Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120202184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Rímskokatolícka farnosť
sv. Michala, Šarišské Michaľany, M. R. Štefánika 21, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 31 978 487,
právne zastúpený Sýkora - Advokátska kancelária s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206,
proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003
328, právne zastúpená Investičnou výstavbou a správou ciest Košice, Kasárenské námestie 4, 040 01
Košice, o určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 11C/9/2020 – 376 zo dňa 08.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu
s tým, že o ich výške i o výške trov konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„ I. Súd u r č u j e primeranú náhradu vo výške 82.134,13 eur za vyvlastnené nehnuteľnosti na základe

rozhodnutia A. B. C. odboru výstavby a bytovej politiky č. A./XXXXX/XXXXXX/XXX-XX zo dňa 7.11.2019
a to za nehnuteľnosti v katastrálnom území D. E. CKN XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX
zapísané na LV č. XXXX.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4981,6 eur za vyvlastnené vyššie uvedené nehnuteľnosti
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej
istiny.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, podľa ust. § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, 3, 4, §
13 ods. 1, 3, § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov, výrok o trovách konania
podľa ust. § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom tohto sporu je rozhodnutie o tom, či náhrada za
vyvlastnenie pozemkov žalobcu stanovená vo vyvlastňovacom rozhodnutí je primeranou náhradou
za vyvlastnenie alebo žalobcovi prislúcha vyššia náhrada, ktorá je aj predmetom jeho žaloby. Ako
vyplýva zo zákona č. 282/2015 Z.z. vyvlastňovací orgán pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenievychádza zo znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, ak sú k nemu výhrady, zabezpečí k ním
odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, čo bolo aj zrealizované a ak vyvlastnený s touto náhradou
nesúhlasí, má možnosť podať žalobu na všeobecnom súde na vyššiu náhradu ako to vyplýva z § 13 ods.

3 citovaného zákona. Tak postupoval aj žalobca pri podaní tejto žaloby. Zároveň má však zachované
právo na preskúmanie vyvlastňovacieho rozhodnutia v správnom konaní, čo mu umožňuje § 14 ods. 2
citovaného zákona, čo taktiež žalobca využil.

4. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku určená na základe

znaleckého posudku ako to upravuje § 4 ods. 3 citovaného zákona. V tomto prípade boli k dispozícii
pôvodne dva rozdielne znalecké posudky na výšku všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov, aj
keď znalci použili tú istú metódu pre jej výpočet a to metódu polohovej diferenciácie a postupovali pri
výpočte v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o všeobecnej hodnote majetku. Porovnaním znaleckého
posudku F. G. a F. H. možno ustáliť, že rozdiel ich výpočtu všeobecnej hodnoty nesúvisí s rozdielnymi
koeficientami ako to tvrdil žalobca v žalobe, keďže F. G. použila dokonca vyššie koeficienty ako F. H.,

výsledný koeficient u nej bol 1,5552 a u F. H. len 0,9248. Rozdiel vznikol kvôli východiskovej hodnote
pozemku. V zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. - jej prílohy č. 3 sa totiž môže vychádzať aj z východiskovej
hodnoty pozemku obce - mesta, z ktorého vyplýva zvýšený záujem o kúpu pozemku, konkrétne ak ide o
pozemkynabývaniealeborekreáciumôžesavychádzaťzvýchodiskovejhodnotydo80%východiskovej
hodnoty obce alebo mesta, ak ide o záujem o priemyselné alebo poľnohospodárske využitie môže sa

vychádzať z východiskovej hodnoty do 60%. Znalkyňa F. G. vychádzala až z 80% a znalec F. H. zo
60%, ale z východiskových hodnôt iných miest, konkrétne F. G. z východiskovej hodnoty pozemkov
v I. a F. H. z východiskovej hodnoty pozemkov v C.. Podľa klasifikácie jednotkovej východiskovej
hodnoty pozemku v citovanej vyhláške pri krajských mestách vrátane C. je východisková hodnota 26,56
eur/m2 a pri okresných mestách so sídlom okresných úradov, čo je aj Sabinov je 9,96 eur/m2. Tieto

rozdiely v spomínaných súkromných znaleckých posudkoch boli odstránené znaleckým posudkom B. I.
F., ktorý vychádzal z východiskovej hodnoty 60% z hodnoty pozemkov v Prešove a všeobecnú hodnotu
vyvlastňovaných pozemkov ustálil metódou polohovej diferenciácie na 78.024,31 eur a porovnávacou
metódou na 78.397,93 eur v čase vypracovania spomínaných súkromných znaleckých posudkov. Podľa
tohto záveru znaleckého posudku teda skutočne by išlo o zanedbateľný rozdiel v porovnaní s náhradou

za vyvlastnenie stanovenou vo vyvlastňovacom rozhodnutí.

5. Zároveň však súd prvej inštancie zdôraznil, že tak v zmysle zákona č. 282/2015 Z.z. ale predovšetkým
aj podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR za vyvlastnené nehnuteľnosti prislúcha primeraná náhrada. Za
primeranú náhradu je potrebné považovať všeobecnú, teda trhovú hodnotu, ktorá zodpovedá cene

rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a v porovnateľnej kvalite. Táto
primeraná náhrada prislúcha vyvlastnenému podľa stavu v čase, keď sa mu vyvlastnením odobralo
vlastníctvo a to je dátum právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Z toho dôvodu súd prvej inštancie
považoval za správne uložiť znaleckému ústavu určiť všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov
k dátumu právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, keďže znalecké posudky, hoci v súlade so

zákonom č. 282/2015 Z.z. boli ešte z roku 2018 (teda 2 roky pred vyvlastnením) a je všeobecne známe,
že hodnota pozemkov za uvedené obdobie vzrástla. Všetky právne normy je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na už spomínaný článok 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa
ktorého vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona
a za primeranú náhradu. Tú je potrebné vnímať ako kompenzáciu rovnováhy medzi záujmom verejným

a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca. Ide o náhradu za to, že vlastník je povinný strpieť tento
legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na iného vo verejnom záujme. Súd prvej inštancie preto
považovalzaspravodlivéurčiťakoprimeranúnáhraduzavyvlastnenépozemkysumu82.100,-eurpodľa
znaleckého posudku B. I. F. ako ich všeobecnú hodnotu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
Túto hodnotu pritom obe strany sporu nespochybnili, aj keď žalovaný ju považoval za irelevantnú.

