Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722202700
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6722202700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci oprávnenej osoby U. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. U., zastúpenej doc. PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., advokátom,
so sídlom v D. D., J. XX, proti osobe povinnej platiť výživné Ing. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U., M. M. H. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom, so sídlom v K., O. N.
XXXXX/XX, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičovi, na odvolanie povinnej osoby
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13Pc/11/2022-755 zo dňa 16.03.2023

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd vo Zvolene zaviazal Ing. K. I., ako povinnú osobu s účinnosťou

od 06.07.2022 prispievať na výživu oprávnenej matky U. I. sumou 200,- Eur mesačne, vždy do 5. dňa v
mesiaci. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 06.07.2022 do 31.03.2023 v sume 1.773,20
Eur uložil povinnému zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
návrh navrhovateľky zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 66, § 67 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na
majetkové pomery, možnosti a schopnosti jednak účastníkov konania ako i na možnosti a schopnosti
ďalších povinných osôb - detí oprávnenej syna K. a dcéry O.. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že oprávnená je vdovou od roku 1998 s jediným príjmom, ktorý predstavuje starobný a
vdovský dôchodok vo výške 561,50 Eur. Je matkou troch detí. Okrem povinného, aj syna Martina,
ktorý nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom a dcéry O. C., ktorá v súčasnosti má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej dcére T., nar. XX.XX.XXXX. Jej príjem (starobný a vdovský dôchodok) nepostačuje
ani na pokrytie základných životných potrieb, a preto je odkázaná na výživu od svojich detí. Nevlastní
žiadnynehnuteľnýmajetok,pričommápohľadávkuvočižalovanémusynovi,ktorúanisynnerozporujevo
výške 192.524,73 Eur, ktorá vznikla titulom pôžičky z jej strany v prospech žalovaného syna a doteraz jej

nebolavrátená.Naposúdenievýškyvýživného,ktorýmsamápovinnýsynpodieľaťnavýživeoprávnenej
matky, súd vykonal dokazovanie i k pomerom súrodencov povinného a zistil, že K. I., mladší brat
povinného prispieva na výživu oprávnenej matky dokopy sumou 700,- Eur mesačne, ktorú poukazuje
každý mesiac na účet v prospech matky vo výške 500,- Eur a sumou 200,- vo forme jednotlivých
ďalších potrieb matky. Z výsluchu tohto syna mal za preukázané, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť
a dosahuje čistý príjem mesačne 4.000,- Eur, pričom jeho mesačná réžia predstavuje sumu 1.500,-
Eur. Takisto z jeho prednesu mal súd preukázané, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a podľa

jeho predstavy by matka mala na uspokojenie svojich potrieb dosahovať príjem 1.500,- Eur mesačne.
Z vyjadrenia svedkyne O. C. mal súd prvej inštancie preukázané, že táto prispieva matke sumou
70,- Eur mesačne, keďže v súčasnej dobe jej príjem dosahuje v čistom 1.200,- Eur, má vyživovaciu
povinnosť k maloletej dcére T. a spolu s manželom splácajú i hypotéku vo výške 250,- Eur. Zhodnotenímodôvodnených potrieb oprávnenej matky a schopností a možností a majetkových pomerov povinného
k zisťovaným schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom súrodencov potom súd prvej
inštancie dospel k záveru, že výživné vo výške 200,- Eur mesačne zo strany žalovaného postačuje na

zabezpečenie primeranej výživy navrhovateľky ako matky.

3. S poukazom na ust. § 57 CMP súd prvej inštancie nerozhodoval o trovách konania, keďže účastníci
nenavrhli o trovách konania rozhodnúť.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania.

5. Matka ako oprávnená osoba žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a v celom
rozsahu vyhovieť jej návrhu, ktorým sa domáhala určenia výživného vo výške 1.000,- Eur mesačne.
Poukazovala na celkovú rodinnú situáciu, keď prakticky odfinancovala životnú úroveň syna K., a to i
napriek tomu, že bol v produktívnom veku a mohol sa živiť a uživiť sám. Pomohla mu vybudovať jeho

