Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516202259
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7516202259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: PINGUIN REAL, s.r.o.,
so sídlom Garbiarska 11, 040 01 Košice, IČO: 46581642, zastúpený CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so
sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36857416, proti žalovanému:
PATRIA n.o., so sídlom Drienovecké kúpele 497, 044 01 Drienovec, IČO: 31257313, zastúpený JUDr.
Mariánom Šalatom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, IČO: 52012760, o zaplatenie
9.999,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie,
č.k. 8Cb/3/2016-319 zo dňa 27.1.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8Cb/3/2016-319 zo dňa 27.1.2023
v napadnutom I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 9.999,99 € s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 16.198,07 € od 29.11.2013 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 50.801,59 € od 19.02.2014 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 999,66 € od 28.02.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
105.851,73 € od 19.03.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy
5.580,80 € od 27.06.2014 do 17.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy

81.468,99 € od 26.04.2014 do 17.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy
19.363,99 € od 20.08.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
15.636,60 € od 17.05.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výšky 9,25 % ročne zo sumy
9.999,99 € od 17.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 15.000
€ od 17.06.2014 do 16.04.2015, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v napadnutom III. výroku
o náhrade trov konania.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. OkresnýsúdKošice-okolie(ďalejlensúdalebosúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomrozhodol
tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9 999,99 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 16 198,07 € od 29.11.2013 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 50 801,59 € od 19.02.2014 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 999,66 € od 28.02.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
105 851,73 € od 19.03.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy

5 580,80 € od 27.06.2014 do 17.08.2014 s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 81
468,99 € od 26.04.2014 do 17.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 19
363,99 € od 20.08.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15
636,60 € od 17.05.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výšky 9,25 % ročne zo sumy 9 999,99€ od 17.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 15 000,- € od
17.06.2014 do 16.04.2015, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

III.Žalobcamáprotineúspešnémužalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

9.999,99 eur a 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16.198,07 eur od 28.11.2013 do 27.02.2014,
9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49.801,93 eur od 19.02.2014 do 27.02.2014, 9,25 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 999,66 eur od 19.02.2014 do 26.06.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 100.270,93 eur od 05.03.2014 do 26.06.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.580,80
eurod05.03.2014do18.08.2014, 9,25%úrokzomeškaniaročnezosumy36.617,27eurod26.04.2014
do 18.08.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 25.488,33 eur od 26.04.2014 do 19.08.2014,

9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 19.363,39 eur od 26.04.2014 do 08.09.2014, 9,25 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 5.636,61 eur od 17.05.2014 do 08.09.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 9.999,99 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, 9,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15.000
eur od 17.06.2014 do 17.04.2015 a na náhradu trov konania, z titulu nezaplatenia časti ceny diela.

3. Prvotná obrana žalovaného vyjadrená v odpore spočívala v tvrdení, že uplatnená pohľadávka
žalobcu neexistuje, pretože zanikla započítaním započítacím úkonom žalovaného ešte k 27.07.2015
v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka na výzvu žalobcu zo 14.07.2015. Potvrdil, že žalobca
pre neho vykonával stavebné práce na základe samostatného zmluvného vzťahu a predmetu plnenia
podľa Zmluvy o dielo č. 01/06/2013 zo dňa 28.06.2013, a aj keď priamo táto zmluva neobsahovala

vyčíslenú cenu diela ale len spôsob jej určenia, dodatočne určenú výšku ceny 268.758,92 eur a ani
zostatok nezaplatenej časti ceny diela v sume 9.999,99 eur nespochybňoval. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobca nepredložil ani jedinú listinu o uplatnenom nároku objednávateľa z vád diela, ktoré boli
uplatnené listami zo dňa 01.10.2014, s urgenciou zo dňa 22.12.2014, no napriek tomu neboli vady
v plnom rozsahu odstránené. Žalovaný zdôraznil najmä na tú skutočnosť, že pri reklamácií vád pre

ignorovanie ich odstránenia zo strany zhotoviteľa v dohodnutej lehote bol nútený ich nechať odstrániť
prostredníctvom iného subjektu, pričom náklady na odstránenie všetkých vád prekračujú uplatňovaný
nárok zhotoviteľom 16.548,42 eur, preto podľa § 564, § 437 ods. 1, 3, 4, 5, § 439 ods. 1, 2, 4 Obchodného
zákonníka uplatnil proti objednávateľovi nárok na zľavu z ceny diela v sume 16.800,- € (t.j. v rozsahu
6,2 % ceny diela) a v rozsahu 16.548,42 € započítal do pohľadávky žalobcu uplatňovanej vo výzve a to

do ceny diela 9.999,99 € a účtovaných úrokov z omeškania 6.548,43 € k 13.07.2015 vo výzve žalobcu
z 14.07.2015.

