Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-33Sa/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200171
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5021200171.6

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zast.: AK Pekár s.r.o., so sídlom
Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, 2/ E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/
X, XXX XX D., 3/ B. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX D., žalobcovia 2/ a 3/ právne zast.:
Advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711

proti žalovanému: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zast.: executio iuris
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4840/71, 821 08 Bratislava, IČO: 55 176 933, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. XX, XXX XX D., 2/ L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. H. XX, XXX XX D., právne zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o.,
so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcov

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19.04.2021 doručenou
Krajskému súdu v Žiline, sa žalobcovia domáhajú, aby správny súd zakázal žalovanému odstraňovať
akékoľvekpredmety,prekážkyainévecizpozemku,ktoréhopodielovýmispoluvlastníkmisúižalobcovia
každý o veľkosti podielu 5/27-ín, spolu 15/27-ín:, a to pozemku registra „C“ zapísaného v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: C., na LV č. XXXX, s parcelným číslom XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 (ďalej len „Pozemok“), ako aj zo spevnenej plochy, ktorá
sa na tomto pozemku nachádza.

2. Podľa žalobcov žalovaný nie je a ani sa nikdy necítil byť vlastníkom spevnenej plochy, ktorá sa
nachádzanaPozemku,atedaplatí,žespevnenáplochaniejeaaninemôžebyťmiestnoukomunikáciou,

preto mesto nie je a ani nemôže byť jej správcom. Pri Pozemku bol až do roku 2018 vedený ako
druh pozemku trvalý trávny porast. V súčasnosti je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využívania pozemku „22“, nakoľko žalobcovia plochu využívajú na parkovanie motorových vozidiel. Na
pozemku sa nachádza spevnená plocha, ktorá bola vybudovaná pred rokom 1990 ako súčasť cesty
vedúcej z mestskej časti Bytčica do obce Rosina, a to predchodcom spoločnosti Agrominčol a. s. Rosina,
bez územného alebo stavebného povolenia, výlučne na účely presunu poľnohospodárskej techniky

a vjazd a výjazd na túto spevnenú plochu bol zakázaný dopravnou značkou „zákaz vjazdu motorovým
vozidlám“. Predmetná spevnená plocha nie je vedená ako miestna komunikácia v existujúcom pasporte.Žalovaný vydal dňa 05.08.2020 rozhodnutie „o začatí konania o odstránení nepovolenej stavby podľa
§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj len
„stavebný zákon“) v spojení s § 88 ods. 1 stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby, v ktorom

žalovaný vyzýva neznámeho vlastníka stavby miestnej komunikácie, t. j. tretiu osobu na predloženie
dokladov.

3. Žalobcovia uvádzali, že žalovaný napriek vyššie uvedenému výzvou zo dňa 02.02.2021 vyzval
žalobcov „k odstráneniu prekážok cestnej premávky umiestnených na cestnom telese verejnej miestnej

komunikácie v Žiline – Bytčici do 10 dní od doručenia tejto výzvy“, v ktorej spevnenú plochu, ktorá sa
nachádza na Pozemku považuje za miestnu komunikáciu, a to napriek tomu, že o tejto skutočnosti
neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v zmysle § 16 a § 22 ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Žalobcovia na výzvu reagovali listom zo
dňa 11.02.2021, v ktorom žalovanému oznámili, že ním realizovaný postup je nezákonný, keďže na
Pozemku sa nenachádza miestna komunikácia a postup podľa § 10 ods. 1 cestného zákona nie je

možné použiť, keďže ten sa vzťahuje výlučne na diaľnice, cesty a miestne komunikácie, ktoré sa na
pozemku nenachádzajú. Listom zo dňa 08.04.2021 oznámil žalovaný, že na Pozemku sa nachádza
miestna komunikácia, ktorej vlastníkom a správcom je žalovaný.

4. Žalobcovia namietali, že žalovaný záver o tom, že sa jedná o miestnu komunikáciu odvodzuje

výlučne od technickej evidencie pozemných komunikácií (od doplnenia pôvodného pasportu miestnych
komunikácií z roku 2018, a to napriek tomu, že o tejto skutočnosti neexistuje žiadne rozhodnutie
a žalovaný nie je ani vlastníkom predmetnej spevnenej plochy), ktorá však nemôže nahradiť a
nenahrádza rozhodnutie o zaradení do siete miestnych komunikácií, pričom táto skutočnosť je uvedená
aj v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina (ako odvolacieho orgánu v konaní o povolenie

o odstránenie stavby) č. OU-ZA-OCDPK-2019/038709-006 zo dňa 22.11.2019.