životný štandard a následne ho i udržiavať, a preto i z tohto pohľadu sa rozhodnutie súdu javí ako
nespravodlivé. Tak, ako v priebehu prvoinštančného konania i v odvolacom konaní poukazovala na
bezúročné pôžičky, ktoré poskytla synovi i na jeho reakciu, keď sa ju pokúsil vypratať z bytu po tom,
čo sa snažila domôcť vrátenia pôžičiek súdnou cestou. Samotný žalovaný - povinný syn ju dostal do
situácie, kedy je odkázaná na pomoc detí, lebo jej doposiaľ nevrátil požičané finančné prostriedky. Súd

prvej inštancie podľa jej názoru nesprávne prihliadol i na poskytovanie výživného zo strany syna K. a
dcéry O., lebo práve pokiaľ by syn K. prispieval výživným podľa svojich možností a schopností, nemusel
by najmladší syn K. prispievať výživným vo výške 700,- Eur tak, ako to deklaroval aj pred súdom prvej
inštancie. Poukázala zároveň na návrh mimosúdnej dohody o predĺžení splatnosti dlhu, ktorý jej doručil
žalovaný po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 14Co/74/2021 Krajského

súdu v Banskej Bystrici, keď žiadal predĺžiť splatnosť až do dňa jej smrti.

6. Plnoletý syn Ing. K. I. ako povinná osoba taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Prvoinštančný súd podľa jeho názoru
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, akým spôsobom dospel k sume 1.531,20 Eur, ako k sume postačujúcej

na uspokojovanie potrieb navrhovateľky. Takáto suma bola zmienená iba svedkom Martinom Sotníkom,
ktorývrámcisvojejvýpovedeuviedol,ženavrhovateľkebymohlapostačovaťsumavovýške1.500,-Eur.
Iná osoba sa k takejto sume nevyjadrovala, iba dcéra uviedla, že suma 1300,- Eur je dostatočná a slušná
suma. Navrhovateľka v priebehu konania podľa jeho názoru nepreukázala, že by odôvodnene mala
mať každý mesiac k dispozícii 1.500,- Eur na uspokojovanie svojich potrieb, keďže táto suma je vyše

dvojnásobkom jej príjmu zo sociálneho zabezpečenia. Čo sa týka nevyhnutných výdavkov a nákladov,
tak poukázala samotná navrhovateľka na to, že tieto predstavujú 600,- Eur mesačne. Je pravdou, že
v priebehu konania bol ochotný prispievať navrhovateľke sumou 150,- Eur mesačne, a to do momentu
splatenia jeho dlhu vo výške 5,8 mil. SKK, zároveň však zdôraznil, že pokiaľ by došlo k splateniu tohto
dlhu, súdny spor by nebol iniciovaný, resp. návrh navrhovateľky by bol zamietnutý v celom rozsahu. Mal

za to, že v prípade splatenia dlhu teda zároveň i zodpovedajúceho zníženia jeho majetku o minimálne
5,8 mil. SKK by akákoľvek určená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke bola proti dobrým mravom,
keďže tento finančný obnos peňazí nielenže postačuje, ale ďaleko presahuje sumu na uspokojovanie
potrieb navrhovateľky. V prípade, ak by nedošlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu uhradenia dlhu, žiadal,
aby mu bola poskytnutá lehota na zaplatenie zročného výživného v dĺžke 120 dní v pravidelných štyroch

mesačných splátkach.

7. Vo svojich ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Matka
poukazovala na Znalecký posudok Ing. F. zo dňa 24.05.2023, v zmysle ktorého cena bytu, ktorý bol
predmetom prevodu v roku 2007, stúpla o 225.475,27 Eur, čo je viac ako dvojnásobok hodnoty daného

bytu. Pokiaľ syn poukazuje na záväzky z hypotekárnych úverov, ktoré má spolu s manželkou, tieto
deklaroval ako investície, a preto ich nemožno považovať za príťaž a naviac výdavky vynakladané na
splátky úverov za nehnuteľnosti sú takými pasívami, na ktoré nemožno pri rozhodovaní o výživnom
podľa jej názoru vôbec prihliadať. Žalovaný na druhej strane uvádzal, že síce vlastní tri byty, avšak
spoločne s manželkou, ktorá sa podieľa na chode domácnosti i na splátkach hypoték, pričom v jednom

z byte spoločne s manželkou bývajú, takže pomenovanie investičný byt na takýto byt je nesprávne. V
druhom z bytov žije navrhovateľka a v prípade nesplácania splátok z úveru by došlo okrem iného aj k
následkom, ktoré by pocítila aj ona sama a hodnota tretieho bytu je v zásade pokrytá hypotekárnym
úverom, takže ani tento byt nemá vplyv na jeho majetkové pomery. Pokiaľ navrhovateľka poukazovalana hodnotu bytu, ktorý bol predmetom prevodu, súd pri rozhodovaní zahrnul do majetku žalovaného
hodnoty nehnuteľností, jednotlivé výšky úverov ako aj výdavky spojené so splátkami úverov a z tohto
dôvodu preto nechápe zmysel predloženého listinného dôkazu, keďže hodnoty nehnuteľností neboli

východiskom pre rozhodovanie o výške výživného.