Je potrebné si uvedomiť, že zákonodarca umožnil vyvlastnenému domáhať sa v rámci správneho
súdnictva preverenia, či vyvlastňovací orgán postupoval v súlade so zákonom o vyvlastnení vrátane
vypracovaných znaleckých posudkov, ale umožnil takejto osobe domáhať sa pred všeobecným súdom
určenia primeranej náhrady, ktorú treba vnímať širšie a teda nielen striktne podľa špeciálneho právneho
predpisu, akým je zákon č. 282/2015 Z.z., inak by tieto súbežné súdne konania (ktoré sa vedú aj v tomto

prípade) nemali opodstatnenie. V rámci správneho konania teda sa predovšetkým posudzuje, či správny
orgán postupoval podľa zákona 282/2015 Z.z., vyhodnocuje sa správnosť znaleckého posudku a to či
je dodržaná zákonná podmienka, že znalecký posudok nesmie byť starší ako dva roky pred vydaním
rozhodnutia o vyvlastnení. V konaní pred všeobecným súdom sa však zisťuje výška primeranej náhradyza vyvlastnenú nehnuteľnosť v zmysle všeobecných zásad a právnych noriem, v rámci ktorých pri odňatí
veci patrí dotknutej osobe peňažná náhrada za odňatú vec v jej hodnote v čase, keď došlo k jej odňatiu
(napr. ustanovenia o náhrade škody § 420 a násl. Občianskeho zákonníka). Preto súd prvej inštancie

považoval za spravodlivé, aby aj v tomto prípade, keďže k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
došlo až právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení, aby sa výška primeranej náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti určila až k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení zvlášť v prípade, ak trhová
cena pozemkov sa od vypracovania znaleckých posudkov zvýšila, čo je aj tento prípad.

6. Súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalovaného doplatiť žalobcovi sumu za vyvlastnenie
nehnuteľnosti vo výške 4.947,47 eur, čo je rozdiel medzi výškou ustálenej primeranej náhrady 82.100,-
eur a náhradou za vyvlastnenie nehnuteľnosti podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia vo výške 77.152,53
eur.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie, podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1

CSP. V tomto prípade vzhľadom na to, že rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku platí, že žalobca
bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

8. Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9.Protitomutorozsudkuvčaspodalaodvolaniežalovaná.Namietala,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

10. Žalovaná je investorom a stavebníkom líniovej stavby „1/68 Sabinov preložka cesty". Uvedená
líniová stavba - cesta je podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. O pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov stavbou, z dôvodu výstavby a správy ktorej vrátane
zriadenia jej ochranných pásiem a na vybudovanie vyvolaných úprav súvisiacich s touto stavbou možno
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za

odplatu vyvlastniť podľa Všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, ktorým je zákon č. 282/2015 Z. z. o
vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní").
11. Žalovaná v rámci majetkovej prípravy uvedenej líniovej stavby zaslala žalobcovi písomný návrh
na uzavretie kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX/XX-XXXX v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o

vyvlastňovaní v spojení s príslušnými ustanoveniami cestného zákona spolu so sprievodným listom č.
I./XXXX/XXXXX zo dňa 10.10.2018 s obsahovými náležitosťami v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona o vyvlastňovaní. Kúpna cena v kúpnej zmluve bola navrhnutá na základe nižšie uvedeného
znaleckého posudku č. XX/XXXX z 20. 08. 2018, v ktorom jednotková cena za m2 pozemku bola
stanovená na 12,39 eur. Žalobca zaslal žalovanej písomné stanovisko prostredníctvom Košickej

arcidiecézy ako nadriadeného cirkevného orgánu listom zo dňa 25.10.2018, v ktorom je, okrem iného,
vyjadrený nesúhlas s navrhovanou kúpnou cenou a v ktorom žalobca navrhuje inú, vyššiu kúpnu cenu.
Žalovanánatentolistreagovalasvojouodpoveďoulistomč.I./XXXX/XXXXXzodňa05.11.2018.Žalobca
prostredníctvom Košickej arcidiecézy na tento list reagoval ďalším písomným stanoviskom - listom zo
dňa 15.11.2018, v ktorom Košická arcidiecéza žalovanej oznámila, že si nechala vypracovať znalecký

posudok, v ktorom znalec stanovil jednotkovú cenu za m2 vo výške 14,74 eur, a teda z neho vyplýva
vyššia kúpna cena za celý predmet kúpy. Na tento list žalovaná reagovala svojou odpoveďou listom
č. I./XXXX/XXXXX zo dňa 19.12.2018, v ktorej opätovne odmietla zmeniť svoj návrh kúpnej ceny vo
vyššie uvedenej kúpnej zmluve. Na základe tohto listu dňa 17.01.2019 došlo k osobnému rokovaniu
žalovanej s Košickou arcidiecézou, na ktorom žalovaná so žalobcom nedospeli k dohode a obidve strany

boli uzrozumené s tým, že žalovaná podá na príslušný správny orgán návrh na vyvlastnenie. Následne
žalobca prostredníctvom Košickej arcidiecézy zaslal žalovanej list zo dňa 30.01.2019, v ktorom tento
konštatuje, že so žalovanou nedospel k obojstranne akceptovateľnému konsenzu.
12. Žalovaná podľa ustanovenia § 17a zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona o vyvlastňovaní podala na A. B. C., odbor G. J. K. C., L. E. X, XXX XX C.,

ako na príslušný vyvlastňovací orgán, návrh na vyvlastnenie pozemkov v kat. úz. D. E. č. I./XXXX/
XXXXX z 12. 04. 2019, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu za náhradu v peniazoch navrhnutú
na základe Znaleckého posudku č. XX/XXXX z 20. 08. 2018, ktorý vyhotovila F. M. G., znalec pre
odbor Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalcaXXXXXX,ktorýuvedenýznaleckýposudokvypracovalpodľavyhl.MSSRč.XXX/XXXXZ.z.ostanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších zmien a doplnkov, takto: LV č. XXXX, parcela č. N. –
O. XXX/XX, vo výmere 2882 m2 , pod por. č. 1 v časti B LV, kde cena za m2 je 12,39 eur, t.j. 35.707,98

eur, vo spoluvlastníckom podiele 1/1, kde cena za spoluvlastnícky podiel je 35.707,98 eur, LV č. XXXX,
parcela č. N. – O. XXX/XX, vo výmere 892 m2 , pod por. č. 1 v časti B LV, kde cena za m2 je 12,39
eur, t.j. 11.051,88 eur, vo spoluvlastníckom podiele 1/1, kde cena za spoluvlastnícky podiel je 11.051,88
eur, LV č. XXXX, parcela č. N. – O. XXX/XX, vo výmere 1780 m2 , pod por. č. 1 v časti K. P., kde
cena za m2 je 12,39 eur, t.j. 22.054,2 eur, vo spoluvlastníckom podiele 1/1, kde cena za spoluvlastnícky

podiel je 22.054,2 eur, LV č. XXXX, parcela č. N. – O. XXX/XX, vo výmere 667 m2 , pod por. č. 1 v časti
B LV, kde cena za m2 je 12,39 eur, t.j. 8.264,13 eur, vo spoluvlastníckom podiele 1/1, kde cena za
spoluvlastnícky podiel je 8.264,13 eur, LV č. XXXX, parcela č. N. – O. XXX/XXX, vo výmere 6 m2 ,
pod por. č. 1 v časti B LV, kde cena za m2 je 12,39 eur, t.j. 74,34 eur, vo spoluvlastníckom podiele 1/1,
kde cena za spoluvlastnícky podiel je 74,34 eur. Peňažná náhrada za vyvlastnenie pozemkov spolu
77.152,53 eur.