4. Okresný súd Košice – okolie rozsudkom č.k. 8Cb/3/2016-106 zo dňa 7.2.2017 rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.999,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 16.198,07 eur od 29.11.2013 do 26.02.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50.801,59
eur od 19.02.2014 do 26.02.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 999,66 eur od 28.02.2014 do
25.06.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 105.851,73 eur od 19.03.2014 do 25.06.2014,
vo výške 9,15 % ročne zo sumy 5.580,80 eur od 27.06.2014 do 17.08.2014, vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 81.468,99 eur od 26.04.2014 do 17.08.2014, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 19.363,99

eur od 20.08.2014 do 07.09.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15.636,60 eur od 17.05.2014 do
07.09.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.999,99 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, vo výške
9,15 % ročne zo sumy 15.000 eur od 17.06.2014 do 16.04.2015, náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu 100 % trov konania

proti žalovanému. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd považoval nárok žalobcu za dôvodný,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, žalovaný bol za toto dielo
povinný zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela, ktorú svoju povinnosť nesplnil a zostávajúca
neuhradená časť splatnej ceny diela predstavuje v istine 9.999,99 €. Uviedol, že žalovaný voči splatnej
pohľadávke, ktorú mal žalobca voči nemu, započítal započítacím prejavom zo dňa 27.07.2015 a zo

dňa 02.02.2017 svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá ale v čase vykonania započítacieho úkonu
splatnou ešte nebola, z tohto dôvodu tieto započítacie prejavy nemali za následok zánik nároku žalobcu
na zaplatenie časti ceny diela s poukazom na ust. § 359 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že
započítací úkon zo dňa 27.07.2015 žalovaný adresoval subjektu označenému ako Chochoľák & Česlas.r.o., t.j. tretej osobe, s ktorou nebol v záväzkovom právnom vzťahu, žalovaný ako kompenzant teda
neadresoval započítací prejav kompenzátovi. Ďalej uviedol, že žalovaný neuhradil žalobcovi z ceny
diela 268.758,92 € len sumu vo výške 9.999,99 €, ktorá predstavuje neuhradený zostatok ceny diela

fakturovanej faktúrou č. 01/05/2014 splatnou dňa 16.05.2014 na sumu 15.636,60 €, pričom žalovaný
tak žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností uhradil 96 % z fakturovanej ceny diela, žalovaná suma
v istine predstavuje iba 4% z ceny diela a toto dobrovoľné splnenie záväzku v časti 96 % má účinky
uznania zvyšku dlhu. Zároveň uviedol, že žalovaný si u žalobcu uplatnil celkom päťkrát nároky z vád
diela, teda sám žalovaný zotrvával na postoji, že dielo má vady, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ v čase

jeho odovzdania a až vo výzve zo dňa 05.10.2016 v rozpore so svojím vlastným dovtedajším postupom
a postojom účelovo prišiel s procesnou obranou, že dielo nebolo odovzdané.

5. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalovaného, uznesením, č.k. 3Cob/93/2017- 172 zo
dňa 29.3.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že

súd prvej inštancie v podstate odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný neuhradil cenu diela, ktoré
bolo vykonané a jeho obrana, týkajúca sa zániku pohľadávky žalobcu započítaním z 27.07.2015 nie je
dôvodná, pretože ju adresoval tretej osobe. Zo spisu však vyplýva, že nielen v podaní z 27.07.2015
žalovaný ako obranu uviedol zánik pohľadávky v dôsledku započítania, ale urobil tak aj v odpore proti
platobnému rozkazu, ku ktorému sa žalobca vyjadril 05.05.2016, ale aj v podaní z 02.02.2017 a napokon

aj na pojednávaní 07.02.2017. Súd prvej inštancie sa však týmito námietkami vôbec nezaoberal a
sústredil sa iba na námietku z 27.07.2015. Ďalej konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca
dielo „Naviac práce“ nevykonal bez vád, napriek tomu, že žalovaný vady uplatnil a teda nepostupoval v
súlade s písomne uzavretou Zmluvou o dielo č. 01/06/2013 zo dňa 28.06.2013 a vady diela neodstránil.
Žalovaný zabezpečil ich odstránenie prostredníctvom iného zhotoviteľa tak, aby dielo mohlo byť riadne

užívané. Na zhotovení diela sa podieľala spoločnosť PINGUIN s.r.o. a spoločnosť PINGUIN REAL s.r.o.,
pričom konateľom oboch spoločností bola tá istá osoba a ich sídla boli na tej istej adrese, preto nemožno
bez ďalšieho urobiť záver, že nárok žalovaného nebol uplatnený v súlade so zákonom a teda nedošlo k
zániku pohľadávky žalobcu v dôsledku započítacej námietky žalovaného.

6. Po vrátení veci na nové rozhodnutie súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom konateľa
žalobcu, konateľa žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil
skutkový stav, podľa ktorého:

Žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 28.06.2013 Zmluvu o dielo č.

