Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120455083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6120455083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: S. L., A.. XX.XX.XXXX,
W. P. XXXX/XX, XXX XX X., zast. JUDr. Barborou Jasenovcovou, advokátkou so sídlom Hrubý Šúr č.
247, o zaplatenie 935,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 14. októbra 2022, č.k. 24Csp/51/2021-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného
domáhal zaplatenia 935,23 eur s príslušenstvom titulom dlhu z úveru. Rozhodol tiež, že žalobca je
povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvereČ..XXXXXXXXXzodňa17.08.2017poskytolžalovanémuakodlžníkovibezúčelovýspotrebiteľský

úver vo výške 850 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským
úverom vo výške 172,40 eur. Celkovú čiastku 1.022,40 eur sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 42,60 eur, vždy k 17. dňu v mesiaci počnúc dňom 17.09.2017. Zmluvné
strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane
dňa 17.08.2019, že úrok je vo výške 18,40 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia,
a že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane omeškania s úhradou svojho dlhu, zaväzuje sa veriteľovi
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky omeškania. Žalovaný neplnil riadne a

včas v zmysle dohodnutých podmienok, a tým stratil výhodu splátok. Podľa bodu 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru sa stal predmetný nárok splatný dňa 17.12.2017. Žalovaný neuhradil
žalobcovi žiadnu sumu. Žalobca tiež tvrdil, že sa nejedná o jedinú uzavretú zmluvu so žalovaným. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že žalobca označil a predložil listinné dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, výpis z obchodného registra, výzvy
na úhradu, varovanie, výpis o úhradách úveru a žiadosť o úver, pričom iné dôkazy nenavrhol, ani
nepredložil. V odôvodnení ďalej súd prvej inštancie poukázal na obranu žalovaného, ktorý žiadal žalobu

zamietnuť,tvrdiac,žedohodnutéfinančnéprostriedkymunikdynebolipoukázanénajehoúčet.Žalovaný
ďalej namietal, že je od narodenia nepočujúci, teda chránená osoba, preto pri uzatváraní zmluvy v
kaviarni mal byť prítomný jeho osobný asistent. Keďže nedošlo k pretlmočeniu zmluvy do posunkovejreči, je zmluva neplatná. Nikto ho neurgoval ohľadne platenia a predžalobná výzva mu nikdy nebola
doručená. Žalovaný predložil ako dôkaz výpisy zo svojho bankového účtu.

3. Súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne
postupom podľa ust. § 180 C.s.p., keď žalobca opakovane ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť
jeho právnej zástupkyne na pojednávaniach z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a žiadal, aby sa
pojednávanie uskutočnilo v ich neprítomnosti. Konštatoval, že žalovaný poprel, že by mu bol úver
poskytnutý, preto v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p. po otvorení pojednávania určil dôležitú spornú

skutočnosť - či bol žalovanému poskytnutý úver 850 eur a tiež, či bol žalovaný urgovaný na zaplatenie a
či mu bola doručená predžalobná výzva. Ustálil, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa
17.08.2017 mal žalobca úver vo výške 850 eur poskytnúť žalovanému dohodnutým spôsobom, pričom
žalovaný v zmluve výslovne žiadal poskytnúť úver prevodom na jeho bankový účet G.: X. XXXXXXXX
XXXX XXXX XXXX uvedený v zmluve. Z bankových výpisov, predložených žalovaným, zistil, že na
uvedený účet nebola v období od 01.08.2017 do 31.12.2017 poukázaná od žalobcu žiadna platba.

Poukázal na to, že žalobca v priebehu konania ani neuviedol, kedy a akým spôsobom žalovanému úver
poskytol. Bola mu poskytnutá aj dodatočná lehota do 31.08.2022 na predloženie dôkazov o poskytnutí
úveru, pričom pojednávanie bolo z toho dôvodu aj odročené, ale žalobca žiadne dôkazy nepredložil.
Vyhodnotil, že žaloba bola postavená na tvrdení, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver,
ale žalobca toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, a z dôkazov predložených žalovaným naopak

vyplynulo, že žalobca žiadny úver žalovanému neposkytol. Uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, a preto jeho žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie a
navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že
rozsudok je vadný pre nesprávne zistenia skutkového stavu veci a právne posúdenie. S poukazom na