5. Žalobcovia uvádzali, že na Pozemku boli umiestnené predmety, ktoré mali brániť neoprávnenému
užívaniu pozemku tretími osobami, keďže takéto užívanie nie je pre ne potrebné, v tesnej blízkosti
Pozemku sa nachádza viacero miestnych komunikácií, ktoré je možné využívať na prejazd z Bytčice

do Rosiny.

6. Podľa žalobcov žalovaný dňa 15.04.2021 doobeda v čase medzi 09:00 hod. až 11:30 hod. realizoval
iný zásah spočívajúci v tom, že na Pozemok sa dostavili zamestnanci žalovaného, vrátane prednostu
mestského úradu, v sprievode tretích osôb a za prítomnosti Mestskej polície, za účelom odstránenia vecí

z Pozemku s tým, že svoje konanie odôvodňovali existenciou výzvy na odstránenie prekážok cestnej
premávky. Žalobcom nebolo predložené žiadne rozhodnutie a ani povolenie o oprávnení z Pozemku
odstraňovať akékoľvek veci a predmety. K takémuto neoprávnenému postupu žalovaného bol privolaný
aj Policajný zbor SR, ktorý o tom spísal zápis. Z uverejneného článku na internetovej stránke dňa
16.04.2021vyplýva, že žalovaný nepriamo uvádza, že svoj zásah zopakuje, t. j. hrozí opakovanie

zásahu orgánu verejnej správy. Podľa žalobcov neexistuje žiadny právny a iný titul na to, aby žalovaný
mohol realizovať predmetný zásah. Konanie žalovaného je svojvoľné, protizákonné a zasahuje do práv
žalobcov ako spoluvlastníkov Pozemku a vecí nachádzajúcich sa na ňom.

7. Žalobcovia navrhli, aby správny súd vypočul ďalších účastníkov konania L. M. a N. C., teda deti

O. M., ako bývalého spoluvlastníka pozemku, na ktorom sa stavala spevnená plocha, pričom je
známa skutočnosť, že uvedenú spevnenú plochu bez príslušného povolenia postavilo družstvo, na
účel zabezpečenia poľnohospodárskej výroby. Tiež navrhol vypočuť svedka P. B., ktorý v minulosti bol
účastný stavby spevnenej plochy ako zamestnanec družstva.

8. Žalobcovia reagovali na odôvodnenie uznesenia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie
odkladného účinku správny k žalobe zo dňa 08.04.2022, v zmysle ktorého žalobcovia neuviedli
akým spôsobom sa popísaný zásah mal dotknúť ich práv a právom chránených záujmov, ktoré ani
nekonkretizovali a v reflexii na to doplnili, že žalovaný svojím konaním neoprávnene zasahuje do
oprávnenia žalobcov 1./ pozemok minimálne využívať na umiestňovanie svojich vecí alebo veci tretích

osôb s ich súhlasom, na parkovanie motorových vozidiel, ako aj na vykonávanie iných zákonom
nezakázaných činností a 2./ neumožniť vstup akejkoľvek tretej osobe na ich pozemok, čo žalovaný
nerešpektuje.9. Podaním z 16.06.2022 žalobcovia rozšírili žalobu o nový petit popri pôvodnom petite (uvedenom
v bode 1) a navrhli, aby súd rozhodol uznesením tiež tak, že „súd určuje, že konanie žalovaného
spočívajúce v tom, že dňa 15.04.2021 sa dostavili zamestnanci žalovaného na pozemok registra „C“

zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: C., na LV č. XXXX, s parc.
č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2, na ktorom sa nachádza spevnená
plocha a odstraňovali veci nachádzajúce sa na označenom pozemku a označenej spevnenej ploche,
je nezákonné“.