01/06/2013 (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej v zmysle čl. 2 bodu 2.1 boli „Naviac práce“ na
diele označenom ako „Rehabilitačný dom s ubytovaním pre dôchodcov Drienovské kúpele, Drienovec“
podľa Zmluvy č. 01/06/2011 zo dňa 06.06.2011 a „Naviac práce“ súvisiace so zhotovením diela „SO 06 /
RD Jazierko podľa Zmluvy o dielo zo dňa 06.06.2011, že podľa čl. 5 Zmluvy o dielo, cena predmetu
„Naviac práce“ bude stanovená dohodou zmluvných strán a v súčinnosti strán podľa čl. 2 bodu 2.3

a bude uvedená na faktúre. Faktúrou č. 02/11/2013 zo dňa 14.11.2013, splatnou dňa 28.11.2013
fakturoval žalobca žalovanému 16 198,07 eur, faktúrou č. 01/02/2014 zo dňa 04.02.2014, splatnou dňa
18.02.2014 fakturoval žalobca žalovanému 50.801,59 eur, faktúrou č. 01/03/2014 zo dňa 04.03.2014,
splatnou dňa 18.03.2014 fakturoval žalobca žalovanému 105.851,73 eur, faktúrou č. 01/04/2014 zo dňa
11.04.2014, splatnou dňa 25.04.2014 fakturoval žalobca žalovanému 81.468,99 eur, faktúrou č.

01/05/2014 zo dňa 02.05.2014, splatnou dňa 16.05.2014 fakturoval žalobca žalovanému 15.636,60 eur
a faktúrou č. 01/06/2014 zo dňa 02.06.2014, splatnou dňa 16.06.2014 fakturoval žalobca žalovanému
15.000,- €. Žalovaný adresoval spoločnosti Pinguin, s.r.o. reklamácie listinami zo dňa 01.10.2014,
22.12.2014, 27.05.2015 a 17.06.2015. Žalobca výzvou zo dňa 14.07.2015 vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 9.999,99 eur s príslušenstvom, na ktorú odpovedal žalovaný listom zo

dňa 27.07.2015, v ktorej si uplatnil započítaciu námietku proti nároku žalobcu z titulu zľavy z diela. Dňa
08.08.2015 bolo od žalobcu žalovaným prevzaté a fyzicky namontované zariadenie presostat.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 ObZ, právna
úprava predmet právnej úpravy a jej povaha, § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ, právna úprava niektoré ustanovenia

o právnych úkonoch, § 358, § 359 ObZ, niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok, § 373, § 381
ObZ, právna úprava náhrada škody, § 536 ods. 1, 2, 3 ObZ, právna úprava zmluva o dielo – základné
ustanovenia, § 550 ObZ, právna úprava spôsob vykonávania diela, § 560 ods. 1, § 562 ods. 2 a § 564
ObZ, právna úprava vady diela, § 436 ods. 1, § 437 ods. 1 ObZ, právna úprava nároky z vád tovaru,§ 183 ods. 1, 2 CSP, právna úprava dôvody odročenia pojednávania, § 151 ods. 1, 2 CSP, právna
úprava popretie skutkových tvrdení protistrany a žalobe v časti výroku I. vyhovel a v časti výroku II.
v prevyšujúcom rozsahu zamietol, keď konštatoval, že započítacie námietky žalovaného sú nedôvodné

a v súhrne k nim uviedol, že:
-žalovanýuplatnilzapočítaciunámietkuvočinárokužalobcu,hociakoprocesnúobranuuvádzatvrdenie,
že dielo zo zmluvy o dielo nebolo žalovanému odovzdané a teda nárok žalobcu nie je splatný;
-žalovanýuplatnil3druhyzapočítacíchnámietok,atozozľavyzcenydiela,zdôvodunárokunanáhradu
škody a z dôvodu úhrady nároku žalobcu v plnej výške;

- započítacia námietka žalovaného z dôvodu zľavy z ceny diela je vo výške 16.548,42 eur, započítacia
námietka z dôvodu náhrady škody je vo výške 12.994,50 eur a výšku započítacej námietky z dôvodu
úhrady nároku žalobcu žalovaný nešpecifikoval (uviedol, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda
započítacia námietka prevyšovala nárok žalobcu);
-nároknazľavuzcenydielaanároknanáhraduškodybymoholžalovanýuplatniťažpoodovzdanídiela,
avšak ako procesnú obranu uvádza tvrdenie, že dielo zo zmluvy o dielo nebolo žalovanému odovzdané;

- nárok na zľavu z ceny diela nebol v konaní preukázaný, napriek skutočnosti, že žalovaný tvrdil, že vady
diela nechal odstrániť inému subjektu, toto tvrdenie ani žiadne z neho vyplývajúce náklady žalovaný
nepreukázal;
- nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku taktiež nebol v konaní preukázaný, pretože vznik škody
ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti nebola v konaní preukázaná;

- uhradenie nároku žalobcu žalovaným v prevyšujúcej výške taktiež nebolo v konaní preukázané.

8. Vyššie uvedenému záveru súdu prvej inštancie predchádzala jeho konštatácia, súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, že dielo nebolo vykonané bez vád a že žalovaný si vady diela uplatnil.
Zľava z ceny bola uplatnená v listine zo dňa 27.7.2015, ako aj v odpore zo dňa 30.3.2016. Zároveň

však súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok sa má odvíjať od nákladov na odstránenie všetkých
vád diela prekračujúce uplatňovaný nárok žalobcu, ktoré žalovaný mal zabezpečiť prostredníctvom
iného subjektu, pričom toto tvrdenie žalovaný v priebehu konania žiadnymi dôkaznými prostriedkami
nepreukázal.

