Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521010056
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3521010056.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Trenčíne, trvale bytom C., prechodne bytom bez prihlásenia D. X, B. E. B. F., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v inej trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, prejednal na verejnom

zasadnutí dňa 02. novembra 2023 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 13. septembra 2022, sp. zn.: 1T/13/2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. septembra 2022 sp. zn. 1T/13/2021
v znení opravného uznesenia č. k. 1T/13/2021-222 zo dňa 10.01.2023, bol obžalovaný A. B. (ďalej len

„obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.06.2020 v čase približne o 02:35 h v Novom Meste nad
Váhom na Športovej ulici vnikol do spoločných priestorov bytového domu č. XX slúžiacich na odkladanie
bicyklov, nachádzajúcich sa na prízemí tak, že sa postavil na parapetnú dosku okna, otvoril na ventiláciu
otvorené okno tak, že prevliekol ruku cez medzeru medzi oknom a jeho rámom a potom ho zvnútra otvoril
kľučkou dokorán, následne vliezol cez okno do spoločných priestorov bytovky, kde odcudzil dámsky

horský bicykel zn. CTM Charisma 5.0, zeleno-čiernej farby, výrobného čísla rámu: CA04604727, patriaci
poškodenej G. H., čím spôsobil poškodenej G. H. škodu vo výške 500,- Eur.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
36 písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8, § 42 ods. 1 a § 41 ods.
1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd prvého
stupňa zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
0T/44/2020 zo dňa 23.09.2020, doručený obžalovanému dňa 23.09.2020, právoplatný dňa 23.09.2020,
ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so
zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť
nahradiť poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom B. E. B. F., I. XXXX/XX, škodu
vo výške 500,- Eur.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný proti nemu podal
včas odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že podáva odvolanie voči výroku

o treste, ako aj voči všetkým ostatným výrokom na výrok o treste obsahovo nadväzujúcim. Odvolanie
odôvodnil tým, že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a na hlavom pojednávanívykonal vyhlásenie o vine, pričom jeho postoj nie je možné považovať za účelový, nakoľko sa k trestnej
činnosti doznával v priebehu celého trestného konania. Tým naplnil dve poľahčujúce okolnosti a pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností by mal byť vyrovnaný, ak nie v prospech poľahčujúcich okolností.

Podľa jeho názoru mala byť táto skutočnosť zohľadnená aj vo výmere trestu, čo sa však nestalo.
Spoločne - vo vzájomnej súvislosti s ostatnými okolnosťami osoby obžalovaného a skutku - bol
obžalovanémuuloženýneprimeranevysokýtrest.Záveromnavrhol,abyodvolacísúdvyhovelodvolaniu,
zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku, ako aj všetky výroky obsahovo naň nadväzujúce a o treste
obžalovaného rozhodol sám s uložením trestu v kratšej výmere.

NaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduprokurátorKrajskejprokuratúryvTrenčínevkonečnomnávrhu
uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch
a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na odôvodnenie odvolania smerujúce len do
výroku o treste odňatia slobody s poukazom na jeho neprimeranú prísnosť a vzhľadom na to navrhol,
aby krajský súd rozhodol v súlade so záverom jeho odvolacích námietok.

Obžalovaný v konečnom návrhu poukázal na konečný návrh svojho obhajcu, s ktorým sa stotožnil
a navrhol rozhodnúť obhajcom uvedeným spôsobom.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal dňa 02. novembra 2023 verejné

zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktoré nebolo a ani
nemohlo byť napadnuté odvolaním a preto jeho správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nakoľko
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné,
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému, pri určení

druhu a výmery trestu ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom.
Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, u ktorého zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na dva roky. Okresný
súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu
v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 12
mesiacov nepodmienečne, v medziach zákona modifikovanej – zvýšenej sadzbe 8 až 24 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, aj podľa záverov odvolacieho
súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods.

1, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona. Uložený trest zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie. Odvolací súd považuje
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za adekvátny na to, aby zabezpečil ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Krajský súd poukazuje aj na

skutočnosť, že obžalovaný bol pred vydaním prvostupňového napadnutého rozsudku 21 krát súdne
trestaný a celkovo 23 krát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom obžalovaný už bol pred spáchaním
žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť. Skutočnosť,
že uložené tresty podľa Trestného zákona a ani uložené sankcie podľa zákona o priestupkoch
obžalovaného nemotivovali k riadnemu dodržiavaniu predpisov a opakovane porušoval zákon a taktiež

skutočnosť, že pred spáchaním žalovaného trestného činu si obžalovaný odpykal trest odňatia slobody
za úmyselný trestný čin, je znakom toho, že uvedené sankcie nepôsobili dostatočne výchovne na
obžalovaného, aby sa ďalej nedopúšťal porušovania právnych predpisov a viedol riadny život a preto
bolo nevyhnuté uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri stanovení výmery trestu odňatia
slobody súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností je 2:1 v prospech priťažujúcich okolností a teda zákonom stanovená spodná hranica trestnej
sadzby sa podľa § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu na 8 mesiacov
(základná trestná sadzba je v rozmedzí 0 až 2 roky). Je potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný
súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd prvéhostupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého druhu trestu v prospech
obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné a
neakceptoval ich. Napadnutý výrok rozsudku je vecne správny a náležite odôvodnený, pričom odvolací

súd sa s argumentmi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožňuje.
So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.