Vyjadrenie žalovaného

10. Podľa názoru žalovaného, vychádzajúc z platného právneho poriadku a predložených podkladov,
je predmetná komunikácia v správe mesta Žilina a žiadnym spôsobom sa nejedná o spevnenú plochu,
ako to tvrdia žalobcovia. Na LV č. XXXX, pre katastrálne územie C., je u pozemku parc. Č. Q. XXXX/
XX pri spôsobe využívania pozemku uvedená poznámka „22“, čo v zmysle prílohy číslo 2 k vykonávacej

vyhláške ku katastrálnemu zákonu označuje „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
– cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti“. Na predmetnom pozemku je postavená líniová stavba – „miestna komunikácia Ul.
Granátová, Žilina – Bytčica“. K predmetnej stavbe poskytli podklady samotní žalobcovia, preukazujúce
ich pôvodného vlastníka a ani jej existencia nie je spochybnená, keďže je zaradená v rámci pasportizácie

miestnych komunikácií. ODI Žilina sa domáha odstránenia prekážok z nej a o jej existencii nepochybujú
ani účastníci konania na Okresnom súde Žilina vedeného pod sp zn. 7C/88/2020. V zmysle § 3d ods. 3
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách je vlastníkom predmetnej komunikácie mesto
Žilina. Na preukázanie skutočnosti, či predmetná stavba je miestnou komunikáciou alebo nie, nie
je nevyhnutne potrebné rozhodnutie správneho orgánu. Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 3Sžp/15/2011 alebo 5Sžo/230/2015 vyplýva, že skutkový stav je možné odvodiť aj
z iných dôkazov ako je napr. prípadná správa ODI, pasportizácia miestnych komunikácií, svedecké
výpovede a pod.

11. Žalovaný, mesto Žilina ako správca predmetnej komunikácie vyzvalo na odstránenie prekážok

z predmetnej miestnej komunikácie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žiadnym, a nie to
neoprávneným spôsobom, nezasiahol do práv žalobcov, naopak, žalobcovia zasahujú do vlastníckeho
práva žalovaného, žalovaný navrhol žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietnuť ako
nedôvodnú a zároveň nevyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

12. Ďalší účastníci konania uviedli, že ako podieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorom je miestna
komunikácia v pasportizácii miestnych komunikácií, žiadne prekážky a predmety, ktoré bránia prejazdu
po miestnej komunikácii nepostavili, ani neumiestnili. Prekážky boli na pozemok umiestnené bez ich

vedomia a bez ich súhlasu, pričom podporujú odstránenie týchto prekážok. Nesúhlasia s tým aby časť
miestnej komunikácie, ktorá patrí mestu Žilina bola žalobcami využívaná ako parkovisko ich vozidiel.
Podali žalobu na Okresný súd Žilina, avšak predmetná vec bola postúpená na konanie mestu Žilina,
zdôvodu,žesanejednáovzťahymedzispoluvlastníkmi,aleideovecverejnéhozáujmu,tedanedosiahli
nápravu vzniknutého stavu v civilnom sporovom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že na

pozemku stojí stavba, ktorá nie je súčasťou pozemku, vlastníctvo k nej nepatrí teda žalobcom a títo nie
súoprávnenínapredmetnejcestnejstavbeumiestňovaťžiadnepredmetyaprekážky.Podľasúduotázky
užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením.
Žalobcovia nie sú vlastníkmi cestného telesa, ktoré je postavené na uvedenom pozemku, a teda im
nepatríprávosnímakokoľveknakladať,čitotoužívaťpresvojeosobnéúčely.Naopakvlastníkomcesty–

miestnej komunikácie je žalovaný mesto Žilina. Vlastníctvo mu svedčí priamo zo zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách. Mesto Žilina je vlastníkom tejto miestnej komunikácie a súčasne aj jej
správcom ex lege. Navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Ďalší účastníci konania uviedli, že predmetná cesta bola motorovými vozidlami využívaná už dávno

predtým ako pri nej postavili žalobcovia svoje domy, t. j. žalobcovia si museli byť vedomí toho, že okolo
ich domov vedie miestna komunikácia už v čase, kedy kupovali pozemky na výstavbu rodinných domov.
V čase, kedy žalobcovia kupovali predmetný pozemok (resp. spoluvlastnícke podiely), na ktorom sa
spevnená plocha/cesta nachádza, mali vedomosť o tom, že sa na ňom nachádza miestna komunikácia,poznali dobre situáciu, nakoľko tam už niekoľko rokov žili. Z LV č. XXXX pre k. ú. C. vyplýva, že
žalobcovia kupovali predmetný pozemok práve v roku 2016, t. j. v čase, kedy po ňom denne podľa ich
tvrdení prešlo 5.000 až 7.000 motorových vozidiel, a preto si podľa názoru ďalších účastníkov konania

boli plne vedomí toho, čo a v akom stave kupujú, a ako sa tento majetok užíva.