9. Vodôvodnenírozhodnutia,súdprvejinštancieďalejakcentovalnazmätočnosťanedôvodnosťobrany
žalovaného spočívajúcu v samotnom započítacom úkone žalovaného, keď na jednej strane v konaní
tvrdí, že dielo odovzdané nebolo, pohľadávka žalobcu teda nemôže byť splatná, a na druhej strane
uplatňujezapočítacíúkon,ktoréhozákladnýmpredpokladomjesplatnosťpohľadávkyvočiktorejsmeruje
a tiež splatnosť započítavanej pohľadávky s obmedzeniami upravenými Občianskym zákonníkom a

Obchodným zákonníkom. V tomto smere súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že nároky z vád diela počas
vykonávania diela (§ 550 a nasl. ObZ) sa líšia od nárokov z vád diela uplatniteľných po odovzdaní diela
(§ 436 a nasl. ObZ). Žalovaný si nároky - zľavu z ceny diela a započítaciu námietku ako procesnú
obranu - uplatňoval s odkazom na § 564, § 436 ods. 4, § 437 ods. 1, 3, 4, 5, § 439 ods. 1, 2, 4,
§ 373, § 378, § 379 a § 381 ObZ, ktoré je možné uplatniť až po odovzdaní diela. Na jednej strane

žalovaný poprel odovzdanie diela žalobcom a súčasne tvrdil uplatnenie vád diela u žalobcu. Zároveň
v listine označenej ako Oznámenie skutočnosti – výzva, sám žalovaný uvádza, že diela bolo stavebne
odovzdané 20.12.2013. Ak si teda žalovaný uplatnil vady diela podľa § 436 a nasl. ObZ, sám svojim
konaním potvrdil odovzdanie diela žalobcom.

10. Súčasne sa súd prvej inštancie vyporiadal i s ďalšími dvoma druhmi započítacích námietok zo strany
žalovaného, keď ten na pojednávaní konanom 07.2.2017 uplatnil započítaciu námietku (listinou krátkou
cestou doručenou súdu a žalobcovi) proti nároku žalobcu z titulu náhrady škody podľa § 564, § 436
ods. 4, § 373, § 378, § 379 a § 381 ObZ z dôvodov, že pre nedokončenie diela v dohodnutej lehote
do 20.12.2013, neodstránenie vád žalobcom pred odovzdaním diela, nemohol predmetnú stavbu a

zariadenia užívať, a preto došlo ku škode v podobe ušlého zisku vo výške spravidla dosahovaného zisku
pri službách poskytovaných žalovaným. Výšku škody mienil žalovaný preukázať výkazom skutočných
tržieb v roku 2015 vo výške 12.994,50 eur a na pojednávaní konanom dňa 27.01.2023 žalovaný vzniesol
započítaciu námietku, pričom uviedol, že ak by náhodou mal súd za to, že by žalobcovi patril akýkoľvek
nárok, je preukázané, že žalobca dostal zaplatené od žalovaného viac ako dostať mal. Ide o bezdôvodné

obohatenie na strane žalobcu a tieto nároky, ak by aj bol nejaký dôvodný nárok voči žalovanému,
zanikli započítaním ku dňu stretu pohľadávok. Zároveň poukázal na výpisy z účtu žalovaného, ktorými
chcel preukázať, že žalovaný nárok bol preplatený, teda žalovaný uhradil viac ako si žalobca žiada.Súd s poukazom na zákonnú koncentráciu konania a dĺžku konania návrhy na doplnenie dokazovania
predložené a navrhnuté stranami sporu na pojednávaní konanom 27.1.2023 zamietol.

11. Nakoniec súd prvej inštancie poukázal na prehlásenie žalovaného z 15.2.2015, ktorým potvrdil,
že faktúry vystavené žalobcom korešpondujúce s faktúrami, z ktorých si žalobca odvodzuje v
prebiehajúcom konaní svoj nárok sú v súhrnnej výške 268.758,91 eur. Tiež v uvedenom prehlásení
potvrdil, že práce podľa dvoch faktúr uvedených v bode 2/ tohto prehlásenia boli v plnom rozsahu
vykonané, prevzaté a dané do trvalej prevádzky našou organizáciou. Tieto práce boli vykonané na

základe spoločnej dohody ako naviac práce pri realizácii pôvodného projektu. Toto prehlásenie podpísal
štatutárny orgán žalovaného, A. B. C.. Podpísanie tohto prehlásenia žalovaný v konaní nepoprel a na
pojednávaní konanom 20.5.2022 uviedol, že bolo vydané len preto, že celé dielo bolo dotované zo štátu,
čiže na základe dotácie štátu pokiaľ by toto nepotvrdil, by spochybňoval štát, že nemali ani právo vyplatiť
celú cenu dohodnutého diela. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný jeho obsah a dôvodnosť v konaní
nepoprel. V spojení s § 407 ObZ, podľa ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku,
a v spojení s následným konaním žalovaného, kedy plnil nárok žalobcu z vystavených faktúr v rozsahu
96 %, mal súd za to, že takýmto konaním a interpretáciou prejavu vôle žalovaný uznal svoj dlh z faktúr
vystavených žalobcom a špecifikovaných v prehlásení zo dňa 15.2.2015 v celom rozsahu.
12. Súd prvej inštancie zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré zamietol žiadosť