13. Na ústnom pojednávaní, ktoré bolo vyvlastňovacím orgánom nariadené v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona o vyvlastňovaní na základe vyššie uvedeného návrhu žalovanej (v konaní o
vyvlastnenie v postavení vyvlastniteľa), žalobca (v konaní o vyvlastnenie v postavení vyvlastňovaného)
namietal skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu a v konaní o

vyvlastnenie predložil vlastný znalecký posudok č. XX/XXXX z 09.11.2018, ktorý vypracoval F. C. H., J.
XX,XXXXXN.,ev.č.znalca915399,nazákladektoréhobolastanovenávšeobecnáhodnotapozemkov,
ktoré boli predmetom vyvlastnenia, v celkovej výške 91 785,98 eur (jednotková cena za m2 vo výške
14,74 eur). Vyvlastňovací orgán v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyzval
znalca, ktorý vypracoval napadnutý znalecký posudok, na odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie na

účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Znalec
na základe výzvy vyvlastňovacieho orgánu vypracoval a tomuto orgánu predložil odborné vyjadrenie
č. XX/XXXX, v ktorom znalec uviedol, že mu neprináleží vyjadrovať sa k znaleckému posudku iného
znalca (k ZP čl. XX/XXXX, ktorý vyvlastňovaciemu orgánu predložil žalobca), ani k všeobecnej hodnote
predmetných pozemkov stanovenej iným znalcom. Znalec v odbornom vyjadrení uviedol, že všeobecná

hodnota pozemkov stanovená v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyjadruje odborný kvalifikovaný názor
znalca na riešenú úlohu a že na záveroch znaleckého posudku č. 35/2018 naďalej trvá.
14. Vyvlastňovací orgán na základe výsledkov konania o vyvlastnenie rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona
o vyvlastňovaní tak, že vydal Rozhodnutie č. A./XXXXX/XXXXXX/XXX-XX z 07.11.2019. V I. výroku
citovaného rozhodnutia podľa § 13 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ bod 1 zákona č. 282/2015 Z. z., v spojení s

§ 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako cestný zákon"), vo verejnom záujme, v prospech SR - Slovenská správa ciest, Miletičova
19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 33 28 rozhodol o vyvlastnení vyššie uvedených pozemkov v kat. úz. D.
E. a v II. výroku citovaného rozhodnutia určil náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona
č. 282/2015 Z. z., vo výške 77.152,53 eur a žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie

podľa § 13 ods. 3 písm. a zákona o vyvlastňovaní odkázal na príslušný súd.
15. Žalobca sa proti cit. rozh. v zákonnej lehote odvolal, pričom odvolací orgán - Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 81 106 Bratislava svojim rozhodnutím č. XXXXX/
XXXX/XX/XXXXX zo dňa 15.01.2020 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu. Citované rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť

16.01.2020.
16. Žalobca v žalobe okrem iného tvrdil, že znalecký posudok č. XX/XXXX, na základe ktorého bola
v citovanom rozhodnutí určená výška náhrady za vyvlastnenie, trpí závažnými vadami, pretože podľa
názoružalobcuznalecurčenýžalovanoupoužilnesprávnekoeficientyprivýpočtochvšeobecnejhodnoty
nehnuteľností, a teda nesprávne určil všeobecnú hodnotu pozemkov. Znalecký posudok č. XX/XXXX

podľa názoru žalovanej žalobcom vytýkané vady nevykazuje. Znalkyňa F. M. G. postupovala pri
určovaní všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, v súlade s
príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a že svoju znaleckú úvahu riadne vysvetlila aj vo
svojom odbornom vyjadrení č. XX/XXXX v priebehu vyvlastňovacieho konania.
17. Žalovaná zastáva názor, že vzhľadom na skutočnosť, že v danom katastrálnom území v danom

čase a pre ten istý účel prebehli výkupy pozemkov za rovnakú všeobecnú hodnotu majetku- pozemkov
určených na trvalé zastavanie líniovou stavbou „1/68 Sabinov preložka cesty" v rámci majetkovej
prípravy tejto líniovej stavby, ktorú žalovaná vykonávala ako investor a budúci stavebník, vyvlastňovacia
náhrada bola na úrovni trhovej ceny a bola určená ako primeraná. Žalovaná v tomto vyjadrení navrhlaOkresnému súdu Prešov, aby na základe výsledkov dokazovania, ako aj vzhľadom na jej vyjadrenie
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
18. Súd prvej inštancie na pojednávaní 19.05.2021 vypočul znalcov F. M. G. a F. C. H., pričom obaja

znalci zotrvali v celom rozsahu na svojich znaleckých posudkoch. Preto uznesením č.k. XXX/X/XXXX-
XXX z 07. 06. 2021 nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, odbor Stavebníctvo: B. I. F. Q.
v Q., R. X. XXXX XX, XXX XX Q.. Úlohou znaleckého ústavu na základe cit. uzn. bolo: 1/ vypracovať
kontrolný znalecký posudok k súkromným znaleckým posudkom F. M. G. č. XX/XXXX z 20. 08. 2018 a
F. C. H. S. XX/XXXX z 09.11. 2018 so zameraním sa na posúdenie toho, z akej východiskovej hodnoty

bolo správne vychádzať pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov v kat. úz. D.
E. metódou polohovej diferenciácie, keďže znalec F. M. G. vychádzala z 80% východiskovej hodnoty
pozemkov v I. a F. H. zo 60% východiskovej hodnoty pozemkov v Prešove, 2/ určiť všeobecnú hodnotu
parciel,ktorébolipredmetomvyvlastneniavkat.úz.D.E.k16.01.2021(právoplatnosťvyvlastňovacieho
rozhodnutia), určených podľa územného rozhodnutia na líniovú stavbu X/XX I. preložka cesty.
19. B. I. F. Q. v Žiline vypracoval Znalecký posudok č. XX/XXXX z 23. 03. 2022, ku ktorému sa