14. Podľa ďalších účastníkov konania umiestnenie prekážok na miestnu komunikáciu, ktorá vedie po
ich spoločnom pozemku, má popri tom, že sa jedná o protiprávne konanie, priamy dopad nielen na
obyvateľov Bytčica – Pažite, ale aj na ostatných obyvateľov tejto mestskej časti – najmä na ul. N. C.

a s ňou rovnobežné ulice. Súčasne je týmto konaním žalobcov ohrozený aj verejný záujem, nakoľko
miestna komunikácia po ich spoločnom pozemku bola využívaná aj záchranármi, hasičmi, smetiarmi, čo
je v súčasnosti nezákonným správaním žalobcov znemožnené a teda toto ohrozuje aj životy a zdravie
obyvateľov tejto mestskej časti – čo je nepochybne ohrozením verejného záujmu. Ako celoživotní
obyvatelia Bytčice uviedli, že predmetná miestna komunikácia bola odjakživa využívaná na prejazd
motorových vozidiel (teda nielen na poľnohospodárske účely družstvom), že vznikla v 50-tych rokoch

minulého storočia, že na nej nedošlo k účelovému a svojvoľnému odstráneniu dopravného značenia
„zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám“ v roku 2004, ako to uvádzajú žalobcovia. Trvali na tom,
že cestu kupovali žalobcovia od zvyšných podielových spoluvlastníkov výlučne za účelom obmedziť
premávku na nej a znemožniť tak jej užívanie na účel, za ktorým bola táto postavená.

15. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.03.2002, sp. zn. 22 Cdo
2911/2000, podľa ktorého „ak vlastník pozemku zriadi účelovú komunikáciu alebo ak súhlasí, hoci aj
konkludentne s jej zriadením (bez toho, aby išlo o komunikáciu v uzavretom priestore alebo objekte,
ktorá slúži potrebe vlastníka alebo prevádzkovateľa uzavretého priestoru alebo objektu), stáva sa táto
komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie“

a tvrdili, že v danom prípade nepochybne minimálne konkludentne právni predchodcovia súčasných
vlastníkov predmetného Pozemku súhlasili s vybudovaním tejto komunikácie a tak sú aj súčasní
vlastníci tento právny stav, ktorý bol založený ich predchodcami, povinní rešpektovať a nie sú teda
v žiadnom prípade oprávnení obmedzovať pohyb na tejto komunikácii. Poukázali na uznesenie NS
ČR z 21.02.2006, sp. zn. 22 Cdo 1173/2005, podľa ktorého „účelovou komunikáciou je pozemná

komunikácia, ktorá spĺňa znaky uvedené v zákone o pozemných komunikáciách, a to i v prípade, že
o charaktere tejto pozemnej komunikácie nebolo vydané správne rozhodnutie. Účelová komunikácia
nemusí byť stavbou, ktorá by vyžadovala stavebné povolenie. Ak zriadi pozemnú komunikáciu, ktorá by
inak bola účelovou komunikáciou, niekto iný než vlastník pozemku a vlastník pozemku neprejaví, hoci
i konkludentne súhlas s existenciou tejto komunikácie, môže sa domáhať ochrany negatórnou žalobou

podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak je však účelová komunikácia v súlade s vôľou vlastníka
pozemkuzriadená,nemôžejejvlastníkjednostrannýmvyhlásenímzamedziťjejvšeobecnémuužívaniu“.

16. Konanie žalovaného, ktorý sa snaží v súlade s verejným záujmom obnoviť premávku na miestnej
komunikácii na pozemku parc. č Q. XXXX/XX je zákonný postup správneho orgánu, ktorý nezasahuje

do práv a právom chránených záujmov žalobcov a preto navrhli žalobu zamietnuť, rovnako ako aj
oba návrhy na priznanie odkladného účinku správnym žalobám. Na pozemku, ktorého sú podieloví
spoluvlastníci, každý v podiele 6/27-ín, spolu 12/27-ín je miestna komunikácia, ktorá patrí žalovanému
a tým je daná oprávnenosť jeho zásahu, voči ktorému žalobcovia podali nedôvodnú žalobu. Miestna
komunikácia, ktorá sa na pozemku nachádza bola dlhoročne (desiatky rokov – teda ešte v čase, keď

žalobcovia pozemok pod ňou ani len nevlastnili) využívaná verejnosťou ako cesta, až do času, kým
žalobcovia svojvoľne na túto cestu neumiestnili prekážky, ktoré bránia ďalej v tomto užívaní. Konanie
žalobcov považujú za svojvoľné zneužívanie práva, ktoré nemá požívať ochranu zo strany súdu.

17. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 33Sa/10/2021-230 zo dňa 26.10.2021 zamietol návrh

žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uvedené uznesenie odôvodnil tým, že
žalobcovianepreukázalihrozbuzávažnejujmytak,akotopredpokladá§258SSP.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 08.11.2021.

18.KrajskýsúdvŽilineuznesenímč.k.33Sa/10/2021-434zodňa08.04.2022zamietolopakovanýnávrh

žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali hrozbu
závažnej ujmy tak, ako to predpokladá § 258 SSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2022.

Posúdenie veci správnym súdom19. Žalobcovia podali žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP
na Krajskom súde v Žiline ako správnom súde. Správna agenda prešla od 01.06.2023 na Správny súd

v Banskej Bystrici podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a tento vec vedie pod
novou spisovou značkou ZA-33Sa/10/2021.

20. Súdnej ochrany sa žalobcovia domáhali pred tvrdeným nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy – Mesta Žilina, a v žalobe navrhli, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v

nezákonnom postupe žalovaného, spočívajúcom v odstraňovaní prekážok umiestnených na ich
pozemku. Neskôr rozšírili žalobu aj o určovací petit, že zásah žalovaného – konanie dňa 21.04.2021
bolo nezákonné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v úplnom rozsahu.

21. Správny súd rozhodol na pojednávaní, ktoré nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na návrh
žalobcov. Na pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa ďalšieho účastníka konania 2/, ktorá

neúčasť písomne ospravedlnila, zároveň v tom istom podaní zhrnula vyjadrenie k meritu veci, ktoré
pred pojednávaním bolo doručené právnym zástupcom žalobcov a žalovaného na vedomie. Nedostavila
sa aj ďalšia účastníčka konania 1/, o pokračovaní v konaní s ktorou správny súd rozhodol uznesením
č. k. ZA-33Sa/10/2021-567 zo dňa 02.10.2023, ktorú súd predvolal na pojednávanie a napriek
riadnemu doručeniu predvolania sa nedostavila, pričom súdu nebolo predložené plnomocenstvo

na jej zastupovanie. Keďže súd mal vykázané doručenie predvolania všetkým účastníkom konania
a u všetkých bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania, súd vec prejednal a vo veci rozhodol na
pojednávaní dňa 02.11.2023 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa nedostavili. Prítomní účastníci
konania, v zastúpení, na pojednávaní predniesli svoje stanoviská v zhode s ich písomnými podaniami.
Po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, argumentáciou

žalobcov, žalovaného a ďalších účastníkov konania, správny súd dospel k záveru, že žaloba proti inému
zásahu žalovaného je v celom rozsahu nedôvodná, preto správny súd žalobu podľa § 261 SSP zamietol.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;

iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

25. Podľa § 252 ods. 1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu

verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

26. Podľa § 254 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

27. Podľa § 255 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

28. Podľa § 261 SSP; ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

29. Pri žalobe proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP, úmyslom zákonodarcu je poskytnúť
súdnu ochranu pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t. j. pred zásahmi orgánov verejnej
moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie jesúladné so zákonom. V zmysle judikatúry správnych súdov zásah je faktická činnosť, t. j. neformálny
úkon orgánu verejnej správy, resp. všeobecný úkon, ktorý nie je urobený formou rozhodnutia,
opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky

bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému, alebo proti
nemu vykonanému. Za zásah judikatúra nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť
orgánu verejnej správy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžz/3/2010 z 15.02.2011).
Nezákonný zásah teda nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v opatrení orgánu verejnej správy.
Z uvedeného teda vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, iný zásah orgánu verejnej

správy má čisto faktickú povahu, t. j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb
(fyzických alebo aj právnických) priamo dotknuté.

30. Tvrdenia žalobcov o inom zásahu orgánu verejnej správy sa dotýkali konania Mesta Žilina, ktoré dňa

15.04.2021zaprítomnostiMestskejpolícieavsprievodetretíchosôbodstránilovecizpozemkuparcelné
číslo Q. XXXX/XX v k. ú. C., tvoriace prekážky cestnej premávky umiestnené na asfaltovom cestnom
telese verejnej miestnej komunikácie situovanom na predmetnom pozemku. Zároveň žalobcovia tvrdili,
že z postoja žalovaného je zrejmé, že hrozí opakovanie takéhoto zásahu a preto žiadali, aby správny
súd takéto konanie majúce povahu nezákonného zásahu žalovanému zakázal.

31. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či v súvislosti s vyššie uvedeným konaním
žalovaného, ide o žalobcami tvrdený nezákonný zásah žalovaného.

32. Žaloba je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) SSP,

v konaní na základe ktorej správny súd posudzuje zákonnosť tohto iného zásahu, teda či je postup
orgánu verejnej správy v súlade so „zákonom“, resp. všeobecne aj s inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 257
písm. d) v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP patrí aj povinnosť žalobcu označiť „žalobné body“, teda
uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, kvôli ktorým považuje iný zásah za nezákonný. Správny

súd je žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný, keďže konanie podľa § 6 ods. 2 písm. f)
SSP nie je vymenované medzi výnimkami v § 134 ods. 2 SSP.

33. Úlohou správneho súdu bolo vyriešiť otázku, či v súvislosti s odstránením prekážok z miestnej
komunikácie došlo zo strany žalovaného k takému konaniu, priamo vo vzťahu k žalobcom, aby ho bolo

možné považovať za nezákonný zásah v zmysle jeho definície podľa SSP. Pre zodpovedanie tejto
otázky je významné posúdenie, či konanie žalovaného bolo primerané sledovanému cieľu, účelu, za
ktorým bolo odstránenie prekážok vykonané a či postup žalovaného ako vlastníka a správcu miestnych
komunikácií v rámci iného zásahu zodpovedal všeobecne záväzným právnym predpisom. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti iného zásahu však správny súd môže realizovať výlučne v rozsahu

žalobných bodov, ktorými samotný žalobca vymedzuje predmet súdneho prieskumu.

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon); tento zákon upravuje výstavbu, užívanie
a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií
a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy ( § 3) a orgánov štátneho odborného dozoru

( § 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.; pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,

b) cesty,
c) miestne cesty,
d) účelové cesty.

36. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.; miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre

cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických
osôb alebo fyzických osôb.

37. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb.; správu pozemných komunikácií vykonávajú,d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis
2caa) neustanovuje inak,

38. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb.; vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

39. Podľa § 7 ods. 1, prvá a druhá veta zákona č. 135/1961 Zb.; premávka na diaľniciach, cestách,

miestnych cestách a verejných účelových cestách sa môže na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť,
alebo sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, ak to vyžaduje nevyhnutný verejný záujem, najmä
bezpečnosť dopravy, stavba, údržba alebo ochrana diaľnice, cesty, miestnej cesty alebo verejnej
účelovej cesty. O uzávierke, obchádzke alebo odklone rozhoduje cestný správny orgán na základe
stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu
jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

40. Podľa § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; verejné priestranstvo je ulica,
námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na
vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

41. Správny súd vychádzal zo skutkových okolností, ktoré zistil z administratívneho a súdneho spisu.
Sporná cesta medzi mestskou časťou Žilina – Bytčica a obcou Rosina už roky slúži motoristom ako
efektívna skratka. Počas výstavby diaľničného privádzača bola asfaltová komunikácia uzatvorená po
dobu niekoľkých mesiacov. Po dokončení premostenia ju opäť sprístupnili, čo sa stretlo s pozitívnym
ohlasom verejnosti. Prepojenie sa tak stalo opäť frekventovaným, s čím sú niektorí z obyvateľov

Bytčice, vrátane žalobcov nespokojní, pretože im to znížilo komfort bývania v danej lokalite. Nie je
sporné, že v pôvodnom návrhu výstavby privádzača sa počítalo s jej zrušením, neskôr ale na základe
požiadavky polície a obce Rosina návrh sa znovu zaradil do realizácie. Obyvatelia žijúci v tesnej
blízkosti frekventovanej cesty v Bytčici vyjadrili svoju nespokojnosť s rastúcim tranzitom aj formou
petície. Tú spísali ešte v roku 2018, Ministerstvo dopravy jej ale nevyhovelo. Žalobcovia, ako väčšinoví

podieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorom je situovaná predmetná komunikácia, podali žiadosť na
odstránenie stavby. Ďalší dvaja podieloví spoluvlastníci uvedeného pozemku s odstránením stavby
komunikácie naopak nesúhlasia. Približne na 170 metrovom úseku cestnej komunikácie boli umiestnené
rôzne zábrany, ktoré znemožňovali prejazd akýchkoľvek vozidiel. Mesto Žilina pristúpilo dňa 15.04.2021
k odstráneniu zábran tvoriacich prekážku cestnej premávky, v čom vidia žalobcovia iný nezákonný zásah

žalovaného, ktorý aj opakovane hrozí.