právneho zástupcu žalovaného prednesenú na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023. Konštatoval, že
žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie 29.11.2022, teda žalovaný v čase prevzatia predvolania
bol nezastúpený právnym zástupcom a mal takmer 2 mesiace na splnomocnenie nového právneho
zástupcu, pričom tak urobil až 26.1.2023, čo v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Obdo/19/2014, predstavuje klasický obštrukčný dôvod, pretože ak bol účastník riadne a včas

predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám
zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť
na nariadenom pojednávaní. Súd nemohol akceptovať ani žiadosť o odročenie pojednávania JUDr.
Viktorom Sásfaiom zo dňa 24.1.2023, nakoľko tento nebol splnomocnený na zastupovanie strán v
konaní. A napokon pojednávanie nariadené na 25.11.2022 bolo už raz z dôvodov hodných osobitného

zreteľa - smrť predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného - odročené.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. jeho rozsudku.
14. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ v spojení s § 1
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal

do omeškania, preto ho zaviazal súd na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré si žalobca
uplatnil. Zároveň však súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vo výroku II, ktoré prevyšovali
nárok žalobcu nad zákonné úroky z omeškania, s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením
jednotlivých dlžných súm až deň nasledujúci po dni ich splatnosti.
15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak,

že žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % a o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie proti výrokom I. a III.
z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, keď mal za

to, že napadnuté výroky rozsudku sú nesprávne a nezákonné, vydané na základe nedostatočného
zhodnotenia vykonaných dôkazov, nedostatočného zistenia skutkového stavu, pričom súd nehodnotil
vykonané dôkazy v súlade s § 191 CSP a nevykonal stranami sporu ďalšie navrhnuté dôkazy, ktoré sú
dôležité pre dostatočné zistenie skutkového stavu o uplatnenom nároku žalobcom a tiež o uplatnenej
obrane žalovaného, ako aj na správne právne posúdenie nároku a vzájomných nárokov žalovaného

a zároveň bolo hrubo porušené právo žalovaného na konanie pred súdom. Navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie eventuálne zmeniť a žalobu zamietnuť.
17. K odňatej možnosti konať, žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie potom ako dňa
XX.XX.XXXX zomrel pôvodný právny zástupca, síce odročil pojednávanie nariadené na 25.11.2022,
avšak už 29.11.2022 oznámil žalovanému nový termín pojednávania 27.1.2023 napriek tomu, že

likvidácia po zomrelom právnom zástupcovi nebola ukončená. Zároveň súd prvej inštancie neakceptoval
návrh likvidátora na odročenie pojednávania nariadeného na 27.1.2023 učinený tak písomne pred
pojednávaním ako aj na samotnom pojednávaní. Uviedol, že právne zastupovanie síce prevzala JUDr.Zuzana Petrigánová, avšak urobila tak len v dobrej vôli poskytnúť žalovanému akú-takú ochranu pred
možným konaním súdu, úkonmi žalobcu a prípadne zmeškaniu lehôt.

18. V smere odňatia možnosti konať odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie i to, že súd zamietol
vykonanie dôkazov, listiny, ktorými žalovaný preukázal zaplatenie celej ceny diela, t.j. dokonca nad
rámec dohodnutej ceny, nad dohodnutú sumu, cenu diela, 268.758,92 €. Tieto dôkazy len podal priamo
žalovaný súdu na poslednom pojednávaní. Žalovaný má za to, že v ktoromkoľvek štádiu konania je
právo žalovaného a povinnosť súdu prihliadať na splnenie záväzku, dokonca aj v priebehu odvolacieho

konania. Ak žalovaný preukázal plnenie zo zmluvy v celej dohodnutej výške (dokonca nad jej rámec,
čím vzniklo už bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu), mal na to súd prihliadať, resp. mal by na túto
skutočnosť prihliadnuť odvolací súd, v opačnom prípade by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie ceny
diela, ktorú už v skutočnosti zaplatil.

19. Zhmotnoprávnehohľadiskavodvolanížalovanýzotrvalnaobrane,žepohľadávkauplatnenávtomto

konaní nie je splatná, pretože žalobca dielo podľa zmluvy riadne nezhotovil a bez vád neodovzdal,
pričom poukázal na ust. § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 ObZ. Uviedol, že žalobca v skutočnosti nielen že
dielo do 20.12.2013 riadne nezhotovil, ale toto nedokončil bez vád a nikdy žalovanému ani neodovzdal,
aby žalovaný mohol požadovať odstránenie existujúcich vád a z tohto dôvodu nemohol žalovaný ani
dielo riadne užívať. Podľa žalovaného nezhotovením diela v dohodnutom rozsahu a dohodnutej kvalite,

ale najmä neodovzdaním diela, nevznikol žalobcovi nárok fakturovať cenu diela a fakturovaná cena
diela preto nie je dôvodná a nemôže byť ani splatná. Na skutočnosti, že žalobcovi nevznikol nárok na
zaplatenie časti ceny diela bez riadneho ukončenia a odovzdania diela bez vád, táto nemôže byť splatná,
nič nemení ani to, že žalovaný napriek tomu dobrovoľne v časti plnil hoci nesplatnú časť ceny diela
nedôvodne fakturovanej. Nesúhlasil s názorom súdu, že takýmto čiastočným plnením uznal žalovaný

dlh, a už absolútne nie, čo do dôvodnosti fakturovania nesplatnej ceny diela.