žalovaná na základe listu Okresného súdu Prešov z 31.03.2022, ktorého prílohou bol uvedený znalecký
posudok, písomne vyjadrila svojím listom č. I./XXXX/XXXXX z 11.04.2022. V Znaleckom posudku č.
38/2022 znalecký ústav odpovedal na obidve otázky Okresného súdu Prešov tak, že metódou polohovej
diferenciácie stanovil VŠH pozemkov na úrovni 12,53 eur/m2 a metódou porovnávacou stanovil VŠH
pozemkov na úrovni 12,59 eur/m2, čo znamená, že všeobecná hodnota pozemkov, ktoré tvorili predmet

vyvlastnenia stanovená k súkromným znaleckým posudkom F. M. G. č. XX/XXXX z 20.08.2018 a F.
C. H. S. XX/XXXX z 09.11.2018 na úrovni konečných cien je 78.397,93 eur, zaokrúhlene 78.400,- eur,
a všeobecná hodnota pozemkov, ktoré tvorili predmet vyvlastnenia ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení (16.01.2021) určených podľa územného rozhodnutia na líniovú stavbu 1/68 I., preložka
cesty, na úrovni konečných cien je 82.134,13 eur, zaokrúhlene 82.100,- eur.

20. Žalovaná uviedla, že napriek skutočnosti, že vZP, na základe ktorého bola v cit. rozhodnutí o
vyvlastnení určená náhrada za vyvlastnenie (ZP č. 35/2018, znalec F. G.) sa pri stanovovaní VŠH
pozemkov metódou polohovej diferenciácie vychádzalo z 80% východiskovej hodnoty pozemkov v I. a
nie z 60% východiskovej hodnoty pozemkov v Prešove, percentuálna odlišnosť medzi VŠH stanovenou
týmto ZP a VŠH stanovenou kontrolným ZP (1,1299% pri metóde polohovej diferenciácie a 1,6142% pri

metóde porovnávacej) je minimálnou a akceptovateľnou odchýlkou a keďže stanovenie VŠH metódou
polohovejdiferenciáciejeodhad,náhradazavyvlastneniepozemkovvk.ú.D.E.vovýške77152,53eur,
ktorá bola zaplatená zo strany žalovaného žalobcovi na základe Rozhodnutia o vyvlastnení Okresného
úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. A./XXXXX/XXXXXX/XXX-XX z 07. 11. 2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 16. 01. 2020, je primeraná. Žalovaná však v tomto svojom písomnom vyjadrení

k ZP č. 38/2022 uviedla, že má za to, že otázka č. 2 formulovaná Okresným súdom Prešov v uzn. č.
č. 11C/9/2020-252 z 07. 06. 2021, ktorá bola zo strany B. Q. T. splnená v bode 5. ZP č. 38/2022, je v
konaní č. k. 11C/9/2020 irelevantná.

21. Žalovaná sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že primeraná náhrada prislúcha

vyvlastnenému podľa stavu v čase, keď sa mu vyvlastnením odobralo vlastníctvo, čo je dátum
právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. V čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení č. A./XXXXX/
XXXXXX/XXX-XXpodľa§4ods.3zákonaovyvlastňovaní,ZPč.35/2018z20.08.2018bolspôsobilýbyť
podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie. Je preto irelevantné, aká by bola VŠH vyvlastňovaných
pozemkov ku dňu právoplatnosti citovaného rozhodnutia. Navyše, i keď je táto skutočnosť podľa

žalovanej vzhľadom na vyššie uvedené irelevantná, v tomto prípade odo dňa právoplatnosti citovaného
rozhodnutia do uplynutia dvoch rokov, počas ktorých je podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní znalecký
posudok spôsobilý byť podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie, ostávalo sedem mesiacov.
22. Navrhovateľ zákona o vyvlastňovaní-vláda (gestor Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby SR) v dôvodovej správe k návrhu zákona

o vyvlastňovaní - osobitná časť, k ustanoveniu § 4 uvádza, že požiadavka primeranej a spravodlivej
náhrady za vyvlastnenie je podmienkou, ktorá je zakotvená tak v Listine základných práv a slobôd ako
aj v Ústave Slovenskej republiky, a táto odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva.
Náhrada sa vyvlastnenému poskytuje ako vyrovnanie majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti
s a mala by predstavovať ekvivalent, ktorého hodnota umožňuje vyvlastnenému obstaranie obdobnej

veci (majetkové pomery vyvlastneného by sa nemali vyvlastnením zmeniť). Návrh zákona primeranosť
náhrady za vyvlastnenie určuje ako náhradu za vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovanú stavbu
spolu s náhradou účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s vyvlastnením alebo v
dôsledku vyvlastnenia a tieto sú príkladmo v návrhu zákona vymenované. Podľa návrhu zákona, mávyvlastnený nárok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu. Peňažná náhrada za
vyvlastňovaný pozemok alebo stavbu sa určuje podľa ceny nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom
nie starším ako dva roky.

23. Účinne podávať námietky voči výške náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom môžu
účastníci konania uplatniť najneskôr do ústneho pojednávania na prerokovanie návrhu. Návrh zákona
príkladmo ustanovuje, čo je možné považovať za účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti
s vyvlastňovacím konaním, sú to najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku vlastníka
vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovanej nehnuteľnosti, náklady

spojené so zmenou trvalého bydliska, zmenou sídla alebo miesta podnikania, náklady spojené s
prekládkou technickej infraštruktúry, súdne a správne poplatky. Bremeno preukázať tieto náklady je
na tom, kto si uplatní nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v dôsledku a v súvislosti s
vyvlastnením.“ Zákonodarca považuje za primeranú náhradu, na určenie ktorej je podkladom znalecký
posudok nie starší ako dva roky.