42. Na podnet žalobkyne 1/ na Okresnú prokuratúru Žilina podať protest proti rozhodnutiam mesta
Žilina, ktorými zaradil spevnenú plochu nachádzajúcu sa na pozemku parcelné č. Q. XXXX/XX v k.
ú. C. do siete miestnych komunikácií oznámila Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa 19.11.2021

právnemu zástupcovi žalobkyne 1/, že mesto Žilina nevydala žiadne rozhodnutie, prípadne opatrenie
v administratívnom konaní, ktorého prípadnú nezákonnosť by bolo možné odstrániť podaním protestu.
Konštatovala ale, že mesto Žilina pri zaradení pozemnej komunikácie umiestnenej na Pozemku
nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 4b cestného zákona a § 6 ods. 2 vyhlášky Federálneho
Ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, keďže

o zaradení do siete miestnych komunikácií nebolo rozhodnuté v administratívnom konaní. Zistené
pochybenie bolo mestu Žilina vytknuté v upozornení prokurátora. Zároveň považovala Okresná
prokuratúra Žilina za potrebné uviesť, že mesto Žilina v súčasnej dobe už nemôže vydať rozhodnutie
o zaradení, resp. vyradení miestnej komunikácie umiestnenej na Pozemku, nakoľko nie je zrejmé, či
je vlastníkom uvedenej stavby. Uvedená skutočnosť je prekážkou, ktorá bráni prokuratúre domáhať

sa upozornením prokurátora, aby správny orgán odstránil pochybenie vydaním rozhodnutia vo veci
samej. Otázka vlastníctva stavby na pozemku parcelné č. Q. XXXX/XX v k. ú. C. je predmetom konania
o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby. Mesto Žilina ako špeciálny stavebný úrad
rozhodnutím zo dňa 08.12.2020 konanie prerušil do doby rozhodnutia Okresného súdu Žilina v súdnom
spore spoluvlastníkov vo veci zachovania miestnej komunikácie na spoločnom pozemku parcelné č. Q.

XXXX/XX v k. ú. C..

43. Po preskúmaní veci v rozsahu žalobných bodov správny súd dospel k záveru, že namietané
predmetné odstránenie prekážok v rámci plnenia úloh v oblasti verejnej správy nie je nezákonným inýmzásahom žalovaného, pretože zodpovedá sledovanému cieľu, a to sprístupniť na užívanie cestné teleso
verejnej miestnej komunikácie. Nešlo o zásah do vlastníckeho práva žalobcov k pozemku nad mieru
nevyhnutnú,ktorínapriektomu,žeimsvedčívlastníctvokpozemkuparcelnéč.Q.XXXX/XXvk.ú.C.ako

podielovým spoluvlastníkom v podieloch každému po 5/27-ín, spolu 15/27-ín, musia rešpektovať daný
stav, teda doterajšie využívanie pozemku, na ktorom sa nachádza stavba ako miestna komunikácia,
až do eventuálneho vyriešenia otázky oprávnenosti ich návrhu na odstránenie stavby, resp. skončenia
konania o povolenie na odstránenie stavby, vyriešenia otázky právneho zadefinovania existujúceho
asfaltového telesa na ich pozemku, rozhodnutia, že sa nejedná o miestnu komunikáciu, ak tomu

svedčí zápis v pasporte miestnych komunikácií mesta Žilina. Posudzovanie týchto otázok neprináleží
správnemu súdu, ktorý na základe správnej žaloby proti inému zásahu posudzuje len prípustnosť
takéhoto zásahu. Zohľadnil pritom proporcionalitu tvrdeného zásahu do súkromného práva žalobcov
a práva verejnosti užívať miestnu komunikáciu, ktorá zároveň slúži na prejazd bezpečnostných
a záchranných zložiek. Predmetná komunikácia, ako ulica „ Do Rosiny“ je verejným priestranstvom,
ktoré v zmysle § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. slúži na všeobecné užívanie bez ohľadu na

vlastnícke vzťahy. V dôsledku uvedeného nikoho nemožno obmedziť v užívaní dotknutej komunikácie.
ObmedzeniavovlastníckomprávepredpokladáajÚstavaSRvčl.20ods.3,vzmyslektoréhovlastníctvo
nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
A takýmto všeobecným záujmom je užívanie verejného priestranstva, ktorým je miestna komunikácia.