20. Zároveň žalovaný namietal záver súdu, že žalovaný neúspešne a neúčinne započítaval svoje
pohľadávky proti nároku žalobcu z dôvodu, že jeho pohľadávky neboli splatné a takéto nemožno
podľa § 359 ObZ započítať. Uviedol, že nie je správny ani zákonný a nemá oporu ani vo vykonanom

dokazovaní pri opakovanom úkone žalovaného o započítanie svojich pohľadávok, ktoré spočívali v
doručení uplatnenia nárokov na zľavu z ceny diela a započítania spolu s odporom zo dňa 30.3.2016,
opakovane písomným úkonom zo dňa 2.2.2017 kedy vznáša započítaciu námietku zo zľavy z ceny
diela a náhrady škody (s vyčíslením a doložením o spôsobe zistenia jej výšky) a dokonca započítaciu
námietku procesnú opakuje aj na pojednávaní dňa 7.2.2017 do zápisnice súdu s predložením listín.

21. Žalovaný v odvolaní nakoniec uzavrel, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že vykonané dielo
malo vady, dielo nebolo riadne odovzdané a ukončené (bez vád a nedorobkov), resp. bolo odovzdané
ako vadné. Uviedol, že preukázal aj dôvodnosť a výšku započítania svojich nárokov, aj nad rámec svojej
zákonnej alebo zmluvnej povinnosti (celá cena diela bola zaplatená). Ďalej uviedol, že ak niet riadne

odovzdaného diela, t.j. bez vád a nedorobkov, niet ani práva na fakturáciu kúpnej ceny, tak to bolo
dohodnuté aj v zmluve o dielo. V tomto smere ide teda navyše aj o predčasnú žalobu, nakoľko niet ani
odovzdania bezvadného diela, ani odstránenia vád.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne

správny. Vo vzťahu k posúdeniu predmetu sporu, vykonaným dôkazom, ich hodnoteniu a záverom súdu
prvej inštancie, uviedol, že sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a má za to,
že nie sú naplnené žiadne dôvody na podanie odvolania zo strany žalovaného. Konanie žalovaného
považuje len za zneužívanie práva s úmyslom zbaviť sa alebo oddialiť úhradu pohľadávky žalobcu, ktorú
si uplatnil v tomto súdnom konaní. Vo vzťahu k právnemu a skutkovému posúdeniu tohto sporu, žalobca

v plnom rozsahu zotrval na všetkých svojich ústnych ako aj písomných vyjadreniach v tomto konaní.

23. Nakoniec žalobca poukázal i na to, že žalovaný mal počas celého konania od roku 2016 možnosť
predkladaťanavrhovaťdôkazy,čovšaknerobilasnažilsakonanieajztohtodôvoduúčelovopredlžovať.
Nemôže byť preto na ťarchu žalobcu, takéto konanie žalovaného. Rovnako akcentoval i na to, že

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25. Výrok rozsudku II. súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolaním

napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a teda nebol odvolacím súdom preskúmaný.

26. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne

prejednal.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

30. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

31.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSPjedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

32. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,

vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil dostatočné a riadne
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní nepovažuje za naplnené.

35. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací

súd uvádza:

36. Primárne ako s prvou, sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného o ním tvrdenej odňatej
možnosti konať.

36.1. V tomto smere odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie pojednávanie nariadené
na 25.11.2022 odročil na 27.1.2023 pre úmrtie právneho zástupcu žalovaného JUDr. Tibora Sásfaia dňa
XX.XX.XXXX. Predvolanie na pojednávanie prevzal žalovaný dňa 29.11.2022.

36.2. Vychádzajúc zo samotného vyjadrenia žalovaného v odvolaní, za likvidátora zomrelého právneho

zástupcu, bol dňa 30.11.2022 ustanovený JUDr. Viktor Sásfai, ktorý sa o tom dozvedel 9.12.2022 a
ktorý dňa 7.12.2022 oznámil súdu, aby konal priamo s prípadnými účastníkmi konania alebo právnymi
nástupcami.36.3. Dňa 25.1.2023 požiadal JUDr. Viktor Sásfai ako advokát poverený likvidáciou o odročenie
pojednávanianariadenéhona27.1.2023,zdôvoduneukončenialikvidácieaneskompletizovaniuagendy
po predchádzajúcom právnom zástupcovi. V ten istý deň mu mailom súd prvej inštancie oznámil, že

jeho žiadosti vyhovené nebolo.