24. Zákon o vyvlastňovaní neukladá správnemu orgánu, aby vyžadoval od vyvlastniteľa aktualizáciu
navrhovanej náhrady za vyvlastnenie, ak je návrh na vyvlastnenie doplnený znaleckým posudkom, ktorý
podľa § 4 ods. 3 cit. zák. nie je starší ako dva roky za predpokladu, že rozhodnutie o vyvlastnení
bude vydané počas „životnosti" ZP, teda počas jeho spôsobilosti byť podkladom pre určenie náhrady
za vyvlastnenie podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Zákon o vyvlastňovaní a ani zák. č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov nezakotvuje žiadny
mechanizmus, na základe ktorého by mohla náhrada za vyvlastnenie určená v rozhodnutí o vyvlastnení
byť aktualizovaná ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, a to ani v tom prípade, ak by odvolací
orgán rozhodol v odvolacom konaní v čase, kedy by už bol ZP, na základe ktorého bola v rozhodnutí
o vyvlastnení určená náhrada za vyvlastnenie, starší ako dva roky, ak v čase vydania rozhodnutia

napadnutého riadnym opravným prostriedkom - odvolaním - bol ZP v súlade so zákonom, keďže podľa
§ 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Pokiaľ by právny názor Okresného súdu Prešov vyslovený v rozsudku napadnutom týmto odvolaním,
podľa ktorého primeraná náhrada prislúcha vyvlastnenému podľa stavu v čase, keď sa mu vyvlastnením
odobralo vlastníctvo, čo je dátum právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, bol relevantný a stal sa
súčasťou rozhodovacej praxe súdov SR v obdobných prípadoch, potom žiadny príslušný vyvlastňovací
orgán by nebol schopný určiť v rozhodnutí o vyvlastnení primeranú náhradu, resp. akákoľvek náhrada za

vyvlastnenie v akomkoľvek rozhodnutí o vyvlastnení by nemohla byť považovaná za primeranú a žiadne
rozhodnutie príslušného vyvlastňovacieho orgánu by nemohlo byť vydané v súlade s § 16 správneho
poriadku, pretože náhradu za vyvlastnenie by v konaní o vyvlastnenie nebolo možné ustáliť tak, aby
táto bola primeraná v poňatí týmto odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Prešov – teda
vo výške podľa stavu v čase , keď sa vyvlastňovanému vyvlastnením odobralo vlastníctvo, t. j. v deň

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Trvanie časového úseku, ktorý začína dňom podania návrhu
na vyvlastnenie a končí dňom, kedy nastane právoplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení, nie je možné
odhadnúť, pretože nie je možné odhadnúť, či vyvlastňovaný využije riadny opravný prostriedok a ak ho
využije, aký čas uplynie od vydania rozhodnutia o vyvlastnení ako takého do dňa jeho právoplatnosti.

26. Žalovaná zastáva názor, že zo znaleckého posudku (ZP) č. XX/XXXX, ktorého spracovateľom je B.
I. F. Q. R. v Q. - z jeho bodov 4., 4.1. a 4.2. vyplýva, že náhrada za vyvlastnenie pozemkov v k. ú. D.
E. vo výške 77.152,53 eur, ktorá bola zaplatená zo strany žalovanej žalobcovi na základe Rozhodnutia
o vyvlastnení A. B. C., odboru výstavby a bytovej politiky č. A./XXXXX/XXXXXX/XXX-XX z 07.11.2019,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.01.2020, je primeraná.

27. Žalovaná má za to, že vyššie uvedeným zdôvodnila, že týmto odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a
preto odvolaciemu súdu navrhla, aby po posúdení veci napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Žalovaná - Slovenská správa ciest je rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
a/ zák. SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších zmien a doplnkov oslobodená od súdnych poplatkov. Zároveň žalovaná nemá zákonnú
povinnosť vykonávať úkony spojené s konaniami na súdoch SR prostredníctvom elektronickej schránky.

29. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne nové skutkové ani právne skutočnosti, ku ktorým by sa už žalobca vo svojich doterajších
podaniach a vyjadreniach nevyjadril, ako aj súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia náležíte nevysporiadal. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta nesprávne
právne posúdenie veci zo strany konajúceho súdu. Tento odvolací dôvod je naplnený za predpokladu,

keď na zistený skutkový stav súd prvej inštancie 1. neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne
opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), 2. aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), 3. obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo 4. správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

30. Odvolacie námietky žalovanej uvedené v odvolaní nemôžu obstáť. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku zo dňa 08.06.2022 nepochybne vyplýva, že prvoinštančný súd aplikoval na danú právnu vec
príslušné a správne právne normy, ktoré mimo iného konajúci súd vyčerpávajúco citoval v bodoch 16 až
23 napadnutého rozsudku. Predmetné právne normy prvoinštančný súd následne správne interpretoval
asprávneinterpretovanéprávnenormyzároveňsprávneaplikoval.Opačnénámietkyčizáveryžalovanej
nie sú dôvodné.

31. Vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 282/2015 Z. z., v spojení s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, je jediným zákonným prostriedkom vyvlastňovaného na dosiahnutie primeranej náhrady za
vyvlastnenie obrátiť sa s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na všeobecný súd v zmysle
ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z.

32. Vyvlastňovací orgán vo vyvlastňovacom konaní určil primeranú náhradu za vyvlastnenie
Rozhodnutím o vyvlastnení A. B. C., odboru výstavby a bytovej politiky č. A.- A./XXXXX/XXXXXX/
XXXXX z 07.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2020, keďže medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie, v sume zodpovedajúcej všeobecnej

hodnote pozemku vo výške 77.152,53 eur na základe Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa
20.08.2018, ktorý vypracovala F. M. G., C. X, XXX XX N., evidenčné číslo znalkyne č. 913781 (ďalej ako
„Znaleckýposudokč.35/2018“).Znaleckýposudokč.35/2018boldokonaniapredloženývyvlastniteľom/
žalovaným ako súčasť návrhu na vyvlastnenie podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 282/2015 Z. z.
Normotvorca v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 282/2015 Z. z. zakotvil, že návrh na vyvlastnenie musí

obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej
hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
určenej znaleckým posudkom. Zakomponovaním slovíčka „predpokladaná" v § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 282/2015 Z. z. tvorca právnej normy odkazuje, že ide len o určitý odhad náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti určené v znaleckom posudku. Znalecký posudok č. XX/XXXX určuje len predpokladanú

všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov. Samotná prax ukázala tvorcom zákona č. 282/2015 Z.
z., že rozhodovanie vo veciach náhrady je nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu. V rozhodnutí
vyvlastňovací orgán odkázal vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez
prerušenia konania na súd. Zámerom zákonodarcu bolo, že vyvlastňovací orgán má práve podľa
ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a). zákona č. 282/2015 Z. z., ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a

vyvlastňovaným k dohode, nakoľko vo vyvlastňovacom konaní boli predložené dva znalecké posudky
určujúcediametrálneodlišnúvšeobecnúhodnotuvyvlastňovanýchpozemkov,odkázaťvyvlastňovaného
s požiadavkou vyššej náhrady na súd, a tým umožniť vyvlastňovanému domáhať sa primeranej a
spravodlivej náhrady na príslušnom civilnom súde.
Vyššie uvedené potvrdzuje aj časť dôvodovej správy k § 13 zákona č. 282/2015 Z. z., doterajšia

rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na
samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky
vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne (i) o vyvlastnení
práv k pozemku alebo ku stavbe a (ii) o náhrade za vyvlastnenie. Z uvedeného vyplýva, že náhrada
určená vyvlastňovacím orgánom v rozhodnutí o vyvlastnení na základe Znaleckého posudku č.

