Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Dudášová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201686
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2521201686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsporežalobcu:A.B..A.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXXX/X,D.,zastúpeného

advokátom: JUDr. Michal Mudrák advokát, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej: A. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej spoločnosťou: RS legal s.r.o., M. Waltariho 7, Piešťany, o
zaplatenie 4.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 24. mája 2022, č.k. 22C/47/2021-494, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í , tak že žalovaná j e p o v i n n

á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.400,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.400,- eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšku napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III.Žalobcovipriznávavočižalovanejnároknanáhradutrovprvoinštančného,odvolaciehoadovolacieho
konania v rozsahu 58,34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie pôvodne v konaní rozhodol rozsudkom z 27.06.2018 č.k. 7C/10/2015-163 tak, že
výrokom I. žalobu žalobcu o zaplatenie 4800,- eur s príslušenstvom zamietol a výrokom II. žalovanej

voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd rozsudkom zo dňa
25.09.2019 č.k. 26Co/152/2018-227 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. potvrdil a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Na základe
dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.02.2021 sp. zn. 8Cdo/48/2020
rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 25.09.2019 č. k. 26Co/152/2018-227 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 07.09.2021 č. k. 26Co/29/2021-316 rozsudok súdu
prvej inštancie z 27.6.2018 č. k. 7C/10/2015-163 vo výrokoch I. a II. zrušil a vec súdu prvej inštancie

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd, viazaný názorom dovolacieho súdu odôvodnil
svoje rozhodnutie tým, že záver súdu prvej inštancie o neexistencii priameho dôkazu o zaplatení kúpnej
ceny žalobcom žalovanej neobstojí, nakoľko takýmto dôkazom je samotná kúpna zmluva uzatvorená
medzi žalobcom a žalovanou (najmä dohoda zmluvných strán uvedená v článku IV. zmluvy, v ktorom sa
jednoznačne konštatuje, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise zmluvy) a to najmä
vzhľadom na jej charakter (nejde o formulárovú zmluvu), ale aj okolnosti jej uzatvorenia, a to najmä
samotnú skutočnosť, že kúpnu zmluvu pripravila samotná žalovaná a túto aj v takomto znení podpísala.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 400 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
2 400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.II. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 2 400 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 400 eur od
15.10.2014 do zaplatenia súd žalobu zamieta.
III.Žiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancie,odvolaciehoadovolacieho

konania právo.
IV. A. D. G., E. XX, XXX XX H. má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 50 %.
V. A. D. G., E. XX, XXX XX H. má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 50 %.“

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1,
§ 499, § 500 ods.1 , § 504, 507 ods. 1, 2, § 508 ods. 1, 2, § 509 ods. 2, § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods.
1, § 424 zák. č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“.

4. Žalobca si žalobou uplatnil nárok z vád predanej veci – koňa, resp. zľavu z kúpnej ceny a súčasne
nárok podľa § 509 ods. 2 OZ, a to primerané zadosťučinenie za to, že sa nárokov z vád musel domáhať
na súde, spolu vo výške 4.800,- eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim bola dňa 07.08.2014
uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kobyla F. na základe, ktorej sa žalovaná zaviazala

previesť vlastnícke právo ku kobyle F. na žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu
5000 eur, pri podpise zmluvy. Žalovaná v predmetnej zmluve vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne skryté
vady, na ktoré má povinnosť kupujúceho upozorniť a taktiež, že predmet zmluvy nemá žiadne vady.
Medzi stranami nebolo sporné a zároveň to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, že žalobca dňa
10.07.2014 zaplatil žalovanej preddavok vo výške 1000 eur. Taktiež mal súd za preukázané zaplatenie

sumy4000euržalobcomžalovanejpripodpisezmluvydňa07.08.2014,čovyplynulozpriamehodôkazu,
ktorým je samotné ustanovenie čl. IV kúpnej zmluvy medzi stranami uzavretej, ktorej znenie pripravila
samotná žalovaná.

5. V konaní medzi stranami bola sporná otázka vady koňa, a teda či v čase predaja 07.08.2014 kobyla

F. ako predmet kúpy, trpela vadou spočívajúcou v atrofii svalstva v oblasti ramena a lopatky (nešlo teda
iba o estetickú vadu ako žalovaná uistila žalobcu v komunikácii pred samotným uzavretím zmluvy) ktorá
robí koňa F. nespôsobilého na jazdenie (športové a rekreačné), táto skutočnosť však bola preukázaná
vykonaným dokazovaním. Spornou bola i výška zľavy, ktorú má poskytnúť žalovaný žalobcom za
zistenú skrytú vadu. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá zodpovednosť len za vady, ktoré sa

prejavili až dodatočne, keďže zjavné vady (§ 500 ods. 1 OZ) je možné pri bežnej, obvyklej pozornosti
pri prehliadke veci zistiť. Ochorenie ramenného kĺbu resp. atrofované svalstvo na ľavej hrudníkovej
končatine, ktorého príčinou bolo aj krívanie na ľavej strane kobyly tu boli už v čase predaja, a závery
znalcov na základe vyšetrení vykonaných po kúpe, resp. v roku 2017 tak sú verifikované aj týmito inými
nepriami dôkazmi. Súd považuje za logické vysvetlenie, že pôvodne bolo diagnostikované zranenie

na pravej strane (pričom aj znalec G. pripustil, že si mohol stranu zmýliť) s tým, že pravdepodobne
išlo o omyl spočívajúce v popise poranenia z pohľadu vyšetrujúceho lekára. Podstatným ostáva, že
všetci na vyšetreniach zainteresovaní veterinári a znalci sa zhodli v podstate na totožnom závere -
poranenie v oblasti ramenného kĺbu, atrofia svalstva a krívanie kobyly, pričom tento stav u kobylu musel
jednoznačne pretrvávať už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Následky zranenia pravej kobyly sú

nezvratné a silne obmedzujú správny pohyb a znemožňujú jej športové využitie. Na rekreačné jazdenie
by bola vhodná so značným obmedzením váhy jazdca až po doliečení, ktoré ale pri tak markantnom
atrofovanom svalstve m. triceps humeri pedis thoracis sinistra neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o vadu faktickú (podstatne sťažujúcu až znemožňujúcu
užívanie kobyly na žalobcom vymienený účel - rekreačné jazdenie - vychádzky ) a skrytú nakoľko

