Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213701
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8116213701.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. F., štátny občan SR, právne zastúpenej: JUDr. Miroslav Vidovenec,
advokát, Námestie osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce proti žalovanej: A. G. H., I. J., K. X, XXX XX L.,
IČO: 46 817 395, právne zastúpenej: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, 080 01 Prešov,
ozaplatenie3.713,68eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduPoprad
č.k. 9Cpr/15/2017 – 309 zo dňa 18.01.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k
žalovanej, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
„ I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.713,68 eur brutto po splnení odvodových
a daňových povinností s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení
odvodových a daňových povinností od 11.02.2016 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností od 11.03.2016 do zaplatenia, s 5

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností
od 11.04.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení
odvodových a daňových povinností od 11.05.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností od 11.06.2016 do zaplatenia,
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových
povinností od 11.07.2016 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 928,42 eur brutto
po splnení odvodových a daňových povinností od 11.07.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 145 ods. 2 CSP, článkom 5 základných princípov CSP, § 70, 118
ods. 1, 2, § 129 ods. 1 – 3, § 69 ods. 1 písm. b/, § 69 ods. 3 a 4, § 54 § 70 Zákonníka práce, § 51a ods.

1, 3 a 5 zákona č. 5/2004 Z.z. a § 517 ods. 2 O.z. v spojení s vládnym Nariadením č. 87/1995 Z.z. Výrok
o trovách konania bol odôvodnený ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol nasledovné :4. Sporové strany uzavreli pracovnú zmluvu dňa 24.08.2015 so vznikom pracovného pomeru dňa
01.09.2015 na dobu neurčitú. Podľa bodu 3. citovanej zmluvy zamestnanec bude vykonávať prácu (druh

práce): administratívna činnosť. Podľa bodu 4. citovanej zmluvy miestom výkonu práce je: Prešov. Podľa
bodu 5. a 6. citovanej zmluvy mzda - zamestnávateľ priznáva zamestnancovi mzdu (hrubá mzda) vo
výške 464,21 eur. Mzda je splatná 10. deň v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Podľa bodu 11. druhý
odsek citovanej zmluvy - obsah tejto pracovnej zmluvy možno zmeniť dohodou zmluvných strán, pričom
zmena zmluvy musí byť vykonaná písomne, inak je neplatná.

5. Žalovanej bol na základe Dohody č. XX/XX/XXXX/XXX zo dňa 24.08.2015 poskytnutý z M. L., J. D.
N. I. L. príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní
podľa § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

6. Žalobkyňa doručila dňa 30.06.2016 žalovanej Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

14.06.2016 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že jej nebola vyplatená zo strany
žalovanej mzda za mesiace december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj
2016 ani do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

7. Uvedené skutočnosti neboli sporné.

8. Žalovaná vystavila Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce zo dňa
02.06.2016, v ktorej je uvedené, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2015
sa končí dohodou ku dňu 11.01.2016. Podľa článku III. citovanej dohody táto dohoda nadobúda platnosť
a účinnosť dňom jej podpisu. Žalovanou podpísaná nebola, platnou a účinnou sa teda nestala, aj keď ju

žalovaná predložila M. L., J. D. N. I. L. - podľa prezentačnej pečiatky dňa 03.06.2016.

9. Žalovaná predložila potvrdenie o transakcii platobnou kartou (čl. XX), z ktorého vyplýva, že dňa
25.02.2016 vybrala z bankomatu O. (K. P.) F. D. E. F. zo svojho účtu sumu 380,- eur s tvrdením, že
uvedenú sumu vyplatila žalobkyni, čo však žalobkyňa poprela.

10. Žalobkyňa predložila výplatné pásky za obdobie od 09/2015 do 04/2016 vystavené žalovanou.

11. Podľa výdavkového pokladničného dokladu založeného v pripojenom spise M. L., J. D. N. I. L. bola
žalobkyni dňa 10.01.2016 vyplatená mzda za XX/XXXX v sume 331,50 eur. Žalobkyňa preto zobrala

žalobu čiastočne späť o sumu 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.01.2016 do zaplatenia, t. j. mzdu za mesiac XX/XXXX.