36.4. Následne dňa 26.1.2023 udelil žalovaný plnomocenstvo na zastupovanie i v tomto konaní JUDr.
Zuzane Petriganovej, ktorá sa však na pojednávanie dňa 27.1.2023 nedostavila. Na pojednávanie sa
však dostavil JUDr. Viktor Sásfai a to na základe splnomocnenia udeleného žalovaným v ten istý deň na

zastupovanie na pojednávaní 27.1.2023, ktoré žiadal odročiť, okrem iného i z dôvodu, že pre právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Petriganovú nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania.
Žiadosť o odročenie pojednávania súd uznesením zamietol.

37. Námietku odňatia možnosti konať z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd posúdil po právnej
stránke podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. ( ďalej len zákon o advokácii ) v nadväznosti na §

28 ods. 6 Advokátskeho poriadku, § 178 ods. 2 CSP a § 183 ods. 1, 2 CSP.

37.1. Podľa § 28 ods. 6 Advokátskeho poriadku, likvidátor oznámi úmrtie advokáta klientom, súdom
alebo iným orgánom, pred ktorými advokát zastupoval alebo obhajoval. Zároveň poučí klientov o
možnosti zvoliť si iného advokáta. Vhodným spôsobom ich poučí aj o tom, že všetky finančné práva a

povinnosti z ukončeného zastúpenia alebo obhajoby prechádzajú na dedičov. Likvidátor postupuje vo
vzťahu ku klientom ako zástupca advokáta v súlade s § 17 ods. 2, 3 zákona o advokácii.

37.2. Podľa § 17 ods. 1 zákona o advokácii, ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne,
vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov

svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka
vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne
upovedomiť klienta. Ak advokát túto povinnosť nesplní, zástupcu určí komora a podľa okolností prípadu
určí aj výšku odmeny, ktorú je advokát povinný zástupcovi zaplatiť. Počas trvania prekážky na strane
advokáta vykonáva zástupca v jeho mene práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov

priamo súvisiacich s výkonom advokácie.

37.3. Podľa § 17 ods. 2 zákona o advokácii, ak sa zástupca určený komorou podľa odseku 1 nedohodne
s klientom na podmienkach poskytovania právnych služieb do jedného mesiaca odo dňa, keď sa klient o
určení zástupcu dozvedel, alebo ak neurobí klient v tejto lehote iné opatrenia, prechádzajú na zástupcu

vovzťahukuklientoviprávaapovinnostizastúpenéhovyplývajúcemuzozmluvyoposkytovaníprávnych
služieb vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovania klienta v konaní pred súdmi alebo
inými orgánmi a práva a povinnosti obhajcu v trestnom konaní. To platí aj v prípade, ak bol zástupca
ustanovený podľa osobitných predpisov. Na žiadosť zástupcu komora tento prechod práv a povinností
potvrdí.

37.4. Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

37.5. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie

môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

37.6. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred

pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

38. Z hľadiska odňatia možnosti konať, z dôvodu vymedzeného žalovaným, odvolací súd uvádza,
že o termíne pojednávania nariadeného na 27.1.2023 bol žalovaný upovedomený nepochybne už
29.11.2022, teda takmer 2 mesiace pred jeho konaním. Toto obdobie vytváralo pre žalovaného
dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil nového právneho zástupcu. Žalovaný však k voľbe novéhoprávneho zástupcu pristúpil až deň pred pojednávaním 26.1.2023 kedy si zvolil za právneho zástupcu
JUDr. Petriganovú, ktorá sa však pojednávania nezúčastnila bez ospravedlnenia. Z uvedeného tak
vyplýva, že žalovaný mal dostatok času na prípravu pred pojednávaním v zmysle ust. 178 ods. 2 CSP,

ako aj na voľbu nového právneho zástupcu. Zároveň odvolací súd uvádza, že hoci JUDr. Petriganová
prevzala pred pojednávaním zastúpenie žalovaného, zostala nečinná, na pojednávanie sa nedostavila
a ani nepožiadala o jeho odročenie.

38.1. Je fakt, že o odročenie pojednávania na samotnom pojednávaní požiadal likvidátor pôvodného

právneho zástupcu JUDr. Viktor Sásfai, avšak ten tak učinil len na základe plnomocenstva, ktoré mu
bolo dané v deň pojednávania a ktoré bolo viazané len na zastupovanie v danej veci na pojednávaní
konanom práve dňa 27.1.2023. V tomto smere je potrebné poznamenať i to, že práve JUDr. Viktor Sásfai
ako likvidátor bol do momentu kedy si žalovaný zvolil nového právneho zástupcu JUDr. Petriganovú
( 26.1.2023 ), v zmysle § 28 ods. 6 Advokátskeho poriadku v spojení s § 17 ods.1, 2 zákona o advokácii,
tou osobou, na ktorú prešli vo vzťahu ku žalovanému ako klientovi práva a povinnosti zastúpeného

vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo
zastupovania klienta v konaní pred súdmi.

39. Za daného stavu teda nemožno vyvodiť záver, že procesný postup súdu prvej inštancie, kedy
žiadosť o odročenie pojednávania zamietol bol taký, ktorým by žalovanému znemožnil realizáciu tých

jeho procesných práv ( z vyššie uvedeného hľadiska ), ktoré mu CSP priznáva, a to v miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. Ďalšia námietka subsumovaná žalovaným v odvolaní pod odňatie možnosti konať, sa dotýkala
rozhodnutia súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023, ktorým návrhy na doplnenie

dokazovania, ako to v odvolaní uvádza žalovaný v smere preukázania zaplatenia celej ceny diela,
zamietol.