žalobca ako kupujúci pri bežnej - obvyklej pozornosti vadu kobyly F. zistiť nemohol. O priehlbinke na
nohe kobyly bol zároveň žalovanou oboznámený a uistený, že ide len o vadu estetického charakteru.
Zároveň však žalovaná - žalobcu v čl. IV bod 1. ubezpečila že „ predmet zmluvy nemá žiadne vady“.
Čo znamená, že aj keby sa jednalo o zjavnú vadu, ktorú mal žalobca pri prehliadke zistiť mohol by si
uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady, ktoré právo mu v danom prípade vyplýva z § 500 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne stanovuje že ak scudziteľ - predávajúci výslovne ubezpečil,
že vec je bez akýchkoľvek vád, má (kupujúci) právo uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, aj v
prípade vád zjavných. V prípade, že predávajúci kupujúci uistí, že predmet kúpy nemá žiadne vady
platí, že predávajúci zodpovedá za všetky vady, a to aj zjavné do očí bijúce, ktoré by každý kupujúcimusel odhaliť pri zníženej podpriemernej pozornosti. V danom prípade vadu kobyly F. neodhalilo viacero
osôb jazdiacich na nej pravidelne pred kúpou, preto má súd za to, že nebolo možné od žalobcu - laika
očakávať aby pri obvyklej pozornosti takúto vadu odhalil.

6. Pri stanovení výšky zľavy súd prvej inštancie prihliadol na to, že vada spôsobila zníženie možností
využitia kobyly F. ako aj skutočnosť, že žalobca neprezentoval, že v dôsledku skrytej vady bolo
nevyhnutné na vec vynaložiť náklady akéhokoľvek charakteru, ktoré by inak neboli (napr. liečenie,
špeciálna strava, lieky a podobne). Pri stanovení primeranej zľavy teda súd vychádzal z nasledujúcich

skutočností - dojednaná kúpna cena - 5000 eur, preukázaná hodnota kobyly 1500 eur (jatočná a pridaná
hodnota reprodukčná), nemožnosť využívania kobyly na účel žalobcom vymienení - rekreačné jazdenie,
preukázané faktické využívanie predmetu kúpy žalobcom a ďalšou osobou na rekreačné jazdenie aj po
kúpe,neprejavovaniesavádhneďprikúpe-keďžalobcasám,uviedolžekobylanekríva, nepreukázanie
žiadnych nákladov spojené s odstraňovaním alebo zmierňovaním následkov vady, žalobca na kobyle
jazdil pred kúpou aj po samotnej kúpe, pričom využitie na rekreačné jazdenie umožnil aj I. J., pričom v

konaní netvrdil akým spôsobom sa mali preukázané vady pri predmetných jazdách prejavovať, resp. mu
úplnetakétovyužívanieznemožňovať. Súdtaktiežprihliadolnaskutočnosť,žekobylaF.mávrodokmeni
známe mená ako K., po ktorom pochádza K. L., ktorý sa zúčastnil a umiestnil na Olympiáde, kde skončil
17., skákal 217 cm prekážky a práve v tejto súvislosti u nej bola možnosť, že porodí kvalitné žriebä, za
predpokladu pripustenia kvalitným žrebcom. Súd pritom nevychádzal pri stanovení primeranej zľavy z

kúpnej ceny z matematického výpočtu, nakoľko všetky uvádzané skutočnosti s výnimkou kúpnej ceny
dohodnutej a preukázanej jatočnej a reprodukčnej hodnoty kobyly, ide o okolnosti kde ich primeranosť
je potrebné určiť na základe vzájomných súvislostí prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu - úvahou,
pričom výška tejto zľavy je potom súdom určená s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti
na sumu 2400 eur, ktorá podľa názoru súdu zohľadňuje charakter a význam všetkých týchto okolností

v ich súhrne a je vo vzťahu k nim primeraná. Zároveň takto určená výška zľavy nemá za následok
neprimeraný prospech veriteľa a nespôsobuje ani neprimeraný prospech dlžníka. Poskytnutie zľavy
vo výške 2400 eur navodzuje stav medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcim a predajcom, ktorý by
vznikol v prípade, ak by v danom prípade bolo plnené bez vád. Súd poukázal na skutočnosť, že je
preukázané, že kobyla mala v čase kúpy hodnotu 1500 eur, a aj napriek skutočnosti, že žalobca nikdy

chovateľstvo resp. využitie reprodukčných schopností neplánoval, pri ponechaní si vlastníckeho práva
(voľba žalobcu) mu ostávala kedykoľvek v budúcnosti (po uplatnení primeranej zľavy) možnosť sa
slobodne rozhodnúť a aj niektoré z týchto vlastností kobyly využiť. Prípadne realizovať len výlučne jej
trhovú hodnotu vyplývajúcu z týchto vlastností predajom za trhovú cenu. Kupujúci má teda právo na
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny do výšky zľavy. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanej zaplatil ako preddavok na kúpnu cenu 1000,-
Eur a taktiež bolo preukázané zaplatenie doplatku kúpnej ceny vo výške 4 000 eur pri podpise zmluvy,
preukázané žalobcom podľa názoru súdu žalobcovi vznikol nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo
výške 2400 eur. Ak teda kúpna cena bola kupujúcim - žalobcom predávajúcemu - žalovanej zaplatená
práve vo výške eur 5000 eur, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie časti kúpnej ceny zodpovedajúcej

výške primeranej zľavy 2400 eur, v ktorej časti bola žaloba dôvodná a preto jej súd vo výroku I. tohto
rozsudku vyhovel tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2400 eur.

7. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
sa žalovaná dňom 21.09.2014 dostala do omeškania so zaplatením sumy primeranej zľavy vo výške

2.400 eur a žalobcovi preto súd priznal nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 2400 Eur od 15.10.2014 (nakoľko od tohto dňa si žalobca úroky z omeškania uplatnil
a súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže ho prekročiť (na určenie samotného dňa rozhodného
pre určenie výšky úroky bol rozhodný deň 21.09.2014 ako prvého dňa omeškania zo zaplatením
uvedenej sumy, a nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu (21.09.2014) bola 0,05 percentuálnych bodov a teda pri zvýšení
o 5 percentuálnych bodov, je úroková sadza 5,05 % ročne. Žalobca sa zároveň domáhal priznania
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur v prípade, ak svoje práva, ktoré mu vznikli
v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde. Nakoľko rozsudok
v časti, v ktorej súd žalobcovi priznal nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vrátane príslušenstva nie

je právoplatný, je žaloba v časti o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 1000 eur predčasná
a teda nedôvodná. Stále preto nie je možné konštatovať, že práva zo zodpovednosti za vady, na
súde žalobca uplatnil úspešne a preto mu nárok podľa § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka na
priznanie finančného zadosťučinenia nevznikol a preto bolo potrebné jeho žalobu aj v tejto časti akonedôvodnú zamietnuť. Žalobca v žalobe uviedol, že alternatívne si žalovanú sumu uplatňuje z dôvodu
škody spôsobenej mu žalovanou konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v predmetnom konaní
nepreukázal úmyselné konanie žalovanej proti dobrým mravom a vznik (existenciu) škody, preto mu

súd nemohol priznať žiadne plnenie z uvedeného dôvodu. Nakoľko súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná v časti uplatnenej primeranej zľavy z kúpnej ceny vo výške 2.400 eur a úrokov z omeškania
zo sumy 2.400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti je z vyššie uvedených dôvodov
nedôvodná a preto súd vo výroku I. tohto rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2400
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia a

vo výroku II. rozsudku žalobu v časti o zaplatenie 2400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 2400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo keď v danom prípade bol pomer úspech resp.
neúspechu strán 50/50, čistý úspech resp. neúspech každej strany tak bol 0. Z uvedeného rezultuje

záver, že žiadnej zo strán sporu nemohlo byť právo na náhradu trov ako konania pred súdom prvej
inštancie, odvolacieho aj dovolacieho priznané, s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP ( v spojení s § 396
ods. 1 a § 454 ods. 3 CSP). V konaní vo veci samej boli strany úspešné pomerne 50/50 preto súd prvej
inštancie znalcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % proti žalobcovi a 50% voči
žalovanej. Súd podotýka, že v predmetnom prípade rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania,

pričom o samotnej výške a teda o odôvodnenosti a účelnosti ich jednotlivých zložiek bude rozhodovať
v rámci rozhodovania o výške náhrady trov.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, avšak bez platnej autorizácie.

10. Proti tomuto rozsudku voči výroku II. a III. podal odvolanie aj žalobca, pričom uplatnil odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodol nasledovne: „I.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4 800 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
4 800 eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. Doterajšie výroky IV. a V. rozsudku

sa prečíslujú na výroky III. a IV.“

11. Odvolateľ ku skutkovému zisteniu súdu o reprodukčnej hodnote kobyly uviedol, že základným faktom
je, že kobyla F. od roku 2010 až do svojej smrti nemala žiadne živé žriebä. Znalec uviedol, že schopnosť
reprodukcie znamená nie len graviditu, ale aj schopnosť porodiť živé žriebä. A zároveň reprodukčná

hodnota jednoznačne predpokladá aj určitú kvalitu potomstva („porodí žriebä, ktoré bude mať v ročnom
alebo dvojročnom veku vysokú hodnotu, tým pádom kobyla by mala z pochopiteľného dôvodu vyššiu
hodnotu ako jatočnú“). Čiže mŕtvo narodené, resp. potratené žriebä reprodukčnú schopnosť nemôže
potvrdiť. Na základe uvedeného možnosti konštatovať, že súd otázku reprodukčnej schopnosti vyriešil v
rozpore s preukázaným skutkovým stavom a taktiež nesprávne aplikoval pravidlá hodnotenia dôkazov.

Tým súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ku skutkovému
zisteniu súdu o využívaní kobyly F. žalobcom na jazdenie žalobca uviedol, že žalovaná predložila
dôkazy o jazdení žalobcom na kobyle F., pričom toto jazdenie sa odohrávalo výlučne predtým, ako
žalobca vôbec zistil vadnosť kobyly F. (t.j. do 31.08.2014, kobylu kúpil 07.08.2014). Celkom išlo do šesť
jazdení. Akékoľvek ďalšie jazdenie na kobyle F. žalobca popiera a žalovaná ho nijako netvrdila a ani

nepreukázala. Ani svedkyňa I. J. neuviedla, že by žalobca na kobyle F. niekedy jazdil, dokonca sama
tvrdila opak, že kobyla bola zatvorená a nemala pohyb. Jazdenie žalobcom na kobyle F. v priebehu 24
dnípokúpe,zcelkovo7rokovvlastníctvakobylyžalobcom,tedavobdobí,ktorépredstavujemenejako1
% celého času vlastníctva kobyly, a to výlučne v čase pred zistením vady, nemôže mať absolútne žiadny
vplyv na určenie zľavy z kúpnej ceny. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ súd poukazuje na športovú činnosť