XX/XXXX vo výške 77.152,53 eur je len predpokladaná náhrada za vyvlastnené nehnuteľností, o
ktorej je rozhodnuté samostatným výrokom. Ak priznaná náhrada je podľa vyvlastňovaného/žalobcu
neprimerane nízka, nakoľko disponuje vlastným Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 09.11.2018
vypracovaným znalcom F. C. H., J. XX, XXX XX N. (ďalej len ako „Znalecký posudok č. XX/XXXX")s odlišnou vyššou náhradou vo výške 91.785,98 eur, je jednoznačne daná právomoc civilného súdu
rozhodovať o primeranej* (vyššej*) náhrade za vyvlastnenie.

33. Žalobca sa nestotožnil s obsahom odôvodnenia žalovanej uvedeného v odvolaní. Súd prvej inštancie
savýstižnevyjadrilvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,naktorétýmtožalobcavďalšompoukázal.Súd
prvej inštancie konštatoval, že : „zákonodarca umožnil vyvlastnenému domáhať sa v rámci správneho
súdnictva preverenia, či vyvlastňovací orgán postupoval v súlade so zákonom o vyvlastnení vrátane
vypracovaných znaleckých posudkov, ale umožnil takejto osobe domáhať sa pred všeobecným súdom

určenia primeranej náhrady, ktorú treba vnímať širšie a teda nielen striktne podľa špeciálneho právneho
predpisu, akým je zákon č. 282/2015 Z.z., inak by tieto súbežné súdne konania (ktoré sa vedú aj v
tomto prípade) nemali opodstatnenie. V rámci správneho konania teda sa predovšetkým posudzuje, či
správny orgán postupoval podľa zákona 282/2015 Z.z., vyhodnocuje sa správnosť znaleckého posudku,
a to či je dodržaná zákonná podmienka, že znalecký posudok nesmie byť starší ako dva roky pred
vydaním rozhodnutia o vyvlastnení. V konaní pred všeobecným súdom sa však zisťuje výška primeranej

náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť v zmysle všeobecných zásad a právnych noriem, v rámci ktorých
pri odňatí veci patrí dotknutej osobe peňažná náhrada za odňatú vec v jej hodnote v čase, keď došlo
k jej odňatiu (napr. ustanovenia o náhrade škody § 420 a násl. Občianskeho zákonníka). Preto súd
považuje za spravodlivé, aby aj v tomto prípade, keďže k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
došlo až právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení, aby sa výška primeranej náhrady za vyvlastnené

nehnuteľnosti určila až k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení zvlášť v prípade, ak trhová
cena pozemkov sa od vypracovania znaleckých posudkov zvýšila, čo je aj tento prípad."

34. Žalovaná počas konania súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nespochybnila hodnotu určenú B.
I. F. Q. R. v Q. v Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 23.03.2022 (ďalej ako „Znalecký posudok č.

XX/XXXX“) vo výške 82.134,13 eur ako primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky stanovenú ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; nakoľko žalobca navrhoval formou procesného útoku, aby táto
suma bola určená súdom ako primeraná náhrada za vyvlastnené pozemky a žalovaná sa proti takémuto
návrhu nebránila, mala za to, že je jej obrana v tomto štádiu konania už irelevantná.

35. Poskytnutá náhrada žalovanej stanovená A. B. C. v rozhodnutí opierajúca sa o chybný Znalecký
posudok č. XX/XXXX by podľa názoru žalobcu nezodpovedala trhovým cenám nehnuteľností, voči
ktorým sa vlastnícke právo vyvlastňuje, v danom mieste a čase, v kontexte rastúcich cien nehnuteľností.
Rovnako by nezodpovedala všeobecnej hodnote náhrady za vyvlastnenie ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení a bola by zjavne neprimeraná a nespravodlivá.

Napadnutým rozsudkom určená náhrada za vyvlastnenie je podľa názoru žalobcu primeraná,
zodpovedajúca reálnej všeobecnej hodnote nehnuteľností a spravodlivá.

36. Žalobca ďalej v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách v
označenej právnej veci, v plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a podané

odvolanie žalovanej považoval za neopodstatnené a v celom rozsahu za nedôvodné. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, konajúci súd správne a úplne zistil skutkový stav,
vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo, jasne a
zrozumiteľne odôvodnil.

37. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny v plnom rozsahu a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

38. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Namietala, že v konaní nebola

oboznámená s procesným úkonom žalobcu, ktorým tento navrhoval, aby suma 82.134,13 eur bola
určená súdom ako primeraná náhrada za vyvlastnené pozemky. Na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok, bola žalovaná oboznámená so skutočnosťou, že žalobca sa
k znaleckému posudku č. 38/2022 vyjadril a mal voči nemu námietky. Žalovaná vo svojom vyjadrení k
uvedenému znaleckému posudku vyslovila názor, že otázka č. 2 formulovaná Okresným súdom Prešov

v uzn. č. č. 11C/9/2020-252 z 07. 06. 2021, ktorá bola zo strany ÚSI ŽU ZA splnená v bode 5. ZP č.
XX/XXXX, je v konaní č. k. 11C/9/2020 irelevantná, a to z dôvodov, ktoré uviedla aj vo svojom odvolaní.
Žalovaná teda expressis verbis nespochybňuje hodnotu pozemkov stanovenú vZP č. XX/XXXX ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pretože stanovenie hodnoty pozemkov k tomuto dňu považujezairelevantné,atozdôvodov,ktoréuvádzavovyjadreníktomutoznaleckémuposudku,akoajvosvojom
odvolaní. Ak teda žalovaná je toho názoru, že stanovovanie hodnoty pozemkov ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení je v predmetnom konaní irelevantné, nemá dôvod namietať výšku sumy,

ktorá predstavuje hodnotu pozemkov v znaleckom posudku č. 38/2022 stanovenú ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, ani spôsob jej výpočtu.