40.1. Z hľadiska tejto námietky, vzťahujúcej sa na inštitút koncentrácie konania, odvolací súd najskôr
všeobecne uvádza, že z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné

procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia
sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony
nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k

rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas.

40.2. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu

(procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne
však aj iné právne následky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný
včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne

hľadisko).Totopravidlojelexgeneralis.Neaplikujesa,akosobitnáprávnaúpravaposkytujestranesporu
lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu.

41. V danom prípade bol o sudcovskej koncentrácii konania a jej následkoch pôvodný právny zástupca
žalovaného poučený vo výzve zo dňa 30.8.2021, ktorú prevzal dňa 20.9.2021. Vychádzajúc z obsahu

odvolania, v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, súd zamietol návrh na
doplnenie dokazovania oboznámením s listinnou (výpisy z účtu žalovaného), ktoré predložil žalovaný
na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V tomto smere poukazuje
odvolací súd na všeobecné zásady inštitútu koncentrácie konania uvedené v bode 39.1. a 39.2. tohto
rozhodnutia a to najmä na zásady vyjadrené v článkoch 5 a 8 CSP, ako aj na konkrétne okolnosti, podľa

ktorých sa žalovaný 1. krát vyjadril k žalobe už dňa 1.4.2016 a súc poučený o koncentrácii konania a jej
sankciách, predložil listinu (výpisy z jeho účtu) až na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023. Aj vzhľadom
na charakter dôkazu – vlastné výpisy z účtu žalovaného, má rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací
súd za to, že tento procesný úkon mohol žalovaný nepochybne vykonať skôr, ak by konal starostlivoa teda z hľadiska objektívneho aj subjektívneho nebol vykonaný včas, čo viedlo súd prvej inštancie
k správnemu rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania.

42. Pri tvrdených vadách rozhodnutia žalovaný v odvolaní predovšetkým zotrval na obrane, že
pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní nie je splatná, pretože žalobca dielo podľa predmetnej
zmluvy riadne nezhotovil a bez vád nikdy neodovzdal. Zdôraznil, že nezhotovením diela v dohodnutom
rozsahu a dohodnutej kvalite, ale najmä neodovzdaním diela, nevznikol žalobcovi nárok fakturovať cenu
diela a fakturovaná cena diela preto nie je dôvodná a nemôže byť splatná. Nesúhlasil ani so záverom

súdu prvej inštancie, že čiastočným plnením uznal žalovaný dlh, a už vôbec nie, čo do dôvodnosti
fakturovania nesplatenej ceny diela.

43. V tomto smere, poukazujúc na správne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, odvolací súd
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že obrana žalovaného prešla od roku 2016, kedy konanie začalo, do
roku 2023, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudok „vývojom“, ktorý mal za následok nekonzistentnosť

z hľadiska povinnosti žalovaného tvrdiť, ako aj z hľadiska preukázať. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu
odvolací súd udáva, že určenie toho, ktorá strana má dokazovať určité skutočnosti, aby v spore uspela,
stanovuje subjektívne dôkazné bremeno (formálne dôkazné bremeno, bremeno vedenia dôkazu). V
tomto zmysle ide o zodpovednosť (ťarchu) strany za preukázanie tvrdených skutočností s tým, že pokiaľ
ich strana nepreukáže, bude musieť niesť negatívne následky, t. j. na tvrdené skutočnosti súd bude

hľadieť ako na nepreukázané. Uvedené môže znamenať aj prehru v spore.

44. Prvotná obrana žalovaného vyjadrená v odpore bola postavená na konštrukcii, že nezaplatenie
žalovanej časti ceny diela nespochybňuje, avšak táto zanikla v dôsledku započítania, z titulu nároku na
zľavu z ceny diela pozostávajúcu z nákladov, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vád tretím subjektom,

nakoľko žalobca reklamácie ignoroval. V uvedenom smere však žiadne dôkazy neprodukoval. Následne
na pojednávaní konanom 7.2.2017 zmenil započítací titul, ktorým mala byť náhrada škody v podobe
ušlého zisku v dôsledku nemožnosti riadne užívať predmetnú stavbu, pričom rovnako naplnenie
podmienok pre zodpovednosť žalobcu na náhradu škody nepreukázal. Nakoniec žalovaný v rámci
svojej obrany ustúpil od pôvodnej premisy, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, keď obranu

preklopil do tvrdenia, že nárok žalobcu nie je splatný, pričom na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok uviedol, že celá cena diela bola žalobcovi zaplatená a to dokonca vo väčšom rozsahu ako bola
dohodnutá, čím na strane žalobcu vlastne došlo k bezdôvodnému obohateniu.

45. Aj v kontexte uvedeného tak považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o zmätočnosti

a nedôvodnosti obrany žalovaného, s akcentom najmä na bod 29. a 30. jeho odôvodnenia, za správny.

46. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku ako vecne správny.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).