kobyly pred kúpou (ods. 116), tak obaja znalci sa vyjadrili, že u takejto kobyly to nemožno považovať za
športový výkon. Zároveň išlo o obdobie pred kúpou kobyly žalobcom a teda z pohľadu uplatnenia vád je
toabsolútneirelevantné.Vtomčasebolakobylaplnevmocižalovanej,pričomžalobcaonejaninevedel.
Znalci sa vyjadrili, že liekmi je možné dočasne (na pár dní až mesiac) odstrániť krívanie kobyly. Taktiež,
že podobné praktiky sú pomerne bežné. Súd spoľahlivo uzavrel, že kobyla F. bola nespôsobilá, pričom

konkrétna vada bola u kobyly prítomná už od roku 2008. Už vtedy sa prejavovala krívaním 2. – 3. stupňa.
Ak teda kobyla chronicky krívala, a zároveň na súťažiach nekrívala, tak možno konštatovať buď dočasný
aopakovanýzázrak,alebopoužitieutlmujúcichliekov.Záversúduočiastočnejspôsobilostijevnelogický
a rozpore s priebehom súdneho konania. Nebolo vôbec preukázané, že by kobyla F. bola v čase predajažalobcovi v stave, ktorý by bol o toľko lepší oproti stavu z roku 2011, keď ju kúpila žalovaná, že by to
odôvodňovalo takmer 10-násobný nárast ceny. V prvom rade, stav kobyly v čase kúpy žalovanou nebol
súdom nikdy relevantne zistený. Podľa názoru žalobcu kobyla bola v roku 2014 dokonca v horšom stave

akovroku2011atoznasledovnýchdôvodov:a)kobylavroku2010porodilaživéžriebä,pričomgravidita
v roku 2014 skončila mŕtvym žriebäťom – možná strata reprodukčnej hodnoty; b) bolo jednoznačne
preukázané, že kobyla v roku 2011 aj 2014 trpela rovnakým zdravotným defektom. Čím dlhšie defekt
existuje,týmjeťažšieodstrániteľný.Tedačímviacčasuodpôvodnéhozraneniaprešlo,týmjestavkobyly
horší; c) išlo o staršiu kobylu, t. j. nový majiteľ ju mohol využívať kratší čas. V odseku 124. rozsudku

súd vychádza len z eventualít, ktoré však nikdy nenastali – žalobca kobylu nevyužil na reprodukciu a
ani ju nepredal. Nie je možné prihliadnuť na niečo, čo sa nikdy nestalo. Poukázal tiež na skutočnosť,
že súd pri hodnotení okolností nezvolil rovnaký prístup. Pri užívaní kobyly súd uviedol, že musel vziať
do úvahy, že kobyla bola predtým využívaná na športovú činnosť a aj keď nebola spôsobilá ani na
rekreačné jazdenie, aspoň čiastočne spôsobilá v tomto smere bola a žalovaný ju na jazdenie využíval
(trvá na tom, že závery súdu v rozsudku sú v tomto smere nesprávne). Pri zhodnotení reprodukčnej

hodnoty však súd vôbec nevzal do úvahy, že žalobca nikdy neplánoval reprodukciu kobyly, nekupoval
kobylu za týmto účelom, nikdy k tomu ani nepristúpil a počas celého konania toto odmietal. Ak teda súd
priznal kobyle aspoň čiastočnú úžitkovú hodnotu na základe zhodnotenia faktického stavu, pri použití
tohoistéhoprístupumalnadruhejstraneredukovaťreprodukčnúhodnotuzhodnotenímfaktickéhostavu,
že k žiadnej reprodukcii nikdy nedošlo a žalobca ju ani neplánoval (trvám na tom, že kobyla reprodukčnú

hodnotu nemala, resp. nebola táto hodnota preukázaná). Súd vôbec nezohľadnil skutočnosť hlbokej
informačnej asymetrie medzi stranami sporu. Nejde len o asymetriu vzhľadom ku konkrétnej kobyle, ale
aj všeobecnú asymetriu odborných znalostí, schopností a skúseností. Keďže žalobca bol plne úspešný
v základe sporu a výška závisela len od aplikovanej voľnej úvahy súdu a od znaleckej činnosti, súd mal
žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že je pravdou, že v tomto konaní si žalobca
uplatnil žalobou zľavu z kúpnej ceny spolu s náhradou primeraného zadosťučinenia vo výške 4 800,00
€. Zo žaloby vôbec nevyplýva, čo z tejto sumy 4 800 € je zľava z kúpnej ceny a čo náhrada primeraného
zadosťučinenia. Až na pojednávaní dňa 19.03.2018 sa vyjadril, že si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny vo

výške 4 800,00 € a náhradu primeraného zadosťučinenia vo výške 1 000,00 €, čo už však bolo spolu
5 800,00 € teda o 1 000,00 € viac ako si uplatnil v žalobe zo dňa 15.10.2014 doručenou súdu dňa
16.10.2014. Nakoniec na tomto pojednávaní upresnil, že si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny a náhradu
primeraného zadosťučinenia spolu vo výške 4 800,00 €, a je na súde, ako jeho nároky posúdi. Teda
žalobca nemôže tvrdiť, že si v konaní uplatnil zľavu z kúpnej ceny v dôsledku reklamovanej vady

koňa F. vo výške 4 800,00 €, pretože to nie je pravda. Žalovaná ďalej uviedla, že spochybňovanie
reprodukčnej hodnoty kobyly F. považuje zo strany žalobcu za absolútne účelové a nepatričné. Žalobca
spochybňuje závery súdu o využívaní kobyly F. žalobcom na jazdenie. Koľko a ako často jazdil žalobca
na kobyle F. po jej kúpe, nebolo z hľadiska dokazovania existencie a výšky jeho nároku na zľavu
z kúpnej ceny podstatné. Podstatné boli dôkazy, ktoré preukazovali, že v čase kúpy sa kobyla F.