12. Z odpovede P. N. J. N. na dotaz právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.01.2021 (čl. XXX) vyplýva,
že vzorovú zmluvu za roky XXXX/XXXX poskytnúť nevedia, zmluva sa však vo svojej podstate historicky

extranezmenila.Niejepretomožnéznejvychádzať,resp.naňuprihliadať-nemusíbyťidentická,okrem
toho je v tomto konaní právne irelevantná, tak ako aj ďalšia odpoveď P. N. J. N. na dotazy právneho
zástupcu žalovaného ( na jeden z dotazov právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.11.2021 uviedli, že
žalovaná bolo oprávnená aj školiť a vzdelávať osoby - spolupracovníkov, ktorých získala pre spoluprácu
so spoločnosťou P.).

13. Žalobkyňa následne konkrétnu zmluvu s P. predložila - „Q. P. J.“ zo dňa 09.09.2015 (čl. XXX)
uzavretú v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení
neskorších zmien a doplnkov a § 9 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve v znení neskorších právnych predpisov medzi P. N. J. N., K. X, XXX XX R. X, IČO: XX

XXX XXX, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: J., vložka č. XXXX/X,
zastúpená: G. S. D. (v texte len „P.“) a žalobkyňou, kde je žalobkyňa identifikovaná nie prostredníctvom
IČO ale dátumom narodenia, t. j. ako fyzická osoba, čo je však tiež pre toto konanie právne irelevantné.

14. Predložený Dotazník pre sprostredkovateľa OVB zo dňa 23.11.2015 (čl. 274) svedčí len o tom, že

B. F. pre spoluprácu získala žalobkyňa a údaje skontroloval vedúci skupiny G. J..15. Svedkyňa Q. J. uviedla, že od januára 2016 nebola so žalobkyňou v kontakte v L. s tým, že aj ona
mala v pracovnej zmluve uvedené miesto výkonu práce L., ale pracovala aj v K.. Evidencia dochádzky
a výkonu práce sa neviedla.

Svedok B. F. potvrdil, že žalobkyňa ho kontaktovala ohľadom možnosti práce v Prešove pre P.,
nakoľko bola administratívnou pracovníčkou pre žalovanú. Ona vlastne nepracovala pre P., ona robila
administratívnu činnosť pre žalovanú. Takto to bolo v roku 2015, aj v roku 2016. Potvrdil, že taká bola
dohoda, že sa dala práca vykonávať aj mimo pracoviska, napr. z domu alebo v mieste svojho bydliska.
Žalobkyňa povedala, že vykonáva administratívnu činnosť pre žalovanú, že nie je súčasťou firmy P., že

iba on bude, ako pracovníčka P. sa mu predstavila žalovaná.
Svedok B. B. potvrdila, že žalobkyňa do marca- apríla 2016 robila v L., potom z domu vo Vranove nad
Topľou, lebo nemala peniaze na cestu, čo viedlo (nevyplatenie mzdy) aj k tomu , že okamžite skončila
pracovný pomer.
Svedok A. R. L. potvrdil, že žalovaná nevyžadovala, aby bol či už on alebo iní ľudia v kancelárii každý
deň, bol vo všeobecnosti súhlas žalovanej s tým, aby jednotliví pracovníci, ktorí pre ňu vykonávali

činnosti, tieto mohli vykonávať aj v mieste svojho bydliska alebo na iných miestach.
SvedkyňaJ.J.potvrdila,žemohlipracovaťajmimopracoviskavPrešove,napr.vmiestesvojhobydliska.
Svedkyňa R. R. potvrdila, že vie, že žalobkyňa nejaký čas pôsobila ako asistentka žalovanej popri tom,
ako vykonávala SZČO pre P..

16. Okolnosť, že svedecká výpoveď bola daná matkou žalobkyne, ale aj jej napr. kamarátom resp.
kamarátkou, nie je okolnosťou, ktorá by mohla privodiť pochybnosti o jej správnosti, pretože nemožno
vychádzať len z toho, že pokiaľ svedectvo dáva príbuzný či kamarát sporovej strany (žalobcu), znamená
to, že toto nie je v súlade so skutočnosťou.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Odvolanie
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Žalovaná považovala za kľúčové v predmetnom
konaní to, či žalobkyňa vykonala v rozhodnom období od januára do júna 2016 závislú prácu podľa
Zákonníka práce. Dôkazné bremeno bolo na žalobkyni. Žalovaná vyhodnotila svedecké výpovede
vtom zmysle, že by z nich vyplynulo, že v tomto období vykonávala práce pre žalobkyňu. Poukázala