39. Žalovaná naďalej trvala na tom, že stanovenie hodnoty pozemkov ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení je irelevantné a je toho názoru, že zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015

Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní)
tým, že znalecký posudok, na základe ktorého vyvlastňovací orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí
náhradu za vyvlastnenie, nesmie byť starší ako dva roky, počítal s oneskorením dňa právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré nastáva v prípade, že v konaní o vyvlastnenie bol účastníkom konania
uplatnený riadny opravný prostriedok.

40.Žalovanámalazato,žeúčelommožnostidomáhaťsaurčeniaprimeranejnáhradyzavyvlastneniezo
strany vyvlastňovaného na všeobecnom súde je určiť, či náhrada za vyvlastnenie stanovená znaleckým
posudkom, na základe ktorého vyvlastňovací orgán určil náhradu za vyvlastnenie, bola stanovená
adekvátne pre časové obdobie, v rámci ktorého je znalecký posudok spôsobilý byť podľa § 4 ods.

3 zákona o vyvlastňovaní podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie. Skutočnosť, že ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ktorá nastáva s časovým posunom v dôsledku rozhodovania
správneho orgánu v odvolacom konaní, môže byť hodnota predmetu vyvlastnenia vyššia, než v čase
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení bez uplatnenia riadneho opravného prostriedku
zo strany účastníka konania, by zrejme nebolo možné v správnom konaní akceptovať ako dôvod na

obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších zmien a doplnkov.

41. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. V plnom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach
obsiahnutých v podanej žalobe zo dňa 14.02.2020, ako aj na svojich ďalších vyjadreniach a

predložených dôkazných návrhoch, vzhľadom k čomu žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v plnom rozsahu a žalobcovi priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne
nové skutkové ani právne skutočnosti, ku ktorým by sa už žalobca vo svojich doterajších podaniach
a vyjadreniach nevyjadril, ako aj súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení odvolaním napadnutého

rozhodnutia náležite nevysporiadal.

42. Z hľadiska budovania dôvery v právo je nutné vyhýbať sa konaniu, ktoré je ústavnoprávne hraničné
z hľadiska vzťahu k základnému právu na ochranu vlastníctva, resp. právu na pokojné užívanie majetku
(PL. ÚS 19/09). Nepochybne, život v modernej spoločnosti vyžaduje možnosť zásahov do vlastníckeho

práva, ale tieto, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva
a musia byť vykonané v riadnej procedúre, kde je vlastník subjektom a nie objektom tohto procesu.
Výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým, ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti
štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Rešpekt k cudziemu majetku, nie
nepodobný zásade neminem leadere - nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo

strany verejnej moci, je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii (PL. ÚS 19/09).

43. Právna úprava zákona č. 282/2015 Z. z., v spojení s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je
jediným zákonným prostriedkom vyvlastňovaného na dosiahnutie primeranej náhrady za vyvlastnenie
obrátiť sa s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na všeobecný súd v zmysle ust. § 13 ods.

3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z.

44. Žalobca sa nestotožnil s obsahom odôvodnenia žalovanej uvedeného vo vyjadrení. Žalovaná vo
vyjadrení zastávala názor, že účelom možnosti domáhať sa určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie
zo strany vyvlastňovaného na všeobecnom súde je určiť, či náhrada za vyvlastnenie stanovená

znaleckým posudkom, na základe ktorého vyvlastňovací orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu
za vyvlastnenie, bola stanovená adekvátne pre časové obdobie, v rámci ktorého je znalecký posudok
spôsobilý byť podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie.
Žalobca k vyjadreniu žalovanej znova poukázal na odôvodnenie rozsudku v bode 26., z ktorého citoval.45. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, konajúci súd správne a úplne zistil
skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Preto žalobca podané odvolanie žalovanej považoval za

neopodstatnenéavcelomrozsahuzanedôvodné.Spoukazomnauvedenéžalobcažiadal,abyodvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v plnom rozsahu a žalobcovi priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
46. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.10.2023 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
47. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
48. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).
49. Žalovaná v odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že primeraná
náhrada prislúcha vyvlastnenému podľa stavu v čase, keď sa mu vyvlastnením odobralo vlastníctvo,

čo je dátum právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Sama v odvolaní uviedla, že navrhovateľ
zákona o vyvlastňovaní – vláda v dôvodovej správe v návrhu zákona o vyvlastňovaní – osobitná časť,
v ust. § 4 uvádza, že požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou,
ktorá je zakotvená tak v Listine základných práv a slobôd ako aj v Ústave Slovenskej republiky,
a táto odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Náhrada sa vyvlastnenému

poskytuje ako vyrovnanie majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s vyvlastnením, a mala by
predstavovať ekvivalent ktorého hodnota umožňuje vyvlastnenému obstaranie obdobnej veci. Zároveň
žalovaná uviedla, že peňažná náhrada za jej vyvlastňovaný pozemok alebo stavbu sa určuje podľa
ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom nie starším ako dva roky. Následne uviedla, že zákon
o vyvlastňovaní neukladá správnemu orgánu, aby vyžadoval od vyvlastniteľa aktualizáciu navrhovanej

náhrady za vyvlastnenie, ak je návrh na vyvlastnenie doplnený znaleckým posudkom, podľa § 4 ods.
3 zákona, nie starším ako dva roky, za predpokladu že rozhodnutie o vyvlastnení bude vydané počas
„životnosti“ znaleckého posudku. Zákon však nezakotvuje žiadny mechanizmus, na základe ktorého
by mala náhrada za určenie vyvlastnenie určená v rozhodnutí byť aktualizovaná ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, a to ani vtom prípade, ak by odvolací orgán rozhodol v odvolacom konaní

v čase, kedy by už bol znalecký posudok starší ako dva roky. Podľa názoru žalovanej, pokiaľ by právny
názor súdu prvej inštancie vyslovený v rozsudku napadnutom odvolaním, podľa ktorého primeraná
náhrada prislúcha vyvlastnením podľa stavu v čase, keď sa mu vyvlastnením odobralo vlastníctvo, čo je
dátum právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, bolo relevantné, a stal sa súčasťou rozhodovacej
praxe súdov Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, potom žiadny príslušný vyvlastňovací orgán,

by nebol schopný určiť v rozhodnutí o vyvlastnení primeranú náhradu, respektíve akákoľvek náhrada
za vyvlastnenie v akomkoľvek rozhodnutí o vyvlastnení by nemala byť považovaná za primeranú,
a žiadne rozhodnutie príslušného vyvlastňovacieho orgánu, by nemohlo byť vydané v súlade s §
16 správneho poriadku, pretože náhradu za vyvlastnenie by v konaní o vyvlastnenie nebolo možné
ustáliť. Trvanie časového úseku, ktorý začína dňom podania návrhu na vyvlastnenie a končí dňom,