zúčastňovala športových podujatí, bolo na nej jazdené a jazdila na nej žalobkyňa ja ale aj vypočuté
svedkyne. Že kobyla F. bola vhodná na rekreačné jazdenie aj na účasť na športových podujatiach
okrem iných dôkazov preukázali aj na pojednávaní prehraté videá. Žalobca počas celého dlhého
konania nespochybňoval, že na kobyle F. jazdil pred kúpou aj po nej, spochybňuje to až v rámci tohto
odvolacieho konania. K námietkam v časti náhrady trov konania uviedla, že žalobou si žalobca uplatnil

aj nárok na náhradu primeraného zadosťučinenia, ktorý však musel byť celý zamietnutý z dôvodu, že
bol uplatnený predčasne, pretože podľa ust. §509 ods. 2 OZ je uplatnenie tohto práva podmienené
úspešným uplatnením práva zo zodpovednosti za vady v súdnom konaní. V tejto časti bol žalobca
nepochybne neúspešný. Doteraz však nie je zrejmé, v akej výške si tento nárok žalobca v žalobe uplatnil
a v akej výške tohto uplatneného nároku bol neúspešný. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

v tejto časti nepreskúmateľný.

13. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej v podstate zopakoval svoju
predchádzajúcu argumentáciu.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie žalovanej bolo podané bez autorizácie (§ 125 ods. 2 CSP) v dôsledkučoho bolo potrebné odvolanie žalovanej odmietnuť (§ 386 písm. d) CSP), ďalej že podané odvolanie
žalobcu má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom nie sú
splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho bolo potrebné
rozhodnutie zmeniť (§ 388 CSP).

15. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

16. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

17. Podľa § 23 ods. 1 druhá veta zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), účinného
v čase podania odvolania, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického

podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob
autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1.
kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to
určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá
autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného

predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť
obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie
autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak
to osobitný predpis nezakazuje, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis
nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje

minimálnysúborosobnýchidentifikačnýchúdajovreprezentujúcichjedinečnýmspôsobomfyzickúosobu
podľa osobitného predpisu a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou
podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

18. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

20. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

21. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-

Governmente. V prípade, ak absentuje platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente,
ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca
tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcounáležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. (nález
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 442/2021 z 03.02.2022).

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právna zástupkyňa žalovanej súdu prvej inštancie doručila
elektronickú správu, ktorá obsahovala iba označenie predmetu - odvolanie. Zatiaľ čo toto elektronické
podanie (formulár) bolo opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom (č.l. 524), príloha (samotný
text odvolania) žiadny elektronický podpis neobsahovala, teda nebola autorizovaná podľa zákona o
e-Governmente. Vychádzajúc z toho, že odvolanie žalovanej bolo urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie, pričom zároveň nebolo v zákonom stanovenej lehote 10 dní ani dodatočne doplnené
v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe riadne autorizované, pričom súd na dodatočné doplnenie
podania nevyzýva, na elektronickú prílohu odvolania obsahujúcu samotný obsah odvolania včítane
odvolacích dôvodov, na ktorej absentovala platná autorizácia preto nebolo možné prihliadať. Bolo teda
nevyhnutné konštatovať, že odvolanie žalovanej neobsahovalo podstatné náležitosti odvolania, najmä
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľka domáha (odvolací návrh) v zmysle § 363 CSP, v dôsledku
čoho nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalovanej podľa § 386
písm. d) CSP odmietol. (výrok I.)

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom výšky priznanej zľavy z kúpnej ceny, resp. či správne
zamietol žalobu v časti, ktorá prevyšovala zľavu z kúpnej ceny 2.400,- eur. Výrok I., ktorým súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.400,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2.400,- eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal
odvolaciemu prieskumu.

25. Podľa § 507 ods. 1 OZ, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže

nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba.

26. Odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil priznanú výšku zľavy z kúpnej
ceny. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranosti zľavy

z kúpnej ceny primárne vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.800,-
eur, na čo opakovane poukazoval napr. v bode 121. a 123. odôvodnenia rozsudku. Po preskúmaní
obsahu spisu je zrejmé, že v žalobe žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 4.800,- eur
s príslušenstvom, ako celkovej sumy, ktorá zahŕňa zľavu z kúpnej ceny a súčasne nárok podľa §
509 ods. 2 OZ, a to primerané finančné zadosťučinenie za to, že sa nárokov z vád musel domáhať

prostredníctvom súdu. K žalobe pripojil aj listinu – Uplatnenie vád zo dňa 05.09.2014 (č. l. 23), ktorú
adresoval žalovanej a ktorou sa domáhal zľavy z kúpnej ceny vo výške 4.500,- eur a primeraného
zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Na pojednávaní dňa 19.03.2018 žalobca uviedol súdu, že zľava
uplatnená z kúpnej ceny je 4.800,- eur a primerané zadosťučinenie činí 1.000,- eur, žalobou si uplatnil
sumu 4.800,- eur a je na posúdení súdu, ako tento nárok určí. Pripustenie zmeny žaloby však

žalobca nenavrhol, ani nevzal čiastočne späť nárok na finančné zadosťučinenie, či zľavu z kúpnej
ceny. Z pohľadu odvolacieho súdu potom nemohli byť správne východiskové skutkové závery súdu
prvej inštancie, že žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.800,- eur, keď táto skutočnosť
nevyplývala zo žaloby, ani z listín priložených k žalobe, ktoré je potrebné takisto považovať za súčasť
žalobného návrhu. Pokiaľ nedošlo k zmene žaloby, alebo aspoň dodatočnej špecifikácii žalovanej sumy,

bolo potrebné vychádzať zo žaloby a k nej pripojených listín, z ktorých vyplynulo, že zľavu z kúpnej ceny
si žalobca u žalovanej uplatnil listom zo dňa 05.09.2014 len vo výške 4.500,- eur.

27. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, kobyla F. v čase predaja trpela
zranením v oblasti ľavého ramenného kĺbu – atrofovaným svalstvom na ľavej hrudníkovej končatine,

pričom táto atrofia bola aj príčinou krívania. Podľa záverov znalca následky zranenia kobyly sú nezvratné
a silne obmedzujú správny pohyb a znemožňujú jej športové využitie. Na rekreačné jazdenie by
bola vhodná so značným obmedzením váhy jazdca až po doliečením ktoré ale pri tak markantnom
atrofovanom svalstve m. triceps humeri thoracis sinistra neprichádza do úvahy. Súd prvej inštanciev bode 114. odôvodnenia uviedol, že pri posudzovaní primeranosti zľavy z kúpnej ceny bolo potrebné
vziať do úvahy aj hodnotu kobyly v čase jej predaja žalobcovi. K otázke posudzovania predajnej
hodnoty koňa sa vyjadril znalec MVDr. Juraj Rákossy v posudku č. 13/2017 (č. l . 126) nasledovne:

„všeobecná hodnota resp. predajná hodnota koní je veľmi variabilná a vždy sa tvorí dohodou medzi
predávajúcim a kupujúcim. Vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty koňa má mimoriadne veľa faktorov.
Vo všetkých kategóriách a druhoch využitia koní vo všeobecnosti je to predovšetkým zdravotný stav
koňa. U chovných a mladých koní sú to ďalej pôvod koňa, kvalita a úspešnosť príbuzných koňa, resp.
úspešnosť potomstva žrebca alebo kobyly. U chovných kobýl významnú úlohu hrá samozrejme aj

reprodukčná schopnosť a vek kobyly. Reprodukčné schopnosti kobyly sú najlepšie v mladšom, resp.
strednom veku a po 15 – 18 veku koňa, najmä u kobyly klesajú. U mladých koní je to predovšetkým
pôvod, individuálny vývoj koňa, spôsob chovu a vhodnosť mladého koňa pre zamýšľaný účel chovu.
U športových koní dominantný vplyv na predajnú cenu koňa hrá jeho vhodnosť a perspektíva pre
daný druh športu. Svoju nezanedbateľnú úlohu hrá aj miesto chovu, tradícia a úspešnosť chovu.
Napriek internacionalizácii chovu športových koní, v prípade celkove porovnateľných mladých koní,

kôň ktorý pochádza k krajiny pôvodu plemena je spravidla drahší ako porovnateľný kôň z geograficky
inej oblasti. V každom prípade takmer podstatnú úlohu hrá solventnosť záujemcu o koňa.“ Podľa
názoru odvolacieho súdu pri posúdení otázky primeranosti zľavy z kúpnej ceny je jedným zo zásadných
mantinelov pri úvahe súdu aj otázka predajnej hodnoty koňa, lebo hodnota koňa po odpočítaní zľavy
z kúpnej ceny nikdy nesmie klesnúť pod hodnotu koňa, ktorú v čase predaja mohol mať, keby bol

vzatý do úvahy zdravotný stav koňa a všetky ďalšie vstupné faktory podieľajúce sa na určení jeho
hodnoty. Pri vzatí do úvahy ďalších vyjadrení A. F. v rámci trestného konania (č. l. 130) je potrebné
mať za to, že každý kôň má hodnotu jatočnú, ktorá sa určuje podľa hmotnosti koňa, ďalej sa jeho
hodnoty navyšuje o hodnotu spočívajúcu v jeho pôvode, zdravotnom stave (súvisiacom so spôsobom
chovu), rekreačnom využití, športovom využití, reprodukčnej schopnosti (súvisiacej aj s kvalitou predkov,

prípadne potomkov koňa), v neposlednom rade sa jeho hodnota odvíja aj geografickej oblasti, odkiaľ
kôň pochádza a kúpyschopnosti záujemcov na trhu.

28. Súd prvej inštancie mal za to, že v čase predaja kobyly F. sa jej hodnota pohybovala na úrovni
1.500,- eur (500,- eur hodnota jatočná, ktorá sa odvíja od hmotnosti kobyly a 1.000,- eur hodnota

reprodukčná, ktorú mal súd prvej inštancie za preukázanú z toho, že v čase predaja bola kobyla
gravidná). Odvolateľ namietal, že kobyla F. od roku 2010 až do svojej smrti nemala žiadne živé žriebä,
preto nemôžu obstáť závery súdu prvej inštancie, že do hodnoty kobyly bolo potrebné započítať aj
reprodukčnú hodnotu kobyly. Odvolací súd má za to, že schopnosť reprodukcie zvieraťa zahŕňa nielen
počatie potomka, ale aj pôrod živého plodu. Výsledkom reprodukčnej schopnosti kobyly je vždy živé

žriebä, nielen úspešné počatie žriebäťa. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že nebolo v konaní
jednoznačne preukázané, či kobyla F. bola v čase predaja v takom zdravotnom stave, aby mohla donosiť
a porodiť živé žriebä. Hoci bola kobyla F. v čase predaja žalobcovi gravidná, porodila mŕtve žriebä. K tejto
otázke zaujal stanovisko v posudku č. 13/2017 znalec MVDr. Juraj Rákossy, ktorý uviedol, že nie je
možné určiť, či kobyla F. v čase predaja bola skutočne schopná reprodukcie. Jednak sa jej narodilo mŕtve

žriebä, jednak znalec uviedol, že kobyla od r. 2015 pripustená nebola, čo sa javí v jej veku ako nelogické,
lebo kobyla môže po mŕtvo narodenom plode schopnosť oplodnenia stratiť. Diagnostika plodnosti by
bola možné len po pripustení kobyly a USG vyšetrení, čo sa nestalo. Argument žalobcu, že nikdy nemal
v úmysle využívať kobylu F. na reprodukčné resp. chovné účely je pre účely stanovenia primeranej zľavy
z kúpnej ceny irelevantný, lebo v prípade jej ďalšieho predaja by potencionálna reprodukčná hodnota

kobyly (najmä vzhľadom na jej kvalitných predkov) mohla mať významný vplyv na jej kúpnu cenu.