na formálne pravidlá logiky podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 307/2012. Samotná
žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala pre žalovanú do decembra 2015, a od januára 2016
už podnikala a vykonávala prácu samostatne. V tejto súvislosti poukázala aj na výsluch svedkyne R..
Vypočutí svedkovia pracovali ako SZČO pre spoločnosť P., N.. Súd mal povinnosť hodnotiť každý dôkaz
jednotlivo, a vo vzájomnej súvislosti. Svedkovia L., F. a J. neboli zamestnanci žalovanej, ale pracovali

ako samostatne zárobkovo činní občania. Medzi zamestnancami v rámci spoločnosti P., N., existovala
istá štruktúra, ktorá je daná pre účely chodu tohto predmetu činnosti. Je zrejmé, že od januára do júna
2016 žalobkyňa pracovala vo Vranove nad Topľou, a o tom že pracovala pre žalovanú, nepredložila
žiadne dôkazy. V súčasnosti bolo možné zo strany žalobkyne predložiť písomnosti, ktoré by svedčali
o vykonaných práca v prospech žalovanej. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že bola uzatvorená

pracovná zmluva a túto administratívnu činnosť žalobkyňa vykonávala v mesiacoch september, október,
november a december 2015. Žalobkyňa mala uzavretú aj so spoločnosťou P., N., zmluvu o spolupráci,
a podľa žalovanej túto vykonávala už počnúc januárom 2016. J. J. vypočutá na pojednávaní dňa
02.10.2018 poprela, aby od januára 2016 vykonávala iné práce ako od septembra do decembra 2015,
pričom bola prijatá na ten istý druh práce ako žalobkyňa a aj s totožným miestom výkonu práce. Vyjadrila

sa tiež k tomu, aká bola náplň práce administratívnej pracovníčky, t.j. vypisovanie zmlúv, komunikácia
s bankami, zisťovanie podmienok pre klientov, iné zmluvy, atď. Na druhej strane potvrdila, že žalobkyňa
od januára 2016 už v L. nepracovala. Žalobkyňa nepredložila žiadne výsledky svojej administratívnej
činnosti za rozhodné obdobie, za ktoré nárok uplatňuje. Uviedla, že žalobkyňa protichodne vypovedala
na prvom pojednávaní a na následných ďalších pojednávaniach, na ktorých bola osobne prítomná. Tiež

je dôležité zohľadniť, že žalobkyňa neuplatňovala nárok na mzdu za obdobie január 2016 a nasledujúce,
ale okamžité skončenie pracovného pomeru oznámila žalovanej až v júni 2016. Žalovaná poukazovala
na to, že chcela riešiť veci týkajúce sa uzavretej pracovnej zmluvy v rámci dohodnutých podmienok
s M. L. J. D. N. I. D. L., a na odporúčanie zamestnankýň tohto úradu chcela uzavrieť so žalobkyňou
dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá by bola uzavretá ku skutočnému ukončeniu výkonu

v prospech žalovanej k mesiacu január 2016, čo však potom žalobkyňa odmietla. Svedkovia J., L. a F.
nemali v skutočnosti žiadne poznatky o tom, za akých podmienok a v akej pracovnej pozícií žalobkyňa
pôsobila u žalovanej. Boli to len dohady, ktoré vyplývali z ich pôsobenia v rámci organizácie P., N.. Je
zrejmé, že žalovaná za obdobie september až december 2015 bola so žalobkyňou v dennodennomkontakte, pracovali spolu a od januára 2016 žalobkyňa práce pre žalovanú nevykonávala. Už samotný
list P., N., ktorý súdu žalovaná predložila svedčí o tom, že osoby, ktoré pracujú v tejto organizácií sú
SZČO, a rovnako samotná žalovaná v tejto štruktúre mala postavenie okresnej vedúcej. Spolupracovníci

v rámci štruktúry P., N., boli nie zamestnancami žalovanej, ale pracovali samostatne na svoje meno,
a vo svoj prospech. Preto tieto vzťahy aj bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Preto
opakovane zdôraznila, že odvoláva sa na bod 21. svojho odvolania. Namieta tiež priznanie 100%-ného
nároku na náhradu trov konania, keď došlo v priebehu konania k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo
strany žalobkyne o sumu XXX,XX eur, a z toho dôvodu nemohla byť na 100% v konaní úspešná.

18. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že súdom prvej inštancie bolo doplnené
dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Vypočutí boli ďalší svedkovia F., L., B., J. a R.,
nakoniec aj Q. J., ktorá bola prijatá do zamestnania v rovnakom období, ako žalobkyňa. Na základe
toho možno konštatovať, že žalovaná súhlasila, aby vykonávala pracovné povinnosti žalobkyne z miesta
svojho bydlisko, pričom náplň práce žalobkyne bola široko koncipovaná a miesto výkonu práce bolo tiež

uvádzané v širšom koncepte. Je potrebné rozlišovať prácu na základe pracovnej zmluvy a vykonávanú
činnosť pre firmu P., N., keďže nebolo zakázané, aby žalobkyňa popri pracovnom pomere vykonávala
aj ďalšiu činnosť. Žalobkyňa sa podrobne vyjadrila k okolnostiam, a je nespochybniteľné, že zmluva
bola uzavretá riadnym spôsobom, nikdy nebola vyslovená za neplatnú, a rovnako pracovný pomer bol
ukončený v súlade so Zákonníkom práce a nebol nijakým spôsobom spochybnený. Z týchto dôvodov

má nárok na náhradu, ktorú uplatnila v konaní, jednoznačne tvrdí, že vykonávala práce pre žalovanú.

19. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na
žalobkyni, aby preukázala, že vykonávala prácu v prospech žalovanej. Ďalej v samotnom jej prvotnom
výsluchu odznelo, že pre žalovanú pracovala len do decembra 2016, ako pracovníčka P., N., pracovala

už samostatne od januára 2016 do júna, a nešlo o pracovnoprávny vzťah. V tejto súvislosti je potrebné
zobrať do úvahy celý výsluch a výpoveď žalobkyne z októbra 2018. Nárok teda nie je dôvodný, a keďže
teda išlo o sporové konanie nebolo preukázané zo strany žalobkyne ani svedkyňou J., že od januára
2016 vykonávala prácu pre žalovanú. Je zrejmé, že od januára 2016 už pracovala vo D. E. F., to sporné
ani nebolo. Dôkaz o svojej činnosti nepredložila, a nepredložila ani dôkaz o dohode, o zmene miesta

výkonu práce. Preto žiada nariadiť verejné zasadnutie odvolacieho súdu a posúdiť vec v prospech
žalovanej, zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zamietnuť nárok žalobkyne.

20. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, vyzval obe strany sporu k vyjadreniu sa k možnému
posúdeniu veci aj podľa článku 2 a § 13 ods. 3 Zákonníka práce. K výzve odvolacieho súdu, žalovaná

uviedla, že je potrebné vychádzať z týchto ustanovení, ktoré upravujú ochranu dobrých mravov
v pracovnoprávnych vzťahoch, je potrebné vychádzať zo zásady nikoho nepoškodzovať. To znamená,
že pracovníkovi patrí mzda len za vykonanú prácu, a je potom dôvodné použiť ust. § 13 Zákonníka
práce, teda ochranu pred konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi tak, aby nedošlo k zneužitiu
práva, ktorá nemôže nepožívať právnu ochranu.

21. Žalobkyňa naopak, poukázala na to, že nesúhlasí s otázkou týkajúcou sa použitia ustanovení
o dobrých mravoch v predmetnej veci, keďže žalobkyňa v konaní vystupuje ako slabšia strana v spore,
a preto bolo potrebné vychádzať z ustanovení Zákonníka práce, počnúc uzavretím pracovnej zmluvy,
cez evidenciu dochádzky, spôsobe prideľovania práce a nakoniec ukončenie pracovného pomeru.

22. Odvolací súd nariadil podľa § 385 ods. 1 CSP, pojednávanie na ktorom obe strany prostredníctvom
svojich právnych zástupcov uviedli svoje stanoviská a dôvody. Na základe uvedených skutočností bol
zistení skutkový stav:

23. Sporové strany uzavreli pracovnú zmluvu dňa 24.08.2015 so vznikom pracovného pomeru dňa
01.09.2015 na dobu neurčitú. Podľa bodu X. citovanej zmluvy zamestnanec bude vykonávať prácu (druh
práce): administratívna činnosť. Podľa bodu X. citovanej zmluvy miestom výkonu práce je: L.. Podľa
bodu X. N. X. citovanej zmluvy mzda - zamestnávateľ priznáva zamestnancovi mzdu (hrubá mzda) vo
výške XXX,XX eur. Mzda je splatná 10. deň v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Podľa bodu XX. druhý

odsek citovanej zmluvy - obsah tejto pracovnej zmluvy možno zmeniť dohodou zmluvných strán, pričom
zmena zmluvy musí byť vykonaná písomne, inak je neplatná.24.ŽalovanejbolnazákladeDohodyč.XX/XX/XXXX/XXXzodňa24.08.2015poskytnutýzM.L.,J.D.N.
I.L.príspevoknapodporuvytvoreniapracovnéhomiestavprvompravidelneplatenomzamestnanípodľa
§ 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Žalobkyňa doručila dňa 30.06.2016 žalovanej