8.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvrozsahumudanomust.§65,§66CMPabeznariadenia
pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ust. § 66, § 67 ods. 1 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné
zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť
voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových
pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie postupoval správne, keď na

základe návrhu matky skúmal, či táto je odkázaná na primeranú výživu zo strany povinného syna a či je
v jeho schopnostiach a možnostiach jej takúto primeranú výživu poskytnúť. V tomto smere vykonal vo
veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal povinného syna poskytnúť
matke výživné vo výške 200,- Eur mesačne.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa riadil, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom, oprávnená (matka) v

súčasnej dobe nedisponuje žiadnym majetkom vyššej hodnoty a jej jediným príjmom je suma 561,50 Eur
pozostávajúca zo starobného a vdovského dôchodku. Takáto suma nepostačuje ani na úhradu nákladov
súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb tak, ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie
v odsekoch 27. a 28. odôvodnenia rozsudku, a preto dospel i k správnemu záveru, keď konštatoval
odkázanosť matky na poskytnutie primeranej výživy zo strany povinného syna. V súlade s ust. § 67 ods.

1 Zákona o rodine správne prihliadol i na možnosti a schopnosti ostatných detí (syna K. a dcéry O.),
ktorých majetkové pomery vyhodnotil s majetkovými pomermi povinného (odseky 29., 30., 34. až 36.
odôvodnenia) a dospel k záveru, že výživné zo strany povinného syna K. vo výške 200,- Eur postačuje
na zabezpečenie primeranej výživy matky.

13. Primeranosť je potrebné posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných
životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby. Výživou pritom
je potrebné rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb, poprípade zabezpečenie úhrady
základných výdavkov súvisiacich s bývaním, ale aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb
(napr. súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, kultúrnym vyžitím a podobne). Deti síce nie sú povinné

zabezpečiťsvojmurodičovizásadnerovnakúživotnúúroveňsvlastnouživotnouúrovňou,alejepotrebné
vždy prihliadnuť i na okolnosti konkrétneho prípadu tak, aby nedochádzalo výrazne k nepomernému
zníženiu životnej úrovne oproti minulosti, pokiaľ to pomery povinných osôb umožňujú.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom i odvolací súd dospel k presvedčeniu, že

príjem matky vo výške 1.500,- Eur mesačne nemožno považovať za neprimeraný, a preto na námietku
povinného v tomto smere neprihliadol. Primeraná výživa nemôže zahŕňať len úhradu povinných
pohľadávok súvisiacich so zabezpečením bývania a stravovania, ale musí tak, ako je už i vyššie
uvedené, umožniť oprávnenej primeranú zdravotnú starostlivosť, kultúrne vyžitie, poprípade úhradu
nákladov súvisiacich s uplatnením ochrany základných práv oprávnenej osoby (tak, ako je to aj v

prejednávanej veci).

15. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o zameškanom výživnom, keď prihliadajúc
namajetkovépomerypovinnéhosyna,uložilmupovinnosťuhradiťzameškanévýživnévlehote30dní.Aj
podľa názoru odvolacieho súdu majetkové pomery povinného tak, ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie

v odsekoch 29. a 30. odôvodnenia rozhodnutia, umožňujú povinnému takúto povinnosť splniť bez toho,
aby došlo k ohrozeniu jeho základných životných potrieb.16. Pre rozhodnutie súdu je vždy rozhodujúci stav, ktorý tu existuje v čase vydania rozhodnutia, a preto
ani odvolací súd nemohol prihliadať na skutočnosti, ktoré by tu mohli nastať v budúcnosti v súvislosti s
vysporiadaním vzájomných pohľadávok účastníkov, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

17. Pokiaľ by v budúcnosti došlo ku takej skutočnosti, ktorá by mohla, resp. mala za následok zmenu
majetkových pomerov medzi účastníkmi, majú možnosť požiadať o zmenu rozhodnutia.

18. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval v zmysle ust. § 57 CMP s použitím ust. § 396 ods.
1 CSP, lebo žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).