov a tvrdení oboch strán
dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho
súdu neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP absentuje jeho základný predpoklad, a to preukázanie,

resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého
by sa mal dopúšťať voči žalobkyni a ich maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo nariadenie
neodkladného opatrenia.
21. Súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia tým, že
žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalobkyni. Tento svoj záver

však súd založil väčšinou na základe listinných dôkazov, z ktorých obsahu síce vyplýva, že žalovaný bol
opakovane trestne stíhaný, resp. stíhaný v priestupkových konaniach, avšak všetkých týchto skutkov sa
žalovaný dopustil v rokoch 2008 až 2011, a preto nie sú spôsobilé preukázať, že žalovaný sa rovnakým
spôsobom správa aj v čase rozhodovania súdu o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia. Uvedený záver sa vzťahuje aj na nariadené predbežné opatrenie, ktorým Okresný súd

Nitra žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti svojho otca. Aj v konaní o tomto
návrhu ide o popis správania sa žalovaného, avšak z roku 2011, čo nemôže byť relevantné pri
posudzovaní správania sa žalovaného v roku 2023. Správanie žalovaného napĺňajúce dôvody pre
nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 325 ods. 1 písm. h) CSP nepreukazujú ani
potvrdenia o podaní oznámenia žalobkyne a jej otca na žalovaného z 20.06.2023 a 27.06.2023, nakoľko

v tomto štádiu ide len o ich tvrdenia a navyše z ich obsahu nie je zrejmé a preukázané ohrozovanie
telesnej a duševnej integrity v rozsahu vyžadujúcom dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia.
Uvedené sa vzťahuje aj na lekársky nález zo dňa 06.07.2023.
Napokon odvolací súd dodáva, že predložená SMS komunikácia zo strany žalovaného voči žalobkyni
naznačuje, že medzi stranami sú dlhodobo narušené vzťahy, ktoré vyústili do hádok, pri ktorých boli

použité vulgárne výrazy, avšak v konaní nebolo preukázané psychické a už vôbec nie fyzické násilie
požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil a návrh zamietol.

23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.