bod 14 odôvodnenia rozsudku tvrdil, že mu doposiaľ nebola doručená výzva, na ktorú poukazoval súd
prvej inštancie. Ďalej uviedol, že žalovaný potvrdil svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere svojím podpisom
a bol si vedomý svojich záväzkov, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, s ktorými bol oboznámený. Podmienka
písomnej zmluvy o úvere bola splnená a aj jeho informačná povinnosť. Ak žalovaný po podpise zmluvy

nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok, či RPMN je vysoká, mal právo
odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia, avšak toto právo nevyužil, z čoho
vyplýva, že s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere súhlasil, ako aj so všetkými podmienkami jeho
poskytnutia. Žalobca uviedol, že súdu poskytuje „dohodu o započítaní zmlúv, ktorá bola viažuca sa k
uzatvorenej zmluve“. K odvolaniu pripojil fotokópiu dohody sporových strán o započítaní pohľadávok zo

zmlúv o úvere zo dňa 17.08.2017.

6. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok potvrdiť. Ak žalobca
tvrdí, že podpisom zmluvy žalovaný prejavil svoju vôľu, zdôraznil, že je nepočujúci a nemohol na seba
prevziať platne práva a povinnosti, keďže má k takýmto právnym úkonom ustanoveného opatrovníka

a žalobca mu neprivolal asistenta, ani tlmočníka do posunkovej reči. Žalobca to mohol vysvetliť na
pojednávaní, ale ani na jedno neprišiel. Uviedol, že on vzhľadom na svoj handicap nemohol sám bez
asistenta alebo tlmočníka porozumieť zmluve. Ak by však súd uznal platnosť zmluvy, ako tvrdí žalobca,
potom žalobca doposiaľ nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky, keď peniaze mu mali byť zaslané na
účet, avšak žiadne finančné prostriedky od žalobcu neobdržal, čo aj preukázal výpismi zo svojho účtu.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval oznámením, že doposiaľ neeviduje úhradu pohľadávky
žalovaného k poskytnutému úveru, a že zotrváva v celom rozsahu na žalobe a odvolaní.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.9. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady (keď žiadne takéto vady ani žalobca v odvolaní nenamietal), v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého
rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal
riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené

listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku. Rovnako vykonal dokazovanie
výpoveďou žalovaného a ním v rámci procesnej obrany predloženými listinnými dôkazmi. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom, teda riadne zistil skutkový stav veci, vyplývajúci z v konaní produkovaných dôkazov, preto
aj odvolacia námietka žalobcu o nesprávne zistenom skutkovom stave nemôže obstáť. Z vykonaného

dokazovania vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby, a svoje rozhodnutie aj riadne a v
súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
ho založil, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery logicky
a pochopiteľne zdôvodnil. Napadnutý rozsudok je správny a aj s jeho odôvodnením súdom prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), keď po preskúmaní

súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania žalobcu prijal rovnaký záver, že žalobca žiadnymi
relevantnými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe, v ktorej síce tvrdil, ale ničím
(žiadnymi listinnými dôkazmi) nepreukázal, že by žalovanému na základe vyššie uvedenej zmluvy o
úvere skutočne poskytol nejaké peňažné prostriedky. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu tento
poskytol peňažné prostriedky na základe zmluvy, pričom toto svoje tvrdenie aj preukázal výpismi

zo svojho účtu. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že síce tvrdil, ale
nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky resp. úveru žalovanému, a teda na svoje tvrdenia neuniesol
dôkazné bremeno, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím a odôvodnením súhlasí. Keďže
v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí
sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

11. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že žalobca síce podal odvolanie, v
ktorom tvrdil nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci, vyjadroval sa obšírne k platnosti
uzavretej zmluvy, avšak vôbec nereagoval na dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol,
a to pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý dôkazmi nepreukázal, že by žalovanému

tvrdené finančné prostriedky vôbec niekedy poskytol. S týmto záverom odvolací súd súhlasí, pretože
žalobca skutočne žiadnym dôkazom poskytnutie úveru 850 eur žalovanému nepreukázal a žalovaný,
ktorý poskytnutie finančných prostriedkov poprel, výpismi z jeho účtu v banke (na ktorý mal žalobca
podľa zmluvy peniaze poukázať) preukázal, že žiadne finančné prostriedky od žalobcu neobdržal. Hoci
súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, žalobca v odvolaní

proti tomuto dôvodu nijak neargumentoval. V závere odvolania len uviedol, že „súdu poskytuje dohodu
o započítaní zmlúv, ktorá bola viažuca sa k uzatvorenej zmluve“, avšak bez toho, aby vôbec vysvetlil
dôvod predloženia predmetnej dohody. Ak žalobca ďalej v odvolaní namietal bod 14 odôvodnenia
rozsudku a tvrdil, že mu doposiaľ nebola doručená výzva, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie,
odvolací súd nesúhlasí. Z predloženého spisu zistil, že žalobca a jeho právna zástupkyňa žiadali

pojednávať v ich neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 17.06.2022 vypovedal žalovaný, ktorý poprel
poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany žalobcu, na čo súd prvej inštancie ustálil (v zmysle ust.
§ 181 C.s.p.) túto skutočnosť za spornú a zaprotokoloval to i do zápisnice z pojednávania s tým,
že žalobcovi bude umožnené, aby poskytnutie úveru spôsobom dohodnutým v zmluve preukázal, a
pojednávanie odročil. Zápisnicu z tohto pojednávania zaslal na emailovú adresu [email protected]

, tak ako žiadal žalobca (č.l. 88), a jeho právnej zástupkyni doručil dňa
21.06.2022 predvolanie na pojednávanie s výzvou na predloženie všetkých dôkazov do 30.08.2022.
Žalobca ospravedlnil neprítomnosť svoju aj jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 14.10.2022a žiadal pojednávať v ich neprítomnosti, avšak žiadne ďalšie dôkazy nepredložil. Táto jeho odvolacia
námietka nemohla obstáť.

12. Možno potom uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd vykonal všetky žalobcom predložené dôkazy,
vyhodnotením ktorých riadne zistil skutkový stav, ktorý následne správne právne posúdil. Žalobca k
svojmu odvolaniu priložil ďalší listinný dôkaz, a to fotokópiu dohody sporových strán o započítaní
pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 17.08.2017. Odhliadnuc od toho, že žalobca v odvolaní nijak

ohľadne tohto dôkazu neargumentoval a takýto dôkaz je v rozpore s jeho tvrdeniami v žalobe, nemohol
odvolací súd na uvedený dôkaz prihliadnuť, pretože je v zmysle ust. § 383 C.s.p. viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal
súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu
neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 384 ods. 1 C.s.p.). Podľa ust. § 384 ods. 2 C.s.p. môže doplniť
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie,
hoci ich strana navrhla. O tieto prípady však v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky žalobcom
predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov ako ním predložených, žalobca nenavrhoval.

13. Odvolací súd môže podľa ust. § 384 ods. 3 C.s.p. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v
§ 366 C.s.p., pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má

byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo
tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z
pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci však

o tzv. novoty v odvolacom konaní nešlo. Napokon, žalobca v odvolaní ani netvrdil a ani nepreukazoval
žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič
nebránilo v tom, aby listinný dôkaz, ktorý priložil k odvolaniu, uplatnil už v konaní pred súdom prvej
inštancie. Predkladanie ďalších dôkazov ako novoty v odvolacom konaní je preto v prejednávanom
prípade neprípustné.

14. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné
a nespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje za
potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať

parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať
odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené
vyššie, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti,
keďže sú dostatočne zdôvodnené a logické, založené na riadne vykonanom dokazovaní všetkými
žalobcom predloženými dôkazmi, správnom hodnotení dôkazov a správnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany na to, aby
sa súd stotožnil s jej tvrdeniami a právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo hodnotením
dôkazov, a obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade
s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní.

15. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dospel odvolací súd k záveru,
že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak totiž podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v konaní plne
úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie a jeho

rozhodnutiu nie je čo vytknúť. Napokon, žalobca v odvolaní žiadne konkrétne námietky proti rozhodnutiu
o trovách konania neuviedol, preto sa odvolací súd s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
obmedzí len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti.16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania (aj odvolacieho) rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).