29. Keďže znalec výslovne uviedol, že hodnotu kobyly v čase jej predaja určiť nevedel, bolo teda
vecou súdu, aby na základe skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo a znalcom deklarovaných faktorov
podieľajúcich sa na hodnote koňa uzavrel, v akom rozpätí sa hodnota kobyly F. mohla pohybovať.

Jatočnáhodnotasapodľaznalcamohlapohybovaťvroku2014medzi1,-euraž1,10eurzakilogram(č.l.
130). Keďže z dokazovania nie je zrejmé, akú hmotnosť F. mala, jej jatočná hodnota sa mohla pohybovať
medzi 525,- eur (priemerná jatočná hodnota za kg 1,05 eur x 500 kg – najnižšia obvyklá hmotnosť
slovenského teplokrvníka) a 735,- eur (1,05 eur x 700 kg - najvyššia obvyklá hmotnosť slovenského
teplokrvníka). Pokiaľ ide o reprodukčnú hodnotu, nie je možné z vykonaného dokazovania ustáliť, či

v čase predaja skutočne kobyla F. bola schopná donosiť a porodiť živé žriebä, teda tu jej reprodukčná
hodnota mohla byť od 0,- do 1.000,- eur.30. V bodoch 103. - 133. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia
primeranosti zľavy z kúpnej ceny a vysvetlenia voľnej úvahy, ktorá ho viedla k stanoveniu tejto zľavy
uviedol, že pri výške zľavy z kúpnej ceny nevychádzal len matematického výpočtu, ale zohľadnil hodnotu

kobyly jatočnú aj reprodukčnú, jej využívanie na rekreačné účely (hoci v minimálnom rozsahu), jej
využívanie na športové účely pred kúpou a značne vylepšený zdravotný stav oproti stavu, keď kobylu
kupovala žalovaná od p. D.. Zo strany odvolateľa bolo právne posúdenie súdu ohľadom primeranosti
zľavy z kúpnej ceny spochybňované aj vo vzťahu ku schopnosti kobyly byť využívania na rekreačné
jazdenie a jej predchádzajúcu športovú aktivitu.

31. Pokiaľ ide o športovú hodnotu, z vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov MVDr.
Semana a MVDr. Rákossyho, ako aj ich ďalších vyjadrení vyplynulo, že trvalé následky zranenia pravej
prednej končatiny kobyly sú nezvratné a znemožňujú akékoľvek športové využitie koňa. Športová
hodnota kobyly F. teda bola 0,- eur. Súd prvej inštancie však v súlade s uvedeným konštatoval v bode
104. a 113. odôvodnenia, že kobyla bola nepoužiteľná na športové jazdenie, námietka odvolateľa,

že by súd prvej inštancie predchádzajúcu možnú športovú aktivitu kobyly F. vzal do úvahy pri úvahe
o primeranosti zľavy z kúpnej ceny, teda nie je dôvodná.

32. Pokiaľ ide o hodnotu kobyly F. spočívajúcu v jej využití na rekreačné jazdenie, tu súd prvej inštancie
v bode 113. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že podľa záverov znalcov nebola

na rekreačné jazdenie použiteľná, bola žalobcom na takého účely využívaná. Rozsah vady sa tak na
kobyle neprejavoval po kúpe spôsobom, ktorý ju robil absolútne neschopnou na občasné rekreačné
jazdenie. Odvolateľtieto závery súdu prvej inštancie namietal s tým, že jazdenie na kobyle sa odohrávalo
výlučne predtým, ako žalobca vôbec zistil vadnosť kobyly F. (t.j. do 31.08.2014, kobylu kúpil 07.08.2014).
Celkom išlo do šesť jazdení. Tu odvolací súd musí dať za pravdu odvolateľovi, že závery súdu prvej

inštancie si ohľadom rekreačného jazdenia odporujú, keď uvádza, že kobyla nebola využiteľná ani na
rekreačné jazdenie, ale v dôsledku toho, že na nej občas bolo jazdené, nebola absolútne neschopná
rekreačného jazdenia. Tu má odvolací súd za to, že hoci na kobyle F. pred kúpou aj po nej mohlo
byť jazdené neznamená, že kobyla mohla a mala byť využívaná na rekreačné jazdenie. Samotná
skutočnosť, že kobyla zvládla jazdu, hoci podľa jej zranení a zdravotného stavu nebola spôsobilá na

rekreačné jazdenie, resp. jazdenie jej mohlo spôsobiť nezvratné následky alebo vážne poškodenie
zdravia, nemôže zakladať domnienku, že musela mať aj hodnotu spočívajúcu v jej využití na rekreačné
jazdenie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si kupoval kobylu za účelom rekreačného
jazdenia pre seba, nie pre dieťa o hmotnosti 20 – 25 kg, resp. osobu so zredukovanou hmotnosťou
(pozn. viď výpoveď znalca č.l. 461 rub), jednoznačne teda nemala v čase kúpy vlastnosti, ktoré by ju činili

spôsobilou na rekreačné jazdenie s jazdcom, ktorý má hmotnosť dospelého muža, a teda jej hodnota
spočívajúca vo využití kobyly F. na rekreačné jazdenie bola v čase kúpy 0,- eur.

33. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nedostatočne právne
posúdil otázku primeranosti zľavy z kúpnej ceny, keď zahrnul so svojej úvahy aj rekreačnú hodnotu

kobyly F. (hoci v minimálnom rozsahu) a jej reprodukčnú hodnotu v plnom rozsahu, neboli preto splnené
podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak teda bude odvolací súd
vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.500,- eur a predajná hodnota
kobyly F. sa pohybovala medzi 525,- eur (t.j. najnižšia jatočná hodnota + 0,- eur reprodukčná hodnota +
0,- eur hodnota využitia na rekreačné jazdenie + 0,- eur hodnota využitia na športové jazdenie, pričom

ďalšie geografické, chovné a iné faktory ovplyvňujúce hodnotu koňa v konaní nevyšli najavo) a 1.735,-
eur (735,- eur - najvyššia možná jatočná hodnota a 1.000,- eur možná reprodukčná hodnota + 0,- eur
hodnota využitia na rekreačné jazdenie + 0,- eur hodnota využitia na športové jazdenie, pričom ďalšie
geografické, chovné a iné faktory ovplyvňujúce hodnotu koňa v konaní nevyšli najavo), je zrejmé, že
zľava z kúpnej ceny nesmie prekročiť výšku 3.870,- eur (kúpna cena kobyly F. 5.000,- eur po odpočítaní

priemernej prípustnej hodnoty kobyly F. po zohľadnení jej zdravotného stavu, spôsobilosti jej využívania
a ďalších uvedených faktorov pôsobiacich na jej hodnotu – 1.130,- eur, resp. priemer hodnoty 525,- eur
a 1735,- eur ako najnižšej a najvyššej možnej hodnoty kobyly v čase predaja). Tu odvolací súd dáva do
pozornosti, že zviera nie je vecou, ale živým tvorom, ktorý má svoje vlastné prežívanie, vnímanie a je
schopný si vytvoriť vzťah so svojím majiteľom, pričom v nezanedbateľnej miere ovplyvňuje aj emočnú

sféru svojho vlastníka. Nie je preto racionálne pri stanovení výšky zľavy z kúpnej ceny vychádzať striktne
len z vyššie uvedených skutočností. Z toho dôvodu odvolací súd výšku primeranej zľavy z kúpnej ceny
zaokrúhlil smerom nadol na sumu 3.800,- eur.34. Pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie, žalobca v odvolaní ani zmienkou nenamietal, že
mu tento nárok zo strany súdu prvej inštancie nebol priznaný. Pokiaľ si žalobou uplatnil sumu 4.800,-
eur, pričom zľava z kúpnej ceny bola len vo výške 4.500,- eur, hoci žalobca v konaní neskôr uvádzal,

že ide o sumu 4.800,- eur, je potrebné vychádzať z toho, že zo strany odvolateľa neboli námietky
voči zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia, ktorá konzumuje aj nárok na finančné zadosťučinenie
podľa § 509 ods. 2 OZ. Takisto je potrebné vziať na zreteľ, že výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.400,- eur s príslušenstvom nadobudol
právoplatnosť. Preto odvolací súd s použitím § 388 CSP zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie

tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi 1.400,- eur (t.j. zľava z kúpnej ceny 3.800,- eur po
odpočítaní časti zľavy z kúpnej ceny 2.400,- eur, ktorá je predmetom výroku I. napadnutého rozsudku)
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.400,- eur od 15.10.2014 do zaplatenia (pokiaľ ide
o sadzbu úroku z omeškania a jeho počiatok, toto nebolo zo strany odvolateľa namietané) a vo zvyšku
(zostatku zľavy z kúpnej ceny a nároku na finančné zadosťučinenie) zamietajúci výrok II. napadnutého
rozsudku potvrdil. (výrok II.)

35. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. (ods. 2 ) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

38. Žalobca namietal aj výrok o náhrade trov konania s tým, že výška závisela len od aplikovanej voľnej
úvahy súdu a od znaleckej činnosti, súd mal žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania.

39. Ak odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne vo svojom rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania. V uvedenom nároku, ktorý tvorí jeden celok, musí byť premietnutý
úspech strany v celom konaní, ktorý závisí od zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa
nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 (13/2021), zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového

poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom
odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver
súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu
trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno
akceptovať a takáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku súdom nie je v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky. Z obsahu samotného nálezu je zrejmé, v prejednávanej veci išlo o náhradu
nemajetkovejujmy.OdvolacísúdsaplnestotožňujesozávermiÚSSR,avšaknemožnoignorovať,nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy je vo svojej podstate určiteľný výlučne len základe voľnej úvahy súdu,
neexistuježiadenkoeficient,ktorýbyvyjadrilhodnotuľudskéhoživota,alebohodnotustratyblízkejosoby
prejavujúcej sa v emocionálnej sfére poškodenej osoby. Naproti tomu nárok žalobcu spočívajúci v zľave

z kúpnej ceny je nárokom vyčísliteľným. Hoci v konaní znalec nebol schopný zľavu z kúpnej ceny vyčísliť,
do procesu právneho posúdenia primeranosti zľavy z kúpnej ceny vstúpili nielen poznatky získané od
znalcov (teda výsledok konania nezávisel výlučne od znaleckého dokazovania), ale aj iné skutočnosti,
ktoré dokazovaním vyšli najavo v kombinácii s voľnou úvahou súdu. Nemožno preto konštatovať, že
by v danom prípade výška priznaného nároku závisela výlučne len od voľnej úvahy súdu, alebo len

od znaleckého dokazovania, preto spravodlivou je v danom prípade zásada úspechu vo veci daná
uplatneným nárokom zo strany žalobcu a vyčísleným úspechom tej-ktorej strany v konaní. Vzhľadom,
na to, že žalobca si uplatnil žalobou sumu 4.800,- eur a bol úspešný v rozsahu 3.800,- eur, teda hrubý
úspech žalobcu činí 79,17 %, hrubý úspech žalovanej činí 20,83 %, teda žalobcovi pomerom vznikol
nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 58,34 %. (výrok

III.)

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred

odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.