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.06.2016 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
z dôvodu, že jej nebola vyplatená zo strany žalovanej mzda za mesiace B. XXXX, S. XXXX, T. XXXX,
A. XXXX, N. XXXX, A. XXXX ani do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

25. Uvedené skutočnosti neboli sporné.

26. Žalovaná vystavila Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce zo dňa
02.06.2016, v ktorej je uvedené, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2015
sa končí dohodou ku dňu 11.01.2016. Podľa článku III. citovanej dohody táto dohoda nadobúda platnosť
a účinnosť dňom jej podpisu. Žalovanou podpísaná nebola, platnou a účinnou sa teda nestala, aj keď
túto žalovaná predložila M. L., J. D. N. I. L., čo vyplynulo z prezentačnej pečiatky zo dňa 03.06.2016.

27. Žalovaná predložila potvrdenie o transakcii platobnou kartou (čl. 82), z ktorého vyplýva, že dňa
25.02.2016 vybrala z bankomatu O. (K. P.) F. D. E. F. zo svojho účtu sumu XXX,- eur s tvrdením, že
uvedenú sumu vyplatila žalobkyni, čo však žalobkyňa poprela.

28. Žalobkyňa predložila výplatné pásky za obdobie od septembra 2015 do apríla 2016 vystavené
žalovanou.

29. Podľa výdavkového pokladničného dokladu založeného v pripojenom spise M. L., J. D. N. I. L. bola
žalobkyni dňa 10.01.2016 vyplatená mzda za december roku XXXX v sume XXX,XX eur. Žalobkyňa

preto zobrala žalobu čiastočne späť o sumu XXX,XX eur brutto po splnení odvodových a daňových
povinností s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.01.2016 do zaplatenia .

30. Žalobkyňa následne konkrétnu zmluvu s P. predložila - „Q. P. J.“ zo dňa 09.09.2015 (čl. XXX)
uzavretú v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení

neskorších zmien a doplnkov a § 9 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve v znení neskorších právnych predpisov medzi P. N. J. N., K. X, XXX XX R. X, IČO: XX XXX
XXX, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: J., D. O. XXXX/X, zastúpená:
G. S. D. (v texte len „P.“) a žalobkyňou, kde je žalobkyňa identifikovaná nie prostredníctvom IČO ale
dátumom narodenia, t. j. ako fyzická osoba.

31.VypočutásvedkyňaQ.J.,uzatvorilapracovnúzmluvusožalovanouvrovnakomčase,akožalobkyňa,
uviedla, že od januára 2016 nebola so žalobkyňou v kontakte v L. s tým, že aj ona mala v pracovnej
zmluve uvedené miesto výkonu práce L., ale pracovala aj v K.. Evidencia dochádzky a výkonu práce
sa neviedla.

32. Žalobkyňa doručila dňa 30.06.2016 žalovanej Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
14.06.2016 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že jej nebola vyplatená zo strany
žalovanej mzda za mesiace B. XXXX, S. XXXX, T. XXXX, A. XXXX, N. XXXX, A. XXXX ani do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

33.Podľaust.§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce (ďalejaj„ZP„)zamestnanecmôžepracovnýpomer
okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za
pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť
do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

34. Podľa ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehotejednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedel.

35. Podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má

nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.36. Podľa ust. § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

37. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

38. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

39.Odvolacísúdvychádzalzdôvodovuvádzanýchvodvolanížalovanouaprezistenieskutkovéhostavu
arozhodnutieojejodvolacíchnámietkach,nariadilodvolaciepojednávanie.Vypracovalajvýzvustranám
sporu pre vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalovanej z pohľadu dobrých mravov a základných

zásad . ktoré tvoria Zákonník práce, konkrétne čl. 2 a § 13 ods. 3 ZP.

40. Podstatnou odvolacou námietkou žalovanej bola skutočnosť, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy,
keďže za žalované obdobie pre žalovanú nepracovala, neuniesla dôkazné bremeno a v konečnom
dôsledku za žalované obdobie už pracovala ako SZČO pre spoločnosť P..

41. S pojmom „dobré mravy“ sa môžeme stretnúť v základných právnych predpisoch
nevynímajúc Zákonník práce v platnom znení . Hoci má rozpor s dobrými mravmi takú „silu“, že
dokáže zneplatniť právne úkony vymedzenie toho, čo je správne, morálne a etické tak zostáva úlohou
konajúceho súdu.

42. Dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale
sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré chovanie je možné akceptovať a ktoré chovanie
je neprijateľné pre spoločnosť. Každé chovanie sa má riadiť určitými vzormi správania – písomnými či
nepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú

nepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného
hľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné,
akceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným
konaním (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2018 zo dňa 30. 5. 2019).

43. V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ od prvého dňa vzniku pracovného pomeru voči
zamestnancovi viaceré povinnosti. Odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer, t. j. odo dňa dohodnutého
v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prideľovať
prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

44. Najvyšší súd SR v tejto veci vo svojom rozhodnutí z 30. marca 2011 sp. zn. 3 M Cdo 14/2010
okrem iného konštatuje, že: „Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom (§ 42 ods. 1 ZP).

45. Okrem podstatných obsahových náležitostí je obsah zmluvy vymedzený aj ostatnými kogentnými

ustanoveniami Zákonníka práce a v prípade, že právny úkon niektorú otázku, ktorá nie je podstatnou
náležitosťou, neupraví, obsah bude určený aj dispozitívnymi ustanoveniami právnych noriem.

46. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzavretá riadna pracovná
zmluva, ktorej platnosť nebola v priebehu konania namietaná. Základnou odvolacou námietkou

žalovanej bola skutočnosť, že od S. XXXX žalobkyne nebola prítomná v mieste výkonu práce
dohodnutom v pracovnej zmluve a nevykonávala prácu pre žalovanú. Žalobkyňa uviedla, že prácu
vykonávala pre žalovanú v mieste svojho bydliska, keďže miesto výkonu práce bolo koncipované širšie.
Z pracovnej zmluvy miesto výkonu práce vyplýva, na druhej strane svedkyňa J. ( prijatá žalovanou zarovnakých podmienok ) uviedla, že vykonávala prácu aj z domu. Z komunikácie medzi stranami, najmä
vo forme sms správ, ktoré sú obsahom spisu je zrejmé, že žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa
viackrát za sebou deklarovala zotrvanie v mieste svojho bydliska.

47. Žalovaná, ako zamestnávateľ mala predovšetkým vychádzať z ustanovení Zákonníka práce a pokiaľ
ustanovenia ZP porušila žalobkyňa, bolo žiadúce, aby postupovala v súlade s týmto zákonom. Akonáhle
žalobkyňa prestala vykonávať prácu z miesta dohodnutého v pracovnej zmluve, žalovaná mala jasne
deklarovaťporušeniepovinnostíavyzvaťžalobkyňunanástupdopráce.Vprípadeneuposlúchnutiatejto

výzvy , bolo potrebné konanie žalobkyne sankcionovať v zmysle ust. ZP. Žalovaná v snahe zachovať
pracovné miesto a dotáciu na vytvorené pracovné miesto, žiaľ vytvorila situáciu, ktorú však vzhľadom
na taxatívne ustanovenia Zákonníka práce, nebolo možné vyhodnotiť v jej prospech, teda zamietnuť
žalobu žalobkyne.

48. Z tohto pohľadu potom odvolací súd vyhodnotil aj dôkazné bremeno strán sporu a dospel k záveru,

že žalovaná tým, že nepostupovala v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce (chýba konkrétny dôkaz
o porušení pracovných povinností žalobkyne ), ocitla sa v dôkaznej núdzi. Civilné sporové konanie je
ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou
tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe
bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné

procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce
znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 24/2019). Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že odvolací súd vo
svojom skoršom rozhodnutí uviedol, že dôkazné bremeno má žalobkyňa, táto povinnosť zaťažovala
rovnako žalovanú a v prípade zamestnávateľa je dôkazná povinnosť silnejšia.

49.Aniobranažalovanej,žežalobkynenazákladeoprávneniaspoločnostiP.,podnikalavosvojommene
a na svoj účet, nebola odvolacím súdom uzavretá ako porušenie pracovnej zmluvy a pracovnoprávneho
vzťahu, keďže pracovná pozícia žalobkyne – administratívne práce – nebola ich charakterom ( opis
práce žalobkyňou a svedkyňou J. súd prvej inštancie zistil ich výsluchom ), brániaca vykonávať práce

pre spoločnosť P., k obsahu ktorých sa vyjadrili obe strany sporu ( naviac žalovaná o aktivite žalobkyne
mala vedomosť ).

50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní mala úspech žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).