kedy nastane právoplatnosť o vyvlastnení, nie je možné odhadnúť, pretože nie je možné odhadnúť,
či vyvlastňovaný využije riadny opravný prostriedok, a ak ho využije, aký čas uplynie od vydania
rozhodnutia o vyvlastnení, ako takého do dňa jeho právoplatnosti. S uvedeným názorom žalovanej
odvolací súd nesúhlasí, a poukazuje na bod 24. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a jeho
vyslovený názor, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Zo

zákona č. 282/2015 Z.z. skutočne vyplýva, že vyvlastňovací orgán pri určení primeranej náhrady za
vyvlastnenie vychádza zo znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, ak sú k nemu výhrady,
zabezpečí k nim odborné vyjadrenie, alebo vysvetlenie znalca, čo bolo aj zrealizovaná, a ak vyvlastnený
s touto náhradou nesúhlasí, má možnosť podať žalobu na všeobecnom súde na vyššiu náhradu, akoto vyplýva z § 13 ods. 3 citovaného zákona. Tak ako postupoval aj žalobca pri podaní tejto žaloby.
Uvedené ustanovenie zákona, by podľa názoru odvolacieho súdu rešpektujúc názor žalovanej nemalo
praktický význam. Podľa názoru odvolacieho súdu možno súhlasiť s názorom žalobcu uvedenom v jeho

vyjadrení, že zakomponovaním slovíčka „predpokladaná“ v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 282/2015
Z.z., tvorca právnej normy odkazuje, že ide len o určitý odhad náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti
určené v znaleckom posudku. Teda znalecký posudok č. XX/XXXX určuje len predpokladanú všeobecnú
hodnotu vyvlastňovaných pozemkov. Aj samotný vyvlastňovací orgán v zmysle zákona odkázal
vyvlastňovaného s požiadavkou za vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd. To

znamená, že na súd sa budú obracať iba tí vyvlastňovaní, ktorí s požiadavkou na výšku náhrady za
vyvlastnenie nesúhlasia, teda chcú vyššiu náhradu. Ostatných sa uvedená vec nebude týkať. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu nemôže mať právny názor súdu prvej inštancie, že primeraná náhrada
prislúcha vyvlastnenému podľa stavu v čase, keď sa mu vyvlastnením odobralo vlastníctvo, čo je dátum
právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, za následok, že by žiadny príslušný vyvlastňovací orgán,
nebol schopný určiť v rozhodnutí o vyvlastnení primeranú náhradu, respektíve akákoľvek náhradu za

vyvlastnenievakomkoľvekrozhodnutíovyvlastneníbynemohlabyťpovažovanázaprimeranú.Vdanom
prípade žalovaná použila na určenie primeranej náhrady znalecký posudok F. G.. Žalovaný kontroval
znaleckým posudkom F. H.. Tak, ako zistil súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia, rozdiel medzi
týmito znaleckými posudkami vznikol kvôli východiskovej hodnote pozemku. Rozdiely v spomínaných
súkromných znaleckých posudkoch boli odstránené znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva,

ktorý vychádzal z východiskovej hodnoty 60% z hodnoty pozemkov v Prešove, a všeobecnú hodnotu
vyvlastňovaných pozemkov ustálil metódou polohovej diferenciácie na 78.024,31 eur a porovnávacou
metódou na 78.397,93 eur, v čase vypracovania spomínaných súkromných znaleckých posudkov. Podľa
tohto záveru, by teda skutočne išlo o zanedbateľný rozdiel v porovnaní s náhradou za vyvlastnenie
stanovenou vo vyvlastňovacou rozhodnutí. Súd prvej inštancie však správne poukázal v bode 26. svojho

odôvodnenia na skutočnosť, že všetky právne normy je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR,
a článok 20 ods. 4, podľa ktorého vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere, a vo verejnom záujme,
a to na základe zákona, a za primeranú náhradu. Tu je skutočne, ako to tvrdí súd prvej inštancie
potrebné vnímať ako kompenzáciu rovnováhy medzi záujmom verejným, a zásahom do vlastníckeho
práva jednotlivca. Ide o náhradu za to, že vlastník je povinný strpieť tento legitímny spôsob prechodu

vlastníckeho práva iného vo verejnom záujme. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že za spravodlivé bolo určiť ako primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky sumu 82.100,- eur, ktorá
bola určená podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, ako ich všeobecnú hodnotu ku
dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. I odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že túto hodnotu
obe strany sporu nespochybnili. V rámci správneho konania sa predovšetkým posudzuje, či správny

orgán postupoval podľa zákona č. 282/2015 Z.z., vyhodnocuje sa správnosť znaleckého posudku a to,
či je dodržaná zákonná podmienka, že znalecký posudok nesmie byť starší ako dva roky pred vydaním
rozhodnutia o vyvlastnení. Skutočne v konaní pred všeobecným súdom, tak ako to správne uviedol súd
prvej inštancie, zisťuje sa výška primeranej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť v zmysle všeobecných
zásad a právnych noriem, v rámci ktorých pri odňatí veci patrí dotknutej osobe peňažná náhrada za

odňatú vec v jej hodnote v čase, keď došlo k jej odňatiu. Správne súd prvej inštancie poukázal napríklad
na ustanovenie o náhrade škody, § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. I odvolací súd považuje za
spravodlivé, aby aj v tomto prípade, keďže k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo až
právoplatnosťourozhodnutiaovyvlastnení,výškaprimeranejnáhradyzavyvlastnenénehnuteľnostibola
určená až k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, zvlášť v prípade ak trhová cena pozemkov

sa od vypracovania znaleckých posudkov zvýšila,, tak ako to bolo v danom prípade.
50. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď rozhodol
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu za vyvlastnenie nehnuteľnosti vo výške 4.947,47 eur,
čo je rozdiel medzi výškou ustálenej primeranej náhrady 82.100,- eur, a náhradou za vyvlastnenie
nehnuteľnosti podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia vo výške 77.152,53 eur. Vo vzťahu k trovám konania,

z odvolania žalovanej žiadne konkrétne odvolacie námietky nevyplývajú.
51. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovanej zachádzajúcu do nadbytočných podrobností,
nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
52. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny

potvrdil (I.).
53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške i o výške trov konania na súde prvejinštancie (lebo to neuviedol súd prvej inštancie vo výrokoch rozsudku, ale iba v dôvodoch rozhodnutia),
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP), tak ako to vyplýva z výroku
II. rozsudku.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).