44. Žalovaný ako príslušný orgán miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových
komunikácií, teda cestný správny orgán nemohol rezignovať na svoju úlohu a nezabezpečiť prejazd
miestnou komunikáciou, pokiaľ nie je právne korektným spôsobom preukázaný opak (že sa nejedná
o miestnu komunikáciu, ktorá takto bola preukázateľne aj v minulosti užívaná, s jej zriadením
minimálne konkludentne súhlasili právni predchodcovia vlastníkov pozemku, na ktorom sa nachádza

miestna komunikácia a v súčasnosti je vo vlastníctve a správe žalovaného), teda aj spôsobom
odstránenia žalobcami umiestnených prekážok cestnej premávky cez daný pozemok v ich väčšinovom
spoluvlastníctve, na ktorom sa nachádza stavba - asfaltové cestné teleso verejnej miestnej komunikácie.
V takomto konaní žalovaného nie je možné vidieť nezákonný zásah, proti ktorému by mal správny súd
poskytnúť žalobcom súdnu ochranu.

45. Správny súd nepovažuje za podstatnú námietku žalobcov, či táto komunikácia je alebo nie je
zapísaná v pasporte miestnych komunikácií, lebo za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej považuje
to, že miestna komunikácia ako stavba patrí žalovanému (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Z. z.
o pozemných komunikáciách), a nie žalobcom, ktorí vlastnia výlučne podiely pozemku, na ktorom sa

stavba nachádza. Spoluvlastníctvo žalobcov k pozemku nevylučuje, aby sa na ňom nachádzala aj
verejná miestna komunikácia, ktorá je svojou povahou stavbou. Pokiaľ je však táto otázka sporná,
neprináleží o nej rozhodovať správnemu súdu na základe predmetnej žaloby, teda posúdením iného
zásahuorgánuverejnejsprávy,jehozákonnosti,intenzitydoprávžalobcov.Žalobcoviasúpreukázateľne
podielovými spoluvlastníkmi v rozsahu 15/27-ín len pozemku, nie však asfaltového cestného telesa na

ňom. Nie je sporné, že na LV č. XXXX, pre kat. úz. C., je pri Q. XXXX/XX pri spôsobe využívania
pozemku uvedená poznámka 22, čo v zmysle prílohy č. 2 vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z. z.
k zákonu o katastri nehnuteľností označuje „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba –
cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti“. Svojou povahou miestna komunikácia spĺňa definičné znaky stavby v zmysle § 43 ods. 1

stavebného zákona. Z judikatúry súdov vyplýva, že je možné akceptovať zriadenie miestnej komunikácie
bez stavebného povolenia. Na faktickú existenciu vecí (stavba je vecou) nie je relevantný zápis v katastri
nehnuteľností.

46. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa § 261

SSP zamietol, nakoľko nemal v rozsahu žalobných bodov preukázaný nezákonný zásah žalovaného
do práv alebo právom chránených záujmov žalobcov. Pokiaľ žalobcovia rozšírili žalobu o určenie, že
konanie žalovaného 15.04.2021 je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, správny súd má za
to, že v tejto časti bola žaloba podaná oneskorene. Došlo k zmeškaniu subjektívnej dvojmesačnej lehoty
v zmysle § 256 SSP, pre počiatok plynutia ktorej je významný moment kedy sa dotknutý nezákonným

zásahom dozvedel o inom zásahu. Žalobcom teda nie je možné poskytnúť súdnu ochranu aj z dôvodu
zmeškania lehoty na podanie predmetnej žaloby ohľadom petitu na určenie nezákonnosti zásahu, ktorý
odznel. Keďže správny súd nezistil dôvodnosť žaloby v žiadnom žalobnom návrhu, žalobu v celom
rozsahu zamietol.47.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPacontrario,keďžalobcom,ktorí
v konaní nemali úspech, náhradu trov konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania správny súd voči

neúspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú
povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy konania a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči žalobcom priznané iné uplatnené trovy konania.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr. SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná

v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
§ 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.